T-71/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0071
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022165SK.01003402.xml
19.4.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 165/34
Žaloba podaná 27. januára 2022 – BNP Paribas/SRB
(Vec T-71/22)
(2022/C 165/44)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: BNP Paribas (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Champsaur a A. Delors, advokáti)
Žalovaný: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
nariadil SRB, aby predložila úplný plán riešenia krízových situácií schválený podľa rozhodnutia o riešení krízových situácií, ( 1 )
—
určil, že sporné ustanovenia politiky MREL sa nesmú uplatňovať,
—
zrušil rozhodnutie o riešení krízových situácií,
—
zrušil rozhodnutie MREL, ( 2 )
—
uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania a iné náklady, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s týmto konaním.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov proti rozhodnutiu o riešení krízových situácií a osem žalobných dôvodov proti rozhodnutiu MREL.
1.
Prvý žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia o riešení krízových situácií je založený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila SRB. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie o riešení krízových situácií porušuje ustanovenia nariadenia Komisie (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 ( 3 ) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016 ( 4 ) , ako aj zásadu proporcionality.
2.
Druhý žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia o riešení krízových situácií je založený na tom, že SRB sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila zásadu riadnej správy vecí verejných.
—
Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že SRB prijala jednotnú stratégiu „bail-in only“ pre všetky globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII), pričom nezohľadnila konkrétne prípady riešenia krízových situácií a starostlivo a nestranne nepreskúmala všetky skutkové a odôvodnené prvky, ktoré žalobkyňa uviedla pri svojom výbere stratégie riešenia krízových situácií.
3.
Tretí žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia o riešení krízových situácií je založený na tom, že SRB zaujala stanovisko, ktoré odráža normatívnu voľbu, a tým prekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva nariadenie (EÚ) č. 806/2014.
4.
Štvrtý žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia o riešení krízových situácií je založený na tom, že bolo prijaté v rozpore s právom žalobkyne byť vypočutá a v rozpore s povinnosťou SRB uviesť odôvodnenie, keďže neodôvodnila svoj výber stratégie riešenia krízových situácií pre žalobkyňu.
5.
Piaty žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia o riešení krízových situácií je založený na tom, že niektoré ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 806/2014, ktoré SRB uplatnila pri prijímaní tohto rozhodnutia, porušujú základné práva, ako aj ZFEÚ.
6.
Prvý žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že vychádza z rozhodnutia o riešení krízových situácií a je s ním neoddeliteľne spojené, a teda v prípade jeho zrušenia by už nebolo platné.
7.
Druhý žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že SRB sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní ustanovení nariadenia (EÚ) č. 806/2014.
—
Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že SRB pri svojom stanovení MREL nezohľadnila situáciu, v ktorej sa banková skupina ocitne po riešení krízovej situácie, a že pri určení nákladov na trhové zabezpečenie nezohľadnila požiadavku na kombinovanú rezervu (CBR) po riešení krízovej situácie a nevykonala úplné posúdenie všetkých relevantných skutočností pre výpočet MREL a neodôvodnila svoj výpočet MREL.
8.
Tretí žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že SRB sa pri stanovení MREL dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, v rozsahu v akom SRB nevykonala starostlivé a nestranné posúdenie skupiny BNP Paribas po riešení krízovej situácie, a najmä nezohľadnila vplyv riešenia krízovej situácie na veľkosť a obchodný model skupiny BNP Paribas.
9.
Štvrtý žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že SRB porušila zásadu legitímnej dôvery tým, že neuplatnila viaceré ustanovenia svojej vlastnej politiky MREL v súvislosti s úpravami MREL.
10.
Piaty žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že SRB porušila zásadu proporcionality, právo vlastniť majetok a slobodu podnikania tým, že stanovila výšku MREL, ktorá je neprimeraná vzhľadom na ciele riešenia krízových situácií.
11.
Šiesty žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že SRB neuviedla dôvody, na ktorých založila svoje rozhodnutie, keďže v rozhodnutí neuviedla všetky prvky potrebné na to, aby žalobkyňa pochopila, na základe čoho a podľa akej metodiky bola stanovená MREL a prečo sa táto metodika odchýlila od všeobecnej metodiky uvedenej v politike MREL.
12.
Siedmy žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že SRB porušila právo žalobkyne byť vypočutá tým, že v zásade odmietla zohľadniť niektoré pripomienky.
13.
Ôsmy žalobný dôvod týkajúci sa rozhodnutia MREL je založený na tom, že politika MREL, na ktorej je založené rozhodnutie MREL, porušuje nariadenie (EÚ) č. 806/2014 a predstavuje zneužitie právomoci zo strany SRB v rozsahu, v akom vyjadruje normatívnu voľbu v oblasti riešenia krízových situácií a porušuje právomoci normotvorcu.
( 1 ) Rozhodnutím o riešení krízových situácií, na ktoré sa odkazuje je: Spoločné rozhodnutie o pláne riešenia krízových situácií a posúdení riešiteľnosti krízovej situácie skupiny BNP Paribas a jej dcérskych spoločností, na ktorom sa dohodli Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, Magyar Nemzeti Bank, Finanstilsynet a Bankowy Fundusz Gwarancyjny 4. novembra 2021, referenčné číslo RC/JD/2020/52.
( 2 ) Rozhodnutím MREL, na ktoré sa odkazuje je: Spoločné rozhodnutie, ktorým sa určuje minimálna požiadavka vlastného kapitálu a oprávnených záväzkov BNP Paribas a niektorých jej členov, na ktorom sa dohodli SRB, Magyar Nemzeti Bank, Finanstilsynet a Bankowy Fundusz Gwarancyjny 4. novembra 2021, referenčné číslo RC/JD/2020/53.
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 4 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 184, 2016, s. 1 ).