T-59/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0059
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022148SK.01003101.xml
4.4.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 148/31
Žaloba podaná 31. januára 2022 – Conserve Italia a Conserves France/Komisia
(Vec T-59/22)
(2022/C 148/42)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyne: Conserve Italia – Consorzio Italiano fra cooperative agricole Soc. coop. agr. (San Lazzaro di Savena, Taliansko), Conserves France (Tarascon, Francúzsko) (v zastúpení: L. Di Via, M. Petite, L. Tresoldi a E. Belli, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil žalobu za prípustnú,
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2021) 8259 z 19. novembra 2021 (vec AT.40127 – (Konzervovaná zelenina) týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, pokiaľ ide o výpočet pokuty,
—
znížil pokutu a uložil akékoľvek opatrenie, ktoré bude Všeobecný súd považovať za vhodné, a
—
uložil Európskej komisii povinnosť nahradniť trovy tohto konania spoločnostiam Conserve Italia a Conserves France.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ, článku 23 ods. 3 tretieho pododseku nariadenia č. 1/2003 ( 1 ) a bodu 33 usmernení o metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keďže Conserve Italia bola kvalifikovaná ako podnik a nie ako združenie podnikov, ako aj z dôvodu nesprávneho určenia zákonnej hornej hranice pokuty.
—
Žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú, že namietajú nesprávnu kvalifikáciu Conserve Italia ako „podniku“, a nie ako „združenia podnikov“ na účely uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Tým, že v napadnutom rozhodnutí nebola uznaná povaha Conserve Italia ako „združenia podnikov“ v súlade s vlastným a autonómnym pojmom rozvinutým v práve hospodárskej súťaže Únie, došlo k závažnému pochybeniu pri výpočte zákonnej hornej hranice pokuty.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 101 ods. 1 ZFEÚ, článku 23 nariadenia č. 1/2003 a bodov 14, 19, 20, 22, 24 a 25 usmernení, z dôvodu nesprávneho vyčíslenia základnej sumy pokuty.
—
Žalobkyne v tejto súvislosti po prvé tvrdia, že Komisia nesprávne určila referenčnú hodnotu obratu na účely výpočtu základnej sumy pokuty, keďže zohľadnila hodnotu obratu v celom EHP. Po druhé sa žalobkyne domnievajú, že to, že Komisia uplatnila 18 % podiel hodnoty obratu na účely určenia základnej výšky pokuty, nie je odôvodnené. Okrem toho Európska komisia vytýka Conserve Italia, že sa na porušení zúčastňovala počas celej doby jeho trvania, pričom nezohľadňuje skutočnosť, že jej účasť na každej z dohôd bola oveľa obmedzenejšia a v žiadnom prípade nebola nepretržitá, keďže uplatňovanie týchto dohôd sa niekoľkokrát prerušilo.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).