T-286/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0286
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022359SK.01007501.xml
19.9.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 359/75
Žaloba podaná 18. mája 2022 – Aziz/Komisia
(Vec T-286/22)
(2022/C 359/94)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Ahmad Aziz (Pieta, Malta) (v zastúpení: L. Cuschieri, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil implicitné rozhodnutie Európskej komisie zo 16. mája 2022 z dôvodu neposkytnutia údajov v lehote stanovenej článku 14 ods. 3 a článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 ( 1 ) ,
—
vyhlásil, že došlo k porušeniu článku 50 Charty základných práv Európskej komisie, keďže orgány súbežné začali proti žalobcovi dve konania, trestné a občianskoprávne, pričom predložili jeho osobné údaje s uvedením tých istých uvádzaných skutkov, zatiaľ čo už bol žalobca oslobodený spod obžaloby pakistanským súdom v prípade tých istých uvádzaných skutkov,
—
vyhlásil, že došlo k porušeniu článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725, keďže Európska komisia neumožnila žalobcovi prístup k jeho osobným údajom v stanovenej lehote, ktorá bola tri mesiace, a Európska komisia prekročila viac ako trojmesačnú lehotu, keď odpovedala na žalobcovu žiadosť o poskytnutie jeho osobných údajov,
—
vyhlásil, že Európska komisia porušila zásadu prezumpcie otvorenosti a zverejnenia, keďže neumožnila žalobcovi prístup k jeho osobným údajom v stanovenej lehote, ktorá bola tri mesiace, zatiaľ čo proti nemu súbežne prebieha trestné a občianskoprávne konanie.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že Európska komisia porušila článok 8 Charty základných práv Európskej únie a článok 17 nariadenia (EÚ) 2018/1725, keďže žalobcovi neposkytla jeho osobné údaje v stanovenej trojmesačnej lehote.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že Európska komisia porušila článok 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725 tým, že neposkytla žalobcovi jeho osobné údaje v stanovenej trojmesačnej lehote a presiahla uvedenú lehotu, pričom Európska komisia ju nesmie prekročiť. Skutočnosť, že Európska komisia neodpovedala žalobcovi na jeho žiadosť o prístup k jeho osobným údajom v lehote stanovenej v článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725, predstavuje rozhodnutie o zamietnutí takéhoto prístupu. Takéto lehoty, stanovené vo verejnom záujme, nemôžu účastníci konania meniť. Podľa článku 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725, ktorý osobitne vyjadruje zásadu súdnej ochrany, možno každé odmietnutie prístupu k osobným údajom požadované od správnych orgánov napadnúť súdnou cestou.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tvrdení, že Európska komisia porušila zásadu prezumpcie otvorenosti a zverejnenia, keďže neumožnila žalobcovi prístup k jeho osobným údajom, zatiaľ čo proti nemu súbežne prebieha trestné a občianskoprávne konanie v prípade tých istých uvádzaných skutkov. Žalobca mal právo na poskytnutie jeho osobných údajov v prebiehajúcom súbežnom trestnom a občianskoprávnom konaní. V prípade spracúvania osobných údajov je základným právom osoby získať kópiu svojich osobných údajov v prebiehajúcom trestnom konaní.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES ( Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39 ).