T-369/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0369
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022326SK.01001902.xml
29.8.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 326/19
Žaloba podaná 24. júna 2022 – Heßler/Komisia
(Vec T-369/22)
(2022/C 326/27)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobca: Michael Heßler (Mannebach, Nemecko) (v zastúpení: I. Steuer, advokátka)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie menovacieho orgánu z 25. marca 2022 o zamietnutí jeho sťažnosti,
—
uložil žalovanej povinnosť so spätnou účinnosťou od 1. augusta 2021 poskytovať oslobodenie od dane podľa článku 3 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EHS, EURATOM, ESUO) č. 260/68, tak, ako bolo stanovené v záveroch vedúcich administratívy, počas doby, v ktorej sú splnené podmienky,
—
uložil žalovanej povinnosť navýšiť nevyplatené platby o úroky podľa rozpočtového nariadenia,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Podľa rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti žalobca, ktorý sa, pokiaľ ide o výklad nariadenia č. 260/68 ( 1 ) , odvoláva na závery vedúcich administratívy 222/04, ignoruje novú judikatúru v zmysle rozsudku z 12. marca 2020, XB v. ECB (T-484/18, neuverejnený, EU:T:2020:90). Okrem toho závery nemajú v tomto prípade záväzný účinok. Administratíva ich preto nemusí uplatňovať, pretože všetky rozhodnutia sú v konečnom dôsledku rozhodnutiami konkrétneho prípadu. Skutočnosť, že situácia žalobcu nie je porovnateľná so situáciou žalobcu vo veci T-484/18, je nerelevantná, pretože len poberanie príspevku zakladá nárok na nezdaniteľnú čiastku.
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na nečinnosti administratívy
Žalobca podal dve žiadosti, aby sa mu, tak ako doteraz, poskytovalo na jeho dve deti staršie ako 26 rokov oslobodenie od dane podľa článku 3 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 260/68, tak ako to spresňujú závery vedúcich administratívy 220/04. Na základe toho mu administratíva poslala dva e-maily, ktoré boli označené ako informácie, so správou, že na základe rozsudku T-484/18 je nezdaniteľná čiastka naďalej priznávaná len vtedy, ak žalobca poberá príspevok na dieťa. Proti tejto informácii nemôže podať sťažnosť podľa článku 90 služobného poriadku, pretože nejde o rozhodnutie. Administratíva preto v dôsledku toho na základe jeho žiadosti nevydala žiadne rozhodnutí.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom predmete rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti
Predmet sťažnosti a rozhodnutie nemali nič spoločné. Žalobca podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku z dôvodu, že nebola poskytnutá odpoveď. Dňa 25. marca 2022 by však bol údajný návrh žalobcu na zrušenie v skutočnosti nevydaných rozhodnutí zamietnutý, pretože tieto rozhodnutia boli správne.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade pojmu „nezaopatrené dieťa“
Administratíva zastáva názor, že len deti, ktoré majú nárok na príspevok na dieťa, sú nezaopatrenými deťmi. Vzhľadom na to, že deti žalobcu sú staršie ako 26 rokov, nejde už o nezaopatrené deti, a žalobca preto už nemá nárok na oslobodenie od dane. Administratíva tým zamieňa pojem nezaopatrené dieťa s dodatočnými podmienkami vyžadovanými pre príspevok na dieťa.
4.
Štvrtý žalobný dôvod vychádza z nesprávneho predpokladu podmienok pre oslobodenie od dane
—
Žalobca zastáva názor, že súčasné závery vedúcich administratívy boli súčasťou reformy služobného poriadku z roku 2004, a preto sa na ne musí nazerať v celkových súvislostiach. Administratíva jednoducho nemôže jednotlivé časti z tohto reformného balíka vyňať tak, ako je to pre ňu finančne výhodné.
—
Predmetný rozsudok T-484/18 v odôvodnení odkazuje na rozsudok z 27. novembra 1980, Sorasio-Allo a i./Komisia (81/79, 82/79 a 146/79, EU:C:1980:270), a preto nemôže ísť o novú judikatúru. V tomto rozsudku Súdny dvor nezohľadnil všetky jazykové znenia. Jeho vtedajší záver, že oslobodenie od dane je doplnením príspevku na dieťa, nemožno vo všetkých jazykových zneniach nariadenia č. 260/68 takto potvrdiť. Doteraz to však nebolo relevantné, pretože poskytovanie oslobodenia od dane pre staršie detí bolo po desaťročia nesporné.
—
Takisto aj na základe historického výkladu takmer rovnako znejúceho predchádzajúceho nariadenia č. 32 (EHS), č. 12 (ESAE) ( 2 ) nevyplýva žiadne doplnenie príspevku na dieťa prostredníctvom oslobodenia od dane pre nezaopatrené dieťa. Výraz „okrem toho“, ktorý je použitý v zmysle pripojenia, sa viaže jednoznačne na paušálnu čiastku nákladov určených na reprezentáciu uvedenú v predchádzajúcom pododseku a nie na príspevok na dieťa.
—
V prípade právne komparatívneho výkladu je poskytovanie nezdaniteľnej čiastky na výživu nezaopatrených osôb ako mimoriadny výdavok štandard, ktorý si Rada pri prijímaní nariadenia č. 260/68 pravdepodobne vzala za príklad.
—
Tak príspevok na dieťa, ako aj oslobodenie od dane vyžadujú existenciu nezaopatreného dieťaťa; pre získanie oslobodenia od dane však nie je nutná existencia nároku na príspevok na dieťa. Ide tu o formálne logickú chybu, ktorá neprípustným spôsobom zamieňa príčinu a následok.
( 1 ) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 260/68 z 29. februára 1968, ktorým sa určujú podmienky a postup uplatňovania dane v prospech Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 56, 1968, s. 8 ; Mim. vyd. 01/001 s. 33).
( 2 ) Nariadenie č. 32 (EHS), č. 12 (ESAE), ktorým sa stanovujú podmienky a postup pre uplatňovanie dane v prospech Spoločenstva stanovenej v článku 12 ods. 1 Protokolov o výsadách a imunitách Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu ( Ú. v. ES 45, 1962, s. 1461 ).