C-47/23

62023CC0047

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

NICHOLAS EMILIOU

prednesené 5. septembra 2024 ( 1 )

Vec C‑47/23

Európska komisia

V smernici o biotopoch ( 2 ), ktorá je spoločne so smernicou o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( 3 ) základným kameňom politiky EÚ v oblasti biodiverzity, sa väčšina povinností uložených členským štátom týka ochrany alebo zachovania konkrétnych lokalít. Ak si členský štát tieto povinnosti nesplní v súvislosti s jednou lokalitou, môže to Európskej komisii stačiť na to, aby začala konanie na Súdnom dvore na základe článku 258 ZFEÚ ( 4 ). Keď však takéto nesplnenie povinnosti možno pozorovať nielen v súvislosti s jednou, ale s mnohými lokalitami, pre Komisiu môže byť náročné (ak nie nemožné) začínať súbežné konania v súvislosti s každým výskytom takéhoto nesplnenia povinnosti. Namiesto toho môže dospieť k záveru, že tieto jednotlivé situácie sú názornou ukážkou rozšírenej politiky alebo praxe dotknutého členského štátu, ktorá je sama osebe v rozpore s právom Únie. Na Súdnom dvore tak môže začať jeden súbor konaní s tvrdením, že dochádza k „systematickému a pretrvávajúcemu porušovaniu“ práva Únie. ( 5 )

2.

V konaní vo veci samej Komisia tvrdí, že Spolková republika Nemecko vo významnom počte lokalít na svojom území „všeobecne a štrukturálne“ nezabránila poškodeniu dvoch typov prirodzených biotopov: typu biotopu 6510 (nížinné senové lúky) a typu biotopu 6520 (horské senové lúky), ktorých zabezpečenie ochrany je cieľom smernice o biotopoch. Tvrdí ďalej, že tento členský štát okrem toho „všeobecne a štrukturálne“ pravidelne neaktualizuje údaje týkajúce sa lokalít, v ktorých sa nachádzajú uvedené typy biotopov.

3.

Komisia použitím výrazu „všeobecne a štrukturálne“ pred Súdnym dvorom tvrdí, že Spolková republika Nemecko je zodpovedná za „systematické a pretrvávajúce porušovanie“ dvoch kľúčových ustanovení tejto smernice.

6.

Podľa článku 2 ods. 2 smernice o biotopoch sa „navrhnú… opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu“.

7.

V článku 4 ods. 1 uvedenej smernice sa stanovuje:

„Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú. … V prípade potreby členské štáty navrhnú úpravu zoznamu z hľadiska výsledkov dohľadu uvedených v článku 11.

Tento zoznam sa predloží Komisii do troch rokov od oznámenia tejto smernice, spolu s informáciami o každej lokalite. Tieto informácie obsahujú mapu lokality, [jej – neoficiálny preklad ] názov, lokalizáciu, rozsah a údaje, ktoré sú výsledkom uplatnenia kritérií uvedených v prílohe III (etapa 1), poskytnuté vo formáte vypracovanom Komisiou v súlade s postupom stanoveným v článku 21.“

10.

V § 30 tohto zákona sa stanovuje:

„…

2. Zakazujú sa činnosti, ktoré môžu viesť k zničeniu alebo významnému poškodeniu týchto biotopov:

…

(7) Nížinné senové lúky a horské senové lúky v zmysle prílohy I k [smernici o biotopoch]…

„1. Pred každým povolením alebo realizáciou projektu sa musí vykonať posúdenie jeho vplyvov na ciele ochrany lokality sústavy Natura 2000, ak tento projekt sám alebo v spojení s inými plánmi a projektmi môže mať významný vplyv na danú lokalitu a neslúži priamo na správu lokality. …

2. Ak z posúdenia vplyvov vyplýva, že projekt môže spôsobiť vážne poškodenie tejto lokality v jej prvkoch, ktoré sú podstatné pre ciele starostlivosti alebo ochrany, projekt sa zakáže.

3. Odchylne od odseku 2 možno takýto projekt povoliť alebo vykonať len

(1) ak je to nevyhnutné z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy a

(2) ak neexistuje iná primeraná alternatíva, ktorá by umožnila dosiahnuť výsledok sledovaný projektom v inej lokalite tak, aby neboli spôsobené žiadne nepriaznivé vplyvy, alebo boli spôsobené menej nepriaznivé vplyvy.

…“

V tejto výzve Komisia konštatovala stratu plochy vo významnom počte lokalít v Nemecku, v ktorých sa nachádzajú typy biotopov 6510 a 6520. Takisto konštatovala, že neboli prijaté žiadne záväzné zákonné opatrenia na zabezpečenie primeraného monitorovania týchto lokalít alebo ich ochrany pred nadmerným hnojením a predčasným kosením.

16.

Tvrdila ďalej, že Spolková republika Nemecko systematicky porušuje článok 4 ods. 1 druhý pododsek smernice o biotopoch, keďže trvalo neaktualizuje štandardné formuláre údajov predkladané Komisii vo formáte predpísanom vo vykonávacom rozhodnutí Komisie z 11. júla 2011 o formáte poskytovania informácií o lokalitách sústavy Natura 2000 ( 6 ) (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie z roku 2011“).

17.

Spolková republika Nemecko 26. novembra 2019 odpovedala na formálnu výzvu Komisie a odmietla tvrdenia, ktoré sa v nej uvádzali.

18.

21.

Komisia v žalobe podanej 31. januára 2023 navrhuje, aby Súdny dvor:

–

konštatoval, že Spolková republika Nemecko si tým, že „všeobecne a štrukturálne“:

–

neprijímala primerané kroky na to, aby sa predišlo poškodeniu uvedených typov biotopov v označených zemepisných lokalitách, v ktorých sa nachádzajú,

Spolkovej republike Nemecko bol riadne doručený návrh na začatie konania a 17. apríla 2023 podala vyjadrenie k žalobe. Navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol žalobu v celom rozsahu,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

23.

26.

Pokiaľ ide o tieto územia, členské štáty musia prijať tri kategórie opatrení, konkrétne ochranné opatrenia, preventívne opatrenia a kompenzačné opatrenia, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1, 2 a 4 uvedenej smernice. Prejednávaná vec sa týka druhej kategórie opatrení, teda preventívnych opatrení (článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch).

27.

Typy biotopov 6510 (nížinné senové lúky) a 6520 (horské senové lúky), ktoré sú predmetom konania vo veci samej, sú dva typy prirodzených biotopov uvedené v prílohe I k smernici o biotopoch, ktoré sa môžu vyskytovať na „osobitných chránených územiach“ ( 10 ). Oba sa opisujú ako kosné lúky bohaté na druhy, ktoré môžu poškodiť postupy intenzívneho obhospodarovania (napríklad predčasné kosenie alebo intenzívne používanie hnojív). ( 11 )

28.

Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch podľa mňa vyplýva, že členské štáty sa nielen musia zdržať prijímania krokov, ktoré by mohli mať negatívny ekologický vplyv na „osobitné chránené územia“ (negatívna povinnosť), ale musia aj prijímať primerané opatrenia, aby sa predišlo prirodzenému alebo človekom spôsobenému poškodeniu biotopov alebo podstatnému rušeniu druhov, v súvislosti s ktorými boli tieto územia označené (pozitívna povinnosť). ( 12 ) Inými slovami, účelom daného ustanovenia je v podstate predchádzať akémukoľvek budúcemu poškodeniu týchto biotopov alebo druhov na „osobitných chránených územiach“. Nespresňuje sa v nej však, aké ochranné opatrenia sa v tomto smere majú prijať.

A. Úvodné poznámky k pojmu „systematické a pretrvávajúce porušovanie“

32.

Ako som už vysvetlil v úvode, pojem „systematické a pretrvávajúce porušovanie“ sa uplatňuje v prípade, že sa Komisia odvoláva na konkrétne situácie neplnenia povinností vyplývajúcich z práva Únie s cieľom predložiť širšie tvrdenie, že dotknutý členský štát porušuje tieto povinnosti „všeobecným a pretrvávajúcim“ spôsobom. Možnosť Komisie predložiť takéto tvrdenie má značné praktické výhody, keďže tejto inštitúcii umožňuje šetriť čas a zdroje tým, že na Súdnom dvore začne len jedno konanie namiesto toho, aby prijala čiastkový prístup a osobitne konala v súvislosti s každým jednotlivým výskytom porušovania. To umožňuje, ako tvrdia niektorí autori, účinné presadzovanie práva Únie. ( 15 )

33.

Navyše, ak sa členský štát dopustil takéhoto „systematického a pretrvávajúceho“ porušovania práva Únie, musí podľa mňa nielen napraviť konkrétne prípady, ktoré uvádza Komisia, ale aj všeobecne zmeniť svoje praktiky. Inými slovami, musí zistiť zdroj alebo pôvod „systematického a pretrvávajúceho porušovania“, aby mohol „vyliečiť“ nielen „príznaky“, ale aj samotnú „chorobu“ ( 16 ). Zdá sa mi, že Súdny dvor na túto požiadavku poukázal, keď uviedol, že „okolnosť, že nedostatky uvádzané v takom alebo inom osobitnom prípade boli odstránené, nemá nevyhnutne za následok, že všeobecný a stály postoj týchto orgánov, ktorý môže byť v prípade potreby potvrdený týmito špecifickými nedostatkami, sa skončil“ ( 17 ).

34.

Prejednávaná vec sa od predchádzajúcej judikatúry líši v tom, že Komisia sa domáha (podľa mojich vedomostí po prvýkrát) len toho, aby Súdny dvor konštatoval, že existuje všeobecná prax príslušných nemeckých orgánov, ktorá je v rozpore s článkom 6 ods. 2 a článkom 4 ods. 1 smernice o biotopoch. Táto inštitúcia sa odvoláva na konkrétne situácie len s cieľom poukázať na takéto všeobecné neplnenie povinností, nie však s cieľom získať od Súdneho dvora osobitné konštatovanie, že tieto ustanovenia sa porušujú v každej z daných situácií. Ak by mal teda Súdny dvor dospieť k záveru, že Spolková republika Nemecko skutočne „všeobecne a štrukturálne“ porušuje článok 6 ods. 2 a článok 4 ods. 1 smernice o biotopoch, Komisia by následne nemohla požadovať, aby sa tomuto členskému štátu uložili sankcie v prípade, že by nenapravil každú z týchto situácií. Mohla by to urobiť len vtedy, ak by sa domáhala konštatovania, že dané ustanovenia sa nedodržiavajú v súvislosti s každým uvedenými prípadom porušovania.

37.

Aj bez ohľadu na tento rozdiel sa domnievam, že požiadavky, ktoré som načrtol v bode 34 vyššie, sa musia v prejednávanej veci uplatňovať rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcich veciach.

38.

Po týchto poznámkach teraz vysvetlím, prečo Komisia v situácii údajného „systematické a pretrvávajúceho porušovania“ môže vo všeobecnosti predložiť Súdnemu dvoru dodatočné príklady údajnej praxe neplnenia povinností, aj keď sa o takýchto prípadoch nediskutovalo v konaní pred podaním žaloby.

B. Prípustnosť „dodatočných“ príkladov praxe neplnenia povinností, o ktorých sa pred podaním žaloby nediskutovalo

41.

Komisia vyššie uvedené tvrdenia spochybňuje. Tvrdí, že dôkazy týkajúce sa sporných lokalít sú doplnkové k dôkazom, ktoré boli predložené už pred podaním žaloby v súvislosti s inými lokalitami, a tak sú prípustné.

2.

Posúdenie

42.

Podľa ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena v konaniach týkajúcich sa nesplnenia povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, je na Komisii, aby v každej veci určila, že konkrétna povinnosť vyplývajúca z práva Únie, ktorá je predmetom sporu, nebola splnená. Táto inštitúcia musí Súdnemu dvoru predložiť informácie potrebné na stanovenie toho, či dochádza k porušovaniu, a nesmie meniť predmet sporu, ktorý musí byť vymedzený na základe sťažností predložených v konaní pred podaním žaloby. ( 21 ) Z uvedeného vyplýva, že Komisia sa nemôže domáhať konštatovania špecifického porušenia práva Únie týkajúceho sa konkrétnej situácie, ktorá nebola uvedená počas príslušného konania. ( 22 ) Konkrétny dôvod sťažnosti tohto druhu by musel byť nevyhnutne vznesený vo fáze pred podaním žaloby, aby mal dotknutý členský štát možnosť napraviť konkrétnu situáciu, na ktorú sa sťažnosť vzťahuje, alebo využiť v tejto súvislosti svoje právo na obhajobu.

Uvedené tvrdenia pochádzajú z rozsudku Komisia/Írsko ( 24 ), ktorý som už uviedol v bode 34 vyššie a v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, že Írsko neprijalo všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie správneho vykonávania určitých ustanovení „smernice o odpadoch“, ktorá bola v tom čase účinná ( 25 ). Súdny dvor uviedol, že príklady hromadného nezákonného vysypávania odpadu (často aj nebezpečného) v grófstve Wicklow (Írsko), hoci neboli uvádzané počas postupu pred podaním žaloby, o ktorých sa Komisia dozvedela po vydaní uvedeného odôvodneného stanoviska, mohla Komisia následne platne uplatniť na podporu svojho návrhu s cieľom objasniť, ako si Írsko všeobecne neplnilo svoje povinnosti vyplývajúce z danej smernice. ( 26 ) Súdny dvor od Komisie nepožadoval, aby preukázala, že k týmto príkladom došlo až po prijatí odôvodneného stanoviska. ( 27 ) Nepožadoval ani, aby Komisia preukázala, že neexistoval žiadny spôsob, ako sa mohla dozvedieť o uvedených príkladoch alebo o nich vedieť pred vydaním odôvodneného stanoviska. ( 28 )

46.

