C-352/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CA0352
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202406232SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2024/6232
28.10.2024
Rozsudok
Súdneho dvora (deviata komora) z 12. septembra 2024 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad – Bulharsko) – LF/Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite
(Vec C-352/23 ( 1 ) , Changu ( 2 ) )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Azylová a prisťahovalecká politika - Charta základných práv Európskej únie - Pôsobnosť - Články 1, 4 a 7 - Smernica 2011/95/EÚ - Pôsobnosť - Články 2 a 3 - Vnútroštátna ochrana z humanitárnych dôvodov - Smernica 2008/115/ES - Článok 14 - Nemožnosť vykonať odsun - Potvrdenie - Práva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, v prípade odkladu odsunu - Smernica 2013/33/EÚ - Pôsobnosť - Materiálne podmienky prijímania)
(C/2024/6232)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen săd Sofija-grad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: LF
Žalovaný: Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite
Výrok
rozsudku
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany
sa má vykladať v tom zmysle, že:
nebráni tomu, aby členský štát priznal právo na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny z dôvodov, ktoré nijako nesúvisia so všeobecnou štruktúrou a cieľmi tejto smernice, pokiaľ sa toto právo na pobyt jasne odlišuje od medzinárodnej ochrany poskytovanej na základe uvedenej smernice.
2.
Článok 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
členský štát, ktorý nie je schopný vykonať odsun štátneho príslušníka tretej krajiny v lehotách stanovených v súlade s článkom 8 tejto smernice, musí tomuto štátnemu príslušníkovi poskytnúť písomné potvrdenie o tom, že hoci sa neoprávnene zdržiava na území tohto členského štátu, rozhodnutie o odsune, ktoré sa ho týka, sa dočasne nevykoná.
3.
Články 1, 4 a 7 Charty základných práv Európskej únie v spojení so smernicou 2008/115 sa majú vykladať v tom zmysle, že členský štát nie je povinný z naliehavých humanitárnych dôvodov priznať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa v súčasnosti neoprávnene zdržiava na jeho území, právo na pobyt, a to bez ohľadu na dĺžku pobytu tohto štátneho príslušníka na tomto území. Pokiaľ však nedošlo k jeho odsunu, tento štátny príslušník sa môže dovolávať práv, ktoré mu zaručuje tak Charta základných práv, ako aj článok 14 ods. 1 tejto smernice. Okrem toho, ak má uvedený štátny príslušník aj postavenie žiadateľa o medzinárodnú ochranu oprávneného zostať na území tohto členského štátu, môže sa tiež dovolávať práv zakotvených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 314, 4.9.2023 .
( 2 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6232/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)