C-59/23

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Jadrový priemysel – Pomoc plánovaná Maďarskom na vývoj dvoch nových jadrových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks – Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom pod podmienkou splnenia určitých záväzkov zo strany Maďarska“

I. Úvod

1.

Rakúska republika svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 30. novembra 2022, Rakúsko/Komisia, ( 2 ) ktorým bola zamietnutá jej žaloba pre neplatnosť rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/2112 zo 6. marca 2017 o opatrení/schéme pomoci/štátnej pomoci SA.38454 – 2015/C (ex 2015/N), ktorú Maďarsko zamýšľa zaviesť na podporu vývoja dvoch nových jadrových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks II. ( 3 )

Dňa 23. novembra 2015 Komisia rozhodla o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ ( 4 ) a 6. marca 2017 prijala sporné rozhodnutie. Oznámené opatrenie, opísané v oddiele 2 sporného rozhodnutia, sa týka vývoja dvoch jadrových reaktorov ruského typu VVER 1200 (V491) (ďalej len „nové reaktory“), ktorých výstavbu má v plnej miere financovať maďarský štát v prospech spoločnosti Paks II, ktorá bude vlastníkom a prevádzkovateľom nových reaktorov. Očakáva sa, že štyri jadrové reaktory ruského typu VVER‑440 (V213), ktoré sú už v prevádzke v jadrovej elektrárni Paks, ktorú vlastní maďarský štátny obchodník s elektrinou a výrobca energie, budú do roku 2037 postupne vyradené z prevádzky a nahradené novými reaktormi, ktoré by mali byť uvedené do prevádzky v rokoch 2025 a 2026.

5.

V medzivládnej dohode sa Ruská federácia zaviazala poskytnúť Maďarsku štátny úver na financovanie vývoja nových reaktorov. Tento úver sa riadi medzivládnou dohodou o financovaní z 28. marca 2014 a poskytuje sa ním revolvingový úver vo výške 10 miliárd eur obmedzený výlučne na použitie pri projektovaní, výstavbe a uvádzaní do prevádzky uvedených reaktorov. Na financovanie investícií v jadrovej elektrárni Paks II Maďarsko poskytne dodatočnú sumu 2,5 miliardy eura pochádzajúcu z jeho vlastného rozpočtu. Maďarsko neprevedie finančné prostriedky potrebné na zaplatenie kúpnej ceny dvoch nových reaktorov na účty spoločnosti Paks II. Najväčší podiel týchto finančných prostriedkov bude vo vlastníctve Vnešekonombank (Banka pre rozvoj a zahraničné hospodárske vzťahy Ruska). Pri každom medzníku, ktorý sa bude považovať za splnený, spoločnosť Paks II požiada túto banku o zaplatenie 80 % splatnej sumy priamo v prospech JSC NIAEP. Zároveň požiada vládnu agentúru pre riadenie dlhu Maďarska o zaplatenie zvyšných 20 %.

7.

Komisia v spornom rozhodnutí konštatovala, že oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je s výhradou podmienok uvedených v článku 3 tohto rozhodnutia zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (ďalej len „predmetná pomoc“). Článok 3 sporného rozhodnutia ukladá Maďarsku povinnosť prijať viaceré opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosť Paks II dodržiavala určité povinnosti a obmedzenia týkajúce sa najmä investičnej alebo reinvestičnej stratégie prevádzkovania aukčnej platformy a jej právnej a štrukturálnej samostatnosti.

10.

Na podporu svojho odvolania Rakúska republika uvádza štyri odvolacie dôvody. V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa tieto návrhy budú zaoberať len prvým, druhým a štvrtým odvolacím dôvodom, ktoré sú založené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, keď dospel k záveru, že neexistencia verejného obstarávania na výstavbu nových reaktorov nespôsobila nezákonnosť sporného rozhodnutia, na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa preskúmania primeranosti predmetnej pomoci a na nesprávnom právnom posúdení týkajúcom sa určenia základných prvkov predmetnej pomoci.

A. O prvom odvolacom dôvode

11.

Prvý odvolací dôvod smeruje proti tomu, že Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod, ktorým Rakúska republika tvrdila, že sporné rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že JSC NIAEP bola poverená výstavbou nových reaktorov bez vyhlásenia verejného obstarávania, čo je v rozpore so základnými ustanoveniami práva verejného obstarávania, ktorého dodržiavanie je podľa nej neoddeliteľné od predmetu predmetnej pomoci.

12.

13.

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu smeruje proti bodom 27 až 34 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Všeobecný súd zamietol výhradu Rakúskej republiky, podľa ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v odôvodnení 280 sporného rozhodnutia konštatovala, že je povinná posúdiť zlučiteľnosť pomoci s inými ustanoveniami práva Únie, než sú ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci, len pokiaľ ide o podmienky tejto pomoci, ktoré sú tak neoddeliteľne spojené s predmetom pomoci, že ich nemožno posúdiť samostatne. ( 5 ) V tejto súvislosti Všeobecný súd najprv zamietol tvrdenie Rakúskej republiky, podľa ktorého v rozsudku z 22. septembra 2020 Rakúsko/Komisia ( 6 ) Súdny dvor mal v úmysle rozšíriť rozsah tejto povinnosti a upustiť od svojej judikatúry, podľa ktorej treba rozlišovať medzi podmienkami, ktoré majú neoddeliteľnú súvislosť s predmetom pomoci, a podmienkami, ktoré ju nemajú. Ďalej uviedol, že povinnosť Komisie prijať definitívne stanovisko k tomu, či došlo alebo nedošlo k porušeniu iných ustanovení práva Únie, než sú ustanovenia práva štátnej pomoci, ktorá neberie do úvahy takéto rozlišovanie, odporuje na jednej strane procesným pravidlám a zárukám, ktorými sa vyznačujú konania špeciálne stanovené na kontrolu uplatňovania týchto ustanovení, a na druhej strane zásade autonómie správnych konaní a opravných prostriedkov, a vyvoláva riziko protirečenia.

14.

Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu smeruje proti bodom 35 až 39 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd rozhodol, že Komisia v odôvodneniach 281 až 284 sporného rozhodnutia správne konštatovala, že zadanie zákazky na výstavbu nových reaktorov nepredstavuje podmienku pomoci, ktorá by s ňou bola neoddeliteľne spojená. ( 7 ) V tejto súvislosti Všeobecný súd uviedol, že keďže predmetná pomoc spočíva v bezodplatnom poskytnutí dvoch nových jadrových reaktorov v prospech spoločnosti Paks II na účely ich prevádzky, otázka, či zadanie zákazky na výstavbu malo byť predmetom verejného obstarávania, predchádza samotnému opatreniu pomoci, a že uskutočnenie verejného obstarávania a prípadné využitie iného podniku na ich výstavbu „by nemalo vplyv na predmet pomoci…, ani na príjemcu pomoci“. Okrem toho by porušenie pravidiel verejného obstarávania malo vplyv len na trh stavebných prác v oblasti výstavby jadrových elektrární, a nie na trh, ktorého sa týka predmetné opatrenie pomoci (pozri body 36 a 37 napadnutého rozsudku). Pokiaľ ide o vplyv neexistencie verejného obstarávania na výšku pomoci, Všeobecný súd uviedol, že nebolo preukázané, že iní uchádzači mohli dodať nové reaktory za lepších podmienok alebo za nižšiu cenu, a že aj keby verejné obstarávanie mohlo zmeniť výšku pomoci, táto okolnosť by sama osebe nemala nijaký vplyv na výhodu, ktorú táto pomoc predstavuje pre spoločnosť Paks II, takže „zvýšenie alebo zníženie výšky pomoci sa neprejavuje zmenou pomoci ako takej, ani zmenou jej protisúťažného účinku“ (bod 38 napadnutého rozsudku).

18.

V zostávajúcej časti svojej analýzy po prvé pripomeniem relevantnú judikatúru týkajúcu sa rozsahu povinnosti Komisie preskúmať súlad opatrenia pomoci s inými ustanoveniami práva Únie, ako sú ustanovenia v oblasti štátnej pomoci. Po druhé preskúmam výhrady Rakúskej republiky z hľadiska zásad, ktoré vyplývajú z tejto judikatúry.

1) Pripomenutie relevantnej judikatúry

i) Kritérium „neoddeliteľnosti“: rozsudok Iannelli & Volpi

19.

Kritérium „neoddeliteľnej súvislosti“ bolo prvýkrát formulované v rozsudku z 22. marca 1977, Iannelli & Volpi ( 8 ). Súdnemu dvoru bola okrem iného položená otázka, či vnútroštátny súd, ktorý má rozhodnúť o zlučiteľnosti systému štátnej pomoci alebo o niektorých jeho podmienkach, môže zohľadniť prípadné porušenie článku 30 Zmluvy o EHS (teraz článok 34 ZFEÚ) v oblasti množstevných obmedzení dovozu. V rámci odpovede na túto otázku Súdny dvor najprv na jednej strane uviedol, že v systéme Zmluvy o EHS je uznanie prípadnej nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom výsledkom vhodného postupu, ktorého vykonanie prináleží Komisii, a na druhej strane, že článok 30 tejto Zmluvy má priamy účinok, ( 9 ) a následne v bode 14 tohto rozsudku konštatoval, že „podmienky pomoci, ktoré sú v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy s výnimkou článkov 92 a 93 [teraz články 107 a 108 ZFEÚ], môžu byť natoľko neoddeliteľne spojené s predmetom pomoci, že ich nie je možné posudzovať izolovane, takže ich vplyv na zlučiteľnosť alebo nezlučiteľnosť pomoci ako celku sa potom musí nevyhnutne posudzovať v rámci konania podľa článku 93“. Spresnil, že inak je to „vtedy, keď je možné v rámci analýzy schémy pomoci oddeliť podmienky alebo prvky, ktoré síce sú súčasťou tejto schémy, ale nemožno ich považovať za nevyhnutné na dosiahnutie jej predmetu alebo fungovania“. V takom prípade totiž „neexistujú dôvody založené na rozdelení právomocí podľa článkov 92 a 93 [Zmluvy o EHS] na vyvodenie záveru, že v prípade porušenia iných ustanovení Zmluvy s priamym účinkom sa na tieto ustanovenia nemožno odvolávať na vnútroštátnych súdoch len z dôvodu, že príslušný prvok predstavuje podmienku pomoci“.

O niekoľko rokov neskôr bol Súdny dvor vyzvaný, aby vysvetlil dôsledky rozsudku Iannelli & Volpi na vzťah medzi konaním o preskúmaní pomoci a konaním o porušení. V rozsudku z 21. mája 1980, Komisia/Taliansko ( 10 ), Talianska republika najmä s odvolaním sa na rozsudok Iannelli & Volpi namietala neprípustnosť žaloby pre nesplnenie povinnosti, ktorá bola proti nej podaná z dôvodu porušenia článku 95 Zmluvy o EHS (teraz článok 110 ZFEÚ). Tvrdila, že vzhľadom na to, že sporné daňové opatrenie je určené na financovanie schémy pomoci, a teda predstavuje opatrenie neoddeliteľné od predmetu tejto schémy, toto opatrenie nemožno posúdiť v rámci žaloby pre nesplnenie povinnosti, ale len v konaní o preskúmaní štátnej pomoci. Po tom, čo Súdny dvor konštatoval, že ustanovenia Zmluvy o štátnej pomoci a ustanovenia o diskriminačnom zdaňovaní síce sledujú rovnaký cieľ, ktorým je nenarušená hospodárska súťaž na spoločnom trhu, majú však odlišné podmienky uplatnenia, následne potvrdil, že opatrenie uskutočnené prostredníctvom diskriminačného zdanenia, ktoré možno zároveň považovať za súčasť štátnej pomoci, môže kumulatívne podliehať dvom súborom ustanovení, a preto môže byť predmetom samostatného konania o nesplnení povinnosti. ( 11 ) Súdny dvor ďalej v bode 11 tohto rozsudku uviedol, že zo všeobecnej štruktúry Zmluvy vyplýva, že konanie o preskúmaní štátnej pomoci „nesmie nikdy viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy“. Ak by teda v prejednávanej veci Súdny dvor na konci konania o nesplnení povinnosti vyhlásil, že sporná daň je v rozpore s ustanoveniami Zmluvy v oblasti diskriminačného zdaňovania, konanie začaté Komisiou na základe ustanovení o štátnej pomoci by v nijakom prípade nemohlo viesť k jej zachovaniu.

24.

