← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·5.7.2022

T-411/22

Mení
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62022TN0411

C_2022311SK.01002401.xml

16.8.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 311/24

Žaloba podaná 5. júla 2022 – Dexia Crédit Local/SRB

(Vec T-411/22)

(2022/C 311/28)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Dexia Crédit Local (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: H. Gilliams a J.-M. Gollier, advokáti)

Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií č. SRB/ES/2022/18 z 11. apríla 2022 o výpočte príspevkov ex ante na rok 2022 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií,

uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 ( 1 ) prijatým rozhodnutím v rozsahu, v akom stanovuje cieľovú úroveň na rok 2022 na jednu osminu z 1,6 % krytých vkladov v členských štátoch zúčastnených na SRF.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nezákonnosti delegovaného nariadenia č. 2015/63 ( 2 ) :

z dôvodu porušenia zásady proporcionality v tom, že výpočet príspevkov ex ante do SRF po prvé nie je v súlade s cieľmi nariadenia č. 806/2014, po druhé nezohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa je úverovou inštitúciou v útlmovej správe, ktorá využíva verejnú záruku a ktorá sa v zásade nikdy nebude môcť obrátiť na SRF, a po tretie predražuje nariadené riešenie krízovej situácie,

z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, keďže sa s inštitúciami v útlmovej správe s verejnou zárukou zaobchádza rovnako ako s fungujúcimi inštitúciami.

3.

Tretí žalobný dôvod uplatňovaný subsidiárne je založený na porušení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania zo strany SRB z rovnakých dôvodov ako sú uvedené v druhom žalobnom dôvode, keďže SRB nedodržala tieto zásady tým, že na žalobkyňu bez úpravy uplatnila ustanovenia delegovaného nariadenia č. 2015/63.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu článkov 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, keďže boli prijaté na základe článku 114 ZFEÚ, hoci nepredstavujú aproximáciu právnych predpisov.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na neexistencii právneho základu pre články 5, 69 a 70 nariadenia č. 806/2014, keďže boli prijaté na základe článku 114 ZFEÚ, hoci ide o daňové ustanovenia.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 1 ).

( 2 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-411/22 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik