← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·6.3.2025

C-149/23

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CA0149

C_202502336SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/2336

28.4.2025

Rozsudok

Súdneho dvora (šiesta komora) zo 6. marca 2025 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko

[Vec C-149/23 ( 1 ) , (Smernica o oznamovateľoch)]

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Článok 258 ZFEÚ - Ochrana osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie - Smernica (EÚ) 2019/1937 - Článok 26 ods. 1 a 3 - Neprebratie a neoznámenie opatrení na prebratie - Článok 260 ods. 3 ZFEÚ - Návrh na uloženie povinnosti zaplatiť paušálnu pokutu - Kritériá na stanovenie výšky sankcie - Automatické uplatnenie koeficientu závažnosti)

(C/2025/2336)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Baquero Cruz a L. Mantl, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller, J. Heitz a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia)

Výrok

rozsudku

1.

Spolková republika Nemecko si tým, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Európskej komisie z 15. júla 2022, ktorá bola predĺžená do 15. decembra 2022, neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie, a tým, že teda neoznámila tieto ustanovenia Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 26 ods. 1 a 3 tejto smernice.

2.

Spolková republika Nemecko je povinná zaplatiť Európskej komisii paušálnu pokutu vo výške 34 000 000 eur.

3.

Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 155, 2.5.2023 .

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2336/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-149/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik