C-18/23
ECLI:EU:C:2024:609
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0018
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0018
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 11. júla 2024 ( 1 )
Vec C‑18/23
F S.A.
proti
Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice, Poľsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priame dane a základné slobody – Článok 63 ZFEÚ – Sloboda pohybu kapitálu – Zdaňovanie príjmov podnikov kolektívneho investovania – PKIPCP – AIF – Rozdielne zaobchádzanie s podnikmi kolektívneho investovania, ktoré sú rezidentmi, a podnikmi kolektívneho investovania, ktoré nie sú rezidentmi – Diskriminácia v dôsledku oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahuje len na externe spravované podniky kolektívneho investovania – Nepriama diskriminácia v rámci slobody pohybu kapitálu – Porovnanie právnych typov v medzinárodnom daňovom práve“
I. Úvod
1.
Vyplýva zo slobody pohybu kapitálu členskému štátu povinnosť zaobchádzať s interne spravovanými investičnými fondmi, ktoré nie sú rezidentmi, a externe spravovanými investičnými fondmi, ktoré sú rezidentmi, z daňového hľadiska rovnako? Na túto otázku musí odpovedať Súdny dvor v prejednávanej veci. Poľsko sa totiž v rámci svojej daňovej autonómie rozhodlo pre oslobodenie od dane, ktoré sa vzťahuje len na externe, ale nie interne spravované investičné fondy. Podľa poľského práva zároveň zriadenie interne spravovaných investičných fondov vôbec nie je možné. To je v súlade so sekundárnym právom Únie, podľa ktorého sú členské štáty síce oprávnené, ale nie povinné povoliť vo svojom vnútroštátnom práve tak interne, ako aj externe spravované investičné fondy.
2.
Súdny dvor nedávno vo veci Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö rozhodol, že oslobodenie od dane, ktoré sa vzťahuje len na investičné fondy zriadené v zmluvnej forme, ale nie na investičné fondy zriadené vo forme spoločnosti, nie je v súlade so slobodou pohybu kapitálu. V tomto prípade vnútroštátne právo nepovoľovalo zriaďovanie investičných fondov vo forme spoločnosti, takže v konečnom dôsledku všetky fondy podliehajúce dani pochádzali zo zahraničia. ( 2 ) Podľa názoru Súdneho dvora dochádzalo v tejto súvislosti k nepriamej diskriminácii, lebo investičný fond, ktorý nebol rezidentom a ktorý bol účinne založený podľa práva svojho členského štátu vo forme spoločnosti, bol zbavený daňovej výhody len preto, lebo nemal predpísanú zmluvnú formu.
3.
Teraz vzniká otázka, či sa zásady, na ktorých je založené toto rozhodnutie, dajú uplatniť aj na prejednávaný – prípadne porovnateľný – prípad. Najmä je otázne, či uplatnenie práva voľby, ktoré je podľa práva Únie prípustné, môže predstavovať nepriamu diskrimináciu, ak iné členské štáty uplatňujú svoje právo voľby iným spôsobom, takže mimo Poľska existujú aj interne spravované investičné fondy. Musí sa im v takom prípade v Poľsku priznať rovnaké oslobodenie od dane ako externe spravovaným investičným fondom, alebo sa môže s týmito rozdielnymi právnymi formami aj z hľadiska daňového práva zaobchádzať rozdielne? Súdny dvor má teda v tomto konaní možnosť konkretizovať požiadavky na existenciu nepriamej diskriminácie osobitne v oblasti priamych daní.
II. Právny rámec
A.
Právo Únie
4.
Právny rámec týkajúci sa práva Únie tvoria články 18 a 49, ako aj článok 63 ods. 1 ZFEÚ a podľa vnútroštátneho súdu aj smernica 2009/65/ES o určitých podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (ďalej len „smernica o PKIPCP“). ( 3 )
5.
Relevantné odôvodnenia smernice o PKIPCP znejú:
„(3)
Vnútroštátne právo, ktoré upravuje kolektívne investovanie, by malo byť koordinované so zámerom zbližovať podmienky súťaže takýchto podnikov na úrovni Spoločenstva za súčasného zaistenia účinnejšej a jednotnejšej ochrany pre držiteľa podielových listov. Takáto koordinácia uľahčí odstraňovanie obmedzení pri voľnom pohybe podielových listov PKIPCP v Spoločenstve.
(4)
So zreteľom na uvedené ciele je žiaduce, aby boli stanovené spoločné všeobecné pravidlá povolenia, dohľadu, štruktúry a činností PKIPCP, ktoré sú usadené v členských štátoch a informácií, ktoré sa musia zverejňovať.
…
(6)
Ak sa v niektorom ustanovení tejto smernice vyžaduje, aby PKIPCP konal, tak v prípadoch, ak je PKIPCP vytvorený ako podielový fond riadený správcovskou spoločnosťou a ak tento fond nemôže konať samostatne z dôvodu, že nemá vlastnú právnu subjektivitu, by sa toto ustanovenie malo chápať tak, že sa vzťahuje na správcovskú spoločnosť.
…
(83)
Táto smernica by nemala mať vplyv na vnútroštátne predpisy o zdaňovaní, ani na opatrenia, ktoré môžu členské štáty zaviesť na zabezpečenie súladu s týmito predpismi na svojom území.“
6.
Článok 2 ods. 1 písm. b) smernice o PKIPCP znie:
„1. Na účely tejto smernice sa uplatní toto vymedzenie pojmov:
…
b)
‚správcovská spoločnosť‘ znamená spoločnosť, ktorej riadnym podnikaním je riadenie PKIPCP vo forme podielových fondov alebo investičných spoločností (spoločná správa portfólia PKIPCP).“
7.
V relevantnej časti článku 29 ods. 1 smernice o PKIPCP sa napokon uvádza:
„1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné všeobecne uplatňované podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, príslušné orgány domovského členského štátu investičnej spoločnosti neudelia povolenie investičnej spoločnosti, ktorá neurčila správcovskú spoločnosť, pokiaľ investičná spoločnosť nemá dostatočné počiatočné imanie najmenej 300000 eur.
Ak si investičná spoločnosť neurčila správcovskú spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie podľa tejto smernice, uplatňujú sa nasledujúce podmienky:…“.
B.
Poľské právo
8.
V poľskom práve sú dôležité najmä ustanovenia ustawa z dnia 15 lutego 1992 r. o podatku dochodowym od osób prawnych (zákon z 15. februára 1992 o dani z príjmov právnických osôb) v znení zmenenom prostredníctvom ustawa z 10 lutego 2017 r. – Przepisy wprowadzające ustawę o Krajowym Ośrodku wsparcia Rolnictwa (ďalej len „poľský zákon o dani z príjmov právnických osôb“).
9.
Článok 6 ods. 1 bod 10 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb stanovuje osobné oslobodenie od dane pre určité tuzemské investičné fondy. Od dane z príjmov právnických osôb sú podľa neho analogicky oslobodené otvorené investičné fondy a špeciálne investičné fondy, ktoré boli založené podľa poľského zákona o investičných fondoch. Výnimka platí len pre otvorené špeciálne investičné fondy, v prípade ktorých sa uplatňujú ustanovenia a obmedzenia týkajúce sa investovania platné pre uzavreté investičné fondy. Z tohto ustanovenia nevyplývajú ďalšie podmienky na oslobodenie od dane.
10.
Článok 6 ods. 1 bod 10a poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb stanovuje porovnateľné osobné oslobodenie od dane pre PKIPCP so sídlom so sídlom v niektorom členskom štáte EÚ, resp. EHP. Na to, aby mohli využiť oslobodenie od dane, musia PKIPCP analogicky kumulatívne spĺňať nasledujúce podmienky:
a)
podliehajú v štáte, v ktorom majú sídlo, dani z príjmov právnických osôb, a to pokiaľ ide o všetky ich príjmy, bez ohľadu na ich pôvod;
b)
jediným cieľom ich činnosti je kolektívne investovanie finančných prostriedkov získaných prostredníctvom verejnej alebo neverejnej výzvy na nákup ich podielových listov do cenných papierov, do nástrojov peňažného trhu a iných majetkových práv;
c)
vykonávajú svoju činnosť na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi pre dohľad nad finančným trhom v štáte, v ktorom majú sídlo;
d)
ich činnosti sú priamo kontrolované orgánmi pre dohľad nad finančným trhom štátu, v ktorom majú sídlo;
e)
určili depozitára, u ktorého sú uložené ich aktíva;
f)
spravujú ich subjekty, ktoré majú na výkon svojej činnosti povolenie od príslušných orgánov pre dohľad nad finančným trhom štátu, v ktorom majú tieto subjekty sídlo.
11.
V súlade s článkom 6 ods. 4 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb oslobodenie od dane podľa článku 6 ods. 1 bodu 10a tohto zákona neplatí pre PKIPCP, ktoré sú analogicky buď PKIPCP uzavretého typu, resp. na ktoré sa uplatňujú ustanovenia a obmedzenia týkajúce sa investovania platné pre PKIPCP uzavretého typu (bod 1), alebo ktorých podiely sa podľa ich stanov neponúkajú verejne, nie sú registrované na účely obchodovania na regulovanom trhu alebo prostredníctvom alternatívneho systému obchodovania a ktoré môžu fyzické osoby nadobudnúť len vtedy, ak jednorazovo nadobudnú podiely v hodnote aspoň 40000 eur (bod 2).
12.
Popri týchto osobných oslobodeniach od dane článok 17 ods. 1 bod 58 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb stanovuje vecné oslobodenie od dane. Podľa neho sú od dane z príjmov právnických osôb analogicky oslobodené aj príjmy (výnosy) uzavretých PKIPCP so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inej krajine Európskeho hospodárskeho priestoru uvedené v článku 6 ods. 4 bode 1 tohto zákona, pokiaľ spĺňajú podmienky uvedené v článku 6 ods. 1 bod 10a písm. a) a d) až f) poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb.
13.
Príslušné PKIPCP teda musia najmä podliehať v štáte, v ktorom majú sídlo, dani z príjmov právnických osôb, pokiaľ ide o všetky ich príjmy [písmeno a)], a byť spravované subjektmi, ktoré majú na výkon svojej činnosti povolenie od príslušných orgánov pre dohľad nad finančným trhom štátu, v ktorom majú tieto subjekty sídlo [písmeno f)]. Podľa informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, sa z dôvodu tejto podmienky stanovenej v článku 6 ods. 1 bode 10a písm. f) poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb oslobodenie od dane vzťahuje len na externe spravované, ale nie na interne spravované investičné fondy.
14.
Okrem toho sú dôležité aj ustanovenia ustawa z dnia 27 maja 2004 r. o funduszach inwestycyjnych i zarządzaniu alternatywnymi funduszami inwestycyjnymi (zákon z 27. mája 2004 o investičných fondoch a správe alternatívnych investičných fondov) v znení zmenenom prostredníctvom ustawa z dnia 31 marca 2016 r. o zmianie ustawy o funduszach inwestycyjnych oraz niektórych innych ustaw (zákon z 31. marca 2016 o zmene zákona o investičných fondoch a niektorých iných zákonov) (ďalej len „poľský zákon o investičných fondoch“).
15.
Článok 3 ods. 1 poľského zákona o investičných fondoch analogicky stanovuje, že investičný fond je právnická osoba, ktorej jediným predmetom činnosti je investovanie finančných prostriedkov do cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a iných majetkových práv. Podľa článku 4 ods. 1 tohto zákona spoločnosť zriaďuje, spravuje a zastupuje investičný fond vo vzťahu k tretím osobám. Z článku 14 ods. 1 poľského zákona o investičných fondoch navyše vyplýva, že investičný fond môže založiť len spoločnosť.
III. Skutkový stav
16.
F S.A. so sídlom v Luxemburgu (ďalej len „žalobkyňa“) požiadala, aby poľský Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej (riaditeľ Národného daňového informačného úradu, Poľsko; ďalej len „žalovaný“) vydal záväzné stanovisko, ktorým sa malo konštatovať, že príjmy dosiahnuté žalobkyňou v Poľsku sú podľa článku 17 ods. 1 bodu 58 v spojení s článkom 6 ods. 1 bodom 10a poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb oslobodené od dane.
17.
Žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla, že je špecializovaným investičným fondom s právnou formou akciovej spoločnosti založenej podľa luxemburského práva (société anonyme – S.A.). Podľa jej stanov ju spravuje jej správna rada, a teda je spravovaná interne. Uviedla, že jej správna rada bola schválená príslušným luxemburským orgánom dohľadu na účely správy fondu, zapísaná ako registrovaný správca alternatívnych investičných fondov a zaradená do zoznamu správcov.
18.
Daňové postavenie žalobkyne v Luxembursku nie je úplne jasné. Na jednej strane vnútroštátny súd uvádza, že žalobkyňa má sídlo v Luxembursku a podlieha tam neobmedzenej daňovej povinnosti. Na druhej strane tento súd inde uvádza, že ide o PKIPCP vo forme investičnej spoločnosti s variabilným imaním (société d’investissement à capital variable – SICAV). Taký luxemburský PKIPCP je v zásade oslobodený od luxemburských daní z príjmov a majetku. Vyberá sa nanajvýš nízka registračná daň (taxe d’abonnement).
19.
Výhradným predmetom činnosti žalobkyne je kolektívne investovanie finančných prostriedkov, ktoré boli získané prostredníctvom neverejnej ponuky nadobudnutia podielov fondu, do cenných papierov, nástrojov peňažného trhu a iných majetkových práv. Takéto investície by žalobkyňa chcela vykonávať aj v Poľsku. Keďže je uzavretým investičným fondom, osobné oslobodenie od dane podľa článku 6 ods. 1 bodu 10a poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb z dôvodu výnimky stanovenej v článku 6 ods. 4 bode 1 tohto zákona neprichádza do úvahy. Žalobkyňa sa však domnieva, že príjmy, ktoré dosiahne v Poľsku, patria pod vecné oslobodenie od dane podľa článku 17 ods. 1 bodu 58 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb.
20.
Žalovaný však odmietol vydať požadované záväzné stanovisko. Na účely odôvodnenia uviedol, že oslobodenie od dane môžu z dôvodu odkazu na článok 6 ods. 1 bod 10a písm. f) poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb, ktorý sa nachádza v článku 17 ods. 1 bode 58 tohto zákona, využiť len externe spravované investičné fondy. Žalobkyňa ako interne spravovaný investičný fond nespĺňa tieto podmienky.
21.
Žalobkyňa podala proti tomuto zamietavému rozhodnutiu žalobu na vnútroštátnom súde, ktorým je Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice, Poľsko), a navrhla zrušiť toto rozhodnutie.
IV. Konanie na Súdnom dvore a prejudiciálna otázka
22.
Vnútroštátny súd má pochybnosti, či je poľská právna úprava zlučiteľná so základnými slobodami a so smernicou o PKIPCP. Preto položil Súdnemu dvoru nasledujúcu otázku:
Majú sa ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a najmä článok 29 ods. 1 tejto smernice v spojení s článkami 18, 49 a 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby vnútroštátna právna úprava stanovila také formálne požiadavky, akými sú tie, o ktoré ide vo veci samej, podmieňujúce uplatnenie oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb na podniky kolektívneho investovania so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie alebo v inom štáte, ktorý patrí do Európskeho hospodárskeho priestoru, ako v Poľskej republike tým, že sú spravované externými subjektmi, ktoré vykonávajú činnosť na základe povolenia príslušných orgánov pre dohľad nad finančným trhom štátu, v ktorom majú tieto subjekty sídlo?
23.
V nadväznosti na žiadosť Súdneho dvora o informácie vnútroštátny súd poskytol doplňujúce vysvetlenia, aby najmä spresnil požiadavky na založenie investičného fondu stanovené v poľskom práve a ciele, ktoré chcel nimi poľský zákonodarca dosiahnuť.
24.
Poľská republika a Európska komisia predložili v konaní na Súdnom dvore písomné pripomienky. Okrem žalobkyne sa na pojednávaní konanom 29. mája 2024 zúčastnila aj Poľská republika a Európska komisia.
V. Právne posúdenie
25.
Vnútroštátny súd vo svojej prejudiciálnej otázke najprv výslovne poukazuje na ustanovenia smernice o PKIPCP. Ani po pojednávaní však nie je jednoznačne objasnené, či žalobkyňa vôbec predstavuje PKIPCP v zmysle smernice o PKIPCP. Pochybnosti existujú okrem iného preto, lebo investované finančné prostriedky sa prípadne nezískavajú verejne, a teda od verejnosti v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice o PKIPCP. Tiež však nie je jasné, či sa oslobodenie od dane stanovené v článku 17 ods. 1 bode 58 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb vzťahuje výlučne na podielové fondy v zmysle smernice o PKIPCP.
26.
Nie je však úlohou Súdneho dvora vykladať vnútroštátne právo alebo zisťovať skutkový stav. Súdny dvor teda nemá skúmať správnosť predpokladov, z ktorých vychádza vnútroštátny súd. ( 4 ) Preto budem ďalej v týchto návrhoch vychádzať z toho, že žalobkyňa v každom prípade v zásade môže využiť oslobodenie od dane podľa článku 17 ods. 1 bodu 58 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb.
27.
Vnútroštátny súd sa navyše pýta na rozpor oslobodenia od dane pre externe spravované investičné fondy stanoveného v článku 17 ods. 1 bode 58 v spojení s článkom 6 ods. 1 bodom 10a poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb so všeobecným zákazom diskriminácie stanoveným v práve Únie (článok 18 ZFEÚ), slobodou usadiť sa (článok 49 ZFEÚ) a slobodou pohybu kapitálu (článok 63 ZFEÚ).
28.
Právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, však v konečnom dôsledku – z čoho vychádza aj Komisia – treba preskúmať výlučne z hľadiska slobody pohybu kapitálu podľa článku 63 ZFEÚ. Po prvé totiž základné slobody, a teda aj sloboda pohybu kapitálu obsahujú osobitné pravidlá zákazu diskriminácie, takže všeobecný zákaz diskriminácie stanovený v článku 18 ZFEÚ sa v tomto smere neuplatní. ( 5 )
29.
Po druhé právna úprava, o ktorú ide v konaní vo veci samej, sa týka príjmov PKIPCP z investícií v Poľsku vykonaných s cieľom uskutočniť finančné investície bez úmyslu ovplyvňovať riadenie a kontrolu podniku. Preto táto právna úprava primárne obmedzuje pohyb kapitálu. Prípadné obmedzenie slobody usadiť sa, ktoré by rovnako existovalo v prejednávanej veci, by predstavovalo nevyhnutný dôsledok obmedzenia voľného pohybu kapitálu, a preto neodôvodňuje samostatné preskúmanie z hľadiska článku 49 ZFEÚ. ( 6 )
30.
Vnútroštátny súd teda chce v podstate vedieť, či sa má článok 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni právnym predpisom členského štátu, podľa ktorých interne spravované investičné fondy, ktoré nie sú rezidentmi, podliehajú dani z príjmov právnických osôb, pokiaľ ide o ich príjmy dosiahnuté v tomto členskom štáte, zatiaľ čo externe spravované investičné fondy, ktoré sú rezidentmi, sú oslobodené od tejto dane. Treba preto objasniť, či poľské predpisy so zreteľom na slobodu pohybu kapitálu spôsobujú obmedzenie (pozri v tejto súvislosti časť A) alebo diskrimináciu (pozri v tejto súvislosti časť B). ( 7 )
A.
O zákaze obmedzovania
31.
Členské štáty musia pri výkone svojej právomoci v oblasti priamych daní rešpektovať právo Únie, a najmä základné slobody zaručené ZFEÚ. ( 8 ) Článok 63 ods. 1 ZFEÚ pritom úplne všeobecne zakazuje obmedzenia pohybu kapitálu. Preto sú v zásade zakázané okrem iného také opatrenia, ktoré môžu odradiť nerezidentov od investovania v členskom štáte. ( 9 )
32.
V prípade daní a odvodov však treba mať na zreteli, že samy osebe predstavujú záťaž, a tým vždy znižujú príťažlivosť investície. Preskúmanie daní z hľadiska nediskriminačných obmedzení by teda znamenalo, že na všetky vnútroštátne daňové situácie by sa uplatnilo právo Únie, a preto by podstatne spochybnilo zvrchovanosť členských štátov v daňových veciach. ( 10 )
33.
To by odporovalo ustálenej judikatúre, podľa ktorej majú členské štáty v prípade neexistencie harmonizácie v Únii možnosť uplatniť svoje daňové právomoci v tejto oblasti. ( 11 ) Ak nemá dôjsť k neprimeranému obmedzeniu daňových právomocí členských štátov, ktoré uznal Súdny dvor, ako aj rozpočtových právomocí parlamentov, vnútroštátne daňové opatrenia preto možno skúmať v zásade len z hľadiska zákazu diskriminácie v rámci základných slobôd. ( 12 )
34.
Z tohto dôvodu sa aj v judikatúre Súdneho dvora presadil záver, že základné slobody v daňovom práve vždy pôsobia ako zákazy diskriminácie, a teda vyžadujú rovnaké zaobchádzanie. ( 13 ) V konaní vo veci samej ide o zdaňovanie externe a interne spravovaných investičných fondov v Poľsku. Preskúmanie z hľadiska zákazu obmedzovania preto neprichádza do úvahy.
B.
O zákaze diskriminácie
35.
Nanajvýš by teda mohlo dôjsť k porušeniu zákazu diskriminácie, ktorý je rovnako stanovený v článku 63 ZFEÚ. Členské štáty sú totiž povinné zabezpečiť, aby aj ich systém zdaňovania bol koncipovaný nediskriminačne. ( 14 ) Diskriminácia pritom v zásade znamená každé rozdielne zaobchádzanie s porovnateľnými prípadmi, ktoré vedie k znevýhodneniu nerezidentov oproti rezidentom. ( 15 ) Z tohto dôvodu vyberanie priamej dane v tuzemských a cezhraničných okolnostiach bez rozdielu nemôže viesť k diskriminácii. ( 16 )
36.
Podmienkou existencie diskriminácie je preto okrem rozdielneho zaobchádzania (pozri v tejto súvislosti oddiel 1) aj objektívne porovnateľná situácia kategórií, ktoré členský štát diferencuje na základe kritéria, ktoré si zvolil (pozri v tejto súvislosti oddiel 2). ( 17 )
1. O existencii rozdielneho zaobchádzania
37.
Podmienkou konštatovania diskriminácie v prvom rade je, aby sa s daňovníkmi zaobchádzalo rozdielne. V tejto súvislosti je zakázaná nielen zjavná, resp. priama diskriminácia, ale aj všetky skryté, resp. nepriame formy diskriminácie. ( 18 )
38.
Priama diskriminácia je viazaná na neprípustné rozlišovacie kritériá. Miesto sídla spoločnosti je takým kritériom. ( 19 ) V poľskom zákone o dani z príjmov právnických osôb síce na základe článku 6 ods. 1 bod 10 na jednej strane a článku 17 ods. 1 bodu 58 v spojení s článkom 6 ods. 1 bodom 10a na druhej strane existujú odlišné ustanovenia o oslobodení od dane pre investičné fondy so sídlom v Poľsku a so sídlom v štátoch EÚ/EHP. V konečnom dôsledku sa však oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb priznáva nezávisle od sídla investičného fondu. Preto je priama diskriminácia a priori vylúčená.
39.
Do úvahy teda prichádza nanajvýš nepriama diskriminácia. Zakázané sú totiž aj všetky formy diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku ako priama diskriminácia. ( 20 )
40.
V neprospech konštatovania nepriamej diskriminácie však v prejednávanom prípade svedčia zmysel a účel zákazu nepriamej diskriminácie [pozri v tejto súvislosti písmeno a)], neexistencia diskriminačného účinku rozlišovacieho kritéria, ktoré si zvolilo Poľsko [pozri v tejto súvislosti písmeno b)], ako aj autonómia členských štátov pri zdaňovaní investičných fondov, ktorá existuje v dôsledku neexistencie harmonizácie v práve Únie [pozri v tejto súvislosti písmeno c)].
a) Zmysel a účel zákazu nepriamej diskriminácie
41.
V prvom rade zmysel a účel zákazu nepriamej diskriminácie svedčia v neprospech konštatovania takej diskriminácie v prípade, o ktorý ide vo veci samej. Nepriama diskriminácia totiž nemá spôsobiť rozšírenie skutkovej podstaty diskriminácie, ale má len zachytiť aj také prípady, ktoré z čisto formálneho hľadiska nepredstavujú diskrimináciu, ale majú diskriminačné účinky. ( 21 ) Ako podmienky existencie nepriamej diskriminácie teda treba stanoviť prísne kritériá. ( 22 )
42.
Treba predpokladať, že ide o nepriamu diskrimináciu, ak sa vnútroštátna právna úprava síce bez rozdielu vzťahuje na hospodárske subjekty rezidentov a hospodárske subjekty nerezidentov, ale v skutočnosti znevýhodňuje cezhraničné situácie. ( 23 ) To má platiť v daňovom práve okrem iného vtedy, keď je uplatnenie daňovej výhody vyhradené na situácie, v ktorých hospodársky subjekt spĺňa podmienky alebo povinnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu alebo fakticky typické pre domáci trh, takže podľa judikatúry tieto podmienky alebo povinnosti môžu splniť iba hospodárske subjekty pôsobiace na domácom trhu a porovnateľné hospodárske subjekty nerezidenti ich vo všeobecnosti nespĺňajú. ( 24 )
43.
V konaní vo veci samej sa v článku 6 ods. 1 bode 10 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb nachádza ustanovenie o oslobodenie od dane pre tuzemské otvorené investičné fondy. Podstatnou podmienkou je, aby bol investičný fond založený podľa poľského zákona o investičných fondoch. Z článku 4 ods. 1 a článku 14 ods. 1 poľského zákona o investičných fondoch vyplýva, že investičný fond môže zriadiť len spoločnosť. V nadväznosti na písomnú žiadosť Súdneho dvora o informácie vnútroštátny súd uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že podľa poľských investičných daňových predpisov nemožno zriadiť interne spravované investičné fondy, teda investičné fondy spravované vlastnými orgánmi. Oslobodenie od dane podľa článku 6 ods. 1 bodu 10 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb sa preto tiež vzťahuje len na tuzemské externe spravované investičné fondy.
44.
Žalobkyňa je naopak interne spravovaným investičným fondom so sídlom v Luxembursku. V jej prípade by prichádzalo do úvahy nanajvýš oslobodenie od dane pre investičné fondy so sídlom v štáte EÚ, resp. EHP, ktoré je stanovené v článku 17 ods. 1 bode 58 v spojení s článkom 6 ods. 1 bodom 10a poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb. Toto oslobodenie od dane sa však zasa vzťahuje len na také investičné fondy, ktoré spravuje samostatná správcovská spoločnosť, a teda sú spravované externe.
45.
V konaní vo veci samej je preto relevantné len toto rozlišovanie medzi externe a interne spravovanými investičnými fondmi, ktoré je stanovené v poľskom práve obchodných spoločností. V súvislosti s ním však nie sú splnené podmienky existencie nepriamej diskriminácie.
46.
Po prvé samotné právo Únie stanovuje právo voľby, pokiaľ ide o povolenie interne alebo externe spravovaných investičných fondov (pozri bod 58 a 59 nižšie). Podmienka oslobodenia od dane spočívajúca v externej správe investičného fondu, ktorú si zvolilo Poľsko, preto už vzhľadom na svoju povahu alebo fakticky nie je „typická“ pre poľský trh. Externe spravované investičné fondy najmä môžu využiť oslobodenie od dane bez ohľadu na to, či majú sídlo v Poľsku alebo v inom členskom štáte. Len interne spravované investičné fondy sa nemôžu domáhať oslobodenia od dane. Aj to však platí bez ohľadu na to, kde majú tieto investičné fondy sídlo. Preto nemožno predpokladať, že poľské predpisy vedú k systematickému uprednostňovaniu vnútroštátnych investičných fondov. ( 25 )
47.
Prejednávaný prípad sa zároveň odlišuje od situácií, o ktoré išlo vo veciach Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö a UBS Real Estate. V oboch prípadoch Súdny dvor konštatoval obmedzenie slobody pohybu kapitálu preto, lebo vnútroštátne predpisy viedli k zvýhodneniu tuzemských investičných fondov. ( 26 ) Z vyššie uvedených dôvodov v prejednávanom prípade práve nemožno predpokladať také zvýhodnenie.
48.
Po druhé pri skúmaní nepriamej diskriminácie sa musí zohľadniť aj ochranná funkcia základných slobôd. Keďže základné slobody v daňovom práve pôsobia ako zákazy diskriminácie (pozri bod 31 a nasl.), Poľsko ako hostiteľský členský štát je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie ako v prípade tuzemských štátnych príslušníkov. Naopak nemá dochádzať k uprednostneniu cezhraničnej situácie. Základné slobody najmä nemožno využívať zneužívajúcim spôsobom. ( 27 )
49.
Tak by to však bolo napríklad v prípade, ak by žalobkyňa v Luxembursku nepodliehala dani, pokiaľ ide o jej príjmy, a napriek tomu by sa domáhala oslobodenia od dane v Poľsku. Pre hospodársku súťaž na vnútornom trhu je totiž škodlivé nielen dvojité zdanenie, ale aj dvojité oslobodenie od dane. ( 28 ) Zrejme aj z tohto dôvodu článok 17 ods. 1 bod 58 v spojení s článkom 6 ods. 1 bodom 10a písm. a) poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb stanovuje, že podmienkou využitia oslobodenia od dane je, aby PKIPCP podliehal v štáte, v ktorom má sídlo, dani z príjmov právnických osôb, pokiaľ ide o všetky jeho príjmy. Po pojednávaní však stále nie je jasné, či je táto podmienka v prípade žalobkyne v Luxembursku skutočne splnená.
50.
Napokon po tretie poľský zákonodarca chce ustanoveniami, ktoré sa nachádzajú v článku 6 ods. 1 bodoch 10 a 10a, ako aj v článku 17 ods. 1 bode 58 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb, zrejme tiež dosiahnuť práve rovnaké zaobchádzanie s investičnými fondmi rezidentmi a investičnými fondmi nerezidentmi. Na zabránenie diskriminácie je totiž potrebné priradiť zahraničné právne formy podľa jednotných kritérií k systémom zdaňovania, ktoré existujú vo vnútroštátnom práve. V medzinárodnom daňovom práve sa to často zabezpečuje prostredníctvom takzvaného porovnania právnych typov. Na základe neho sa spoločnosti založené podľa zahraničného práva z hľadiska daňového práva posudzujú rovnako ako tuzemská právna forma, s ktorou majú v rovine práva obchodných spoločností najviac spoločných znakov.
51.
Na základe vyššie uvedeného Poľsko zaraďuje interne spravované investičné fondy zrejme v dôsledku osobitného znášania rizika k ostatným – rovnako interne spravovaným – právnickým osobám. Tým sa konanie vo veci samej odlišuje aj od veci Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö ( 29 ), o ktorej rozhodoval Súdny dvor, lebo v tejto veci Súdny dvor považoval formu založenia investičného fondu (v zmluvnej forme alebo vo forme spoločnosti) len za formalitu ( 30 ), a nie za vyjadrenie osobitného znášania rizika.
52.
Prináleží vnútroštátnemu súdu preskúmať, či bolo porovnanie právnych typov vykonané bez toho, aby došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Ak je to tak, porovnanie právnych typov slúži na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so zahraničnou právnou formou a s (porovnateľnou) právnou formou, ktorá existuje v tuzemsku. Preto práve zaručuje súlad zdaňovania právnických osôb v Poľsku so základnými slobodami a nemožno ho posudzovať ako nepriamu diskrimináciu.
b) Neexistencia diskriminačného rozlišovacieho kritéria
53.
Okrem toho je základnou podmienkou diskriminácie, aby rozlišovacie kritérium, ktoré si zvolil členský štát, vôbec mohlo mať diskriminačné účinky. ( 31 ) Práve pri nepriamej diskriminácii je vždy potrebné preskúmanie individuálneho prípadu. Je potrebné, aby rozlišovacie kritérium „svojou povahou“ zavádzalo diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti. ( 32 )
54.
Z toho vyplýva, že na účely existencie nepriamej diskriminácie nestačí zohľadniť len prevažný vplyv na zahraničné investičné fondy. Na to, aby bolo možné konštatovať rozdielne zaobchádzanie porovnateľné s priamou diskrimináciou na základe sídla, naopak musí existovať vzájomný vzťah medzi zvoleným rozlišovacím kritériom a sídlom spoločnosti. ( 33 )
55.
Ako rozlišovacie kritérium prichádza v prípade, o ktorý ide vo veci samej – ako už bolo uvedené –, do úvahy nanajvýš rozlišovanie medzi externe a interne spravovanými investičnými fondmi. Poľské právo však všeobecne nepovoľuje zakladanie interne spravovaných investičných fondov. Na tento účel je irelevantné, či má investičný fond sídlo v tuzemsku alebo v zahraničí. Prísne vzaté, rozlišovacie kritérium preto v poľskom práve vôbec neexistuje, lebo všetky investičné fondy so sídlom v Poľsku sú externe spravovanými investičnými fondmi. Preto interne spravované investičné fondy zo zahraničia nie sú znevýhodnené ani interne spravované investičné fondy v tuzemsku nie sú zvýhodnené.
56.
Nie je teda zrejmý vzájomný vzťah akéhokoľvek druhu medzi externou alebo internou správou investičného fondu a jeho sídlom. Externe spravované zahraničné investičné fondy sa na daňové účely posudzujú ako externe spravované tuzemské investičné fondy a interne spravované zahraničné investičné fondy sa na daňové účely posudzujú ako porovnateľné tuzemské právnické osoby. V Poľsku teda neexistuje ani diskriminačné rozlišovacie kritérium. Preto rozlišovacie kritérium tiež nemôže „svojou povahou“ zavádzať diskrimináciu na základe sídla investičného fondu.
c) Neexistencia harmonizácie v práve Únie
57.
Konštatovanie nepriamej diskriminácie v prejednávanom prípade by napokon narušilo daňovú autonómiu Poľska.
58.
Po prvé totiž smernica o PKIPCP nevyžaduje, aby členské štáty vo vnútroštátnom práve povolili tak externe, ako aj interne spravované investičné fondy. Táto smernica má naopak zabezpečiť ochranu investorov, a preto má za následok len koordináciu vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom stanovenia spoločných všeobecných pravidiel. ( 34 ) Zo žiadneho z ustanovení smernice nemožno vyvodiť, že členské štáty povinne musia priznať PKIPCP možnosť byť spravované externe alebo interne. ( 35 ) Naopak z odôvodnenia 6, ako aj z článku 29 ods. 1 smernice o PKIPCP implicitne vyplýva, že sú možné obe formy PKIPCP, ale nemusia byť povinne stanovené.
59.
Právo Únie teda priznáva členským štátom právo voľby tiež povoliť vo vnútroštátnom práve len interne alebo len externe spravované investičné fondy. Poľsko využilo toto právo voľby tým, že vytvorilo predpisy týkajúce sa len externe spravovaných investičných fondov. Toto právo voľby priznané sekundárnym právom by však bolo potlačené extenzívnym chápaním nepriamej diskriminácie. To by viedlo k nerešpektovaniu vôle normotvorcu Únie.
60.
Po druhé v daňovom práve prináleží členským štátom stanoviť, ktoré spoločnosti podliehajú ako právnické osoby štandardnému zdaneniu a ktoré sa zvýhodnene zdaňujú ako investičné fondy. V súlade s tým by smernica o PKIPCP podľa jej odôvodnenia 83 tiež nemala mať vplyv na vnútroštátne predpisy o zdaňovaní. Okrem oblastí, v ktorých je daňové právo Únie predmetom harmonizácie, určuje charakteristiky dane členský štát prostredníctvom svojich vlastných právomocí. ( 36 ) Platí to najmä v prípade určenia základu dane, skutočnosti vedúcej ku vzniku daňovej povinnosti a prípadných oslobodení od dane. ( 37 )
61.
Preto si môžu členské štáty v zásade napríklad zvoliť aj podmienky a mieru zdanenia jednotlivých právnych foriem. ( 38 ) Inak to teda nemôže byť ani vtedy, keď sa členský štát rozhodne, že povolí výlučne externe spravované investičné fondy, a teda bude zdaňovať interne spravované investičné fondy podľa iného systému než tuzemské a zahraničné externe spravované investičné fondy.
62.
Na základe vyššie uvedeného poľský zákonodarca v rámci svojich právomocí prijal „len“ rozhodnutie o právnej forme. S touto právnou formou sú všeobecne a nediskriminačne spojené dôsledky týkajúce sa daňového práva. Zo slobody pohybu kapitálu nemôže členskému štátu vyplývať povinnosť prispôsobiť svoje právne predpisy v závislosti od predpisov iného členského štátu, aby za každých okolností zaručil také zdanenie, pri ktorom sa odstraňujú všetky rozdiely. ( 39 ) Naopak rozhodnutia, ktoré daňovník urobí v súvislosti s investovaním v inom členskom štáte, môžu byť pre tohto daňovníka v jednotlivých prípadoch viac alebo menej výhodné či nevýhodné. ( 40 )
63.
Tieto úvahy po tretie potvrdzuje skutočnosť, že právo Únie by nebránilo tomu, aby Poľsko povolilo aj interne spravované investičné fondy a následne ich zdaňovalo štandardne, t. j. tak ako iné kapitálové spoločnosti. Pokiaľ by Poľsko v tejto súvislosti nerozlišovalo medzi tuzemskými a zahraničnými interne spravovanými investičnými fondmi, nebolo by možné konštatovať porušenie slobody pohybu kapitálu.
64.
V prejednávanom prípade v dôsledku rozhodnutia o právnej forme, ktoré prijalo Poľsko, v tuzemsku neexistujú žiadne interne spravované investičné fondy, a preto tým skôr nedochádza (resp. nemôže dochádzať) k rozlišovaniu medzi tuzemskými a zahraničnými interne spravovanými investičnými fondmi. Zámer vyvodiť z toho nepriamu diskrimináciu – ktorý zjavne vyjadruje Komisia – zachádza príliš ďaleko a nerešpektuje priestor na prebratie, ktorý smernica o PKIPCP práve priznala Poľsku, ani daňovú autonómiu členských štátov v oblasti priamych daní. Tým by totiž Poľsko bolo fakticky nútené povoliť vo svojom vnútroštátnom práve zakladanie interne spravovaných investičných fondov.
d) Predbežný záver
65.
V konečnom dôsledku je konštatovanie diskriminácie vylúčené už preto, lebo nedochádza k nepriamemu rozdielnemu zaobchádzaniu s daňovníkmi. V neprospech nej svedčia tak zmysel a účel zákazu nepriamej diskriminácie, ako aj skutočnosť, že Poľsko si nezvolilo diskriminačné rozlišovacie kritérium. Tento záver napokon potvrdzuje autonómia Poľska pri zdaňovaní investičných fondov.
2. Subsidiárne: o existencii objektívne porovnateľných situácií
66.
Ak by Súdny dvor predsa konštatoval nepriamu diskrimináciu, bolo by potrebné následne preskúmať, či v konaní vo veci samej vôbec existujú objektívne porovnateľné situácie. Ak totiž prípadné rozdielne zaobchádzanie spočíva na rozdielnych situáciách, diskriminácia je už z tohto dôvodu vylúčená. ( 41 ) Preskúmanie objektívnej porovnateľnosti navyše bráni tomu, aby členské štáty nemohli stanovovať vecne oprávnené diferencovanie ich právnych úprav len preto, že rozlišovacie kritérium – prípadne aj náhodne – súvisí so sídlom spoločnosti. ( 42 )
67.
Z tohto dôvodu treba v takom prípade preskúmať, či sa externe spravované investičné fondy, ktoré sú rezidentmi, a interne spravované investičné fondy, ktoré nie sú rezidentmi, nachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii. ( 43 ) Porovnateľnosť sa musí skúmať s prihliadnutím na cieľ, ktorý sledujú predmetné vnútroštátne ustanovenia. ( 44 ) Na základe toho je objektívna porovnateľnosť v tomto prípade otázna.
68.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jednoznačne nevyplýva, ktoré ciele chce poľský zákonodarca dosiahnuť oslobodením od dane z príjmov právnických osôb pre externe spravované investičné fondy. Komisia preto predpokladá, že cieľom oslobodenia od dane, ktoré platí v Poľsku, je zabezpečenie daňovej neutrality vo vzťahu k priamym a nepriamym investíciám do cenných papierov. Oslobodením od dane na úrovni investičného fondu sa podľa jej názoru predchádza dvojitému zdaneniu príjmov tak na úrovni fondu, ako aj na úrovni investorov.
69.
Vnútroštátny súd naopak v nadväznosti na písomnú žiadosť Súdneho dvora o informácie uviedol, že rozhodnutie povoliť v tuzemsku len externe spravované investičné fondy spočíva na dvoch dôvodoch: po prvé má byť možné posudzovať činnosť takého fondu v poľskom právnom poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a po druhé sa má majetok investorov nahromadený v investičnom fonde z dôvodov ochrany investorov oddeliť od majetkovej sféry správcovskej spoločnosti.
70.
Cieľom ustanovení poľského zákona o investičných fondoch je preto v každom prípade tiež obmedziť investičné riziko spojené s činnosťami PKIPCP z dôvodov ochrany investorov. Podľa názoru Poľska možno oddelenie investičného majetku a majetku správcovskej spoločnosti dostatočne zabezpečiť len prostredníctvom externej správy investičného fondu správcovskou spoločnosťou, ktorá má právnu subjektivitu. Toto oddelenie majetkových sfér podľa názoru Poľska zároveň vedie k oddeleniu investičných rizík a ekonomických rizík, ktoré sú spojené so zriadením a správou investičných fondov.
71.
Poľské ustanovenia o oslobodení od dane priamo nadväzujú na toto rozhodnutie prijaté v zákone o investičných fondoch. Ustanovenia o oslobodení od dane teda tiež slúžia na dosiahnutie cieľa ochrany investorov (pozri v tejto súvislosti tiež bod 81 nižšie). Na základe tohto cieľa sa preto externe spravované investičné fondy so sídlom v Poľsku a interne spravované investičné fondy so sídlom v zahraničí tiež nenachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii. V prípade interne spravovaných fondov sa totiž investičné riziká na jednej strane a investičné riziká a riziká súvisiace so zodpovednosťou na druhej strane nedajú navzájom oddeliť tak jednoznačne ako v prípade externe spravovaných fondov.
72.
Konanie vo veci samej sa teda aj v tomto smere podstatne odlišuje od veci Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö, o ktorej rozhodoval Súdny dvor ( 45 ). V tomto rozhodnutí síce Súdny dvor konštatoval, že fínsky predpis spôsoboval obmedzenie slobody pohybu kapitálu prostredníctvom nepriamej diskriminácie, ktorá stanovovala odlišné zdanenie PKIPCP podľa druhu zakladajúceho aktu. Od dane mohli byť oslobodené len PKIPCP v zmluvnej forme, ale nie vo forme spoločnosti. Súčasne sa však mohli investičné fondy – podobne ako v tomto prípade – podľa fínskeho práva zriaďovať len v zmluvnej forme.
73.
Súdny dvor však v uvedenej veci zjavne považoval formu založenia investičného fondu len za formalitu. Hmotnoprávne aspekty, ako napríklad aspekty týkajúce sa ochrany investorov, ktoré môžu byť spojené s výberom formy založenia, v tomto konaní neboli dostatočne opísané.
74.
V konaní vo veci samej naopak existuje prepojenie medzi spôsobom správy investičného fondu a ochranou investorov, ktorú chce dosiahnuť Poľsko. Internú alebo externú správu investičného fondu preto nemožno považovať len za formálnu požiadavku.
75.
Preto sa externe spravované investičné fondy, ktoré sú rezidentmi, a interne spravované investičné fondy, ktoré nie sú rezidentmi, vzhľadom na cieľ ochrany investorov sledovaný Poľskom nenachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii.
3. Záver
76.
Aj keby sa konštatovala nepriama diskriminácia v dôsledku väzby na správu investičného fondu, externe a interne spravované investičné fondy sa vzhľadom na cieľ ochrany investorov sledovaný poľským zákonodarcom nenachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii. Nejde teda o porušenie zákazu diskriminácie.
C.
Subsidiárne: o odôvodnení prípadného obmedzenia slobody pohybu kapitálu
77.
Ak by naopak Súdny dvor predpokladal, že ide o nepriamu diskrimináciu a objektívne porovnateľnú situáciu, rozdielne zdaňovanie by bolo v každom prípade odôvodnené. Podľa článku 65 ods. 1 písm. a) ZFEÚ totiž nie sú článkom 63 ZFEÚ dotknuté práva členských štátov uplatňovať príslušné ustanovenia ich daňových zákonov, ktoré rozlišujú daňovníkov podľa miesta, kde investovali kapitál. Rozdiely v zaobchádzaní, ktoré sú v tomto smere povolené, však podľa článku 65 ods. 3 ZFEÚ nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a platieb. ( 46 ) Takéto rozdiely v zaobchádzaní, ktoré sa týkajú objektívne porovnateľných situácií, sú preto povolené len vtedy, keď sú odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a navyše primerané. ( 47 )
1. O existencii odôvodnenia
78.
V prejednávanom prípade z vysvetlení vnútroštátneho súdu, ako aj z vyjadrení Poľska vyplýva, že poľské predpisy týkajúce sa povoľovania a zdaňovania investičných fondov – ako som už uviedla (pozri bod 69) – sledujú v podstate dva ciele: na jednej strane sa má zvýšiť právna istota, pokiaľ ide o zriaďovanie investičných fondov, a na druhej strane sa má zaručiť účinná ochrana investorov.
79.
Samotný cieľ právnej istoty nemôže odôvodniť obmedzenie slobody pohybu kapitálu. ( 48 ) V opačnom prípade by totiž členské štáty mohli uložiť takéto obmedzenia, pokiaľ sú formulované jednoznačným spôsobom. ( 49 )
80.
To však neplatí, pokiaľ ide o cieľ účinnej ochrany investorov. Súdny dvor už rozhodol, že ochrana investorov predstavuje cieľ všeobecného záujmu sledovaný Úniou. ( 50 ) Normotvorca Únie pri prijímaní smernice o PKIPCP tiež sledoval tento cieľ. Z odôvodnenia 3 smernice o PKIPCP konkrétne vyplýva, že zbližovaním právnych predpisov sa má zaistiť účinná a jednotnejšia ochrana pre držiteľa podielových listov.
81.
Je nepodstatné, že ochranu investorov v prejednávanom prípade zaručuje daňové právo. Aj keď väčšina noriem daňového práva slúži na financovanie verejných rozpočtov, je uznané, že daňové zákony môžu sledovať aj iné ciele. Ich použitie konkrétne môže prostredníctvom cielených daňových úľav alebo zaťažení nabádať daňovníkov, aby sa správali určitým spôsobom. Poľsko teda stanovilo oslobodenie od dane len ako motiváciu na investovanie do externe spravovaných investičných fondov, ktoré podľa názoru poľského zákonodarcu lepšie uskutočňujú ochranu investorov.
82.
Okrem toho poľská vláda na pojednávaní uviedla, že článok 17 ods. 1 bod 58 poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb slúži aj na zabránenie zneužívaniu. Podľa tohto ustanovenia sa totiž uzavretým investičným fondom – ako je žalobkyňa – odchylne od článku 6 ods. 1 bodu 10a poľského zákona o dani z príjmov právnických osôb priznáva nanajvýš vecné oslobodenie od dane na časť dosiahnutých príjmov, aby sa zabránilo zneužívajúcemu využitiu týchto fondov. Nie je však úplne jasné, do akej miery existuje prepojenie medzi tým, či je investičný fond koncipovaný ako otvorený alebo uzavretý, a spôsobom jeho spravovania. Ak by podľa poľského práva existovalo také prepojenie, čo musí preskúmať vnútroštátny súd, zabránenie zneužívaniu, ktoré sa ním má dosiahnuť, by tiež bolo uznaným odôvodnením.
83.
Cieľ účinnej ochrany investorov, ktorý sleduje poľský zákonodarca, v konečnom dôsledku v každom prípade predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu, ktorý môže odôvodniť prípadné obmedzenie slobody pohybu kapitálu.
2. Proporcionalita opatrenia
84.
Napokon musí byť opatrenie – v tomto prípade nepriznanie oslobodenia od dane pre príjmy interne spravovaných investičných fondov – primerané. To vyžaduje, aby opatrenie bolo vhodné na zaručenie dosiahnutia svojho cieľa a nešlo nad rámec toho, čo je na tento účel potrebné. Pritom treba zohľadniť špecifiká slobody pohybu kapitálu. ( 51 )
85.
Nepriznanie oslobodenia od dane pre interne spravované investičné fondy v každom prípade nie je zjavne nevhodné na uskutočnenie ochrany investorov, ktorá je jeho cieľom. Na základe oslobodenia príjmov externe spravovaných investičných fondov od dane je pre malých investorov atraktívnejšie mať podiel v externe spravovanom než v interne spravovanom investičnom fonde.
86.
Tiež sa nezdá neakceptovateľné, že investičný majetok malých investorov je v prípade externe spravovaného investičného fondu vystavený menším ekonomickým rizikám než v prípade interne spravovaného investičného fondu. Aktíva sú totiž – ako uvádza aj Poľsko – v prípade externe spravovaného investičného fondu právne oddelené. Riziká týkajúce sa zodpovednosti a insolventnosti preto znáša v prvom rade len správcovská spoločnosť, ktorá má právnu subjektivitu. Tomu nebráni skutočnosť, že tieto výhody sú prípadne (nepriamo) kompenzované tým, že sa vyberajú napríklad správcovské poplatky. Zodpovedajúce poplatky sú totiž pre investora transparentnejšie než uvedené riziká.
87.
Nie je zrejmý miernejší, rovnako vhodný prostriedok. Nepriznanie oslobodenia od dane je navyše tiež primerané. Pri zvažovaní medzi účinnou ochranou investorov na jednej strane a slobodou pohybu kapitálu na druhej strane treba v prvom rade vziať do úvahy, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o koncipovanie investícií do investičných fondov. Ako som už uviedla (pozri bod 57 a nasl.), právo Únie úplne neharmonizuje pojem investičný fond na účely daňových predpisov ani investičných predpisov.
88.
Pre toto zvažovanie sú rozhodujúce význam ochrany investorov na jednej strane, ako aj intenzita zásahu na druhej strane. Pritom treba zohľadniť, že cieľ ochrany investorov nie je dôležitý len pre individuálneho účastníka trhu, ale má aj štrukturálny trhový význam. Investori, ktorí sa môžu spoľahnúť na vysokú úroveň ochrany, pokiaľ ide o ich investičný majetok, budú konkrétne tiež skôr investovať prostredníctvom investičných fondov.
89.
Intenzita zásahu je zároveň skôr nepatrná. Interne spravované investičné fondy so sídlom v zahraničí sa konkrétne v konečnom dôsledku posudzujú ako všetky ostatné kapitálové spoločnosti. V tomto smere nedochádza k skresleniu hospodárskej súťaže, lebo konkurujúce si interne spravované investičné fondy so sídlom v Poľsku neexistujú. Externe spravovaným (tuzemským a zahraničným) investičným fondom zostáva vyhradená jedine výhoda spočívajúca v oslobodení od dane. To je však odôvodnené vzhľadom na ochranu investorov, ktorú lepšie zaručujú externe spravované investičné fondy.
90.
Okrem toho poľské predpisy nebránia tomu, aby interne spravované investičné fondy so sídlom v zahraničí vôbec investovali v Poľsku. Poľsko totiž nezakazuje investície prostredníctvom interne spravovaných investičných fondov, ale im len nepriznáva oslobodenie od dane. Na také oslobodenie však nemajú nárok ani iní daňovníci, ktorí nie sú porovnateľní s externe spravovanými investičnými fondmi (ako napríklad akciové spoločnosti).
91.
Napokon neexistuje žiadny všeobecný nárok stanovený právom Únie na oslobodenie od dane v členskom štáte z dôvodu, že iný členský štát (v tomto prípade Luxembursko) povoľuje vo svojom právnom poriadku iné „právne formy“. V takom prípade je naopak rozhodujúce porovnanie právnych typov. Prináleží vnútroštátnemu súdu preskúmať, či sa v rámci porovnania právnych typov v tomto prípade bez toho, aby došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, konštatovalo, že zahraničné interne spravované investičné fondy zodpovedajú „bežným“ kapitálovým spoločnostiam podľa poľského práva (pozri bod 50 a nasl. vyššie).
3. Predbežný záver
92.
Cieľ účinnej ochrany investorov sledovaný Poľskom predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu. Oslobodenie od dane len pre externe spravované tuzemské a zahraničné investičné fondy je tiež vhodné na zaručenie dosiahnutia tohto cieľa a nejde nad rámec toho, čo je potrebné a primerané na jeho dosiahnutie. Pokiaľ by sa teda predpokladalo, že ide o obmedzenie slobody pohybu kapitálu, toto obmedzenie by bolo v konečnom dôsledku v každom prípade odôvodnené.
VI. Návrh
93.
Preto navrhujem odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Wojewódzki Sąd Administracyjny w Gliwicach (Vojvodský správny súd Gliwice, Poľsko), takto:
Článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu právnemu predpisu, ktorý stanovuje oslobodenie príjmov investičných fondov od dane z príjmov právnických osôb len pre externe, ale nie pre interne spravované investičné fondy, pokiaľ sa s investičnými fondmi so sídlom v tuzemsku a v zahraničí nezaobchádza rozdielne. K nepriamej diskriminácii nedochádza, ak vnútroštátne predpisy týkajúce sa investovania nepovoľujú zriaďovanie interne spravovaných investičných fondov, takže povinnosť zdaniť príjmy interne spravovaných investičných fondov sa týka len interne spravovaných investičných fondov so sídlom v zahraničí, ktoré sa v takom prípade tiež zdaňujú ako všetky ostatné právnické osoby.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 ).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) ( Ú. v. EÚ L 302, 2009, s. 32 ).
( 4 ) Pozri rozsudok zo 14. apríla 2016, Polkomtel ( C‑397/14 , EU:C:2016:256 , bod 37 ).
( 5 ) Pokiaľ ide výslovne o slobodu pohybu kapitálu, pozri rozsudky zo 16. decembra 2021, Prefettura di Massa Carrara ( C‑274/20 , EU:C:2021:1022 , bod 18 ), ako aj z 29. októbra 2015, Nagy ( C‑583/14 , EU:C:2015:737 , bod 24 ).
( 6 ) Pozri rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 47 a tam citovaná judikatúra).
( 7 ) Obmedzenia a diskriminácia sa ďalej v týchto návrhoch chápu ako rôzne formy obmedzovania slobody pohybu kapitálu.
( 8 ) Pozri napríklad rozsudok z 27. apríla 2023, L Fund ( C‑537/20 , EU:C:2023:339 , bod 41 a tam citovaná judikatúra).
( 9 ) Pozri napríklad rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 49 a tam citovaná judikatúra).
( 10 ) Pozri už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Google Ireland ( C‑482/18 , EU:C:2019:728 , bod 36 ).
( 11 ) Pozri v tomto zmysle v kontexte práva štátnej pomoci nedávny rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i. ( C‑457/21 P , EU:C:2023:985 , bod 39 ).
( 12 ) Pozri už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Google Ireland ( C‑482/18 , EU:C:2019:728 , bod 37 ).
( 13 ) Pozri v tejto súvislosti názorne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Hornbach‑Baumarkt ( C‑382/16 , EU:C:2017:974 , bod 39 a 40 ).
( 14 ) Pozri rozsudok z 9. septembra 2021, Real Vida Seguros ( C‑449/20 , EU:C:2021:721 , bod 38 a tam citovaná judikatúra).
( 15 ) Pozri v konečnom dôsledku analýzu uvedenú v rozsudku z 30. apríla 2020, Société Générale ( C‑565/18 , EU:C:2020:318 , bod 27 a nasl.), ako rozsudok z 13. marca 2014, Bouanich ( C‑375/12 , EU:C:2014:138 , bod 45 a tam citovaná judikatúra).
( 16 ) Pozri už návrhy, ktoré som predniesla vo veci C ( C‑122/15 , EU:C:2016:65 , bod 66 ).
( 17 ) Pozri v tejto súvislosti už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi ( C‑385/12 , EU:C:2013:531 , bod 47 ).
( 18 ) Pozri napríklad rozsudok z 2. februára 2023, Freikirche der Siebenten‑Tags‑Adventisten in Deutschland ( C‑372/21 , EU:C:2023:59 , bod 29 ); konkrétne v súvislosti s daňovým právom tiež rozsudok z 5. februára 2014, Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi ( C‑385/12 , EU:C:2014:47 , bod 30 a tam citovaná judikatúra).
( 19 ) Rozsudok z 25. januára 2011, Neukirchinger ( C‑382/08 , EU:C:2011:27 , bod 37 ).
( 20 ) Pozri napríklad rozsudok z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország ( C‑75/18 , EU:C:2020:139 , bod 42 a tam citovaná judikatúra).
( 21 ) Pozri v tejto súvislosti už návrhy, ktoré som predniesla vo veciach Memira Holding ( C‑607/17 , EU:C:2019:8 , bod 36 ), ANGED ( C‑233/16 , EU:C:2017:852 , bod 38 ) a Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi ( C‑385/12 , EU:C:2013:531 , bod 40 ).
( 22 ) Pozri v tomto zmysle už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi ( C‑385/12 , EU:C:2013:531 , bod 40 ).
( 23 ) Pozri napríklad rozsudky zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 54 ); zo 16. decembra 2021, UBS Real Estate ( C‑478/19 a C‑479/19 , EU:C:2021:1015 , bod 40 ), a z 30. januára 2020, Köln‑Aktienfonds Deka ( C‑156/17 , EU:C:2020:51 , bod 55 ).
( 24 ) Rozsudky zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 55 ); zo 16. decembra 2021, UBS Real Estate ( C‑478/19 a C‑479/19 , EU:C:2021:1015 , bod 40 ), a z 30. januára 2020, Köln‑Aktienfonds Deka ( C‑156/17 , EU:C:2020:51 , bod 56 ).
( 25 ) Práve tak to však bolo v prípade rozlišovania medzi otvorenými a uzavretými investičnými fondmi, ktoré vykonávalo Taliansko – pozri rozsudok zo 16. decembra 2021, UBS Real Estate ( C‑478/19 a C‑479/19 , EU:C:2021:1015 , bod 69 ).
( 26 ) Pozri napríklad rozsudky zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 64 ), a zo 16. decembra 2021, UBS Real Estate ( C‑478/19 a C‑479/19 , EU:C:2021:1015 , bod 69 ).
( 27 ) Principiálne v kontexte daňového práva rozsudok z 12. septembra 2006, Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas ( C‑196/04 , EU:C:2006:544 , bod 35 ).
( 28 ) Pozri už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Oy AA ( C‑231/05 , EU:C:2006:551 , bod 55 a nasl.).
( 29 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 ).
( 30 ) To vyplýva z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci A (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2021:823 , bod 90 ).
( 31 ) Pozri v tomto zmysle už návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Výnosy vyplatené PKIPCP) ( C‑480/19 , EU:C:2020:942 , bod 52 ).
( 32 ) Pozri rozsudky z 3. marca 2020, Tesco‑Global Áruházak ( C‑323/18 , EU:C:2020:140 , bod 74 ), ako aj z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország ( C‑75/18 , EU:C:2020:139 , bod 54 ).
( 33 ) Pozri už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi ( C‑385/12 , EU:C:2013:531 , bod 41 a nasl.).
( 34 ) Pozri odôvodnenia 3 a 4 smernice 2009/65/ES.
( 35 ) Z odôvodnenia 20 smernice 2011/61/EÚ len vyplýva, že AIF by v závislosti od svojej právnej formy mohli byť spravované buď externe, alebo interne.
( 36 ) Pozri v tomto zmysle naposledy v oblasti práva štátnej pomoci rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i. ( C‑457/21 P , EU:C:2023:985 , bod 39 ).
( 37 ) Rozsudok zo 14. decembra 2023, Komisia/Amazon.com a i. ( C‑457/21 P , EU:C:2023:985 , bod 39 a tam citovaná judikatúra).
( 38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2007, Columbus Container Services ( C‑298/05 , EU:C:2007:754 , bod 53 ).
( 39 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 59 a tam citovaná judikatúra).
( 40 ) Rozsudky zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 59 ); z 30. januára 2020, Köln‑Aktienfonds Deka ( C‑156/17 , EU:C:2020:51 , bod 72 ), a zo 7. novembra 2013, K ( C‑322/11 , EU:C:2013:716 , bod 80 ).
( 41 ) Pozri napríklad rozsudok z 12. decembra 2006, Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation ( C‑374/04 , EU:C:2006:773 , bod 46 ).
( 42 ) Pozri v tejto súvislosti už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Hervis Sport‑ és Divatkereskedelmi ( C‑385/12 , EU:C:2013:531 , bod 47 ).
( 43 ) Súdny dvor tiež skúma porovnateľnosť sčasti až na úrovni odôvodnenia – pozri napríklad rozsudky zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 68 a nasl.), a z 30. júna 2016, Riskin a Timmermans ( C‑176/15 , EU:C:2016:488 , bod 28 a nasl.).
( 44 ) Ustálená judikatúra – pozri napríklad rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 69 a tam citovaná judikatúra).
( 45 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 ).
( 46 ) Pozri napríklad rozsudok zo 17. marca 2022, AllianzGI‑Fonds AEVN ( C‑545/19 , EU:C:2022:193 , bod 41 a tam citovaná judikatúra).
( 47 ) Pozri rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 68 ).
( 48 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 85 ), v ktorom sa odkazuje na úvahy uvedené v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci A (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2021:823 , body 97 a 99 ).
( 49 ) Rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 85 ).
( 50 ) Rozsudok z 1. augusta 2022, HOLD Alapkezelő ( C‑352/20 , EU:C:2022:606 , bod 80 a tam citovaná judikatúra).
( ) Pozri rozsudok zo 7. apríla 2022, Veronsaajien oikeudenvalvontayksikkö (Oslobodenie zmluvných investičných fondov od dane) ( C‑342/20 , EU:C:2022:276 , bod 79 a tam citovaná judikatúra).