C-8/23

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PRIIT PIKAMÄE

prednesené 29. februára 2024 ( 1 )

Vec C ‑ 8/23

FH

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Uznávanie odbornej kvalifikácie – Smernica 2005/36/ES – Oprávnenie vykonávať lekárske povolanie – Systém automatického uznávania – Diplom o ukončení základnej lekárskej odbornej prípravy vydaný tretím štátom – Diplom uznaný členským štátom pôvodu – Získanie titulu lekára špecialistu v členskom štáte pôvodu – Neuznanie tohto titulu hostiteľským členským štátom“

I. Úvod

1. Predmetom tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) podľa článku 267 ZFEÚ je výklad článku 21 a článku 25 ods. 4, ako aj prílohy V, bodu 5.1.1 a 5.1.2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií( 2 ) (ďalej len „smernica 2005/36“). Návrh bol podaný v rámci sporu medzi FH a Conseil national de l’ordre des médecins (Národná rada lekárskych komôr, Francúzsko) (ďalej len „CNOM“) vo veci odmietnutia zápisu FH do zoznamu lekárov.

2. Tento prípad otvára dôležitú a čiastočne novú právnu otázku podľa smernice 2005/36, ktorá sa týka automatického uznávania diplomu lekára špecialistu v rámci Európskej únie a rozdelenia zodpovednosti za dohľad nad odbornou prípravou lekárov špecialistov a prístupom k tomuto povolaniu medzi členskými štátmi v prípadoch, keď základná lekárska odborná príprava bola ukončená mimo Únie. Súdny dvor musí predovšetkým rozhodnúť o účinkoch uznania diplomu o základnej lekárskej odbornej príprave získaného v tretej krajine členským štátom a o prípadnej povinnosti ostatných členských štátov tiež tento diplom uznať.

(19) Sloboda pohybu a vzájomné uznávanie dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov… by sa mal opierať o základnú zásadu automatického uznávania dokladov o formálnych kvalifikáciách na základe koordinovaných minimálnych podmienok na odbornú prípravu. Prístup k povolaniu lekára [v členských štátoch]… by mal byt' okrem toho podmienený dosiahnutím danej kvalifikácie, čím sa zabezpečí, že príslušná osoba prešla odbornou prípravou, ktorá vyhovuje minimálnym stanoveným podmienkam. …

…

(44) Touto smernicou nie sú dotknuté opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia a spotrebiteľa.“

5. Článok 1 prvý odsek tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica stanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len ‚hostiteľský členský štát‘), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch (ďalej len ‚domovský členský štát‘), a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávať rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.

6. Článok 2 ods. 2 tejto smernice stanovuje:

3. Doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vydala nečlenská krajina, sa považuje za doklad o formálnej kvalifikácii, ak má jeho držiteľ tri roky odbornej praxe v príslušnej oblasti na území členského štátu, ktorý uznal tento doklad o formálnej kvalifikácii podľa článku 2 ods. 2, osvedčený tým členským štátom.“

8. Podľa článku 4 ods. 1 smernice 2005/36, uznanie odbornej kvalifikácie zo strany hostiteľského členského štátu umožňuje príslušným osobám získať v tomto členskom štáte prístup k rovnakému povolaniu, ako je povolanie, pre ktoré sú kvalifikovaní v domovskom členskom štáte, a vykonávať ho v hostiteľskom členskom štáte za tých istých podmienok ako ich štátni príslušníci.

9. V kapitole I s názvom „Všeobecný systém uznávania dokladov o odbornej príprave“ článok 10 tejto smernice uvádza:

„Táto kapitola sa vzťahuje na všetky povolania, ktoré nie sú upravené v kapitolách II a III tejto hlavy a v nasledujúcich prípadoch, v ktorých žiadateľ z osobitných a výnimočných dôvodov nespĺňa podmienky uvedené v tých kapitolách:

…

d) bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 1, články 23 a 27, pre lekárov, sestry, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a architektov, ktorí majú doklad o formálnej kvalifikácii ako špecialisti, ktorí museli prejsť odbornou prípravou, ktorá vedie k získaniu titulu uvedeného v prílohe V body 5.1.1, 5.2.2, 5.3.2, 5.4.2, 5.5.2, 5.6.2 a 5.7.1., a výlučne na účely uznania príslušnej špecializácie;

…

6. Každý členský štát umožní prístup k odborným činnostiam a výkon odborných činností lekárom… na základe dokladu o formálnych kvalifikáciách uvedeného v prílohe V bodoch 5.1.1 [a] 5.1.2…, ktorý potvrdzuje, že príslušný odborník získal podľa potreby počas svojej odbornej prípravy znalosti, zručnosti a schopnosti uvedené v článku 24 ods. 3…“

11. Článok 24 tej istej smernice, ktorý sa týka základnej odbornej prípravy lekára, stanovuje toto:

„1. Prijatie na základnú lekársku odbornú prípravu je podmienené držaním diplomu alebo osvedčenia, ktoré poskytujú prístup na príslušné štúdium na univerzite.

2. Základná lekárska odborná príprava pozostáva najmenej z päťročného štúdia, ktoré môže byť vyjadrené aj ako ekvivalent kreditov ECTS [Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov] a pozostáva minimálne z 5 500 hodín teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorú poskytuje univerzita alebo sa poskytuje pod dohľadom univerzity.

…

13. Článok 50 ods. 2 tejto smernice stanovuje

„V prípade odôvodnených pochybností môže hostiteľský členský štát požiadať príslušné orgány členského štátu o potvrdenie autentickosti potvrdení a dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré boli v tomto členskom štáte vydané, a ak je to vhodné, potvrdenie skutočnosti, že žiadateľ spĺňa pre povolania uvedené v kapitole III tejto časti minimálne požiadavky na odbornú prípravu uvedené v článkoch 24, 25, 28, 31, 34, 35, 38, 40, 44 a 46.“

14. Príloha V uvedenej smernice má názov „Uznávanie na základe koordinácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu“. Pod položkou „V.1. Doktor medicíny“ bod 5.1.1 tejto prílohy uvádza „doklad o formálnej kvalifikácii v oblasti základnej lekárskej odbornej prípravy“, konkrétne, pokiaľ ide o Spolkovú republiku Nemecko, „Zeugnis über die Ärztliche Prüfung“ a „Zeugnis über die Ärztliche Staatsprüfung und Zeugnis über die Vorbereitungszeit als Medizinalassistent, soweit diese nach den deutschen Rechtsvorschriften noch für den Abschluss der ärztlichen Ausbildung vorgesehen war.“.

15. Bod 5.1.2 uvedenej prílohy uvádza „doklady o formálnej kvalifikácii špecializovaných lekárov“ členských štátov, konkrétne v prípade Spolkovej republiky Nemecko „Fachärztliche Anerkennung“.

B. Francúzske právo

16. Code de la santé publique (Zákonník verejného zdravia), vo verzii uplatniteľnej na spor vo veci samej v článku L. 4111‑1 uvádza:

„…

II. So súhlasným stanoviskom komisie zloženej najmä z profesionálov môže príslušný orgán taktiež individuálne povoliť vykonávať povolania lekára v príslušnej špecializácii… štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak sú držiteľmi dokladov o vzdelaní vydaných tretím štátom a uznaným v štáte [členskom alebo ktorý je stranou dohody] inom než Francúzsko, čo im umožňuje voľne tam vykonávať povolanie. Čo sa týka lekárov… uznanie sa týka tak základného dokladu, ako aj dokladu o špecializácii.

…“

18. Článok L. 4131‑1 uvedeného zákonníka uvádza:

„Za doklady o vzdelaní vyžadované podľa článku odseku 1 článku L. 4111‑1 na účel výkonu povolania lekára sú považované:

1° Buď francúzsky štátny diplom doktora medicíny;

III. Skutkové okolnosti sporu, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka

20. FH je francúzsko‑nemeckým štátnym príslušníkom a je držiteľom štátneho diplomu doktor medicíny vydaného Univerzitou v Monastire (Tunisko) 18. septembra 2012.

21. Rozhodnutím zo 6. novembra 2015 príslušné nemecké orgány uznali tento diplom ako diplom o ukončení základnej odbornej prípravy lekára a povolili FH vykonávať povolanie lekára. Rozhodnutím z 1. augusta 2016 tieto orgány zapísali FH do lekárskej komory v Dolnom Sasku (Nemecko). Dňa 28. januára 2021 FH získal diplom špecialistu v odbore anestéziológia vydaný univerzitou v Hannoveri (Nemecko).

22. Dňa 25. marca 2021 sa FH obrátil na Conseil départemental de Saône‑et‑Loire de l’ordre des médecins (departmentálna rada lekárskej komory v Saône‑et‑Loire, Francúzsko) so žiadosťou o zápis do zoznamu lekárov na základe článku L. 4111‑1 code de la santé publique (Zákonník verejného zdravia). Rozhodnutím z 20. mája 2021 táto conseil départemental (departmentálna rada) odmietla vyhovieť tejto žiadosti.

23. Na základe opravného prostriedku podaného FH proti rozhodnutiu Conseil régional de Bourgogne‑Franche‑Comté de l’ordre des médecins (regionálna rada lekárskej komory Bourgogne‑Franche‑Comté, Francúzsko) zasadajúcej v obmedzenom zložení, ktorá rozhodnutím z 15. júla 2021 taktiež odmietla jeho žiadosť o zápis do zoznamu lekárov, aj CNOM zasadajúca v obmedzenom zložení 17. septembra 2021 potvrdila odmietnutie zápisu do zoznamu lekárov.

24. FH teda podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu, o ktorej rozhoduje Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko).

V. Právna analýza

A. Úvodné poznámky

29. Táto vec sa týka výkladu a uplatňovania ustanovení smernice 2005/36, ktorou sa vymedzujú práva a povinnosti odborníkov na účely uznávania dokladov o formálnej kvalifikácii získaných v Európskej únii a na účely výkonu povolania v inom členskom štáte. V súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2005/36, uznanie odbornej kvalifikácie hostiteľským členským štátom umožňuje príslušným osobám získať v tomto členskom štáte prístup „k rovnakému povolaniu, ako je povolanie, pre ktoré sú kvalifikovaní v domovskom členskom štáte“ a vykonávať ho „za tých istých podmienok ako ich štátni príslušníci“, ako rozhodol Súdny dvor vo svojej judikatúre.( 3 )

30. Smernica 2005/36 zrušila a nahradila sériu odvetvových a všeobecných smerníc upravujúcich uznávanie odborných kvalifikácií a v podstate zaviedla tri možné systémy uznávania takýchto kvalifikácií. Predovšetkým existuje všeobecný systém (kapitola I, články 10 až 15), ktorý sa vzťahuje na všetky povolania, ktoré nepatria do pôsobnosti ostatných dvoch systémov (článok 10). Potom existuje systém uznávania založený na odbornej praxi (kapitola II, články 16 až 20), ktorý sa vzťahuje na určité činnosti uvedené v prílohe IV tejto smernice.

31. Napokon existuje systém automatického uznávania (kapitola III, články 21 až 49), ktorý sa vyznačuje minimálnou harmonizáciou odbornej prípravy. Povolanie lekára je jedným zo siedmich povolaní, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti systému automatického uznávania, spolu s povolaním zdravotnej sestry, pôrodnej asistentky, zubného lekára, farmaceuta, architekta a veterinárneho lekára.( 4 ) Automatické uznávanie si vyžaduje splnenie minimálnych podmienok odbornej prípravy stanovených v článku 24 a nasl. smernice, v závislosti od príslušného povolania. Súdny dvor spresnil, že členské štáty nesmú podmieniť uznanie iným požiadavkám, než je predloženie dokladu o príslušnej odbornej kvalifikácii.( 5 )

36. Preto ak je štátny príslušník členského štátu držiteľom dokladu o lekárskej odbornej príprave špecialistov podľa prílohy V bodu 5.1.2, ako je to v tomto prípade, mal by v zásade získať v hostiteľskom členskom štáte na základe článku 21 ods. 1 automatické uznanie tohto dokladu, aby v ňom mohol vykonávať povolanie lekára s príslušnou špecializáciou. Napriek tomu vzniká otázka, či skutočnosť, že daná osoba nemá zároveň doklad o základnej lekárskej odbornej príprave vydaný v členskom štáte, je prekážkou takéhoto automatického uznávania.

37. V tejto súvislosti treba uviesť, že uvedený článok 21 ods. 1 vyžaduje, aby doklad o formálnej kvalifikácii lekára „spĺň[al] minimálne požiadavky na odbornú prípravu podľa [článku] 25 [uvedenej smernice]“. Z článku 25 ods. 4 vyplýva, že „členské štáty podmienia vydávanie dokladov o lekárskej odbornej príprave špecialistov držaním dokladu o základnej lekárskej odbornej príprave, uvedeného v prílohe V bod 5.1.1“. Pokiaľ ide o Spolkovú republiku Nemecko, bod 5.1.1 sa týka dvoch typov nemeckých dokladov o základnej lekárskej odbornej príprave.( 7 )

38. Z doslovného výkladu článku 25 ods. 4 zrejme vyplýva, že automatické uznanie dokladu o formálnej kvalifikácii lekára špecialistu uvedeného v bode 5.1.2 prílohy V tejto smernice je neoddeliteľne spojené s uznaním dokladu o základnej lekárskej odbornej príprave uvedeného v bode 5.1.1 tejto prílohy a vyžadovalo by predchádzajúce získanie takéhoto dokladu.

39. Je potrebné poznamenať, že ustanovenia článku 21 smernice 2005/36 sa vždy spoločne vzťahujú na doklad o formálnej základnej lekárskej kvalifikácii a doklad o formálnej kvalifikácii lekára špecialistu. Tieto ustanovenia najmä nikdy neodkazujú izolovane na bod 5.1.2 prílohy V týkajúci sa dokladu o formálnej kvalifikácii lekára špecialistu, ale vždy odkazujú spoločne aj na bod 5.1.1 tejto prílohy týkajúci sa dokladu o formálnej základnej lekárskej kvalifikácii.

43. V rámci systematického výkladu článku 21 ods. 1 a článku 25 ods. 4 smernice 2005/36 treba upozorniť na článok 21 ods. 6 tejto smernice, ktorý stanovuje, že „každý členský štát umožní prístup k odborným činnostiam a výkon odborných činností lekárom… na základe dokladu o formálnych kvalifikáciách uvedeného v prílohe V bodoch 5.1.1 [a] 5.1.2… ktorý potvrdzuje, že príslušný odborník získal podľa potreby počas svojej odbornej prípravy znalosti, zručnosti a schopnosti uvedené v článku 24 ods. 3“. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že doklad o formálnej kvalifikácii lekára špecialistu nie je sám osebe zárukou toho, že dotknutá osoba získala uvedené vedomosti a zručnosti , a že v dôsledku toho automatické uznanie tohto dokladu musí byť neoddeliteľne spojené s automatickým uznaním dokladu o formálnej kvalifikácii v oblasti základnej lekárskej odbornej prípravy.

44. Napokon treba pripomenúť, že automatické uznávanie sa uplatňuje len na doklady o formálnej lekárskej kvalifikácii uvedené v bodoch 5.1.1 a 5.1.2 prílohy V, ktoré členské štáty považujú za také, ktoré zabezpečujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu . To platí aj pre nemecké doklady o formálnej kvalifikácii uvedené v bode 5.1.1, ktoré žalobca nemá. V dôsledku toho doklad o formálnej kvalifikácii získaný v treťom štáte nemôže byť automaticky uznaný bez ohľadu na skutočnosť, že členský štát ho uznal jednostranne na základe svojho vnútroštátneho práva v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 2005/36.

45. Tento posledný aspekt si z mojej strany vyžaduje niekoľko doplňujúcich poznámok, najmä preto, lebo viaceré členské štáty, ktoré vstúpili do konania v prejednávanej veci, vyjadrili pochybnosti o možných právnych dôsledkoch uznania takéhoto dokladu o formálnej kvalifikácii získaného v tretej krajine členským štátom.

47. Podľa článku 2 ods. 2 smernice 2005/36 totiž každý členský štát „môže povoliť štátnym príslušníkom členského štátu, ktorí majú doklad o odbornej kvalifikácii, ktorý nezískali v tomto členskom štáte, vykonávať regulované povolanie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) na území tohto štátu v súlade s jeho právnymi predpismi “( 10 ). Toto ustanovenie umožňuje členským štátom uzatvárať dvojstranné dohody o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií s tretími štátmi. Členské štáty teda môžu slobodne stanoviť podmienky takéhoto uznávania, pokiaľ sú splnené minimálne podmienky odbornej prípravy požadované pre povolania v jednotlivých odvetviach, na ktoré sa vzťahuje hlava III kapitola III tejto smernice. Zo znenia tohto ustanovenia však jasne vyplýva, že právne účinky takéhoto uznávania na základe vnútroštátnych predpisov sú obmedzené na územie daného členského štátu a nemôžu z nich vyplývať povinnosti pre iné členské štáty .

48. Tento výklad podporuje aj rozsudok Haim( 11 ), v ktorom Súdny dvor vyložil článok 1 ods. 4 smernice Rady z 25. júla 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení týkajúcich sa činností zubných lekárov( 12 ), ktorý mal podobné znenie ako článok 2 ods. 2 smernice 2005/36,( 13 ) v tom zmysle, že uznanie zo strany členského štátu dokladov vydaných tretími štátmi, aj keď boli uznané za rovnocenné v jednom alebo viacerých členských štátoch, nezaväzuje ostatné členské štáty. Na účely prejednávanej veci to znamená, že článok 2 ods. 2 bráni tomu, aby sa žalobca v konaní vo veci samej mohol odvolávať na uznanie svojej odbornej kvalifikácie získanej v Tunisku nemeckými orgánmi s cieľom zaviazať francúzske orgány, aby ju následne uznali v súlade so systémom automatického uznávania.

52. Spôsoby tohto „uznávania uznania“ však podliehajú osobitným pravidlám. Predovšetkým toto uznanie podlieha výlučne všeobecnému systému hlavy III kapitoly I smernice 2005/36.( 17 ) Každý členský štát musí teda uznať kvalifikáciu z tretieho štátu, ktorá bola predtým uznaná v Únii, nie je však povinný udeliť automatické uznanie. Dôsledkom tohto pravidla je predovšetkým oprávnenie druhého členského štátu zabezpečiť prostredníctvom kompenzačných opatrení, aby držiteľ diplomu z tretieho štátu dosiahol nielen minimálnu úroveň odbornej prípravy stanovenú touto smernicou, ale aj úroveň odbornej prípravy, ktorá presahuje minimálnu úroveň Únie a ktorú sa dotknutý štát rozhodol vyžadovať od svojich vlastných štátnych príslušníkov. Ďalej druhý členský štát uznania nie je povinný ponúknuť výber medzi dvoma kompenzačnými opatreniami, ak zistí podstatné rozdiely v odbornej príprave. V súlade s článkom 14 tejto smernice môže rozhodnúť o uložení typu kompenzačného opatrenia, t. j. buď skúšky spôsobilosti alebo adaptačného obdobia.

53. Na účely posúdenia prejudiciálnej otázky položenej vnútroštátnym súdom treba uviesť, že hoci nemecké orgány uznali tuniský doklad o formálnej kvalifikácii žalobcu vo veci samej v súlade s článkom 2 ods. 2 smernice 2005/36, stanoviská účastníkov konania vo veci samej sa líšia v otázke, či žalobca vo veci samej skutočne získal trojročnú odbornú prax na nemeckom území. Z tohto dôvodu treba pri absencii presnejších informácií vychádzať z toho, že žalobca vo veci samej nespĺňa jednu z dvoch podmienok stanovených v článku 3 ods. 3 tejto smernice.

57. Pochybujem však, že táto podmienka je v prejednávanej veci splnená, keďže žalobca žiada nielen o uznanie svojej špecializácie anestéziológa získanej v členskom štáte, ale aj o uznanie svojho základného lekárskeho odborného vzdelania získaného v tretej krajine . V dôsledku toho sa mi zdá, že už znenie tohto ustanovenia bráni jeho uplatneniu na prejednávanú vec. Okrem toho z pripomienok žalobcu vo veci samej nevyplýva, že by tvrdil a preukazoval existenciu „osobitného a výnimočného“ dôvodu v zmysle článku 10 smernice 2005/36, ktorý by odôvodňoval uplatnenie systému všeobecného uznávania.

61. Z uvedených dôvodov sa domnievam, že článok 10 písm. d) smernice 2005/36 sa nemá uplatniť na okolnosti prejednávanej veci.

62. Vzhľadom na uvedené úvahy treba v tejto fáze analýzy predbežne konštatovať, že ani systém automatického uznávania, ani všeobecný systém uznávania sa v tomto prípade neuplatňuje.

63. Skutočnosť, že žiadne ustanovenie smernice 2005/36 sa nevzťahuje na situáciu opísanú vnútroštátnym súdom, v zásade otvára možnosť obrátiť sa priamo na ustanovenia primárneho práva, konkrétne na články 45 a 49 ZFEÚ, ktoré upravujú voľný pohyb pracovníkov a právo usadiť sa( 24 ), ktoré podrobne preskúmam ďalej v týchto návrhoch.

D. O možnosti žalobcu vo veci samej dovolávať sa základných slobôd

64. Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že smernica 2005/36 nie je uplatniteľná vtedy, ak sa odborník, ktorý je štátnym príslušníkom Únie, chce usadiť v inom členskom štáte bez toho, aby mohol preukázať trojročnú odbornú prax v členskom štáte, ktorý uznal kvalifikáciu tretej krajiny, požadovanú článkom 3 ods. 3 tejto smernice.( 25 )

65. Pritom však treba pripomenúť, že účelom smernice 2005/36 nie je sťažovať uznanie odbornej kvalifikácie v situáciách, ktoré nepatria do rozsahu jej pôsobnosti a že nemôže mať takýto účinok( 26 ). Systém automatického uznávania upravený touto smernicou dopĺňa práva zaručené základnými slobodami , nenahrádza však posúdenie vykonané na základe týchto ustanovení. Z toho vyplýva, že mimo pôsobnosti uvedenej smernice( 27 ), a to aj v prípade, že nie sú splnené podmienky na uznanie odbornej kvalifikácie, ( 28 ) sa odborník môže dovolávať základných slobôd. ( 29 )

68. Z tejto judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní znalostí a kvalifikácie odborníka v situáciách, ktoré nepatria do pôsobnosti smernice 2005/36 je hostiteľský členský štát povinný zohľadniť všetky relevantné dokumenty týkajúce sa znalostí a doklady o kvalifikácii vydané inými členskými štátmi Únie,( 36 ) najmä dokumentáciu týkajúcu sa rovnocennosti, bez ohľadu na to, kde bola odborná príprava absolvovaná, vrátane tretích krajín , a bez ohľadu na názov tejto odbornej prípravy v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, a hostiteľský členský štát je tiež povinný zohľadniť všetku relevantnú odbornú prax, najmä tú, ktorú odborník získal v rámci odbornej prípravy špecialistu.( 37 )

69. Ak toto porovnávacie preskúmanie vedie ku konštatovaniu, že vedomosti a kvalifikácia zodpovedajú tým, ktoré vyžadujú vnútroštátne ustanovenia, členský štát je povinný pripustiť, že tento diplom spĺňa podmienky, ktoré stanovujú tieto ustanovenia.( 38 ) Pri porovnávacom preskúmaní možno zohľadniť len objektívne rozdiely.( 39 ) Ak nie sú vedomosti a kvalifikácia žiadateľa, ako boli osvedčené diplomom a relevantnou praxou, rovnocenné alebo ak zodpovedajú len sčasti vedomostiam a kvalifikácii vyžadovanej hostiteľským členským štátom, tento členský štát musí presne uviesť, aká odborná príprava žiadateľovi chýba tak, aby sa mu umožnilo doplniť si odbornú prípravu alebo absolvovať novú .( 40 ) Kompenzačné opatrenia uložené hostiteľským členským štátom nesmú byť neprimerané.( 41 )

70. Domnievam sa, že iný výklad by neuľahčil účinné uplatňovanie základných slobôd zaručených ZFEÚ. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo Únie ukladá povinnosť odôvodniť vnútroštátne rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú výkon práv priznaných zmluvami jednotlivcom.( 42 ) Takže taký žiadateľ, akým je žalobca vo veci samej musí byť schopný pochopiť dôvody, na ktorých spočíva odmietnutie jeho žiadosti, najmä, aké odborné vzdelanie mu chýba .( 43 )

72. Domnievam sa, že v situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, v ktorej lekárska odborná príprava špecialistu získaná odborníkom, ktorý je občanom Únie, sama osebe spĺňa podmienky automatického uznania podľa smernice 2005/36 a v ktorej základná odborná príprava absolvovaná v tretej krajine bola uznaná za rovnocennú iným členským štátom, je priestor na odôvodnené obmedzenie základných slobôd obmedzený . Platí to o to viac, že podľa článku 2 ods. 2 tejto smernice sú členské štáty pri jednostrannom uznávaní odborných kvalifikácií získaných v tretích krajinách povinné dodržiavať „minimálne požiadavky na odbornú prípravu“ stanovené pre povolanie lekára, čo v zásade vylučuje ohrozenie ochrany verejného zdravia a bezpečnosti v Únii. Z tohto uhla pohľadu si vážne kladiem otázku, či by nebolo spravodlivé a primerané domnievať sa, že za takých okolností existuje prezumpcia rovnocennosti základnej odbornej prípravy v hostiteľskom členskom štáte.( 46 ) V tejto súvislosti musím konštatovať, že žiaden z účastníkov tohto konania nepredložil presvedčivé argumenty, ktoré by taký výklad spochybňovali.

73. V každom prípade sa hostiteľský členský štát nemôže dovolávať praktických a administratívnych ťažkosti s cieľom odôvodniť, prečo nepristúpil k posúdeniu, ktoré je povinný vykonať v súlade s rozsudkom Vlassopoulou( 47 ). Základné slobody spočívajúce vo voľnom pohybe pracovníkov a slobode usadiť sa treba vykladať tak, že hostiteľskému členskému štátu ukladajú povinnosť pristúpiť k posúdeniu vedomostí a odbornej prípravy, ktoré sú osvedčené odbornou kvalifikáciou žiadateľa. Hostiteľský členský štát pritom musí, ako som uviedol v týchto návrhoch, zohľadniť všetky diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii, ako aj príslušnú prax. Odmietnutie takéhoto posúdenia z dôvodu praktických alebo administratívnych ťažkostí by samo osebe predstavovalo neodôvodnené obmedzenie uvedených slobôd.

2 Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22.

3 Pozri rozsudky z 8. júla 2021, Lietuvos Respublikos sveikatos apsaugos ministerija (C‑166/20, EU:C:2021:554, bod 25), a z 3. marca 2022, Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Základná lekárska odborná príprava) (C‑634/20, EU:C:2022:149, bod 34).

4 VON LEWINSKI, K.: Europarecht (Schulze/Janssen/Kadelbach) , 4. vydanie, Baden‑Baden, 2020, bod 72.

5 Pozri rozsudok z 30. apríla 2014, Ordre des architectes (C‑365/13, EU:C:2014:280, body 21 a 22).

6 Pozri rozsudky z 2. septembra 2021, LG a MH (Samopranie) (C‑790/19, EU:C:2021:661, bod 47), a zo 16. marca 2023, Colt Technology Services a i. (C‑339/21, EU:C:2023:214, bod 39).

7 Ako som uviedol v bode 14 vyššie, ide o „Zeugnis über die Ärztliche Prüfung“ a „Zeugnis über die Ärztliche Staatsprüfung und Zeugnis über die Vorbereitungszeit als Medizinalassistent, soweit diese nach den deutschen Rechtsvorschriften noch für den Abschluss der ärztlichen Ausbildung vorgesehen war“.

14 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

15 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

16 Pozri v tejto súvislosti BERTHOUD, F.: La reconnaissance des qualifications professionnelles. In: Dossiers de droit européen , č. 30, Genève, 2016, s. 104 a nasl.

17 Pozri v tomto zmysle Príručku užívateľa k smernici 2005/36/ES: Všetko čo potrebujete vedieť o uznávaní odborných kvalifikácií , s. 25.

18 Pozri rozsudok Súdu EZVO z 25. marca 2021, Lindberg (E‑3/20, Zbierka súdu EZVO 2021, bod 60).

19 Pozri návrhy, ktoré preniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Spojené kráľovstvo (C‑346/08, EU:C:2009:772, bod 15).

26 Pozri rozsudok z 22. januára 2002, Dreessen (C‑31/00, EU:C:2002:35, bod 26).

27 Pozri rozsudok zo 6. októbra 2015, Brouillard (C‑298/14, EU:C:2015:652, bod 46).

28 Pozri rozsudok z 22. januára 2002, Dreessen (C‑31/00, EU:C:2002:35, bod 31).

29 Pozri v tomto zmysle ZAGLMAYER, B.: Anerkennung von Gesundheitsberufen in Europa . Wien, 2016, s. 184 a nasl.; pozri tiež rozsudky Súdu EZVO z 25. marca 2021, Lindberg (E‑3/20, Zbierka súdu EZVO 2021, body 60 a 61) a Martinez Haugland (E‑4/20, Zbierka súdu EZVO 2021, bod 83).

30 Rozsudok zo 7. mája 1991 (C‑340/89, ďalej len „rozsudok Vlassopoulou“, EU:C:1991:193).

31 Rozsudky Vlassopoulou (bod 15) a z 8. mája 2008, Komisia/Španielsko (C‑39/07, EU:C:2008:265, bod 37).

38 Pozri rozsudky zo 6. októbra 2015, Brouillard (C‑298/14, EU:C:2015:652, bod 57), a z 3. marca 2022, Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Základná lekárska odborná príprava) (C‑634/20, EU:C:2022:149, bod 43).

39 Pozri rozsudok zo 6. októbra 2015, Brouillard (C‑298/14, EU:C:2015:652, bod 56).

40 Pozri rozsudok la Súdu EZVO z 25. marca 2021, Lindberg (E‑3/20, Zbierka súdu EZVO 2021, bod 70).

41 Pozri rozsudok z 3. marca 2022, Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Základná lekárska odborná príprava) (C‑634/20, EU:C:2022:149, bod 45).

42 Pozri rozsudky z 15. októbra 1987, Heylens a i. (222/86, EU:C:1987:442, bod 17); Vlassopoulou (bod 22) a z 2. apríla 1998, Norbrook Laboratories (C‑127/95, EU:C:1998:151, bod 103).

43 Pozri rozsudok Súdu EZVO z 25. marca 2021, Lindberg (E‑3/20, Zbierka súdu EZVO 2021, bod 69).