Zásady stanovené v rozsudkoch Komisia/Taliansko a Matra boli v priebehu rokov potvrdené. Súdny dvor tak opakovane rozhodol, (i) že konanie o preskúmaní štátnej pomoci nemôže nikdy smerovať k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy, (ii) že Komisia preto nemôže vyhlásiť štátnu pomoc, ktorá určitými svojimi podmienkami porušuje iné ustanovenia Zmluvy, za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ( 15 ) (iii) že za zlučiteľnú nemožno vyhlásiť ani štátnu pomoc, ktorá určitými svojimi podmienkami porušuje všeobecné zásady práva Únie, ( 16 ) a (iv) že „v nijakom prípade“ nemožno ustanovenia o štátnej pomoci použiť na zmarenie iných ustanovení Zmluvy, ktoré s týmito ustanoveniami majú „spoločný cieľ“ zabezpečiť, aby zásahy členských štátov nemali za následok narušenie podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. ( 17 ) Tieto zásady Súdny dvor nedávno opätovne potvrdil v rozsudkoch Rakúsko/Komisia ( 18 ) a Braesch a i. ( 19 ), ako aj v rozsudkoch týkajúcich sa pomoci poskytnutej leteckým spoločnostiam počas pandémie ochorenia COVID‑19. ( 20 )

25.

Kritérium „neoddeliteľnosti“ uvedené v rozsudku Iannelli & Volpi bolo nedávno potvrdené v rozsudku z 2. mája 2019, A‑Fonds ( 21 ) a odvtedy sa uplatnilo pri rôznych príležitostiach, dokonca aj po vydaní rozsudku Rakúsko/Komisia ( 22 ), ako kritérium rozdelenia právomocí medzi vnútroštátne súdy a Komisiu ( 23 ) a na vymedzenie rozsahu povinnosti Komisie preskúmať v rámci konania o preskúmaní pomoci súlad predmetného opatrenia s ustanoveniami, ktoré nepatria do pôsobnosti práva štátnej pomoci. ( 24 ) Rozsah tejto povinnosti, ktorej cieľom je zabrániť tomu, aby sa pomoc, ktorá porušuje iné relevantné ustanovenia alebo všeobecné zásady práva Únie, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ( 25 ) teda v konečnom dôsledku závisí od viac či menej prísneho uplatňovania tohto kritéria.

Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že spôsob financovania pomoci, akým je vnútroštátna daň osobitne určená na financovanie schémy pomoci, nemožno oddeliť od „pomoci ako takej“ ( 27 ) a že jej posúdenie, a to aj z hľadiska iných ustanovení Zmluvy, než sú ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci, patrí do výlučnej právomoci Komisie. ( 28 ) Súdny dvor tiež uviedol, že pravidlá, ktoré stanovujú podmienky oprávnenosti schémy pomoci, sú neoddeliteľne spojené s pomocou ako takou a patria medzi faktory, ktoré má Komisia preskúmať v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ a prípadne aj schváliť. ( 29 ) Naopak, výber príjemcu individuálnej pomoci je súčasťou samotného „predmetu“ tejto pomoci. ( 30 ) V rozsudku Braesch a i. je zas uvedené, že opatrenia, o ktoré Komisia nepožiadala a ktoré prijal dotknutý členský štát na účely získania rozhodnutia Komisie o povolení pomoci na konci fázy predbežného preskúmania, nepredstavujú „neoddeliteľné podmienky“ v zmysle rozsudku Iannelli & Volpi ( 31 ), ani všeobecnejšie opatrenie, ktoré sú „z hľadiska skutkového stavu prepojené“ s pomocou ako takou, „ale z právneho hľadiska odlišné“, a ktoré boli prijaté členským štátom, ktorý pomoc oznámil. ( 32 )

29.

Bez ohľadu na vysvetlenia Súdneho dvora zostáva judikatúra do značnej miery kazuistická, pokiaľ ide konkrétny význam kritéria „neoddeliteľnosti“. Niektoré pojmy, ktorými sa riadi jeho uplatňovanie, akými sú výrazy „predmet“ alebo „podmienka“ pomoci, prípadne „neoddeliteľnosť“ alebo „neoddeliteľná súvislosť“ s predmetom pomoci, sú stále nejasné.

30.

