C-454/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CA0454
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202502048SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2025/2048
14.4.2025
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 27. februára 2025 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Dioikitiko Dikastirio Diethnous Prostasias – Cyprus) – K.A.M./Cyperská republika
(Vec C-454/23 ( 1 ) , K.A.M.)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Azylová politika - Medzinárodná ochrana - Smernica 2011/95/EÚ - Postavenie utečenca - Článok 14 ods. 4 písm. a) a článok 14 ods. 5 - Odňatie alebo nepriznanie postavenia utečenca v prípade nebezpečenstva pre bezpečnosť hostiteľského členského štátu - Správanie a skutky pred vstupom žiadateľa na územie hostiteľského členského štátu - Prípustnosť - Platnosť - Článok 18 Charty základných práv Európskej únie - Článok 78 ods. 1 ZFEÚ - Dohovor o právnom postavení utečencov („Ženevský dohovor“))
(C/2025/2048)
Jazyk konania: gréčtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Dioikitiko Dikastirio Diethnous Prostasias
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: K.A.M.
Žalovaná: Cyperská republika
Výrok
rozsudku
1.
Článok 14 ods. 4 písm. a) a článok 14 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany v spojení s článkom 78 ods. 1 ZFEÚ a článkom 18 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
členský štát môže odňať postavenie utečenca alebo rozhodnúť o jeho nepriznaní, ak sa primerané dôvody na to, aby bol utečenec považovaný za nebezpečenstvo pre bezpečnosť tohto členského štátu podľa článku 14 ods. 4 písm. a) tejto smernice, zakladajú na skutkoch alebo konaní tohto utečenca, ktoré predchádzali jeho vstupu na územie uvedeného členského štátu. Je irelevantné, že tieto činy a konanie nepredstavujú dôvody vylúčenia zo získania postavenia utečenca výslovne stanovené v článku 1 časti F Dohovoru o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve 28. júla 1951, ktorý nadobudol platnosť 22. apríla 1954, zmeneného Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov prijatým v New Yorku 31. januára 1967, ktorý nadobudol platnosť 4. októbra 1967, a v článku 12 uvedenej smernice. Na účely posúdenia na jednej strane stupňa závažnosti nebezpečenstva, ktorá odôvodňuje odňatie postavenia utečenca alebo nepriznanie tohto postavenia, a na druhej strane dôsledkov tohto odňatia alebo nepriznania na situáciu utečenca, nie je potrebné odkazovať na podmienky, ktoré sa uplatňujú na pojem „nebezpečný pre bezpečnosť štátu“ uvedené v článku 33 ods. 2 tohto dohovoru, ani na závažné dôsledky, ktoré z toho pre tohto utečenca vyplývajú.
2.
Z preskúmania článku 14 ods. 4 písm. a) a článku 14 ods. 5 smernice 2011/95 nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť týchto ustanovení z hľadiska článku 78 ods. 1 ZFEÚ a článku 18 Charty základných práv.
( 1 ) Ú. v. EÚ C, C/2023/205.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2048/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)