C-337/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CA0337
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502496SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2496
12.5.2025
Rozsudok
Súdneho dvora (desiata komora) z 13. marca 2025 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski rajonen săd – Bulharsko) – APS Beta Bulgaria EOOD, Agencija za kontrol na prosročeni zadălženija AD
(Vec C-337/23 ( 1 ) , APS Beta Bulgaria EOOD a Agencija za kontrol na prosročeni zadălženija AD)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľa - Smernica 93/13/EHS - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Článok 4 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 - Bod 1 písm. i), j) a m) prílohy k smernici 93/13 - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Zmluvná podmienka, z ktorej spotrebiteľovi vyplýva povinnosť uzavrieť zmluvu o ručení - Ručiteľ vybraný veriteľom - Vylúčenie podmienok týkajúcich sa hlavného predmetu zmluvy - Doplnková zmluva k zmluve o úvere - Právomoc vnútroštátneho súdu - Konanie o platobnom rozkaze - Smernica 2005/29/ES - Nekalé obchodné praktiky - Články 5 a 8 - Príloha I - Smernica 2008/48/ES - Článok 3 písm. g), i) a n), článok 10 ods. 2, článok 15 ods. 2 a článok 23 - Zmluva o viazanom úvere - Pojem - Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom - Ročná percentuálna miera nákladov - Neuvedenie informácie o relevantných nákladoch - Sankcia)
(C/2025/2496)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sofijski rajonen săd
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: APS Beta Bulgaria EOOD, Agencija za kontrol na prosročeni zadălženija AD
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni posúdeniu nekalej povahy podmienok zmluvy o ručení, ktoré určujú záväzky ručiteľa a dlžníka vo veci samej v situácii, v ktorej dlžník vo veci samej uzavrel zmluvu o ručení súčasne s uzavretím zmluvy o úvere a s cieľom splniť povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy, pričom ručiteľ je dcérskou spoločnosťou veriteľa alebo ním vybranou osobou a poplatky za ručenie sú splatné súčasne so splátkami podľa zmluvy o úvere.
2.
Bod 1 písm. i), j) a m) prílohy k smernici 93/13/EHS
sa má vykladať v tom zmysle, že:
na zmluvnú podmienku, ktorou sa spotrebiteľ v rámci zmluvy o úvere zaväzuje uzavrieť zmluvu o ručení s ručiteľom vybraným veriteľom, bez toho, aby tento spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy o úvere poznal totožnosť ručiteľa a obsah podmienok tejto zmluvy o ručení, sa tieto ustanovenia nevzťahujú.
3.
Článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 v spojení s článkom 5 ods. 5 a prílohou 1 k tejto smernici,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vkladanie podmienky, na základe ktorej musí spotrebiteľ uzavrieť zmluvu o ručení s osobou vybranou veriteľom, do zmlúv o úvere, nepredstavuje za každých okolností agresívnu obchodnú praktiku.
4.
Článok 6 ods. 1 smernice 93/13
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci konania, ktorého sa dlžník-spotrebiteľ nezúčastňuje, nemôže ex offo vylúčiť uplatnenie podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi týmto spotrebiteľom na jednej strane a dotknutým predajcom alebo dodávateľom na druhej strane, ak nie je presvedčený, že táto podmienka sa má považovať za „nekalú“ v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice. Existencia pochybnosti, pokiaľ ide o možnosť, že spotrebiteľ s touto zmluvnou podmienkou súhlasil v dôsledku využitia nekalej obchodnej praktiky v zmysle článku 5 smernice 2005/29, však môže predstavovať jeden z prvkov, ktorý možno zohľadniť na účely posúdenia prípadnej nekalej povahy dotknutej zmluvnej podmienky.
5.
Pojem „zmluva o viazanom úvere“ v zmysle článku 3 písm. n) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
sa má vykladať v tom zmysle, že:
sa nevzťahuje na zmluvu o úvere, ktorej uzavretie je spojené výlučne s uzavretím zmluvy o ručení s treťou osobou, ktorej sa v tejto súvislosti poskytuje odmena.
6.
Článok 3 písm. g) a i) smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že:
náklady súvisiace so zmluvou o ručení, ktorú je dlžník povinný uzavrieť na základe podmienky zmluvy o úvere, ktorú uzavrel, vedúce k zvýšeniu celkovej výšky dlhu, spadajú pod pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“, a teda pod pojem „ročná percentuálna miera nákladov“.
7.
Článok 10 ods. 2 písm. g) a článok 23 smernice 2008/48
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby sa v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov zahŕňajúcu všetky náklady stanovené v článku 3 písm. g) tejto smernice, považovala táto zmluva za bezúročnú a bez poplatkov, a tak jej zrušenie má za následok len vrátenie požičanej istiny dotknutým spotrebiteľom.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 321, 11.9.2023 .
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2496/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)