T-103/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0103
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022191SK.01002901.xml
10.5.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 191/29
Žaloba podaná 22. februára 2022 – ON/Komisia
(Vec T-103/22)
(2022/C 191/38)
Jazyk konania: čeština
Účastníci konania
Žalobca: ON (v zastúpení: D. Mimrová, advokátka)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2288 z 21. decembra 2021, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953, pokiaľ ide o obdobie uznávania potvrdení o očkovaní vydaných vo formáte digitálneho COVID preukazu EÚ, v ktorých sa uvádza dokončenie primárnej vakcinačnej série ( 1 ) , a to z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, ako aj pre porušenie zásady proporcionality,
—
zrušil nariadenie 2021/2288 z dôvodu chýbajúceho právneho základu podľa článku 168 ZFEÚ, pokiaľ ide o ochranu verejného zdravia, resp. odpoveď Únie na cezhraničnú zdravotnú hrozbu pandémie covid-19,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila všeobecné zásady práva Spoločenstva a prijatím nariadenia 2021/2288 porušila:
—
zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie obmedzením platnosti digitálneho certifikátu na 270 dní od dátumu ukončenia základnej série očkovaní, aby sa uľahčil voľný pohyb držiteľov platných digitálnych certifikátov (t. j. osôb s posilňovacou dávkou, ktoré majú mať väčšiu imunitu voči variantu vírusu Omicron), pričom zároveň z pôsobnosti napadnutého aktu vylúčila neurčitú skupinu osôb vymedzenú vekom, povolaním, životným štýlom alebo inými kritériami (bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vôbec očkované), čím sa zároveň dopustila diskriminácie veľkej skupiny osôb, ktoré dokončili základnú sériu očkovania a prekonali ochorenie Covid, hoci z vedeckých dôkazov vyplýva, že tieto osoby s tzv. hybridnou imunitou predstavujú porovnateľné alebo menšie riziko pre spoločnosť z hľadiska prenosu infekcie a zaťaženia systému zdravotníctva ako osoby, ktorých digitálny certifikát zostáva neobmedzene v platnosti alebo ktoré sú inak vyňaté z pôsobnosti napadnutého aktu a sú de iure neinfekčné,
—
zásadu proporcionality tým, že neuviedla dôvody založené na kvalitatívnych a, ak je to možné, kvantitatívnych údajoch, t. j. riadne nevyhodnotila dostupné vedecké údaje o skupinách osôb, ktoré môžu predstavovať riziko nákazy chorobou Covid pre ostatných, pričom riadne nezdôvodnila, prečo práve zvoleným opatrením, ktorým sa obmedzuje platnosť digitálnych certifikátov EÚ COVID na maximálne 270 dní od dátumu prijatia poslednej dávky základnej série vakcín, možno najlepším spôsobom dosiahnuť ciele Únie v súvislosti s reakciou na pandémiu Covid-19 a mutáciu SARS-CoV-2, keďže takéto opatrenie podporuje zvýšenie zaočkovanosti populácie tzv. posilňovacou dávkou, a to bez toho, aby zvážila (riadne odôvodnila) iné dostupné alternatívy.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia pri prijímaní nariadenia 2021/2288 prekročila právomoci, ktoré jej boli zverené článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/953 ( 2 ) , keď namiesto „statickej“ zmeny dátového poľa v reakcii na vývoj vírusu SARS-CoV-2 a aktuálnu epidemiologickú situáciu tým, že obmedzila platnosť digitálneho certifikátu a v tejto súvislosti de facto stanovila limity reakcie Únie na pandémiu Covid-19 ako cezhraničnú zdravotnú hrozbu bez toho, aby napadnutý akt vychádzal z primeraného právneho základu podľa článku 168 ZFEÚ na ochranu verejného zdravia.
( 1 ) Ú. v. EÚ L 458, 2021, s. 459 .
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 zo 14. júna 2021 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19 ( Ú. v. EÚ L 211, 2021, s. 1 ).