T-797/22

62022TJ0797

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (veľká komora)

z 2. októbra 2024 ( *1 )

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine – Zákaz poskytovať právne poradenské služby ruskej vláde a subjektom usadeným v Rusku – Základná úloha advokátov v demokratickej spoločnosti – Právo advokátov poskytovať právne poradenské služby – Právo poradiť sa s advokátom – Články 7 a 47 a článok 52 ods. 2 Charty základných práv – Nezávislosť advokáta – Právny štát – Proporcionalita – Právna istota“

Vo veci T‑797/22,

Ordre néerlandais des avocats du barreau de Bruxelles , so sídlom v Bruseli (Belgicko), a ďalší žalobcovia, ktorí sú uvedení v prílohe ( 1 ), v zastúpení: P. de Bandt, T. Ghysels, T. Bontinck a A. Guillerme, advokáti,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: V. Piessevaux a S. Lejeune, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Estónska republika , v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,

Európska komisia , v zastúpení: J.‑F. Brakeland, C. Giolito, M. Carpus Carcea a C. Georgieva, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä na:

–

žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 26. decembra 2022,

–

vyjadrenia vedľajších účastníkov konania, ktoré do kancelárie Všeobecného súdu podali 4. mája 2023 Komisia, 12. mája 2023 vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, 22. júna 2023 Estónska republika, 25. júla 2023 Bundesrechtsanwaltskammer a 21. augusta 2023 Ordre des avocats de Genève,

–

1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobcovia, Ordre néerlandais des avocats du barreau de Bruxelles a ďalšie fyzické a právnické osoby, ktoré sú uvedené v prílohe, domáhajú zrušenia po prvé článku 1 bodu 12 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1904 zo 6. októbra 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 833/2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 259 I, 2022, s. 3 ), v rozsahu, v akom sa ním nahrádza a mení článok 5n ods. 2 a článok 5n ods. 4 až 12 nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine ( Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1 ), pokiaľ ide o právne poradenské služby, po druhé článku 1 bodu 13 nariadenia Rady (EÚ) 2022/2474 zo 16. decembra 2022, ktorým sa mení nariadenie č. 833/2014 ( Ú. v. EÚ L 322 I, 2022, s. 1 ), v rozsahu, v akom sa ním nahrádza a mení článok 5n ods. 2 a článok 5n ods. 4 až 11 nariadenia č. 833/2014, pokiaľ ide o právne poradenské služby, a po tretie článku 1 bodu 13 nariadenia Rady (EÚ) 2023/427 z 25. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie č. 833/2014 ( Ú. v. EÚ L 59 I, 2023, s. 6 ), v rozsahu, v akom sa ním do nariadenia č. 833/2014 vkladá článok 12b ods. 2a, pokiaľ ide o právne poradenské služby.

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Žalobcami sú belgické advokátske komory a belgickí advokáti.

3

6

Dňa 15. februára 2022 Gosudarstvennaja duma Federaľnogo Sobranija Rossijskoj Federacii (Štátna duma Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie) hlasovala za rezolúciu požadujúcu od prezidenta Ruskej federácie, aby uznal časti východnej Ukrajiny, ktoré si nárokujú separatisti, za nezávislé štáty. Dňa 21. februára 2022 podpísal prezident Ruskej federácie dekrét o uznaní nezávislosti a zvrchovanosti samozvanej „Doneckej ľudovej republiky“ a „Luhanskej ľudovej republiky“ a nariadil nasadenie ruských ozbrojených síl do týchto oblastí. Dňa 24. februára 2022 prezident Ruskej federácie ohlásil vojenskú operáciu na Ukrajine a v ten istý deň ruské ozbrojené sily začali útočiť na Ukrajinu na viacerých miestach krajiny.

7

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vydal v ten istý deň vyhlásenie v mene Únie, v ktorom odsúdil „nevyprovokovanú inváziu“ na Ukrajinu ozbrojenými silami Ruskej federácie a uviedol, že reakcia Únie bude zahŕňať odvetvové aj individuálne reštriktívne opatrenia. Európska rada v záveroch prijatých na svojom mimoriadnom zasadnutí z toho istého dňa čo najdôraznejšie odsúdila túto „nevyprovokovanú a neodôvodnenú agresiu“, pričom vyjadrila názor, že Ruská federácia svojimi protiprávnymi vojenskými akciami, za ktoré by sa mala zodpovedať, hrubo porušuje medzinárodné právo a zásady Charty Organizácie Spojených národov a oslabuje európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu.

8

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. júna 2022 uviedla, že sa bude pokračovať v práci na „sankciách“ okrem iného s cieľom posilniť ich vykonávanie a zabrániť ich obchádzaniu.

12

V odôvodnení 19 nariadenia 2022/1904 sú vymedzené právne poradenské služby, ktoré sa týmto nariadením zakazujú, takto:

„Rozhodnutím (SZBP) 2022/1909 [sa] rozširuje existujúci zákaz poskytovania určitých služieb Ruskej federácii tak, že sa zakazuje poskytovanie architektonických a inžinierskych služieb, ako aj konzultačných služieb v oblasti IT a právnych poradenských služieb… ‚Právne poradenské služby‘ zahŕňajú poskytovanie právneho poradenstva zákazníkom v nesporových veciach vrátane obchodných transakcií, ktoré zahŕňajú uplatňovanie alebo výklad práva; účasť s klientmi alebo v ich mene na obchodných transakciách, rokovaniach a iných kontaktoch s tretími stranami; a prípravu, vykonávanie a overovanie právnych dokumentov. ‚Právne poradenské služby‘ nezahŕňajú žiadne zastupovanie, poradenstvo, prípravu dokumentov alebo overovanie dokumentov v súvislosti so službami právneho zastupovania, konkrétne vo veciach alebo konaniach pred správnymi agentúrami, súdmi alebo inými riadne zriadenými úradnými tribunálmi alebo v rozhodcovských alebo mediačných konaniach.“

13

Článkom 1 bodom 12 nariadenia 2022/1904 bol do nariadenia č. 833/2014 vložený nový článok 5n, ktorým sa nahrádza pôvodný článok a ktorým sa stanovuje najmä zákaz poskytovania právnych poradenských služieb (ďalej len „sporný zákaz“), v tomto znení:

„2. Zakazuje sa priamo alebo nepriamo poskytovať architektonické a inžinierske služby, právne poradenské služby a poradenské služby v oblasti IT pre:

5. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na poskytovanie služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné na výkon práva na obhajobu v súdnom konaní a práva na účinný právny prostriedok nápravy.

6. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na poskytovanie služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zaistenie prístupu k súdnym, správnym alebo arbitrážnym konaniam v členskom štáte, alebo na uznanie alebo výkon rozsudku alebo arbitrážneho rozhodnutia vydaného v členskom štáte, ak je takéto poskytovanie služieb v súlade s cieľmi tohto nariadenia a nariadenia Rady… č. 269/2014.

7. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na poskytovanie služieb určených na výlučné použitie právnickými osobami, subjektmi alebo orgánmi usadenými v Rusku, ktoré vlastní alebo výlučne alebo spoločne kontroluje právnická osoba, subjekt alebo orgán založený alebo zriadený podľa práva niektorého členského štátu, krajiny, ktorá je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarska alebo partnerskej krajiny uvedenej v prílohe VIII.

8. Odsek 2 sa nevzťahuje na poskytovanie služieb potrebných na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, naliehavé zabránenie alebo zmiernenie udalosti, ktorá môže mať vážny a významný vplyv na ľudské zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie, alebo ako reakcia na prírodné katastrofy.

9. Odsek 2 sa neuplatňuje na poskytovanie služieb potrebných na aktualizácie softvéru na nevojenské použitie a pre nevojenského koncového používateľa, ktoré sú dovolené článkom 2 ods. 3 písm. d) a článkom 2a ods. 3 písm. d) v súvislosti s tovarom uvedeným v prílohe VII.

10. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu príslušné orgány povoliť služby uvedené v uvedených odsekoch za podmienok, ktoré uznajú za vhodné, po tom, ako určia, že je to potrebné na:

11. Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu príslušné orgány povoliť služby uvedené v uvedených odsekoch za podmienok, ktoré uznajú za vhodné, po tom, ako určia, že je to potrebné na:

a)

zabezpečenie kritických dodávok energie v rámci Únie a nákup, dovoz alebo prepravu titánu, hliníka, medi, niklu, paládia a železnej rudy do Únie;

b)

zabezpečenie nepretržitej prevádzky infraštruktúr, hardvéru a softvéru, ktoré sú zásadné pre ľudské zdravie a bezpečnosť alebo bezpečnosť životného prostredia;

c)

15

Článkom 1 bodom 13 nariadenia 2022/2474 sa, pokiaľ ide o zákaz poskytovať právne poradenské služby, zmenil článok 5n nariadenia č. 833/2014 len z formálneho hľadiska. Článkom 5n ods. 10 nariadenia č. 833/2014 teda došlo k zlúčeniu predošlých odsekov 10 a 11 tohto nariadenia bez toho, aby došlo k zmene ich normatívneho obsahu.

16

Dňa 25. februára 2023 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2023/434, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512 ( Ú. v. EÚ L 59 I, 2023, s. 593 ), a na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie 2023/427.

17

Nariadením 2023/427 sa nezmenilo znenie článku 5n nariadenia č. 833/2014. Článkom 1 bodom 13 nariadenia 2023/427 sa však zaviedla nová odchýlka od sporného zákazu prostredníctvom nového odseku 2a, ktorý bol vložený do článku 12b nariadenia č. 833/2014 a ktorý znie takto:

18

Žalobcovia, ktorých v konaní podporujú Bundesrechtsanwaltskammer a Ordre des avocats de Genève, navrhujú, aby Všeobecný súd:

–

zrušil článok 1 bod 12 nariadenia 2022/1904 v rozsahu, v akom sa ním nahrádza a mení článok 5n ods. 2 a článok 5n ods. 4 až 12 nariadenia č. 833/2014, pokiaľ ide o právne poradenské služby, článok 1 bod 13 nariadenia 2022/2474 v rozsahu, v akom nahrádza a mení článok 5n ods. 2 a článok 5n ods. 4 až 11 nariadenia č. 833/2014, pokiaľ ide o právne poradenské služby, a článok 1 bod 13 nariadenia 2023/427 v rozsahu, v akom sa ním vkladá článok 12b ods. 2a do nariadenia č. 833/2014, pokiaľ ide o právne poradenské služby,

–

uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

–

uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

20

Estónska republika, Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku okrem toho navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako v celom rozsahu neprípustnú.

III. Právny stav

A. O prípustnosti

24

Za okolností prejednávanej veci a v záujme hospodárnosti konania treba žalobu meritórne preskúmať bez toho, aby sa predtým rozhodlo o jej prípustnosti, pričom žaloba je v každom prípade a z dôvodov uvedených ďalej nedôvodná.

B. O veci samej

25

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody založené v podstate po prvé na porušení článkov 7 a 47 a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), po druhé na zásahu do nezávislosti advokáta a hodnôt právneho štátu, ako aj na porušení zásady proporcionality a po tretie na porušení zásady právnej istoty.

1.

V tretej časti žalobcovia, ktorých podporujú Bundesrechtsanwaltskammer a Ordre des avocats de Genève, tvrdia, že zásahy do práv zaručených Chartou, vyvolané sporným zákazom, nemožno odôvodniť v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.

29

Táto tretia časť je preskúmaná v rámci odpovede Všeobecného súdu na prvú a druhú časť.

a)

O prvej časti založenej na porušení práva obracať sa na advokáta s cieľom využiť právne poradenstvo

30

33

Ordre des avocats de Genève dodáva, že v skutočnosti možno kvalifikáciu právneho poradenstva poskytovaného v sporových a „nesporových“ veciach uskutočniť až a posteriori . Všeobecnejšie ide podľa Ordre des avocats de Genève o prístup k právu, ktorý je v prejednávanej veci obmedzený z dôvodu nejednoznačnosti znenia sporného zákazu, čo v praxi vedie advokátov k autocenzúre.

34

Žalobcovia okrem toho spresňujú, že na základe okolnosti, v zmysle ktorej advokáti disponujú monopolom na zastupovanie svojich klientov pred súdom, nemožno spochybňovať existenciu základného práva na právne poradenstvo zo strany advokáta vrátane právneho poradenstva v nesporových veciach. Právo na prístup k advokátovi by sa podľa nich malo považovať za nedeliteľný celok zahŕňajúci tak úlohu obrany a zastupovania advokátom, ako aj úlohu advokáta v oblasti poradenstva.

35

Žalobcovia okrem toho dodávajú, že sporný zákaz nezakladá povinnosť výhrady, ale spočíva v jednoduchom zákaze. V každom prípade skutočnosť, že advokáti sú povinní podať žiadosť o povolenie, im bráni v tom, aby sami rozhodovali o situáciách, ktoré spadajú do pôsobnosti ustanovení o oslobodení, a aby tieto situácie sami posudzovali.

39

V súlade s článkom 52 ods. 3 Charty, ktorého cieľom je zabezpečiť potrebnú súdržnosť medzi právami uvedenými v Charte a zodpovedajúcimi právami zaručenými Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaným v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“), a bez toho, aby bola narušená autonómia práva Únie, musí Všeobecný súd pri výklade práv zaručených článkami 7 a 47 Charty zohľadniť zodpovedajúce práva zaručené článkom 8 ods. 1 a článkom 6 ods. 1 EDĽP, ako ich vykladá ESĽP, a to ako hranicu minimálnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 26 a citovanú judikatúru).

40

Podľa Súdneho dvora má základné právo stanovené v článku 47 Charty zásadný význam ako záruka ochrany všetkých práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, a zachovania spoločných hodnôt členských štátov uvedených v článku 2 ZEÚ, najmä hodnoty právneho štátu (rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19 , EU:C:2021:311 , bod 51 ). Zásada právneho štátu zakotvená v článku 2 ZEÚ vyžaduje voľný prístup všetkých fyzických alebo právnických osôb v Únii k právu Únie, ako aj možnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti (rozsudok z 5. marca 2024, Public.Resource.Org a Right to Know/Komisia a i., C‑588/21 P , EU:C:2024:201 , bod 81 ).

41

Právo na spravodlivý proces zahŕňa podľa článku 47 druhého odseku druhej vety Charty možnosť každého využiť poradenstvo a obranu advokáta a nechať sa ním zastupovať. Toto právo sa skladá z rôznych prvkov. Zahŕňa najmä právo na obranu, zásadu rovnosti zbraní, právo na prístup k súdu a právo na prístup k advokátovi tak v občianskych, ako aj trestných veciach (rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 60 ).

Súdny dvor v tomto zmysle uznal základnú úlohu advokátov v právnom štáte len v rozsahu, v akom prispievajú k riadnemu fungovaniu spravodlivosti a zabezpečujú ochranu a obranu záujmov klienta. Súdny dvor totiž zdôraznil, že „každá osoba podliehajúca súdnej právomoci“, teda každá osoba, ktorá chce dosiahnuť uznanie a výkon svojich práv na súde, musí mať možnosť slobodne sa obrátiť na svojho advokáta, ktorého povolanie zahŕňa úlohu nezávisle poskytovať právne rady všetkým, ktorí ich potrebujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, 155/79 , EU:C:1982:157 , bod 18 ). Súdny dvor v širšom zmysle uznal úlohu advokátov, ktorých poslaním je poskytovať právnu pomoc, ktorú potrebujú klienti, v celom rozsahu nezávisle a v najvyššom záujme spravodlivosti (rozsudok z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, 155/79 , EU:C:1982:157 , bod 24 ). Súdny dvor tiež rozhodol, že hoci úloha zastupovania advokátom sa má vykonávať v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, spočíva predovšetkým v čo najlepšej ochrane a obrane záujmov jeho mandanta, ktorá mu umožňuje uplatňovať si právo na účinný prostriedok nápravy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 62 ). Advokát tak plní základnú úlohu v demokratickej spoločnosti, a to obranu osôb podliehajúcich súdnej právomoci (rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 28 ).

44

Cieľom článku 7 Charty na rozdiel od jej článku 47 nie je chrániť právo na účinný prostriedok nápravy, ale chrániť súkromný život každého, najmä jeho komunikáciu, nezávisle od akejkoľvek súvislosti so súdnym konaním. Práve z tohto ustanovenia vyplýva ochrana profesijného tajomstva advokáta, ktoré sa v zásade zaručuje v prípade, keď advokát vykonáva svoju úlohu obrany alebo zastupovania pred súdom, pokiaľ ide o záujmy jeho klienta, alebo keď rôznym osobám poskytuje právne poradenstvo, o ktoré požiadali.

48

Nič to však nemení na tom, že ochrana zaručená v článku 47 Charty a ochrana zaručená v článku 7 Charty nemajú rovnaký rozsah. Na jednej strane ochrana profesijného tajomstva zakotvená v článku 7 Charty sa uznáva, ak neexistuje žiadna súvislosť so súdnym konaním (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , body 61 až 65 ). Na druhej strane Súdny dvor nerozhodol, že cieľom tejto ochrany je zaručiť základné právo na prístup k advokátovi a jeho právne poradenstvo nezávisle od akejkoľvek súvislosti so súdnym konaním, ale že jej jediným cieľom z hľadiska práva na rešpektovanie súkromného života je zachovať dôvernosť korešpondencie medzi advokátom a jeho klientom.

49

V dôsledku toho z judikatúry ESĽP ani Súdneho dvora nemožno vyvodiť, že ochrana zaručená v článkoch 7 a 47 Charty, či už sa vykladajú samostatne alebo spoločne, môže odôvodniť existenciu základného práva každého na prístup k advokátovi a na využívanie jeho poradenstva mimo rámca súčasného alebo pravdepodobného kontextu sporového konania.

50

Navyše v priebehu konania pred Všeobecným súdom nebolo preukázané, že by takéto právo vyplývalo z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty v zmysle článku 6 ods. 3 ZEÚ.

54

Hoci preambula aktu Únie nie je právne záväzná a nemožno sa na ňu odvolávať na účely odchýlenia sa od samotných ustanovení dotknutého aktu (rozsudok z 19. novembra 1998, Nilsson a i., C‑162/97 , EU:C:1998:554 , bod 54 ), odôvodnenie 19 nariadenia 2022/1904 umožňuje objasniť prvotné vymedzenie sporného zákazu. Z jeho znenia vyplýva, že na právne poradenské služby poskytované v rámci súdneho, správneho alebo rozhodcovského konania sa uvedený zákaz nevzťahuje.

55

Článok 5n ods. 5 a 6 nariadenia č. 833/2014 presnejšie vymedzuje pôsobnosť sporného zákazu s ohľadom na odôvodnenie 19 nariadenia 2022/1904. V uvedených odsekoch 5 a 6 sa stanovuje, že sporný zákaz sa nevzťahuje na poskytovanie služieb, ktoré „sú nevyhnutne potrebné na výkon práva na obhajobu v súdnom konaní a práva na účinný právny prostriedok nápravy“ a na poskytovanie služieb, ktoré sú „nevyhnutne potrebné na zaistenie prístupu k súdnym, správnym alebo arbitrážnym konaniam v členskom štáte, ako aj na uznanie alebo výkon rozsudku alebo arbitrážneho rozhodnutia vydaného v členskom štáte, za predpokladu, že je takéto poskytovanie služieb v súlade s cieľmi tohto nariadenia a nariadenia [Rady]… č. 269/2014“.

56

Naproti tomu sporný zákaz sa uplatňuje najmä vtedy, ak advokát v nesporových veciach pomáha klientovi alebo koná v jeho mene a na jeho účet pri príprave alebo uskutočňovaní určitých transakcií, ktoré majú najmä finančnú a obchodnú povahu. Vo všeobecnosti tieto činnosti z dôvodu ich samotnej povahy patria do kontextu, ktorý nemá spojitosť so súdnym konaním, a preto nepatria do pôsobnosti práva na účinný prostriedok nápravy a práva na spravodlivý proces, ktoré sú zaručené článkom 47 Charty. V tejto súvislosti platí, že ak advokát poskytuje právne služby v takomto ranom štádiu a nevystupuje na obranu svojho klienta v spore, samotná okolnosť, že poradenstvo advokáta alebo predmet jeho konzultácie môžu viesť k sporu v neskoršom štádiu, neznamená, že k zásahu advokáta došlo v rámci alebo na účely práva na obranu jeho klienta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , body 63 a 64 ).

58

Navyše treba pripomenúť, že akt Únie sa má vykladať v čo najväčšom možnom rozsahu spôsobom, ktorým sa nespochybní jeho platnosť, a v súlade s celým primárnym právom, okrem iného s ustanoveniami Charty. Keď totiž možno text sekundárneho práva Únie vykladať viac ako jedným spôsobom, treba dať prednosť tomu výkladu, podľa ktorého je ustanovenie v súlade s primárnym právom, pred výkladom, ktorý vedie k zisteniu, že ustanovenie je s primárnym právom nezlučiteľné (pozri rozsudky z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i., C‑305/05 , EU:C:2007:383 , bod 28 a citovanú judikatúru, a z 21. júna 2022, Ligue des droits humains, C‑817/19 , EU:C:2022:491 , bod 86 a citovanú judikatúru).

62

Rovnako znenie článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014 nebráni vykonaniu predbežného právneho posúdenia, podľa ktorého je alebo nie je potrebné začať súdne, správne alebo rozhodcovské konanie, ako aj poskytovať poradenské služby umožňujúce vyhnúť sa takémuto konaniu, najmä prostredníctvom zmieru. Rada správne zdôrazňuje, že tento výklad logicky nadväzuje na rozsudok z 26. júna 2007, Ordre des barreaux francophones et germanophone a i. ( C‑305/05 , EU:C:2007:383 ).

63

Článok 5n ods. 5 a 6 nariadenia č. 833/2014 tak umožňuje advokátovi vykonať predchádzajúce posúdenie právnej situácie právnických osôb, subjektov alebo orgánov usadených v Rusku, ktoré sa s ním radia, s cieľom určiť, či poradenstvo, ktoré sa od neho žiada, je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prístupu najmä k súdnemu konaniu, na predchádzanie takému konaniu alebo jeho predvídanie, prípadne na zabezpečenie jeho riadneho vedenia, ak sa už začalo.

64

Z uvedeného na jednej strane vyplýva, že sporný zákaz neporušuje právo poradiť sa, nechať sa obhajovať a zastupovať advokátom, ako ho chráni článok 47 Charty. Na druhej strane, keďže článkom 7 Charty sa nezaručuje právo na prístup k advokátovi, či už v rámci súdneho konania alebo v nesporovom kontexte, sporný zákaz nemôže predstavovať zásah do práva vyplývajúceho z tohto článku.

67

Žalobcovia, ktorých podporujú Bundesrechtsanwaltskammer a Ordre des avocats de Genève, sa domnievajú, že povoľovacie konania stanovené v ustanoveniach o oslobodení predstavujú zásah do profesijného tajomstva advokáta zakotveného v článku 7 Charty a článku 8 EDĽP, ako aj v judikatúre.

68

Advokát, ktorý chce požiadať o povolenie, totiž musí príslušnému orgánu poskytnúť podrobnosti týkajúce sa svojho potenciálneho klienta a povahy požadovaného poradenstva. Dochádza k odhaleniu samotnej existencie konzultácie. Ide o priamy zásah do práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi. Žalobcovia navyše spresňujú, že žiadosť o oslobodenie môžu vypracovať len advokáti ako poskytovatelia právnych poradenských služieb, na ktoré sa vzťahuje sporný zákaz.

69

Rada, ktorú podporujú Estónska republika, Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, tvrdenia žalobcov spochybňuje.

73

Súdny dvor už rozhodol, že povinnosť oznámiť informácie, v zmysle ktorej musí advokát sprístupniť tretej sprostredkovateľskej osobe, ktorá nie je jeho klientom, svoju totožnosť, posúdenie povinnosti predmetného oznámenia, ako aj samotnú skutočnosť, že bol konzultovaný, predstavuje zásah do práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi zaručeného v článku 7 Charty (rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , body 29 a 30 ). Navyše tá istá povinnosť oznámiť informácie v rozsahu, v akom ide o povinnosť tretej sprostredkovateľskej osoby oznámiť správnemu orgánu totožnosť a existenciu konzultácie s dotknutým advokátom, vedie k dodatočnému zásahu do práva zaručeného v článku 7 Charty (rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 31 ). Z toho vyplýva, že sprístupnenie zo strany advokáta týkajúce sa najmä jeho totožnosti alebo existencie konzultácie, ktorou sa zaoberá, pokiaľ je povinné a dochádza k nemu bez súhlasu jeho klienta, predstavuje zásah do práva zaručeného v článku 7 Charty.

74

V článku 5n ods. 10 nariadenia č. 833/2014 sa stanovuje, že príslušné orgány „môžu“ povoliť právne poradenské služby „za podmienok, ktoré považujú za vhodné, po tom, ako určia, že je to potrebné“ na účely taxatívne vymenované v tom istom odseku.

75

Naproti tomu v článku 12b ods. 2a nariadenia č. 833/2014 sa stanovuje, že príslušné orgány „môžu“ povoliť poskytovanie služieb, na ktoré sa vzťahuje sporný zákaz, ak sú tieto služby nevyhnutne potrebné na scudzenie majetku v Rusku alebo ukončenie činností v Rusku, pokiaľ sú splnené dve kumulatívne podmienky. Tieto podmienky v podstate spočívajú v obmedzení poskytovania predmetného poradenstva len subjektom, ktoré sú výsledkom scudzenia, a v tom, že neexistujú „opodstatnené dôvody domnievať sa, že služby by sa mohli priamo či nepriamo poskytovať ruskej vláde alebo vojenskému koncovému používateľovi, alebo by mohli mať vojenské konečné použitie v Rusku“.

79

Podobne, pokiaľ ide o informácie potrebné na vybavenie žiadosti o oslobodenie, v ustanoveniach o oslobodení sa neuvádza, aké údaje musí mať príslušný orgán k dispozícii, aby mohol uskutočniť preskúmanie. Je zrejmé, že všeobecné podmienky, za ktorých možno priznať oslobodenie, si vyžadujú, aby tento orgán v rámci uplatnenia článku 5n ods. 10 nariadenia č. 833/2014 danú situáciu pozorne preskúmal, pretože na to, aby bolo možné povolenie udeliť, musí príslušný orgán „určiť“, že toto povolenie je nevyhnutné na jeden z účelov vymenovaných v ustanoveniach o oslobodení. To isté platí, pokiaľ ide o článok 12b ods. 2a uvedeného nariadenia, keďže v ňom sa stanovuje, že príslušný orgán musí zabezpečiť, aby poskytovanie služieb bolo nevyhnutne potrebné na vymedzené činnosti a aby spĺňalo podmienky stanovené na tento účel.

80

Treba však pripomenúť, že v súlade s článkom 51 ods. 1 Charty sú členské štáty pri vykonávaní práva Únie povinné dodržiavať práva zakotvené v Charte. Prináleží im teda, aby pri vymedzení náležitostí konaní o priznaní oslobodenia dohliadali na dodržiavanie článku 7 Charty, a to pri dodržaní podmienok jej článku 52 ods. 1 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, Privacy International, C‑623/17 , EU:C:2020:790 , body 62 a 63 ).

81

Ustanovenia o oslobodení preto samy osebe nezasahujú do práva zaručeného v článku 7 Charty.

85

V každom prípade za predpokladu, že zásah do profesijného tajomstva advokáta zaručeného v článku 7 Charty vyplýva z ustanovení o oslobodení, treba pripomenúť, že článok 52 ods. 1 Charty pripúšťa obmedzenia výkonu práv zakotvených v Charte, pokiaľ sú dotknuté obmedzenia stanovené právnymi predpismi. Tieto obmedzenia musia tiež rešpektovať podstatu dotknutého základného práva a pri dodržaní zásady proporcionality musia byť nevyhnutné a skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 148 ; z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 34 , a z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22 , EU:T:2022:483 , body 77 a 144 ).

86

Pokiaľ ide po prvé o požiadavku, podľa ktorej musí byť každé obmedzenie výkonu základných práv stanovené právnymi predpismi, znamená to, že samotný akt umožňujúci zásah do týchto práv musí vymedzovať rozsah obmedzenia výkonu dotknutého práva, pričom treba spresniť, že na jednej strane táto požiadavka nevylučuje, aby bolo predmetné obmedzenie formulované dostatočne široko na to, aby sa mohlo prispôsobiť rôznym scenárom a zmenám situácií, a na druhej strane, že Súdny dvor môže v prípade potreby prostredníctvom výkladu objasniť konkrétny rozsah obmedzenia z hľadiska samotného znenia predmetnej právnej úpravy Únie, ako aj jej všeobecnej štruktúry a cieľov, ktoré sleduje, ako sa vykladajú s ohľadom na základné práva zaručené Chartou (pozri rozsudok z 8. decembra 2022, Orde van Vlaamse Balies a i., C‑694/20 , EU:C:2022:963 , bod 35 a citovanú judikatúru).

90

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že ustanovenia o oslobodení narúšajú podstatu práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi zaručeného článkom 7 Charty.

91

Pokiaľ ide po tretie o primeranosť ustanovení o oslobodení, treba preskúmať, či obmedzenia profesijného tajomstva, ku ktorým môžu viesť, sú odôvodnené cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Úniou a či skutočne zodpovedajú uvedeným cieľom všeobecného záujmu.

92

Preskúmanie primeranosti ustanovení o oslobodení je neoddeliteľne spojené s preskúmaním proporcionality samotného sporného zákazu. Ustanovenia o oslobodení sú totiž len rámcom pre sporný zákaz.

96

Rada tvrdí, že z relevantných odôvodnení rozhodnutia 2022/1909 a nariadenia 2022/1904 vyplýva, že sporný zákaz má za cieľ ešte viac zintenzívniť tlak vyvíjaný na Ruskú federáciu, aby ukončila svoju útočnú vojnu proti Ukrajine. Na tento účel je cieľom sporného zákazu sťažiť ruskej vláde a subjektom usadeným v Rusku získavanie tovarov a služieb alebo kapitálu v Únii tak, že sa im odopiera technicko‑právna pomoc, ktorá je pri takýchto operáciách nevyhnutná.

97

Z vyššie uvedených odôvodnení totiž vyplýva, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu na Ukrajine mali členovia Európskej rady a následne Rada v úmysle zvýšiť tlak vyvíjaný na Ruskú federáciu prostredníctvom dodatočných reštriktívnych opatrení, ktorých cieľom bolo prispieť k ukončeniu útočnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine. Keďže právne poradenské služby poskytované právnikmi v Únii sú základným prvkom vykonávania hospodárskych činností ruskou vládou a inými subjektmi usadenými v Rusku na území Únie, zákazom týkajúcim sa týchto služieb možno výkon takýchto činností obmedziť. Týmto obmedzením teda možno limitovať hospodárske a finančné zdroje ruského režimu a následne zvýšiť náklady Ruskej federácie na činnosti, ktoré vyvíja v snahe narušiť územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

98

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že so sporným zákazom súvisia ustanovenia o výnimke a ustanovenia o oslobodení, ktoré umožňujú zmierniť jeho rozsah, pokiaľ ide o vecnú, ako aj osobnú pôsobnosť.

102

Napokon je obmedzená aj osobná pôsobnosť sporného zákazu. Zákaz sa totiž týka len právnych služieb poskytovaných ruskej vláde a právnickým osobám, subjektom a orgánom usadeným v Rusku. Právne poradenstvo poskytované osobitne fyzickým osobám teda nespadá do pôsobnosti uvedeného zákazu.

103

Sporný zákaz preto primeraným a uceleným spôsobom zodpovedá cieľu, ktorým je ešte viac zintenzívniť tlak vyvíjaný na Ruskú federáciu, aby ukončila svoju útočnú vojnu proti Ukrajine. Ustanovenia o oslobodení v rozsahu, v akom sa nimi umožňuje zrušiť sporný zákaz v presne určených situáciách, samy osebe sledujú tento cieľ všeobecného záujmu.

104

Po štvrté treba preskúmať, či sa zásah do základného práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi, ktorý môže vyplývať z ustanovení o oslobodení, obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných nariadeniami 2022/1904, 2022/2474 a 2023/427.

2.

O druhom žalobnom dôvode založenom na zásahu do nezávislosti advokáta a hodnôt právneho štátu, ako aj na porušení zásady proporcionality

108

Druhý žalobný dôvod sa delí na dve časti.

a)

O prvej časti založenej na zásahu do nezávislosti advokáta a hodnôt právneho štátu

1) O námietke neprípustnosti založenej na článku 76 rokovacieho poriadku

112

Podľa článku 76 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí žaloba obsahovať predovšetkým stručné zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry musí byť toto zhrnutie dostatočne jasné a presné, aby si žalovaný mohol pripraviť svoju obranu a aby Všeobecný súd mohol rozhodnúť o žalobe prípadne bez toho, aby musel žiadať o ďalšie informácie. Na to, aby bola žaloba prípustná, je totiž potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená, vyplývali aspoň stručne, ale ucelene a zrozumiteľne z textu samotnej žaloby, aby sa zaručila právna istota a riadny výkon spravodlivosti. Z ustálenej judikatúry ďalej vyplýva, že akýkoľvek žalobný dôvod, ktorý nebol dostatočne vyjadrený v návrhu na začatie konania, treba pokladať za neprípustný. Podobné požiadavky platia aj pre výhrady uvádzané na podporu žalobného dôvodu (pozri rozsudok z 12. februára 2020, Kampete/Rada, T‑164/18 , neuverejnený, EU:T:2020:54 , bod 112 a citovanú judikatúru).

113

V prejednávanej veci žalobcovia tvrdia, pričom sa opierajú o judikatúru ESĽP a Súdneho dvora, že zachovanie základnej úlohy advokáta, teda obrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci, je nevyhnutné na presadzovanie základných hodnôt vymenovaných v článku 2 ZEÚ, akými sú demokracia, právny štát alebo aj ľudské práva, v rámci Únie, ako aj na zaručenie základných práv zakotvených v článkoch 7 a 47 Charty.

114

V dôsledku toho sa námietka neprípustnosti založená na článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí zamietnuť.

2) O prvej výhrade založenej na zásahu do nezávislosti advokáta

118

Žalobcovia, ktorých podporujú Bundesrechtsanwaltskammer a Ordre des avocats de Genève, tvrdia, že povinnosť požiadať o povolenie na poskytovanie právnych poradenských služieb predstavuje zásah do nezávislosti advokáta, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie dodržiavania hodnôt Únie zakotvených v článku 2 ZEÚ, ako sú demokracia, právny štát či ľudské práva. Nezávislosť advokáta je teda nevyhnutná na zabezpečenie právneho štátu.

119

Sporné ustanovenia narúšajú nezávislosť advokátov, a to tak vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ako aj vo vzťahu k ich vlastným klientom, pričom im bránia plniť si povinnosť zachovávať voči nim lojálnosť. Výnimky stanovené v týchto ustanoveniach sú obmedzené a vzťahujú sa len na časť právnych poradenských služieb. Žalobcovia pripomínajú, že Etický kódex európskych advokátov vypracovaný Radou advokátskych komôr a združení právnikov Európy bráni tomu, aby tretia osoba, a fortiori orgán verejnej moci, ovplyvňovala proces akceptácie a uplatňovania advokátskych mandátov.

123

V tomto ohľade Všeobecný súd pripomína, že z článku 2 ZEÚ vyplýva, že Únia je založená na hodnotách, ako je právny štát, ktoré sú spoločné členským štátom v spoločnosti vyznačujúcej sa najmä spravodlivosťou (rozsudok z 20. apríla 2021, Repubblika, C‑896/19 , EU:C:2021:311 , bod 62 ). Každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, pričom účinné súdne preskúmanie určené na zabezpečenie dodržiavania ustanovení práva Únie je neoddeliteľne späté s existenciou právneho štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 73 a citovanú judikatúru).

124

Súdny dvor sa navyše domnieva, že nezávislosť advokáta má osobitný význam na účely ochrany práva jeho klienta na účinný prostriedok nápravy, keďže prípustnosť žalôb podaných jednotlivcami podmieňuje dodržaním požiadavky, aby bol žalobca zastúpený treťou nezávislou osobou. Cieľ úlohy zastupovania advokátom uvedenej v článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie totiž spočíva najmä v zabezpečení ochrany a obrany záujmov klienta pri dodržaní uplatniteľných právnych predpisov, ako aj profesijných a etických pravidiel. Požiadavka nezávislosti je vymedzená nielen negatívne, teda neexistenciou pracovnoprávneho vzťahu, ale aj pozitívne, teda odkazom na profesijnú disciplínu. V uvedenej súvislosti nezávislosť neznamená, že advokát by nemal mať nijaké väzby so svojím klientom, ale že by nemal mať také väzby, ktoré zjavne narúšajú jeho schopnosť zabezpečiť úlohu obrany záujmov klienta v čo najväčšom rozsahu a pri rešpektovaní zákona a profesijných a etických pravidiel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 2022, PJ a PC/EUIPO, C‑529/18 P a C‑531/18 P , EU:C:2022:218 , body 65 , 66 a 69 a citovanú judikatúru). Právo osoby podliehajúcej súdnej právomoci na právne poradenstvo poskytované advokátom úplne nezávisle je teda súčasťou práva na účinný prostriedok nápravy.

126

Napokon vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 ), Súdny dvor konštatoval neexistenciu pravidiel Únie v oblasti nezávislosti advokátov a odkázal na uplatniteľný vnútroštátny právny rámec, a to Samenwerkingsverordening 1993 (nariadenie o spolupráci z roku 1993), ktoré prijala Nederlandse Orde van Advocaten (Holandská advokátska komora), na účely určenia rámca nezávislosti advokáta (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , body 99 až 102 ).

Ustanovenia Etického kódexu európskych advokátov však nepredstavujú pravidlá práva Únie a nemôžu predstavovať právny základ pre uznanie nezávislosti advokáta na úrovni Únie. Navyše tieto ustanovenia nemenia slobodu každého členského štátu upraviť na svojom území výkon povolania advokáta. Predpisy vzťahujúce sa na toto povolanie sa môžu preto v jednotlivých členských štátoch podstatne odlišovať (rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., C‑309/99 , EU:C:2002:98 , bod 99 ). Navyše je nesporné, že žalobcovia nepoukázali na osobitnú koncepciu nezávislosti advokáta v Belgicku. V každom prípade z ustanovení Etického kódexu európskych advokátov vyplýva, že účelom nezávislosti v právnych veciach, ktorú chráni, je zabezpečiť, aby advokát poskytoval svojmu klientovi poradenstvo pragmaticky, bez akéhokoľvek osobného záujmu a vonkajšieho tlaku. Tieto ustanovenia sa teda týkajú spôsobu, akým advokát musí vykonávať svoju poradenskú činnosť. Ustanoveniami Etického kódexu európskych advokátov teda nemožno odôvodniť to, že nezávislosť advokáta uznaná Súdnym dvorom ako nevyhnutný aspekt ochrany práva na účinný prostriedok nápravy má advokátom zaručovať úplnú slobodu pri výbere svojho mandátu v akejkoľvek oblasti právneho poradenstva.

130

V prejednávanej veci z analýzy prvej časti prvého žalobného dôvodu vyplýva, že sporný zákaz sa neuplatňuje na právne poradenské služby poskytované advokátom, ktoré súvisia so súdnym konaním, a teda že nepredstavuje žiadny zásah do práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného článkom 47 Charty.

131

Nie je teda preukázané, že sporný zákaz môže viesť k zásahu do nezávislosti advokáta, ako je uznaná judikatúrou Súdneho dvora na účely ochrany tohto práva.

135

Na základe uvedeného aj za predpokladu, že by došlo k zásahu do nezávislosti advokátov, tento zásah by bol odôvodnený a primeraný.

136

V dôsledku toho treba prvú výhradu prvej časti druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

3) O druhej výhrade založenej na zásahu do hodnôt právneho štátu

137

140

Podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku uviesť nové dôvody počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

141

V prejednávanej veci žalobcovia už v štádiu žaloby tvrdili, že posúdenie právneho postavenia osoby, na základe ktorého možno poskytnúť právne poradenstvo, je základnou činnosťou v právnom štáte. Poskytovanie tohto poradenstva zo strany advokáta je teda zaručené článkami 7 a 47 Charty a predstavuje tiež spoločnú hodnotu všetkých členských štátov.

142

Žalobcovia následne v replike uviedli, že pojem „právny štát“ zahŕňa najmä zásadu právnej istoty, zásadu prístupu k spravodlivosti a zásadu spravodlivosti, ako to zdôraznila samotná Rada vo svojom vyjadrení k žalobe. V nadväznosti na svoju žalobu tiež pripomenuli, že článok 2 ZEÚ zakotvuje ľudské práva.

ii) O zásahu do hodnôt právneho štátu

146

Všeobecný súd pripomína, že zásada, podľa ktorej je Únia založená najmä na hodnote právneho štátu, vyplýva tak z článku 2 ZEÚ, ktorý sa nachádza v spoločných ustanoveniach Zmluvy o EÚ, ako aj z článku 21 ZEÚ týkajúceho sa vonkajšej činnosti Únie, na ktorý odkazuje článok 23 ZEÚ týkajúci sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) [rozsudok z 22. júna 2021, Venezuela/Rada (Dotknutosť tretieho štátu), C‑872/19 P , EU:C:2021:507 , bod 49 ].

147

Ako bolo pripomenuté v bodoch 40 a 41 vyššie, základné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako je zakotvené v článku 47 Charty, má zásadný význam ako záruka hodnoty právneho štátu, pričom sa vyžaduje voľný prístup k právu Únie pre všetky fyzické alebo právnické osoby v Únii, ako aj možnosť osôb podliehajúcich súdnej právomoci jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti.

148

Táto základná zásada práva Únie najmä vyžaduje, aby právna úprava bola jasná a presná, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli bez pochybností poznať svoje práva a svoje povinnosti a podľa toho konať (rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 161 ).

152

Zásada právnej istoty sa teda vzťahuje na charakteristiky, ktorými sa musia nevyhnutne vyznačovať právne pravidlá. Ako správne uvádza Rada, táto zásada naproti tomu nespočíva v tom, že advokátom alebo iným osobám vykonávajúcim právnické povolanie sa zaručuje možnosť poskytovať poradenstvo, pokiaľ ide o spôsob, ako treba týmto pravidlám rozumieť.

153

Prvé tvrdenie žalobcov sa teda musí zamietnuť.

154

Druhé tvrdenie žalobcov sa preto musí zamietnuť.

158

Svojím tretím tvrdením žalobcovia uvádzajú, že prostredníctvom možnosti každej osoby slobodne využiť prístup k právnemu poradenstvu advokáta v sporových aj nesporových veciach sa v spoločnosti zabezpečuje dodržiavanie ľudských práv, najmä základného práva na ochranu súkromia zakotveného v článku 7 Charty.

159

Treba konštatovať, že okrem práva na rešpektovanie komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi zakotveného v článku 7 Charty žalobcovia neidentifikujú iné práva, ktoré by boli dotknuté sporným zákazom a ustanoveniami o oslobodení. Ako bolo spresnené v rámci analýzy druhej časti prvého žalobného dôvodu, tento zákaz vrátane ustanovení o oslobodení nepredstavuje zásah do základného práva zaručeného v článku 7 Charty.

160

Poskytovanie právnych poradenských služieb advokátom v nesporových veciach navyše nezaručuje ani článok 2 ZEÚ, a všeobecnejšie ani právo Únie.

164

Štvrté tvrdenie žalobcov teda nie je dôvodné.

165

V rámci svojho piateho tvrdenia žalobcovia uvádzajú, že sporný zákaz nemožno vykladať v takom zmysle, že je zlučiteľný so zásadou právneho štátu. Tento zákaz totiž podľa nich spočíva v jednoduchom zákaze poskytovať právne poradenské služby, čo je nezlučiteľné so zásadami právnej istoty a prístupu k spravodlivosti, ako aj zásadami spravodlivosti a dodržiavania ľudských práv.

166

Z predchádzajúcich úvah však vyplýva, že nebolo preukázané žiadne narušenie hodnôt právneho štátu.

170

Šieste tvrdenie žalobcov teda treba zamietnuť.

171

Z uvedeného vyplýva, že druhá výhrada prvej časti druhého žalobného dôvodu sa musí zamietnuť.

b)

V tomto ohľade Všeobecný súd pripomína, že zásada proporcionality, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, C‑380/09 P , EU:C:2012:137 , bod 52 ).

175

Treba tiež pripomenúť, že pokiaľ ide o súdne preskúmanie dodržiavania zásady proporcionality, normotvorcovi Únie je potrebné priznať široký rozsah voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých sa z jeho strany predpokladajú rozhodnutia politického, ekonomického alebo sociálneho charakteru a v rámci ktorých má vykonať komplexné posúdenia. Zákonnosť takéhoto opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia zamýšľa sledovať (rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15 , EU:C:2017:236 , bod 146 , a z 15. februára 2023, Belaeronavigatsia/Rada, T‑536/21 , EU:T:2023:66 , bod 68 ).

176

Ako bolo uvedené v bodoch 93 až 103 vyššie, sporný zákaz primeraným a uceleným spôsobom zodpovedá cieľu ďalšieho zintenzívnenia tlaku vyvíjaného na Ruskú federáciu, aby ukončila svoju útočnú vojnu proti Ukrajine, a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za zjavne neprimeraný vzhľadom na uvedený cieľ. Už len z tohto dôvodu treba dospieť k záveru, že sporný zákaz neporušuje článok 5 ZEÚ.

177

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty

180

Žalobcovia, ktorých podporujú Bundesrechtsanwaltskammer a Ordre des avocats de Genève, tvrdia, že ustanovenia, ktorými sa zavádza sporný zákaz, porušujú zásadu právnej istoty. Namietajú, že nie sú jasné ani presné a neumožňujú žiadnu predvídateľnosť, pokiaľ ide o ich uplatňovanie.

181

Po prvé znenie odôvodnenia 19 nariadenia 2022/1904 v spojení s ustanoveniami článku 5n ods. 5 a 6 nariadenia č. 833/2014 v znení zmien podľa nich neumožňuje pochopiť, aké služby sú zo sporného zákazu vylúčené.

182

Žalobcovia dodávajú, že Rada pristúpila k úpravám a spresneniam rozsahu ustanovení zavádzajúcich sporný zákaz, ktorými sa však nenapravilo porušenie zásady právnej istoty. Ide o spresnenia po prijatí sporného zákazu, ktoré väčšinou nie sú verejné, pričom koncepcia „právnych poradenských služieb v nesporových veciach“, ktoré sú zakázané, stále nie je jasne vymedzená.

186

Rada, ktorú podporujú Estónska republika, Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, tvrdenia žalobcov spochybňuje.

187

V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry zásada právnej istoty, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, vyžaduje najmä, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, najmä keď môžu mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky. Sankciu, hoci aj inú ako trestnoprávnej povahy, možno uložiť len vtedy, ak je založená na jasnom a jednoznačnom právnom základe. Zásada právnej istoty predovšetkým vyžaduje najmä jasnosť a presnosť všetkých predpisov Únie, osobitne v prípadoch, pokiaľ sa nimi ukladajú, alebo umožňuje ukladať sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú, a podľa toho konať (pozri rozsudok zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada, T‑578/12 , neuverejnený, EU:T:2014:678 , bod 112 a citovanú judikatúru).

188

V rámci svojho prvého tvrdenia žalobcovia uvádzajú, že znenie odôvodnenia 19 nariadenia 2022/1904 a ustanovení týkajúcich sa sporného zákazu neumožňuje identifikovať zakázané právne poradenské služby.

192

Hoci odôvodnenie 19 nariadenia 2022/1904 sa obmedzuje len na označenie veľkých kategórií právnych poradenských služieb, na ktoré sa vzťahuje sporný zákaz, ako aj tých, ktoré mu nepodliehajú, v článku 5n ods. 5 a 6 nariadenia č. 833/2014 je sporný zákaz vymedzený presnejšie.

193

V každom prípade aj za predpokladu, že by advokáti mohli uplatniť reštriktívny výklad predmetných ustanovení, teda že by neposkytovali právne poradenstvo potrebné na predchádzanie súdnemu alebo správnemu konaniu, na ich predvídanie, či dokonca na prípravu na ne, stačí pripomenúť, ako bolo uvedené v odpovedi na prvý žalobný dôvod, že znenie článku 5n nariadenia č. 833/2014, najmä jeho odsekov 5 a 6, umožňuje žalobcom rozlišovať medzi právnymi poradenskými službami, na ktoré sa sporný zákaz nevzťahuje, a právnymi poradenskými službami, na ktoré sa vzťahuje.

194

V odôvodnení 3 nariadenia č. 269/2014 sa navyše spresňuje, že „riešenie krízy by sa malo nájsť prostredníctvom rokovaní medzi vládou Ukrajiny a vládou Ruskej federácie… a že ak sa výsledky nedosiahnu v obmedzenom časovom rámci, Únia rozhodne o ďalších opatreniach, akými sú napríklad zákaz cestovania, zmrazenie aktív a zrušenie samitu EÚ a Ruska“. V odôvodnení 6 sa pripomína, že uvedené nariadenie „rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v [Charte], najmä právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ako aj právo na ochranu osobných údajov“.

198

Zmyslom požiadavky zlučiteľnosti s cieľmi sledovanými nariadeniami č. 833/2014 a č. 269/2014, ako je stanovená v článku 5n ods. 6 nariadenia č. 833/2014, je teda zabezpečiť, aby výnimka stanovená v tomto ustanovení neohrozovala cieľ spočívajúci vo vyvíjaní tlaku na Ruskú federáciu, aby ukončila svoju útočnú vojnu proti Ukrajine pri dodržaní zásad zaručených Chartou. Ako zdôrazňuje Rada, cieľom tejto požiadavky je zabrániť akémukoľvek zneužitiu výnimky uvedenej v citovanom odseku 6, a teda je dostatočne jasná.

199

Druhé tvrdenie žalobcov sa preto musí zamietnuť.

200

Vo svojom štvrtom tvrdení sa žalobcovia domnievajú, že sporný zákaz je postihnutý niekoľkými nepresnosťami, pokiaľ ide o jeho rozsah.

204

Žiadna z uvádzaných nepresností však nemôže mať za následok porušenie zásady právnej istoty.

205

Ako v prvom rade vyplýva z bodu 61 vyššie, znenie článku 5n ods. 5 nariadenia č. 833/2014 umožňuje poskytovanie právnych poradenských služieb v rámci konaní pred podaním žaloby.

206

209

Napokon treba uviesť, že v článku 5n ods. 2 nariadenia č. 833/2014 sa zakazuje poskytovať, hoci aj nepriamo, právne poradenské služby ruskej vláde alebo subjektom usadeným v Rusku. Tento zákaz však nebráni vyjadrovaniu sa na konferencii, na ktorej sa zúčastňuje zamestnanec ruskej vlády alebo subjektu usadeného v Rusku, pokiaľ je toto vystúpenie vo všeobecnej rovine a nepredstavuje poskytovanie poradenstva založeného na výklade a uplatňovaní právnej normy na konkrétnu situáciu, ktorým by sa uľahčovalo rozhodovanie ruskej vlády, ruského subjektu alebo konkrétnej kategórie ruských subjektov.

210

Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

211

Keďže všetky tri žalobné dôvody uvádzané žalobcami na podporu ich žaloby boli zamietnuté, žaloba sa musí v každom prípade zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

V súlade s článkom 138 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku Bundesrechtsanwaltskammer, Ordre des avocats de Genève, Estónska republika, Komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (veľká komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

da Silva Passos

Kornezov

Truchot

Gervasoni

Półtorak

Nihoul

Gâlea

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. októbra 2024.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

( ) Zoznam ďalších žalobcov je pripojený iba k zneniu oznámenému účastníkom konania.