← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·10.3.2022

T-136/22

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62022TN0136

C_2022198SK.01005201.xml

16.5.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 198/52

Žaloba podaná 10. marca 2022 – Hamoudi/Frontex

(Vec T-136/22)

(2022/C 198/76)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Alaa Hamoudi (Turecko) (v zastúpení: F. Gatta, advokát)

Žalovaná: Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd uložil agentúre Frontex povinnosť zaplatiť mu sumu 250 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy vzhľadom na každý z dvoch žalobných návrhov. Žalobca konkrétne žiada o náhradu škody:

za ujmu, ktorá mu vznikla z dôvodu porušenia jeho základných práv podľa článkov 1, 2, 3, 4, 18, článku 19 ods. 1 a 2 a článku 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „CHZP“) počas a po kolektívnom vyhostení z Grécka v Egejskom mori, ku ktorému došlo od 28. do 29. apríla 2020 a ktorého bol účastníkom,

za jeho pocity nespravodlivosti a frustrácie, ktoré mu boli spôsobené tým, že páchateľom alebo spolupáchateľom kolektívneho vyhostenia z 28. – 29. apríla 2020 bola agentúra Európskej únie.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Frontex schválila spustenie akcie RBI Aegean v rozpore s článkom 46 ods. 5 nariadenia č. 2019/1896 ( 1 ) , keď sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, zneužitia právomoci a nekonala s náležitou starostlivosťou, čím porušila zásadu riadnej správy vecí verejných. Konkrétne výkonný riaditeľ agentúry Frontex nezákonne schválil spustenie akcie RBI Aegean v rozpore s článkom 46 ods. 5 nariadenia o zriadení Agentúry tým, že neuplatnil svoju voľnú úvahu, pokiaľ ide o samotné preskúmanie uplatniteľnosti tohto ustanovenia na mimoriadne premenlivú situáciu, ktorú bolo potrebné vyriešiť. Subsidiárne sa výkonný riaditeľ dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci a nesplnil si svoju povinnosť náležitej starostlivosti, keď sa domnieval, že článok 46 ods. 5 sa nevzťahuje na situáciu, ktorú bolo potrebné vyriešiť. Prvá ani druhá časť nemajetkovej ujmy by nevznikli, keby nedošlo k protiprávnemu opomenutiu konať alebo konaniu, ktoré možno pripísať agentúre Frontex.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Frontex sa dopustila protiprávneho opomenutia, ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti, keď nekonala v súlade s článkom 46 ods. 4 nariadenia 2019/1896, čím porušila svoje pozitívne povinnosti podľa článku 80 uvedeného nariadenia a články 1, 2, 3, 4, 18, článok 19 ods. 1 a 2 a článok 21 CHZP ( 2 ) a zásadu riadnej správy vecí verejných, a dopustila sa zneužitia právomoci a zjavne nesprávneho posúdenia.

Výkonný riaditeľ agentúry Frontex sa protiprávne nevykonal svoju voľnú úvahu vo vzťahu k článku 46 ods. 4 nariadenia o zriadení Agentúry pred, počas a ani po tom, čo 28. – 29. apríla 2020 bola realizovaná operácia vytlačenia. Subsidiárne sa výkonný riaditeľ dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci a nesplnil si svoju povinnosť náležitej starostlivosti, keď sa domnieval, že článok 46 ods. 4 sa neuplatňuje na situáciu, ktorú bolo potrebné vyriešiť. Ani jedna časť nemajetkovej ujmy by nevznikla, keby nedošlo k napadnutému protiprávnemu opomenutiu konať zo strany agentúry Frontex.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Frontex sa dopustila protiprávneho konania, ktoré môže viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti, pokiaľ ide o vytláčanie z 28. – 29. apríla 2020, tým, že porušila základné práva žalobcu podľa článkov 1, 2, 3, 4, 6, 18, článku 19 ods. 1 a 2 a článku 21 CHZP.

Protiprávne kolektívne vyhostenie z 28. a 29. apríla 2020, ktorého bol žalobca účastníkom, možno pripísať agentúre Frontex, jeho „skutočnému pôvodcovi“, keďže bolo vykonané v súlade s právne záväzným operačným plánom operácie RBI Aegean, ktorý vypracoval výkonný riaditeľ agentúry Frontex. Subsidiárne zodpovednosť agentúry Frontex vznikla na základe jej pomoci a asistencie pri organizácii protiprávneho kolektívneho vyhostenia ku ktorému došlo 28. – 29. apríla 2020 a ktorého bol žalobca účastníkom. Ani jedna zložka nemajetkovej ujmy by nevznikla, keby nedošlo k napadnutému protiprávnemu konaniu zo strany agentúry Frontex.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624.

( 2 ) Ú. v. EÚ C 326, 2012, s. 391 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-136/22 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik