← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·12.12.2024

C-331/23

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CA0331

C_202500693SK.000101.fmx.xml

Úradný vestník Európskej únie

SK

Séria C

C/2025/693

10.2.2025

Rozsudok

Súdneho dvora (deviata komora) z 12. decembra 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal rechtbank van eerste aanleg Oost-Vlaanderen, afdeling GentBelgicko) – Dranken Van Eetvelde NV/Belgische Staat

(Vec C-331/23 ( 1 ) , Dranken Van Eetvelde)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 205 - Spoločná a nerozdielna zodpovednosť za daňové dlhy tretej osoby - Podmienky a rozsah zodpovednosti - Boj proti podvodom v oblasti DPH - Spoločná a nerozdielna zodpovednosť za zaplatenie DPH, ktorá neumožňuje posúdenie na základe podielu účasti každej zdaniteľnej osoby na daňovom podvode - Zásada proporcionality - Článok 50 Charty základných práv Európskej únie - Zásada ne bis in idem - Kritériá uplatnenia - Skutkové okolnosti týkajúce sa rôznych zdaňovacích období, ktoré sú predmetom správneho alebo trestného konania - Pokračovací trestný čin s jednotným úmyslom - Neexistencia totožnosti skutkov)

(C/2025/693)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van eerste aanleg Oost-Vlaanderen, afdeling Gent

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Dranken Van Eetvelde NV

Žalovaný: Belgische Staat

Výrok

rozsudku

1.

Článok 205 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadou proporcionality

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré s cieľom zabezpečiť výber dane z pridanej hodnoty stanovuje objektívnu spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť inej zdaniteľnej osoby, než je zdaniteľná osoba, ktorá by za normálnych okolností bola povinná túto daň zaplatiť, avšak bez toho, aby príslušný súd mohol uplatniť voľnú úvahu v závislosti od podielu účasti jednotlivých osôb na daňovom podvode, pokiaľ táto zdaniteľná osoba má možnosť preukázať, že prijala všetky opatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenia, ktoré uskutočňuje, nie sú súčasťou tohto podvodu.

2.

Článok 205 smernice 2006/112 v spojení so zásadou daňovej neutrality

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré ukladá spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť dane z pridanej hodnoty (DPH) inej zdaniteľnej osobe, než je osoba, ktorá by za normálnych okolností bola povinná túto daň zaplatiť, bez toho, aby sa zohľadnilo právo tejto osoby na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej na vstupe.

3.

Článok 50 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje kumuláciu trestných sankcií a správnych sankcií trestnej povahy, ktoré vyplývajú z odlišných konaní, za skutky rovnakej povahy, ku ktorým však došlo v priebehu po sebe nasledujúcich daňových období a ktoré sú predmetom správneho konania trestnoprávnej povahy za jedno zdaňovacie obdobie a trestné konanie za iné zdaňovacie obdobie.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 314, 4.9.2023 .

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/693/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-331/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik