T-86/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0086
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022165SK.01003601.xml
19.4.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 165/36
Žaloba podaná 15. februára 2022 – Associazione „Terra Mia Amici No Tap“/EIB
(Vec T-86/22)
(2022/C 165/45)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobca: Associazione „Terra Mia Amici No Tap“ (Melendugno, Taliansko) (v zastúpení: A. Calò, advokát)
Žalovaná: Európska investičná banka
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
určil, že Európska investičná banka nesprávne vyhlásila žiadosť o preskúmanie predloženú žalujúcim združením za neprípustnú a podanú oneskorene,
—
uložil Európskej investičnej banke, aby prijala rozhodnutie o zrušení financovania poskytnutého spoločnosti TAP AG,
—
uložil Európskej investičnej banke povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na údajnej neprípustnosti žiadosti o preskúmanie.
—
V tejto súvislosti žalobca uvádza porušenie Aarhuského dohovoru, nariadenia (ES) č. 1367/2006 ( 1 ) zo 6. septembra 2006 a nariadenia (EÚ) č. 2021/1767 ( 2 ) , ako aj bodov 1, 6 a 9 preambuly vyhlásenia o zásadách a normách prijatých EIB v sociálnej a environmentálnej oblasti. Konkrétne mala EIB zrušiť poskytnuté financovanie, keďže žiadosť o preskúmanie sa týkala správneho aktu v zmysle práva životného prostredia.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žiadosť o preskúmanie mala byť podaná po uplynutí lehoty.
—
V tejto súvislosti žalobca uvádza porušenie Aarhuského dohovoru, nariadenia (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 a nariadenia (EÚ) č. 2021/1767, ako aj bodov 1, 6 a 9 preambuly vyhlásenia o zásadách a normách prijatých EIB v sociálnej a environmentálnej oblasti. Konkrétne EIB nepristúpila k zrušeniu financovania, ktoré má formu nového samostatného aktu odlišného od toho, ktorým bolo financovanie predtým poskytnuté, a v každom prípade šesťtýždňová lehota na podanie žiadosti o preskúmanie sa musí počítať odo dňa uvedenia diela do prevádzky, keďže príjemca bol podľa zmluvy oprávnený zabezpečiť súlad s normami EIB až k tomuto dňu.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení bodu 36 vyhlásenia o zásadách a normách prijatých EIB v sociálnej a environmentálnej oblasti z roku 2009.
—
V tejto súvislosti žalobca konkrétne uvádza, že bod 36 stanovuje, že EIB vyžaduje, aby všetky financované projekty dodržiavali aspoň:
—
príslušné vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia,
—
príslušnú právnu úpravu Únie v oblasti životného prostredia, najmä smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) a o ochrane prírody, ako aj sektorové a prierezové smernice,
—
zásady a normy príslušných medzinárodných environmentálnych dohovorov začlenených do práva Únie.
V tomto prípade však nebol dodržaný ani jeden z týchto bodov.
Boli totiž preukázané tieto porušenia:
a.
právnej úpravy Únie v oblasti životného prostredia, konkrétne :
a.I
odôvodnenie
36 v spojení s článkom 4 a článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 (chýbajúca analýza nákladov a výnosov);
a.II
odôvodnenie
31 nariadenia (EÚ) n. 347/2013 v spojení s článkom 5 ods. 1 a prílohou IV poznámkou 1 smernice 2011/92/EÚ (kumulované vonkajšie vplyvy);
a.III
odôvodnenie
31 nariadenia (EÚ) n o 347/2013 v spojení s článkom 5 ods. 1 a prílohou IV poznámkou 1 smernice 2011/92/EÚ (kumulované vnútorné vplyvy) – Zákaz „salámovej metódy“;
a.IV
článok 2 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ, článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch;
a.V
článok 4, ods. 4 smernice 2009/147 o vtáctve;
a.VI
odôvodnenie
31 a článok 9 nariadenia (ES) č. 1367/2006 v spojení s článkom 6 smernice EIA (Transparentnosť a účasť);
a.VII
odôvodnenie
28 v spojení s článkom 7 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 (nariadenie o biotopoch);
a.VIII
článok 191 ods. 1 ZFEÚ v spojení s vyhlásením o zásadách a normách prijatých EIB v sociálnej a environmentálnej oblasti, schváleným správnou radou 3. februára 2009.
b.
talianskej právnej úpravy a konkrétne:
b.I
legislatívny dekrét 42/2004, ktorým sa preberá Dohovor o krajine, článok 26;
b.II
legislatívny dekrét 42/2004, ktorým sa preberá Dohovor o krajine, článok 146;
b.III
článok 14c zákona č. 241 zo 7. augusta 1990 – konferencia služieb;
b.IV
príkaz A57 ministerskej vyhlášky č. 223/14 o environmentálnej zlučiteľnosti;
b.V
legislatívny dekrét 152/06 o neuložení sankcií;
b.VI
článok 452e Trestného zákona (environmentálna katastrofa).
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 14. apríla 2013.
—
V tejto súvislosti sa uvádza, že sa vlastne neuskutočnila žiadna vhodná analýza nákladov a výnosov.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1767 zo 6. októbra 2021, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 356, 2021, s. 1 ).