Všeobecný súd Európskej únie·28.2.2022

T-110/22

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62022TN0110
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2022158SK.01001401.xml

11.4.2022

Úradný vestník Európskej únie

C 158/14

Žaloba podaná 28. februára 2022 – Kremer/Komisia

(Vec T-110/22)

(2022/C 158/17)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Christiane Kremer (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: D. Grisay a A. Ansay, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

vyhovel tomuto návrhu na zrušenie/určenie mimozmluvnej zodpovednosti,

—

vyhlásil žalobu za prípustnú a v dôsledku toho:

—

vyhlásil žalobu o neplatnosť za dôvodnú a určil, že rozhodnutie o zamietnutí prípustnosti zo strany menovacieho orgánu z 24. februára 2022 je neplatné z dôvodu, že:

—

článok 77 služobného poriadku a článok 11 prílohy VIII služobného poriadku, na ktorých je založené oznámenie o stanovení určené žalobkyni, sú protiprávne,

—

Európska komisia si tým, že žalobkyni vo svojom oznámení o stanovení nenavrhla žiadnu náhradu dôchodkových práv nezapočítaných príslušným európskym orgánom, nesplnila svoju povinnosť starostlivosti,

—

Európska komisia tým, že žalobkyni vo svojom oznámení o stanovení nenavrhla žiadnu náhradu dôchodkových práv nezapočítaných príslušným európskym orgánom, porušila zásadu rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie,

—

a vrátil spis menovaciemu orgánu, aby určil sumu, ktorá sa má vrátiť žalobkyni,

—

subsidiárne:

—

určil, že žaloba o náhradu škody založená na bezdôvodnom obohatení je dôvodná z dôvodu, že žalobkyňa bola ochudobnená o sumu svojich dôchodkových práv, ktorou prispievala do svojho vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia, čo nezohľadnil príslušný orgán Únie, ktorý tak obohatil dôchodkový fond Európskej únie,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť obe majetkové ujmy, ktoré utrpela žalobkyňa, a ktorá boli ku dňu podania tejto žaloby vyčíslené v sume 55 401,07 eura ako istina,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na protiprávnosti článku 77 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku. Žalobkyňa tvrdí, že vyššie uvedené ustanovenia stanovujú, že úradník musí prijať rozhodnutie o prevode svojich dôchodkových práv nadobudnutých vo vnútroštátnom systéme do dôchodkového systému Európskej únie v lehote desiatich rokov od začatia svojej činnosti v službách inštitúcií Európskej únie. Úradník, ktorý prevod práv vykonal, však môže správne vypočítať dosah svojho prípadného prevodu až v čase svojho odchodu do dôchodku, a to najmä z dôvodu pravidla obmedzujúceho výšku dôchodkov na 70 %. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že toto pravidlo vytvára rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k úradníkovi, ktorý strávil celý svoj služobný postup v európskom systéme, čim dochádza k porušeniu zásady zákazu diskriminácie.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti poskytnúť pomoc a povinnosti starostlivosti uvedených v článku 24 služobného poriadku. Žalobkyňa tvrdí, že úradníci pri prevode svojich dôchodkových práv z vnútroštátneho systému do dôchodkového systému Európskej únie zvyčajne dostávajú od Komisie tabuľku, v ktorej sa spresňuje, či majú nárok na náhradu nezohľadneného poistno-matematického ekvivalentu súm príspevkov do ich pôvodného vnútroštátneho systému, ktoré nie sú započítané do dôchodkového systému Únie. Okrem toho sa náhrada vo všeobecnosti uskutočňuje bez akýchkoľvek obmedzení alebo osobitných postupov. Žalobkyňa však tvrdí, že nedostala ani takúto tabuľku, ani žiadnu náhradu.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Žalobkyňa usudzuje, že existuje diskriminácia medzi niektorými úradníkmi, ktorým sa pri prevode ich dôchodkových práv poskytuje náhrada, a inými úradníkmi, v prípade ktorých to tak nie je, pričom táto diskriminácia nie je odôvodnená objektívnym kritériom.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že bola spochybnená mimozmluvná zodpovednosť za existenciu bezdôvodného obohatenia v neprospech žalobkyne.