T-391/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0391
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022311SK.01001901.xml
16.8.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 311/19
Žaloba podaná 4. júla 2022 – Société générale a i./SRB
(Vec T-391/22)
(2022/C 311/23)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyne: Société générale (Paríž, Francúzsko), Crédit du Nord (Lille, Francúzsko), SG Option Europe (Puteaux, Francúzsko) (v zastúpení: H. Gilliams a J.-M. Gollier, advokáti)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
podľa článku 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do SRF v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,
—
podľa článku 277 ZFEÚ vyhlásil, že nasledujúce ustanovenia nariadenia SRM ( 1 ) , vykonávacieho nariadenia ( 2 ) a delegovaného nariadenia ( 3 ) sú neuplatniteľné:
—
článok 69 ods. 1, článok 69 ods. 2, článok 70 ods. 1 a článok 70 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia SRM,
—
článok 4 ods. 2, články 5, 6, 7 a 20 a príloha I delegovaného nariadenia,
—
článok 4 vykonávacieho nariadenia,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú osem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, keďže metódy výpočtu príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) stanovené v nariadení SRM a delegovanom nariadení neodrážajú skutočnú veľkosť ani skutočné riziko inštitúcií.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže mechanizmus príspevkov ex ante do SRF, ktorý stanovuje SRM a delegované nariadenie, je založený na posúdení, ktoré umelo zhoršuje rizikový profil veľkých francúzskych úverových inštitúcií, a preto vedie k neprimerane vysokej výške príspevku.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, keďže výpočet výšky príspevkov ex ante stanovený nariadením SRM, delegovaným nariadením a vykonávacím nariadením nebolo možné vopred dostatočne presne predvídať a nezávisí ani tak od vlastnej situácie a rizikového profilu inštitúcie, ako skôr od jej relatívnej situácie vo vzťahu k ostatným prispievajúcim inštitúciám. Nakoniec sa žalobkyne domnievajú, že podľa článku 290 ZFEÚ Komisia nemala byť zodpovedná za určenie ukazovateľov rizika v rámci delegovaného nariadenia, keďže tieto kritériá majú vysoko štrukturálnu a rozhodujúcu funkciu pri určovaní výšky príspevku.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, keďže v napadnutom rozhodnutí neboli riadne zohľadnené všetky ukazovatele rizika.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdenie, pokiaľ ide o stanovenie upravujúceho koeficientu. Žalobkyne sa dovolávajú nesprávneho právneho posúdenia, keďže SRB, ktorá vychádzala z nesprávneho výkladu viacerých ustanovení nariadenia SRM, stanovila zjavne príliš vysoký upravujúci koeficient.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o obmedzenie používania neodvolateľných platobných záväzkov, pretože napadnuté rozhodnutie presne a podrobne neuvádza, prečo je potrebné stanoviť strop pre používanie neodvolateľných platobných záväzkov na 15 % a ako zábezpeku prijať len hotovosť.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení. Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že riziká procyklickosti a likvidity, na ktoré sa odvoláva SRB, aby obmedzila používanie neodvolateľných platobných záväzkov, sú neopodstatnené, najmä vzhľadom na špecifické vlastnosti neodvolateľných platobných záväzkov a kontext ich používania.
8.
Ôsmy žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení. Žalobkyne tvrdia, že SRB sa opiera o nesprávny výklad ustanovení, ktoré umožňujú používanie neodvolateľných platobných záväzkov, tým, že na základe abstraktnej analýzy zavádza opatrenie, ktoré je rovnaké pre všetky inštitúcie, a na druhej strane zbavuje tieto ustanovenia akéhokoľvek užitočného účinku, keďže podiel neodvolateľných platobných záväzkov je systematicky a bez dostatočného odôvodnenia obmedzený na zákonné minimum.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1 ).
( 2 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
( 3 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).