T-345/22

(Vec T-345/22)

(2022/C 340/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Stöttingfjällets Miljöskyddsförening (Lycksele, Švédsko) (v zastúpení: G. Byrne, Barrister-at-Law)

Žalovaná: Európska komisia

—

určil, že v prípade, že švédsky integrovaný národný energetický a klimatický plán z januára 2020 (ďalej len „švédsky NEKP“) nie je v súlade s Aarhuským dohovorom, ho Komisia posúdila a/alebo prijala a/alebo uverejnila protiprávne, a preto je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom a/alebo je protiprávny,

—

určil, že za okolností, kedy pretrvávali a pokračovali vážne porušenia práva životného prostredia, si Komisia nesplnila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce z práva Únie a medzinárodného práva prijať také opatrenia, ktoré boli potrebné a vhodné na riešenie a/alebo nápravu nesúladu švédskeho NEKP s Aarhuským dohovorom,

—

určil, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 ( 1 ) nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru, vrátane jeho článku 7, a ako také nie je v súlade s právom Únie a medzinárodným právom v oblasti životného prostredia, a preto je protiprávne,

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že rozhodnutie Komisie oznámené žalobkyni v liste z 1. apríla 2022 má byť zrušené. Žalobkyňa predložila Komisii žiadosť listom z 15. decembra 2021. V odpovedi na žiadosť žalobkyne predloženú uvedeným listom Komisia posúdila žiadosť žalobkyne ako neprípustnú. Žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie Komisie je v tejto súvislosti zásadne nesprávne, porušuje právo Únie a medzinárodné právo v oblasti životného prostredia a predstavuje porušenie Zmlúv. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv a z medzinárodného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor). Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia napadnutým rozhodnutím porušila sekundárne právne predpisy Únie, vrátane článkov 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006. ( 2 ) Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie porušuje jej právo na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podľa Aarhuského dohovoru a nariadenia č. 1367/2006. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že správny akt Komisie v zmysle nariadenia č. 1367/2006 predstavuje porušenie Zmlúv.

2.

Druhý žalobný dôvod uvedený subsidiárne k prvému žalobnému dôvodu založený na tom, že Komisia opomenula konať v zmysle článku 265 ZFEÚ, pokiaľ ide o NEKP, ktoré Komisia posudzovala, prijala a uverejnila, vrátane švédskeho NEKP. Komisia tým, že opomenula konať na základe žiadosti žalobkyne o vnútorné preskúmanie podanej v súlade s článkom 265 ZFEÚ, porušila svoje pozitívne povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, najmä z článku 3 ZEÚ a článku 191 ZFEÚ. Toto porušenie je tiež prejavom hrubého porušenia medzinárodného a európskeho obyčajového a zmluvného práva, vrátane článkov 3, 6 a 7 Aarhuského dohovoru, článkov 9 a 10 nariadenia č. 1367/2006 a rozhodnutia VII/8f zo zasadnutia zmluvných strán Aarhuského dohovoru týkajúceho sa dodržiavania povinností Európskej únie podľa tohto dohovoru (v znení zmien) prijatého 21. októbra 2021.