T-236/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0236
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022237SK.01007301.xml
20.6.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 237/73
Žaloba podaná 28. apríla 2022 – Intel Corporation/Komisia
(Vec T-236/22)
(2022/C 237/94)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Intel Corporation Inc. (Wilmington, Delaware, Spojené štáty) (v zastúpení: D. Beard, J. Williams, barristers-at-law, a B. Meyring, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
a.
uložil Komisii povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 593 177 661,75 eura, ktorá zodpovedá: úrokom z omeškania vypočítaným z istiny 1 060 000 000 eur na základe refinančnej sadzby ECB k prvému kalendárnemu dňu mesiaca, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 (ďalej len „Rozhodnutie“) (konkrétne 1,25 %), zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu (alebo, ak to nie je možné, potom na základe úrokovej sadzby, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú), a to za obdobie od 13. augusta 2009 (dátum predbežnej platby pokuty zo strany spoločnosti Intel) do 25. februára 2022 (dátum vrátenia istiny pokuty zo strany Komisie), pričom sa odpočítajú úroky, ktoré Komisia už zaplatila spoločnosti Intel, a to v sume 38 059 598,52 eura,
b.
uložil Komisii povinnosť zaplatiť úroky zo sumy požadovanej pod písmenom a) vyššie za obdobie od 25. februára 2022 (dátum vrátenia istiny pokuty zo strany Komisie), prípadne od 28. apríla 2022 (dátum podania tejto žaloby), alebo subsidiárne odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do dňa, keď Komisia skutočne zaplatí túto sumu na základe rozsudku, ktorým sa vyhovie tejto žalobe, a to na základe úrokovej sadzby uplatňovanej ECB na refinančné operácie, zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu alebo, ak to nie je možné, na základe úrokovej sadzby, ktorú Všeobecný súd považuje za primeranú,
c.
následne alebo subsidiárne:
i.
zrušil akékoľvek rozhodnutie Komisie, vrátane rozhodnutia uvedeného v e-maile Komisie z 1. marca 2022, ktorým odmietla zaplatenie úrokov z omeškania, a uložil jej povinnosť, aby tak urobila v rovnakých sumách, aké sa vyžadujú pod písmenami a) a b) vyššie, alebo
ii.
subsidiárne rozhodol, že Komisia sa dopustila protiprávneho konania tým, že nezaplatila spoločnosti Intel úroky z omeškania z istiny pokuty, ktorá bola vrátená po zrušení rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 Intel, a uložil jej povinnosť, aby tak urobila v rovnakých sumách, aké sa vyžadujú pod písmenami a) a b) vyššie.
d.
v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Po prvé na základe článku 268 ZFEÚ v spojení s článkom 340 ods. 2 ZFEÚ a článkom 41 ods. 3 Charty základných práv sa žalobkyňa domáha náhrady škody a následných úrokov, a to z dôvodu škody, ktorá jej vznikla tým, že Európska komisia odmietla zaplatiť spoločnosti Intel úroky z omeškania z istiny pokuty, ktorá bola vrátená po tom, čo bol na základe rozsudku T-286/09 RENV (ECLI:EU:T:2022:19) zrušený článok 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 Intel. V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva na povinnosť prijať opatrenia potrebné na splnenie povinnosti dosiahnuť súlad s rozhodnutím o zrušení pokuty podľa článku 266 ZFEÚ, ktorá zahŕňa zaplatenie úrokov z omeškania.
2.
Po druhé ďalej alebo subsidiárne sa žalobkyňa domáha zrušenia akéhokoľvek rozhodnutia Komisie o odmietnutí zaplatiť úroky z omeškania v sadzbe uvedenej vyššie, a to z dôvodu, že je v rozpore s článkom 266 ZFEÚ.
3.
Po tretie a naďalej subsidiárne podľa článku 265 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia neprijala konečné stanovisko (napriek žiadostiam žalobkyne), žalobkyňa navrhuje, aby bolo prijaté rozhodnutie, že Komisia konala protiprávne, keď nezaplatila spoločnosti Intel uvedené úroky z omeškania podľa článku 266 ZFEÚ, a aby bola Európskej komisii uložená povinnosť zaplatiť tieto úroky z omeškania v uvedenej sadzbe.
4.
Výlučne subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že akýkoľvek opačný výklad nariadení z rokov 2002, 2012 a/alebo 2018, ktorý by vylučoval platbu úrokov z omeškania v súlade s článkom 266 ZFEÚ, ako ho vykladajú Súdny dvor a Všeobecný súd, by mal za následok, že príslušné ustanovenia by boli v rozpore s primárnym právom Únie. Za týchto okolností žalobkyňa subsidiárne a podmienečne uvádza alternatívny žalobný dôvod založený na protiprávnosti podľa článku 266 ZFEÚ a článku 277 ZFEÚ.