C-641/23
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CA0641
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_202601171SK.000101.fmx.xml
Úradný vestník Európskej únie
SK
Séria C
C/2026/1171
9.3.2026
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 15. januára 2026 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam – Holandsko) – trestné konanie proti YM
(Vec C-641/23 ( 1 ) , Dubers ( 2 ) )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Justičná spolupráca v trestných veciach - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Európsky zatykač vydaný na účely vedenia trestného stíhania - Článok 2 ods. 4 - Podmienka obojstrannej trestnosti - Článok 4 bod 1 - Dôvod na nepovinné nevykonanie európskeho zatykača - Článok 5 bod 3 - Odovzdanie dotknutej osoby podmienené zárukou vrátenia do členského štátu vykonávajúceho zatykač, aby tam vykonala trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, uložené v členskom štáte vydávajúcom zatykač - Ciele - Sociálna náprava - Boj proti beztrestnosti - Rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV - Vzájomné uznávanie rozsudkov v trestných veciach na účely ich vykonania v inom členskom štáte - Článok 7 ods. 3 a 4 - Článok 9 ods. 1 písm. d) - Dôvod neuznania rozsudku a nevykonania trestu založený na absencii obojstrannej trestnosti - Článok 25 - Vykonanie trestov po vydaní európskeho zatykača)
(C/2026/1171)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank Amsterdam
Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom
YM
za účasti:
Openbaar Ministerie
Výrok
rozsudku
Článok 9 ods. 1 písm. d) a článok 25 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,
sa majú vykladať v tom zmysle:
že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje povinnosť alebo možnosť príslušného orgánu členského štátu odvolávať sa na tento článok 9 ods. 1 písm. d) s cieľom odmietnuť uznať rozsudok a vykonať trest uložený v inom členskom štáte z dôvodu, že sa týkajú skutkov, ktoré nepredstavujú trestný čin podľa práva prvého uvedeného členského štátu, hoci
—
v prvom rade, vykonávajúci súdny orgán tohto členského štátu sa predtým rozhodol vykonať európsky zatykač, na základe ktorého bol vydaný tento rozsudok a tento trest,
—
na jednej strane tým, že sa vzdal uplatnenia dôvodu na nepovinné nevykonanie stanoveného v článku 4 bode 1 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, ktorý je tiež založený na neexistencii obojstrannej trestnosti, za trestný čin, na ktorý sa vzťahuje článok 2 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2002/584 v znení zmien, ako aj
—
na druhej strane tým, že vydanie vyžiadanej osoby podľa článku 5 bodu 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, podmienil tým, že táto osoba bude po vypočutí vrátená do členského štátu vykonávajúceho zatykač, aby tam vykonala trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, ktoré jej boli uložené v členskom štáte vydávajúcom zatykač, a
—
v druhom rade, po vydaní dotknutej osoby podliehajúcom záruke vrátenia nedošlo k žiadnej zmene okolností, ktorá by odôvodňovala neuplatnenie tejto záruky.
( 1 ) Ú. v. EÚ C, C/2024/1236.
( 2 ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/1171/oj
ISSN 1977-1037 (electronic edition)