Po uplatnení tejto logiky na prejednávanú vec sa domnievam, že dôkazy týkajúce sa 101 lokalít, ktoré Komisia nezahrnula do odôvodneného stanoviska, sú prípustné aj v prípade, ak ich táto inštitúcia mala k dispozícii už vo fáze pred podaním žaloby. Podľa môjho názoru stačí, že dané dôkazy sa v dobrej viere dostali do pozornosti Komisie po vydaní odôvodneného stanoviska a že tieto príklady sa predkladajú ako ďalšie ukážky alebo príklady „systematického a pretrvávajúceho“ neplnenia povinností, na ktoré táto inštitúcia poukazuje.

49.

Z uvedeného vyplýva, že daná inštitúcia sa nemôže pod zámienkou toho, že vytýka dotknutému členskému štátu všeobecné a pretrvávajúce neplnenie povinností, ktoré tomuto štátu vyplývajú z práva Únie, vyhnúť dodržaniu tejto povinnosti predložiť dôkaz o údajnom nesplnení povinnosti na základe konkrétnych dôkazov a vychádzať len z jednoduchých predpokladov alebo schematických príčinných súvislostí. ( 31 ) Zároveň, ako uvádza generálna advokátka Ćapeta ( 32 ), nie je potrebné, aby dokázala alebo aby Súdny dvor posudzoval existenciu nesplnenia povinnosti v súvislosti s každou dotknutou lokalitou (v prejednávanej veci každou z lokalít na nemeckom území, na ktorých sa nachádzajú typy biotopov 6510 a 6520). Ako som už vysvetlil, Komisii stačí, aby preukázala systematické neplnenie povinností, ktoré sa opakuje vo viacerých konkrétnych, špecificky identifikovaných situáciách, ktoré sú reprezentatívne v súvislosti s údajným porušovaním (alebo sú jeho názornou ukážkou) a na základe ktorých možno dospieť k záveru, že k danému porušovaniu pravdepodobne dochádza v súvislosti s inými situáciami, ktoré Komisia osobitne neskúmala.

50.

V porovnaní s „klasickými“ tvrdeniami týkajúcimi sa nesplnenia povinnosti je teda dôkazné bremeno Komisie, keď tvrdí, že ide o „systematické a pretrvávajúce porušovanie“, dvojaké: musí nielen preukázať, že určité povinnosti vyplývajúce z práva EÚ neboli splnené v konkrétnych, špecificky identifikovaných situáciách, ale musí aj preukázať (v rámci ďalšej požiadavky), že tieto konkrétne situácie sú skutočne reprezentatívne pre všeobecnú a pretrvávajúcu prax, ktorá je v rozpore s takouto povinnosťou (alebo sú jej názornou ukážkou).

52.

Vo svojej prvej sťažnosti Komisia zastáva názor, že Spolková republika Nemecko „všeobecne a štrukturálne“ nepodnikla primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 na „osobitných chránených územiach“ na svojom území, čím porušila článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

53.

V tomto smere Komisia uvádza po prvé, že poškodenie týchto typov biotopov možno vyvodiť z Grünland‑Report (Správa o lúkach) z roku 2014, ktorú vypracoval Bundesamt für Naturschutz (Spolkový úrad pre ochranu prírody, Nemecko), a zo správ, ktoré predložila Spolková republika Nemecko na základe článku 17 smernice o biotopoch za obdobia 2001 – 2006, 2007 – 2012 a 2013 – 2018. Takisto konštatuje, že sa v Nemecku zmenšuje plocha „osobitných chránených území“, na ktorých sa nachádzajú typy biotopov 6510 a 6520. Strata plochy sa považuje za „poškodenie“ v zmysle článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

54.

Komisia vysvetľuje, že vykonala porovnávaciu analýzu údajov uvedených v štandardných formulároch údajov, ktoré vypracoval a ktoré jej predložil daný členský štát vo formáte predpísanom vo vykonávacom rozhodnutí z roku 2011. Z analýzy vyplýva, že v rokoch 2006 až 2017 došlo k strate viac ako 50 % plochy vo viac ako 30 % lokalít, v ktorých sa nachádzajú typy biotopov 6510 a 6520. Táto strata plochy sa týka 596 z 2027 lokalít, v ktorých sa nachádza typ biotopu 6510, a 88 z 295 lokalít, v ktorých sa nachádza typ biotopu 6520. Tieto lokality sa nachádzajú na celom nemeckom území.

58.

Po druhé Komisia tvrdí, že dôvodom poškodenia lokalít v Nemecku, v ktorých sa nachádzajú typy biotopov 6510 a 6520, je systematické nevykonávanie primeraného, pravidelného monitorovania týchto lokalít príslušnými nemeckými orgánmi. Podľa Komisie si členský štát, ktorého orgány nevykonávajú pravidelné a osobitné monitorovanie „osobitných chránených území“, nevyhnutne neplní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. Frekvencia, s akou sa musia kontroly vykonávať, závisí od toho, čo je potrebné na zabránenie poškodeniu.

59.

Komisia ďalej uvádza, že poškodenie typov biotopov 6510 a 6520 na nemeckom území je spôsobené aj tým, že Spolková republika Nemecko neprijíma právne záväzné opatrenia na ochranu „osobitných chránených území“. Spolková republika Nemecko uprednostňuje zmluvný prístup k zabezpečeniu ochrany prírody. Podľa Komisie by tento prístup nepostačoval na to, aby sa zabránilo predčasnému koseniu alebo nadmernému hnojeniu v lokalitách, v ktorých sa nachádzajú dané typy biotopov.

60.

Spolková republika Nemecko tvrdenia Komisie spochybňuje a tvrdí, že si plní svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

63.

Spolková republika Nemecko ďalej tvrdí, že správa Grünland‑Report z roku 2014, ktorú vypracoval Spolkový úrad pre ochranu prírody, a správy predložené na základe článku 17 smernice o biotopoch za obdobia 2001 – 2006, 2007 – 2012 a 2013 – 2018 potvrdzujú len to, že došlo k strate plochy. Nenaznačujú však, že takáto strata je dostatočne významná na to, aby sa konštatovalo, že dochádza k „pretrvávajúcemu a systematickému porušovaniu“.

64.

Po druhé Spolková republika Nemecko súhlasí s Komisiou, že článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa členským štátom ukladá povinnosť monitorovania. Tvrdí však, že je na členských štátoch, aby stanovili, ako sa má toto monitorovanie vykonávať. V článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa stanovuje len povinnosť dosiahnutia výsledku (ktorým je zabrániť poškodeniu určitých prírodných biotopov a druhov) a podrobne sa v ňom nestanovujú konkrétne opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti musia prijať.

65.

Spolková republika Nemecko v tejto súvislosti tvrdí, že členské štáty sa takisto môžu slobodne rozhodnúť, aké preventívne opatrenia by chceli prijať. V Nemecku o obsahu týchto opatrení rozhodujú príslušné orgány na základe jednotlivých prípadov v rámci flexibilného zmluvného prístupu. Hoci sa týmto prístupom nedá zaručiť, že k poškodeniu nikdy nedôjde, je vo všeobecnosti účinný a zahŕňa pravidelné monitorovanie.

68.

Vzhľadom na dve požiadavky, ktoré som opísal v bode 50 vyššie, z toho podľa môjho názoru vyplýva, že na preukázanie toho, že Spolková republika Nemecko „všeobecne a štrukturálne“ nedodržala toto ustanovenie, musí Komisia po prvé dokázať, že Spolková republika Nemecko skutočne nezabránila poškodeniu v rozpore s cieľom sledovaným článkom 6 ods. 2 smernice o biotopoch v niekoľkých konkrétnych, špecificky identifikovaných situáciách (t. j. v lokalitách v Nemecku, v ktorých sa nachádzajú typy biotopov 6510 a 6520). Po druhé pri uplatnení „dodatočnej požiadavky“, ako som ju nazval, ktorá je špecifická pre „systematické a pretrvávajúce porušovania“, sa musí preukázať, že tieto situácie nesúladu sú reprezentatívne pre „systematické a pretrvávajúce“ nedodržiavanie daného ustanovenia členským štátom (alebo sú jeho názornou ukážkou).

1) Prvá požiadavka (nezabránenie poškodeniu vo viacerých konkrétnych, špecificky identifikovaných situáciách)

69.

71.

Takisto chcem poznamenať, že podľa Súdneho dvora Komisii stačí preukázať, že existuje pravdepodobnosť alebo riziko, že konanie alebo nečinnosť dotknutého členského štátu mohli spôsobiť poškodenie biotopov uvedených v prílohe I k uvedenej smernici alebo významné rušenie druhov uvedených v prílohe II k uvedenej smernice (alebo im nezabránili). Komisii totiž neprináleží, aby konštatovala existenciu príčinnej súvislosti medzi činnosťou alebo nečinnosťou dotknutého členského štátu a poškodením alebo narušením dotknutých biotopov alebo druhov. ( 35 )

72.

Pokiaľ ide o skutkový stav v prejednávanej veci, najprv chcem pripomenúť, že Spolková republika Nemecko nespochybňuje zistenie Komisie, že tento členský štát neprijal na vnútroštátnej úrovni právne záväzné ochranné opatrenia na zabránenie poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 v príslušných lokalitách, a namiesto toho uprednostnil zmluvný prístup k „ochrane prírody“.

73.

76.

Po týchto poznámkach teraz preskúmam, či sú uvedené príklady dostatočne reprezentatívne pre „systematické a pretrvávajúce“ nedodržiavanie tohto ustanovenia Spolkovou republikou Nemecko (alebo sú jeho názornou ukážkou) (druhá požiadavka).

2) Druhá požiadavka („reprezentatívnosť“)

77.

Chcem pripomenúť, že generálny advokát Geelhoed vo svojich návrhoch vo veci Komisia/Írsko ( 39 ) uviedol, že na konštatovanie, že porušovanie zo strany členského štátu je „systematické a pretrvávajúce“, sa musí zohľadniť rozmer rozsahu, rozmer času a rozmer závažnosti. Rozmer rozsahu predstavuje na počet prípadov, v ktorých sa zistilo, že sa neplnia príslušné povinnosti vyplývajúce z práva Únie, ako aj náznaky, že porušovanie je rozšírené a/alebo k nemu bude ďalej dochádzať. Rozmer času (dĺžka trvania) zodpovedá požiadavke, aby situácia nedodržiavania existovala počas určitého časového obdobia, počas ktorého bola daná povinnosť účinná. Rozmer závažnosti poukazuje na stupeň, v akom sa skutočná situácia v dotknutom členskom štáte odchyľuje od výsledku, ktorý sa má danou povinnosťou dosiahnuť.

78.

Pokiaľ ide o prvý rozmer (rozsah), chcem poznamenať, že v konaní vo veci samej Spolková republika Nemecko otvorene priznáva stratu plochy v 96 z 2322 lokalít, v ktorých sa nachádzajú typy biotopu 6510 a 6520, na území Nemecka. Celkovo tak tento členský štát pripúšťa, že v 4,13 % všetkých lokalít na jeho území, v ktorých sa nachádzajú uvedené typy biotopov, dochádza od roku 2006 k strate plochy. Súhlasím, že toto percento nie je veľmi vysoké. Po prvé sú však tieto lokality rozložené po celom nemeckom území, keďže sa nachádzajú v 10 rôznych spolkových krajinách ( 41 ) (v prípade typu biotopu 6510) a 5 rôznych spolkových krajinách (v prípade typu biotopu 6520). Po druhé prinajmenšom v piatich lokalitách, v ktorých sa nachádza typ biotopu 6520, prevyšuje strata plochy 25 % plochy zaznamenanej v roku 2006. Významné straty (v súvislosti s celkovou plochou určitých lokalít) možno pozorovať aj v značnom počte lokalít, v ktorých sa nachádza typ biotopu 6510.

81.

Po tretie, hoci je pravda, že v prípade typu biotopu 6510 predstavujú straty, ktoré Spolková republika Nemecko priznala, len 957,75 hektára, ak sa zohľadnia aj straty, v prípade ktorých tento členský štát priznáva, že nemôže poskytnúť žiadne platné odôvodnenie ani vysvetlenie, celková strata predstavuje 10811,13 hektára (takmer 60 % toho, čo tvrdí Komisia). ( 42 ) Podobne v prípade typu biotopu 6520 predstavujú straty, ktoré Spolková republika Nemecko výslovne uznala, len 110,49 hektára. Keď sa však do posudzovania zahrnú straty, pre ktoré tento členský štát nemá platné odôvodnenie alebo vysvetlenie, celková strata dosiahne 360,27 hektára (približne 20 % strát, ktoré uvádza Komisia). ( 43 )

Musím dodať, že v prejednávanej veci sa žaloba Komisie týka len dvoch typov prirodzených biotopov (konkrétne typu biotopu 6510 a typu biotopu 6520) a že dôkazy predložené touto inštitúciou sa týkajú len lokalít, na ktorých sa nachádzajú uvedené prirodzené biotopy. Táto vec sa tak odlišuje od veci, ktorá viedla k nedávnemu rozsudku Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) ( 44 ), v ktorom Súdny dvor tvrdenia Komisie zamietol z dôvodu, že dané príklady neboli „reprezentatívne“ pre všetky predmetné lokality s európskym významom. V uvedenom rozsudku sa totiž žaloba týkala 423 lokalít s európskym významom v Írsku, v ktorých sa nachádza veľké množstvo biotopov a druhov, zatiaľ čo Komisia sa odvolávala len na tri príklady týchto biotopov a druhov (pobrežné lagúny, kobercové rašeliniská a perlorodka riečna), aby preukázala, že ochranné opatrenia zavedené Írskom v týchto lokalitách boli vo všeobecnosti, systematicky a pretrvávajúco nedostatočné.

84.

Pokiaľ ide o dôkazy predložené v prejednávanej veci, chcem najprv zdôrazniť, že podľa môjho názoru nie je v skutočnosti potrebné, aby Komisia preukázala, že konkrétne situácie, na ktoré sa odvoláva, predstavujú „veľkú“ alebo dokonca „významnú“ časť všetkých lokalít, v ktorých sa nachádzajú typy biotopov 6510 a 6520. Ako som už uviedol, stačí, aby boli dostatočne početné na to, aby sa preukázalo, že porušovanie je rozšírené a/alebo že sa bude pravdepodobne opakovať z dôvodu chyby v administratívnej praxi prijatej členským štátom, ktorej účinky by mohli pretrvávať dlhší čas.

85.

87.

Pokiaľ ide o tretí rozmer (závažnosť), ktorý zodpovedá miere, do akej sa skutočná situácia v dotknutom členskom štáte odchyľuje od výsledku, ktorý sa má dosiahnuť danou povinnosťou, pripomínam, ako som už vysvetlil v bode 28 vyššie, že cieľom článku 6 ods. 2 je zabrániť prirodzenému alebo človekom spôsobenému poškodeniu biotopov alebo významnému rušeniu druhov, pre ktoré boli vyznačené „osobitné oblasti ochrany“. Tento cieľ bude podľa môjho názoru vážne ohrozený, ak sa plocha lokalít, v ktorých sa dané biotopy a druhy nachádzajú, časom zmenší. Navyše sa mi zdá, že strata plochy je vzhľadom na svoj nezvratný charakter obzvlášť závažnou formou „poškodenia“ v zmysle tohto ustanovenia.

88.

Vzhľadom na už uvedené sa domnievam, že Komisia preukázala existenciu porušovania článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch Spolkovou republikou Nemecko v takom rozsahu, trvaní a závažnosti, že ho možno považovať za „systematické a pretrvávajúce“.

2.

Druhá sťažnosť: „systematické a pretrvávajúce porušovanie“ článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch

91.

Komisia ďalej poukazuje na to, že v odôvodnení 4 vykonávacieho rozhodnutia z roku 2011 sa uvádza, že: „obsah štandardného formulára údajov pre sústavu Natura 2000 by sa mal [sa má – neoficiálny preklad ] pravidelne aktualizovať na základe najlepších dostupných informácií pre každú lokalitu sústavy, aby umožnil Komisii plniť jej koordinačnú úlohu…“.

92.

Spolková republika Nemecko tieto argumenty spochybňuje. Tvrdí, že v článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch sa vyžaduje, aby sa údaje týkajúce sa príslušných lokalít oznamovali len raz (konkrétne pri vypracovaní zoznamu „osobitných chránených území“ Komisiou). Kľúčovým ustanovením týkajúcim sa následnej komunikácie, ktorá sa musí uskutočniť medzi touto inštitúciou a členskými štátmi, je článok 17 smernice o biotopoch, a nie jej článok 4 ods. 1.

93.

Daný členský štát dodáva, že skutočnosť, že vo vykonávacom rozhodnutí z roku 2011 sa odkazuje na dôležitosť „pravidelných“ aktualizácií bez toho, aby sa spresnilo, kedy sa tieto aktualizácie musia uskutočniť, potvrdzuje, že smernica o biotopoch neobsahuje v tomto ohľade žiadnu konkrétnu povinnosť. Okrem toho nie je potrebné pravidelne aktualizovať údaje zahrnuté v štandardných formulároch údajov s cieľom určiť, ktoré lokality boli poškodené. Štandardné formuláre údajov, ktoré predložila Spolková republika Nemecko, sa v každom prípade systematicky aktualizujú. Komisia však odmietla štandardný formulár údajov za rok 2021, ktorý predložila Spolková republika Nemecko.

96.

Okrem toho chcem poznamenať, že v článku 17 smernice o biotopoch sa stanovuje, že členské štáty majú „každých šesť rokov“ vypracovať správu o vykonaní opatrení prijatých podľa uvedenej smernice. Ani v tomto ustanovení nevidím žiadny náznak toho, že článok 4 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú povinné každoročne poskytovať aktualizované údaje týkajúce sa „osobitných chránených území“.

97.

Súhlasím s Komisiou, že článkom 9 smernice o biotopoch sa od nej vyžaduje, aby „pravidelne [hodnotila] prínos sústavy Natura 2000 k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3“ uvedenej smernice. Pri uplatňovaní uvedeného ustanovenia Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie z roku 2011, v ktorého odôvodnení 4 sa stanovuje, že „obsah štandardného formulára údajov pre sústavu Natura 2000 by sa mal [sa má – neoficiálny preklad ] pravidelne aktualizovať na základe najlepších dostupných informácií pre každú lokalitu sústavy, aby umožnil Komisii plniť jej koordinačnú úlohu a v súlade s článkom 9 [smernice o biotopoch] pravidelne hodnotiť prínos sústavy Natura 2000 k dosiahnutiu cieľov stanovených v článkoch 2 a 3 uvedenej smernice“.

98.

Aj za predpokladu, že by sa povinnosť členských štátov pravidelne aktualizovať údaje o každej lokalite klasifikovanej ako „osobitné chránené územie“ dala vyvodiť z článku 9 smernice o biotopoch, nemení to však podľa môjho názoru nič na skutočnosti, že takáto povinnosť stále nevyplýva z článku 4 ods. 1 uvedeného nástroja.

vyhlásil, že Spolková republika Nemecko si všeobecne a štrukturálne neplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, zmenenej smernicou Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013,

–

v zostávajúcej časti žalobu zamietol,

–

uložil Európskej komisii a Spolkovej republike Nemecko povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 7 ) Pozri preambulu uvedenej smernice. Pozri aj jej článok 2 ods. 1.

( 8 ) Postup označenia lokalít ako osobitné chránené územia, ktorý je stanovený v článku 4 tejto smernice, pozostáva z rôznych etáp. Podľa článku 4 ods. 1 tejto smernice každý členský štát navrhne zoznam lokalít s uvedením prirodzených typov biotopov a druhov udomácnených na ich území, ktoré sa v nich nachádzajú, a tento zoznam sa zasiela Komisii. Komisia následne na základe zoznamov, ktoré členské štáty predložili, prijme zoznam lokalít vybraných za „lokality s európskym významom“. Po schválení lokality s európskym záujmom ju dotknutý členský štát čo najskôr a najneskôr do šiestich rokov musí označiť za „osobitné chránené územie“.

( 9 ) Pozri rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , bod 44 ). Pozri aj vymedzenie pojmu „osobitné chránené územie“ v článku 1 ods. 1 smernice o biotopoch.

( 10 ) Pozri prílohu I k smernici o biotopoch.

( 11 ) Pozri Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie (ENV B.3) Interpretation Manual of European Union Habitats – EUR 28 (Výkladová príručka o biotopoch Európskej únie – EÚ 28) (apríl 2013), s. 80 a 81 (dostupná na tejto adrese: https://circabc.europa.eu/ui/group/3f466d71‑92a7‑49eb‑9c63‑6cb0fadf29dc/library/37d9e6d9‑b7de‑42ce‑b789‑622e9741b68f/details).

( 12 ) Pozri rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , body 147 až 149 a citovaná judikatúra). Pozri rozsudok z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko ( C‑418/04 , EU:C:2007:780 , bod 204 ).

( 19 ) Pozri rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Taliansko (Baktéria Xylella fastidiosa) ( C‑443/18 , EU:C:2019:676 , bod 73 a citovaná judikatúra) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pre ešte novšie príklady, keď Komisia požadovala obidve zistenia, pozri rozsudky z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 ), a z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑116/22 , EU:C:2023:687 ).

( 20 ) Pozri rozsudok z 21. marca 2019, Komisia/Poľsko ( C‑127/17 , EU:C:2019:236 , bod 119 ).

( 21 ) Pozri rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , bod 141 a citovaná judikatúra).

( 22 ) Pozri rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko ( C‑494/01 , EU:C:2005:250 , bod 37 ).

( 23 ) Tamže.

( 24 ) Rozsudok z 26. apríla 2005 ( C‑494/01 , EU:C:2005:250 ).

( 30 ) Pozri rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , body 170 a 173 ).

( 31 ) Tamže, bod 167.

( 32 ) Pozri jej návrhy vo veci Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území ( C‑444/21 , EU:C:2023:90 , bod 50 ).

( 33 ) Pozri okrem iného rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko ( C‑494/01 , EU:C:2005:250 , bod 168 a citovaná judikatúra).

( 34 ) Tamže, bod 133. Pozri aj rozsudok z 5. septembra 2019, Komisia/Taliansko (Baktéria Xylella fastidiosa) ( C‑443/18 , EU:C:2019:676 , bod 79 ).

( 35 ) Pozri rozsudok z 24. júna 2021, Komisia/Španielsko (Zhoršenie prírodnej zóny Doñana) ( C‑559/19 , EU:C:2021:512 , bod 155 a citovaná judikatúra).

( 42 ) Pozri stĺpce I‑1, J‑11 a J‑31 tabuľky, ktorú predložila Spolková republika Nemecko v prílohe B.4.

( 43 ) Tamže.

( 44 ) Pozri rozsudok z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , body 168 až 175 ). Pozri aj rozsudok z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑116/22 , EU:C:2023:687 , body 122 až 125 ).

( 45 ) Pozri s. 13 správy Grünland‑Report z roku 2014, ktorú vypracoval Spolkový úrad pre ochranu prírody a ktorú ako prílohu A.2 predložila Komisia.

( ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.