C-123/23

Rozsudok

Súdneho dvora (piata komora) z 19. decembra 2024 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Verwaltungsgericht Minden – Nemecko) – N. A. K., E. A. K., Y. A. K. (C-123/23), M.E.O. (C-202/23)/Bundesrepublik Deutschland

(Spojené veci C-123/23 a C-202/23 ( 1 ) , Khan Yunis a i. ( 2 ) )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo - Azylová politika - Smernica 2013/32/EÚ - Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany - Žiadosť o medzinárodnú ochranu - Dôvody neprípustnosti - Článok 2 písm. q) - Pojem „následná žiadosť“ - Článok 33 ods. 2 písm. d) - Zamietnutie žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom ako neprípustnej z dôvodu zamietnutia predchádzajúcej žiadosti podanej v inom členskom štáte alebo zastavenia konania o predchádzajúcej žiadosti iným členským štátom)

(C/2025/1061)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Článok 33 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje možnosť zamietnuť ako neprípustnú žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. b) uvedenej smernice, ktorú podal v tomto členskom štáte štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorého predchádzajúca žiadosť o medzinárodnú ochranu, podaná v inom členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, bola konečným rozhodnutím tohto posledného uvedeného členského štátu zamietnutá.

2.

Článok 33 ods. 2 písm. d) smernice 2013/32 v spojení s článkom 2 písm. q) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že: