← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·11.4.2022

T-182/22

Zrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62022TN0182

C_2022244SK.01003801.xml

27.6.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 244/38

Žaloba podaná 11. apríla 2022 – Deutsche Bank a iní/ECB

(Vec T-182/22)

(2022/C 244/51)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Deutsche Bank AG (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko), BHW Bausparkasse AG (Hameln, Nemecko), norisbank GmbH (Bonn, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger a M. Weber, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

čiastočne zrušil rozhodnutie ECB z 2. februára 2022 vrátane príloh I a II, pokiaľ ide o požiadavky uložené žalobkyniam podľa bodu 1.3 rozhodnutia, a

uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná porušila právo Únie tým, že prekročila právomoci, ktoré jej boli zverené článkami 4 a 16 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 ( 1 ) , a tým, že porušila všeobecné zásady práva Únie, keďže v práve Únie neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo bod 1. 3 napadnutého rozhodnutia týkajúci sa prudenciálneho zaobchádzania s neodvolateľnými platobnými záväzkami (ďalej len „požiadavka IPR“), že ECB nevykonala individuálne a metodologicky správne preskúmanie situácie žalobkýň a že požiadavka IPR je založená na nepresných skutočnostiach a viacerých zjavne nesprávnych posúdeniach.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že žalovaná porušila zásadu proporcionality tým, že požadovala odpočet celej sumy neodvolateľných platobných záväzkov od základného kapitálu Tier 1 (CET 1) žalobkýň na konsolidovanej a/alebo individuálnej úrovni bez toho, aby zohľadnila individuálnu situáciu žalobkýň a stanovila odpočet primeraný individuálnemu rizikovému profilu a úrovni likvidity žalobkýň, a bez toho, aby riadne posúdila poľahčujúce faktory.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že žalovaná porušila zásadu riadnej správy vecí verejných a právnej istoty a nesprávne uplatnila článok 4 ods. 1 písm. f) a článok 16 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 tým, že uložila prvej a tretej žalobkyni požiadavku EPI na individuálnej úrovni. Prvej a tretej žalobkyni boli udelené výnimky podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ( 2 ) , a preto sú oslobodené od prudenciálnej kapitálovej požiadavky na individuálnej úrovni.

( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami

( Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 ).

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-182/22 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik