T-418/22

C_2022318SK.01004801.xml

22.8.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/48

Žaloba podaná 5. júla 2022 – HSBC Continental Europe/Komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

uložil Komisii povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 3 199 935,70 eura alebo, subsidiárne, v akejkoľvek inej výške za obdobie alebo podľa sadzby, ktorú bude Všeobecný súd považovať za primeranú,

—

uložil Komisii povinnosť zaplatiť zložený úrok z výšky úrokov z omeškania (alebo akejkoľvek inej sumy špecifikovanej v predchádzajúcom bode) za obdobie od 5. novembra 2019 až do okamihu ich zaplatenia v sadzbe 3,5 % (t. j. refinančná sadzba ECB plus 3,5 percentných bodov, alebo subsidiárne za obdobie alebo podľa sadzby, ktorú bude Všeobecný súd považovať za primeranú), alebo subsidiárne uložil Komisii povinnosť zaplatiť tento zložený úrok za obdobie od podania žiadosti spoločnosti HECB 14. marca 2022 alebo od podania prejednávanej žaloby (pred týmto dátumom by boli splatné jednoduché úroky vo výške 3,5 %),

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalobkyňa má nárok na úroky z omeškania prostredníctvom žaloby podľa článku 266 prvého pododseku ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie z dôvodu, že Komisia bola povinná zaplatiť túto sumu na základe rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-105/17. V tejto súvislosti sa HBCE subsidiárne odvoláva na článok 277 ZFEÚ pre prípad, že by sa Komisia usilovala o uplatnenie pravidiel sekundárneho práva na odôvodnenie svojho stanoviska, a tieto pravidlá by sa vykladali spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s právami, ktoré spoločnosti HBCE vyplývajú zo Zmlúv.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalobkyňa má v každom prípade nárok na úroky z omeškania prostredníctvom žaloby podľa článku 266 druhého pododseku, článkov 268 a 340 ZFEÚ, ako aj článku 41 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, a to na základe mimozmluvnej zodpovednosti Únie z dôvodu, že Komisia nezaplatila úroky z omeškania vyplývajúce z rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-105/17. V tejto súvislosti sa HBCE opätovne subsidiárne odvoláva na článok 277 ZFEÚ pre prípad, že by sa Komisia usilovala o uplatnenie pravidiel sekundárneho práva na odôvodnenie svojho stanoviska, a tieto pravidlá by sa vykladali spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s právami, ktoré spoločnosti HBCE vyplývajú zo Zmlúv.