T-641/22
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62022TN0641
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022451SK.01002401.xml
28.11.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 451/24
Žaloba podaná 12. októbra 2022 – Portigon/SRB
(Vec T-641/22)
(2022/C 451/28)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Portigon AG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: D. Bliesener, V. Jungkind a F. Geber, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie žalovanej z 25. júla 2022 o výpočte príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií na rok 2017 (SRB/ES/2022/41) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka žalobkyne,
—
prerušiť konanie podľa článku 69 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, až kým nebude právoplatne rozhodnuté o žalobách vo veciach T-413/18 ( 1 ) , T-481/19 ( 2 ) , T-339/20 ( 3 ) , T-424/20 ( 4 ) a T-360/21 ( 5 ) alebo kým nebudú iným spôsobom ukončené,
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žaloba sa opiera o týchto deväť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 ( 6 ) , vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/81 ( 7 ) a ZFEÚ v dôsledku zapojenia žalobkyne do príspevkov fondu.
—
Žalovaná neprávom uložila žalobkyni príspevkovú povinnosť, keďže nariadenie č. 806/2014 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( 8 ) neukladajú žiadnu príspevkovú povinnosť pre subjekty nachádzajúce sa v likvidácii.
—
Kvôli chýbajúcej väzbe na vnútorný trh nemohol normotvorca opierať príspevkovú povinnosť o článok 114 ZFEÚ. Harmonizované pravidlá o príspevkoch v Európskej únii neuľahčovali výkon základných práv ani neodstránili značné skreslenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k subjektom, ktoré sa stiahli z trhu.
—
Žalovaná neprávom uložila žalobkyni príspevkovú povinnosť, keďže subjekt nebol vystavený riziku, likvidácia podľa nariadenia č. 806/2014 bola vylúčená a nejde o subjekt významný pre stabilitu finančného systému.
—
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 ( 9 ) je v rozpore s článkom 114 ZFEÚ ako aj s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59 ako základným pravidlom (článok 290 ods. 1 druhá veta ZFEÚ).
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 ods. 2 písm. c) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), keďže postup výpočtu neumožňuje úplné odôvodnenie výpočtu príspevku. Delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 je čiastočne neúčinné.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článkov 16 a 20 Charty, keďže vzhľadom na osobitnú situáciu žalobkyne napadnuté rozhodnutie porušuje všeobecnú zásadu rovnosti a slobodu podnikania.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty, keďže prijatie napadnutého rozhodnutia so spätným účinkom nie je prípustné.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych pravidiel, keďže žalovaná pred prijatím napadnutého rozhodnutia žalobkyňu nedostatočne vypočula a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnila.
6.
Šiesty žalobný dôvod (uvádzaný subsidiárne): Vytvorenie troch tried žalovanou v rámci ukazovateľa „Členstvo v inštitucionálnom bezpečnostnom systéme“ nie je prípustné.
7.
Siedmy žalobný dôvod (uvádzaný subsidiárne): Porušenie článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, keďže pri výpočte výšky príspevkov žalovanej mali byť nerizikové záväzky oddelené od relevantných záväzkov.
8.
Ôsmy žalobný dôvod (uvádzaný subsidiárne): Porušenie článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 5 ods. 3 a 4 delegovaného nariadenia 2015/63, keďže žalovaná neoprávnene vypočítala príspevky žalobkyne na základe brutto chápania zmlúv o derivátoch.
9.
Deviaty žalobný dôvod (uvádzaný subsidiárne): Porušenie článku 70 ods. 6 nariadenia č. 806/2014 v spojení s článkom 6 ods. 8 písm. a) delegovaného nariadenia 2015/63, keďže žalovaná neoprávnene považovala žalobkyňu za subjekt v reštrukturalizácii.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 294, 2018, s. 41 .
( 2 ) Ú. v. EÚ C 305, 2019, s. 60 .
( 3 ) Ú. v. EÚ C 240, 2020, s. 34 .
( 4 ) Ú. v. EÚ C 279, 2020, s. 70 .
( 5 ) Ú. v. EÚ C 320, 2021, s. 53 .
( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).
( 7 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ).
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190 ).
( 9 ) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44 ).