C-156/23

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. októbra 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, zittingsplaats Roermond – Holandsko) – K, L, M, N/Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid

(Vec C-156/23 ( 1 ) , Ararat ( 2 ) )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Prisťahovalecká politika - Návrat štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich v členskom štáte - Smernica 2008/115/ES - Článok 5 - Zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia - Výkon rozhodnutia o návrate prijatého v rámci konania o medzinárodnej ochrane v dôsledku neoprávneného pobytu dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny vyplývajúceho zo zamietnutia žiadosti o povolenie na pobyt upraveného vnútroštátnym právom - Povinnosť správneho orgánu posúdiť súlad výkonu takéhoto rozhodnutia so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia - Článok 13 - Prostriedky nápravy proti rozhodnutiam týkajúcim sa návratu - Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadnuť ex offo na porušenie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia pri výkone rozhodnutia o návrate - Rozsah - Článok 4, článok 19 ods. 2 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie)

(C/2024/7141)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, v spojení s článkom 19 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ukladá správnemu orgánu, ktorý zamietne žiadosť o povolenie na pobyt založené na vnútroštátnom práve, a v dôsledku toho skonštatuje, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny je v situácii nelegálneho pobytu na území predmetného členského štátu, povinnosť ubezpečiť sa o dodržaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia tým, že z hľadiska tejto zásady preskúma rozhodnutie o návrate prijaté predtým voči tomuto štátnemu príslušníkovi v rámci konania o medzinárodnej ochrane, ktorého pozastavenie sa skončilo po takomto zamietnutí.

2.

Článok 13 ods. 1 a 2 smernice 2008/115 v spojení s jej článkom 5, ako aj s článkom 19 ods. 2, a článok 47 Charty základných práv

sa má vykladať v tom zmysle, že: