C-421/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CA0421
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202501514SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/1514
17.3.2025
Rozsudok
Súdneho dvora (siedma komora) z 23. januára 2025 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal cour d’appel de Liège – Belgicko) – trestné konanie proti EX
[Vec C-421/23 ( 1 ) , ONSS (Falošné potvrdenia A 1)]
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Migrujúci pracovníci - Sociálne zabezpečenie - Uplatniteľná právna úprava - Vyslaní pracovníci - Dokumenty vo forme potvrdení A1, ktoré údajne vydala inštitúcia príslušná na vydávanie týchto potvrdení - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Článok 76 ods. 6 - Povinnosť orgánov hostiteľského členského štátu začať postup dialógu a hľadania dohody na účely zistenia, či došlo k podvodu)
(C/2025/1514)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour d’appel de Liège
Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom
EX
za účasti: Ministère public, Office national de sécurité sociale (ONSS)
Výrok
rozsudku
1.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v situácii, keď štátni príslušníci jedného členského štátu, ktorí sú zamestnaní podnikateľom usadeným v tomto členskom štáte, vykonávajú prostredníctvom dokumentov vo forme potvrdení A1, ktoré údajne vydala inštitúcia uvedeného členského štátu, ktorá má právomoc vydávať tento typ potvrdení, prácu pre tohto podnikateľa v inom členskom štáte, za ktorú táto inštitúcia vyberá príspevky na sociálne zabezpečenie, sa toto nariadenie uplatňuje, a tento záver platí aj v prípade, že v rámci trestného konania začatého proti uvedenému podnikateľovi na súdoch tohto iného členského štátu z dôvodu spáchania podvodov v oblasti sociálneho zabezpečenia tieto súdy konštatovali, že tieto dokumenty sú falošnými dokumentmi, pričom daný podnikateľ túto skutočnosť nespochybnil.
2.
Článok 76 ods. 6 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 465/2012,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
v situácii, keď štátni príslušníci jedného členského štátu, ktorí sú zamestnaní podnikateľom usadeným v tomto členskom štáte, vykonávajú prostredníctvom dokumentov vo forme potvrdení A1, ktoré údajne vydala inštitúcia uvedeného členského štátu, ktorá má právomoc vydávať tento typ potvrdení, prácu pre tohto podnikateľa v inom členskom štáte, za ktorú táto inštitúcia vyberá príspevky na sociálne zabezpečenie, je postup dialógu a hľadania dohody, ktorý je upravený v tomto ustanovení, nevyhnutným predpokladom na to, aby súd tohto iného členského štátu rozhodujúci v trestnom konaní začatom proti uvedenému podnikateľovi z dôvodu, že vyslanie týchto pracovníkov uskutočnil na základe falošných potvrdení A1, konštatoval, že došlo k takémuto podvodu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C, C/2023/953.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1514/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)