Na to, aby bolo možné poskytnúť kľúč k výkladu týchto pojmov v medziach toho, čo je nevyhnutné na účely prejednávanej veci, je podľa môjho názoru potrebné vychádzať z negatívnej definície pojmu „podmienka neoddeliteľne spojená s predmetom pomoci“, ktorý je uvedený v rozsudku Iannelli & Volpi.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o pojem „predmet“ pomoci, ktorý zohráva ústrednú úlohu pri uplatňovaní kritéria „neoddeliteľnej súvislosti“, judikatúra uvedená v bodoch 19 až 28 týchto návrhov poskytuje usmernenie o tom, čo tento pojem nezahŕňa. Tento pojem sa teda líši tak od pojmu „činnosť financovaná“ pomocou, ako aj od pojmu „podmienka“, ktorý odkazuje na rôzne prvky opatrenia, ktorým členský štát zamýšľa vykonať pomoc v praxi. Rovnako si nemožno zamieňať pojem „predmet pomoci“ s pojmom „cieľ“, pričom prvý z nich je prostriedkom, ktorým dotknutý štát chce dosiahnuť druhý z nich. ( 36 ) Napríklad „podpor[a] hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou“ [článok 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ], „podpor[a] vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu“ alebo „náprav[a] vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“ [článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ], prípadne „rozvoj určitých hospodárskych činností“ [článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ] sú všetko ciele uznané Zmluvou, ktoré môžu členské štáty sledovať prostredníctvom opatrení, ktoré sa líšia svojou povahou, dotknutým odvetvím alebo činnosťou, prípadne totožnosťou alebo počtom príjemcov. ( 37 ) Každý z týchto zásahov má svoj vlastný „predmet“, ktorý je vymedzený konkrétnym cieľom sledovaným opatrením (napríklad zvýhodňovať určité poľnohospodárske prevádzky alebo priemyselné odvetvia, podporovať podniky nachádzajúce sa v konkrétnom regióne, podporovať investície do daných činností) a spôsobom, akým sa predpokladá jeho vykonávanie (napríklad oslobodenie od dane, otvorenie úverovej linky, štátna záruka, kapitálový vklad atď.). Tento predmet sa musí tiež určiť s prihliadnutím na všetky prvky predmetného zásahu, ako ho dotknutý členský štát konkrétne zamýšľal.

Skôr než sa pustím do analýzy, chcem poukázať na to, že aj keby sa tvrdenia uvedené odvolateľkou v rámci prvej časti jej prvého odvolacieho dôvodu chápali v tom zmysle – ako ich chápe Komisia a členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania na jej podporu –, že spochybňujú relevantnosť kritéria „neoddeliteľnosti“ v nadväznosti na rozsudok Rakúsko/Komisia, z judikatúry pripomenutej najmä v bode 25 týchto návrhov vyplýva, že tieto tvrdenia sú odsúdené na neúspech. ( 38 )

i) O predmete oznámeného opatrenia

36.

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika vytýka Všeobecnému súdu, že nekonštatoval, že „predmetom“ spornej pomoci bola výstavba nových jadrových reaktorov. Všeobecný súd sa tým odchýlil od kvalifikácie tohto cieľa Komisiou v spornom rozhodnutí. Táto výhrada je v podstate zopakovaná v rámci druhého odvolacieho dôvodu. Česká republika, Francúzska republika a Maďarsko tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 36 a 37 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že predmetom spornej pomoci bolo „bezodplatné poskytnutie dvoch nových reaktorov [spoločnosti Paks II] na účely ich prevádzky“ ( 39 ). Komisia zas tvrdí, že hoci sa oznámené opatrenie týkalo vývoja dvoch jadrových reaktorov v Maďarsku, netýkalo sa výstavby týchto reaktorov ako takej, ale ich poskytnutia na účely používania.

37.

38.

Z toho vyplýva, že podľa môjho názoru odvolateľka správne tvrdí, že Všeobecný súd tým, že označil predmet spornej pomoci ako „bezodplatné poskytnutie“ nových reaktorov, neprijal opis tohto predmetu tak, ako je s výnimkou niekoľkých nezrovnalostí uvedený v spornom rozhodnutí, a to finančný príspevok maďarského štátu spoločnosti Paks II na vývoj – vrátane projektu, výstavby a uvedenia do prevádzky – dvoch nových jadrových reaktorov. Tým sa dopustil nesprávneho výkladu napadnutého aktu, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie, ktoré možno namietať na Súdnom dvore v odvolacom konaní. ( 44 )

39.

V rámci druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika podporovaná Luxemburským veľkovojvodstvom tiež tvrdí, že Všeobecný súd tým, že definoval predmet oznámeného opatrenia ako „bezodplatné poskytnutie dvoch nových jadrových reaktorov v prospech spoločnosti Paks II“, umelo rozlišoval medzi jednotlivými prvkami jedného a toho istého opatrenia. Výstavba nových reaktorov a priame zadanie zákazky spoločnosti JSC NIAEP boli totiž neoddeliteľnou súčasťou projektu, ktorý bol jadrom dohody uzavretej medzi Ruskou federáciou a Maďarskom.

40.

Pokiaľ ide o vecnú stránku, je nesporné, že cieľom sledovaným pomocou zamýšľanou Maďarskom bolo podporiť výrobu jadrovej energie. Tento cieľ bol sledovaný prostredníctvom projektu financovania výstavby dvoch jadrových reaktorov, ktoré mali byť v prevádzke v elektrárni Paks a v dlhodobom horizonte mali nahradiť existujúce reaktory. Ako tvrdí Rakúska republika a ako vyplýva z opisu oznámeného opatrenia uvedeného v spornom rozhodnutí, poskytnutie nových reaktorov elektrárni Paks II bolo len jednou z fáz tohto projektu, ktorý bol zamýšľaný ako celok a zahŕňal projektovanie, výstavbu a uvedenie týchto reaktorov do prevádzky. ( 48 ) Nové reaktory, ktorých výstavba bola predmetom medzivládnej dohody, boli totiž „majetkom“ poskytnutým príjemcovi pomoci. Hoci spoločnosť Paks II sama neinvestovala do výstavby svojich budúcich výrobných aktív, keďže maďarské orgány nepovažovali za potrebné, aby sa priamo zadlžovala, ( 49 ) napriek tomu sa podieľala na každej fáze ich vývoja ako „organizáci[a] vo vlastníctve štátu a ovládan[á] štátom“, ktorú určilo Maďarsko a ktorá bude „finančne aj technicky“ zodpovedať za splnenie povinností v súvislosti s projektom (pozri odôvodnenie 11 sporného rozhodnutia). Z odôvodnenia 14 sporného rozhodnutia tak vyplýva, že práve tento podnik uzavrel so spoločnosťou JSC NIAEP zmluvu o inžinierskej činnosti, obstarávaní a výstavbe dvoch nových reaktorov a že bol zodpovedný aj za monitorovanie stavebných prác a schvaľovanie platieb splatných súm v prospech spoločnosti JSC NIAP za každú etapu prác (pozri odôvodnenie 39 sporného rozhodnutia).

V rámci prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika na jednej strane tvrdí, že Všeobecný súd v podstate umožnil Komisii, aby pri svojom posúdení opatrenia pomoci nezohľadnila porušenie ustanovení o verejnom obstarávaní, a na druhej strane, že v prejednávanej veci takéto porušenie vyplývalo zo samotného predmetu spornej pomoci, a to financovania výstavby jadrovej elektrárne, takže Všeobecný súd v bodoch 28 až 32 napadnutého rozsudku nesprávne odlíšil prejednávanú vec od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Rakúsko/Komisia.

45.

Francúzska republika namieta neprípustnosť tejto výhrady z dôvodu, že nebola vznesená na Všeobecnom súde. V tejto súvislosti je pravda, že Rakúska republika vo svojej žalobe výslovne netvrdila, že priame zadanie zákazky na výstavbu nových reaktorov spoločnosti JSC NIAEP patrí do samotného predmetu spornej pomoci. Z bodu 20 napadnutého rozsudku však vyplýva, že na základe svojho výkladu rozsudku Rakúsko/Komisia napriek tomu tvrdila, že na účely posúdenia predmetnej pomoci nie je dôležité, či takéto priame zadanie predstavuje „neoddeliteľnú podmienku“ alebo dokonca „podmienku“ pomoci, keďže vo všeobecnosti štátna pomoc, ktorá porušuje ustanovenia práva Únie, nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Nemožno teda konštatovať, že výhrada, ktorú Rakúska republika teraz uvádza na Súdnom dvore, mení predmet sporu na Všeobecnom súde. ( 50 )

46.

Pokiaľ ide o vec samu, táto výhrada, ktorá je navyše dosť málo rozvinutá, musí byť podľa môjho názoru zamietnutá.

47.

49.

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Rakúska republika spochybňuje analýzu Všeobecného súdu týkajúcu sa existencie „neoddeliteľnej súvislosti“ medzi priamym zadaním zákazky na výstavbu nových reaktorov spoločnosti JSC NIAEP a predmetom pomoci. Pokiaľ ide o vysvetlenie tvrdení uvedeného členského štátu, odkazujem na bod 16 týchto návrhov. Ako som uviedla v bode 17 týchto návrhov, niektoré tvrdenia uvedené v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu tiež v podstate smerujú k spochybneniu tejto analýzy.

50.

Pripomínam, že v bodoch 36 až 43 týchto návrhov som dospela k záveru, že definícia predmetnej pomoci, ktorú Všeobecný súd prijal najmä v bode 36 napadnutého rozsudku, je poznačená nesprávnym výkladom sporného rozhodnutia a že takáto definícia je v každom prípade založená na nesprávnej kvalifikácii skutkového stavu. Treba však pripomenúť, že ak odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu vykazuje porušenie práva Únie, ale jeho výrok sa zdá byť dôvodný z iných právnych dôvodov, takéto porušenie nemôže viesť k zrušeniu tohto rozsudku, odôvodnenie musí byť nahradené a odvolanie musí byť zamietnuté. ( 51 ) Je teda potrebné overiť, či napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktorého sa dopustil, Všeobecný súd v bode 39 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že Komisia sa správne domnievala, že zadanie zákazky na výstavbu nových reaktorov nepredstavuje podmienku pomoci, ktorá by s ňou bola neoddeliteľne spojená.

51.

Z dôvodov, ktoré vysvetlím, zastávam názor, že to tak nie je.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 36 napadnutého rozsudku rozhodol, že rozhodnutie o zadaní zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov nepredstavuje podmienku samotnej pomoci, keďže toto zadanie „sa týka bezodplatnej výroby a dodávky tovaru, a preto predchádza samotnému opatreniu pomoci“. Na jednej strane totiž predpoklad, na ktorom je založený takýto záver, a to že predmetom spornej pomoci je bezplatné poskytnutie dvoch nových jadrových reaktorov spoločnosti Paks II, je nesprávny, ako som preukázala vyššie. Na druhej strane, ako v podstate tvrdí Rakúska republika, ak je štátny zásah financovaný z pomoci podľa článku 107 ZFEÚ rozložený do rôznych fáz, kvalifikácii opatrenia prijatého v jednej z týchto fáz ako „podmienky“ alebo „neoddeliteľnej podmienky“ v zmysle rozsudku Iannelli & Volpi nebráni samotná skutočnosť, že toto opatrenie predchádza opatreniu, ktoré ukončuje celý proces. Aj keby teda Všeobecný súd správne uznal za predmet spornej pomoci samotné bezodplatné poskytnutie nových reaktorov spoločnosti Paks II, neznamenalo by to automaticky, že priame zadanie zákazky na ich výstavbu spoločnosti JSC NIAEP predstavuje skutočnosť, ktorá nesúvisí s predmetnou pomocou. Je síce pravda, ako tvrdí Francúzska republika, že výklad kritéria „neoddeliteľnosti“, ktorý by do pojmu „neoddeliteľná podmienka“ zahŕňal akúkoľvek „podmienku návrhu“ projektu financovaného z verejných zdrojov, by mal za následok zbavenie takéhoto kritéria potrebného účinku. Toto tvrdenie však v prejednávanej veci nemôže uspieť. Zadanie zákazky na výstavbu nových reaktorov nie je len „podmienkou návrhu“ alebo sekundárnym aspektom oznámeného opatrenia. Predmetná pomoc je totiž určená na vývoj týchto reaktorov a reaktory predstavujú majetok určený na poskytnutie príjemcovi.

Po štvrté z judikatúry pripomenutej v bodoch 19 až 25 týchto návrhov nevyplýva, že prvok alebo podmienka pomoci, ktorá nemá priamy vplyv na určenie príjemcu alebo príjemcov tejto pomoci alebo na jej výšku, nemôže predstavovať „neoddeliteľnú podmienku“, ktorej zákonnosť musí Komisia preskúmať v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ. Na druhej strane z tejto judikatúry vyplýva, že takouto podmienkou je prvok alebo podmienka pomoci, ktorá sa ukáže ako „nevyhnutná na dosiahnutie jej predmetu alebo fungovania“. V prejednávanej veci, ako v podstate tvrdí Rakúska republika, zadanie zákazky na výstavbu spoločnosti JSC NIAEP bolo nevyhnutným prvkom tak na dosiahnutie predmetu spornej pomoci, ako aj na jej fungovanie. Na jednej strane totiž zo sporného rozhodnutia a napadnutého rozsudku vyplýva, že voľba spoločnosti JSC NIAEP ako podniku povereného návrhom, výstavbou a uvedením nových reaktorov do prevádzky bola neoddeliteľnou súčasťou medzivládnej dohody a že úver poskytnutý Ruskou federáciou Maďarsku bol spojený s takouto voľbou. ( 53 ) Na druhej strane zo skutočnosti, že tak pred Komisiou, ako aj na Všeobecnom súde a Súdnom dvore Maďarsko tvrdilo, že JSC NIAEP je jediná spoločnosť, ktorá je schopná dodať technológiu potrebnú na výstavbu nových reaktorov, vyplýva, že tento členský štát bol presvedčený, že z technického hľadiska je zadanie zákazky na výstavbu tomuto podniku nevyhnutnou voľbou na zabezpečenie životaschopnosti a úspechu projektu financovaného z predmetnej pomoci.

56.

57.

V súvislosti s posledným uvedeným bodom zastávam názor, že nie je vylúčené, že porušenie ustanovenia práva Únie, ktoré môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže na inom trhu, ale ako v prejednávanej veci súvisí s trhom, na ktorý sa zameriava pomoc, Komisia musí zohľadniť v rámci svojho preskúmania zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom.

iv) O povinnosti Komisie preskúmať prípadné porušenie ustanovení o verejnom obstarávaní

58.

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď potvrdil záver Komisie, podľa ktorého priame zadanie zákazky na výstavbu nových reaktorov spoločnosti JSC NIAEP nepredstavuje „podmienku neoddeliteľnú“ od predmetu spornej pomoci.

59.

61.

Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu obsahuje dve výhrady. Prvá je založená na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktorý Všeobecný súd nekonštatoval, a druhá na porušení ustanovení práva verejného obstarávania. Tieto výhrady smerujú proti bodom 40 až 49 a 196 až 203 napadnutého rozsudku.

62.

63.

V bodoch 196 až 203 napadnutého rozsudku Všeobecný súd naopak zamietol prvú časť desiateho žalobného dôvodu založenú na nedostatočnom odôvodnení sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci s inými ustanoveniami práva Únie. V týchto bodoch Všeobecný súd v podstate konštatoval, že vzhľadom na to, že Komisia v odôvodneniach 280 až 284 sporného rozhodnutia usúdila, že nie je povinná preskúmať otázku prípadného porušenia smernice 2014/25 vzhľadom na neexistenciu neoddeliteľnej súvislosti medzi týmto porušením a predmetom spornej pomoci, nebola povinná uviesť v spornom rozhodnutí dôvody, pre ktoré boli splnené podmienky stanovené v článku 50 písm. c) smernice 2014/25.

a)

O výhrade založenej na nekonštatovaní nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia

64.

Rakúska republika tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď konštatoval, že sporné rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o existenciu porušenia ustanovení v oblasti verejného obstarávania. Samotný odkaz na ukončené neverejné konanie o nesplnení povinnosti nepredstavuje dostatočné odôvodnenie. Tvrdí, že len vďaka pripomienkam Komisie a dokumentom, ktoré predložila v odpovedi na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom, sa mohol Všeobecný súd oboznámiť s dôvodmi, ktoré viedli Komisiu k vylúčeniu existencie porušenia ustanovení v oblasti verejného obstarávania.

67.

V prejednávanej veci Komisia odôvodnila svoj záver, podľa ktorého hodnotenie predmetnej pomoci nebolo ovplyvnené údajným porušením pravidiel verejného obstarávania, dvojakými dôvodmi. Na jednej strane v odôvodnení 283 tohto rozhodnutia a v prvom rade tvrdila, že takéto porušenie, aj keby bolo preukázané, by nemalo dodatočný rušivý účinok na hospodársku súťaž a obchod na trhu s elektrickou energiou, ktorého sa týka táto pomoc, a že v dôsledku toho nebola povinná rozhodnúť o jeho existencii. Na druhej strane v odôvodnení 285 tohto rozhodnutia a subsidiárne ( 63 ) odkázala na konanie o nesplnení povinnosti, v ktorom konštatovala, že smernica 2014/25 sa nevzťahuje na priame zadanie zákazky na výstavbu spoločnosti JSC NIAEP, a teda že nedošlo k porušeniu ustanovení tejto smernice, na ktoré sa odvoláva najmä Rakúska republika.

68.

Hlavné dôvody, ak spĺňajú požiadavky článku 296 ZFEÚ, sú z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 49 až 59 týchto návrhov, postihnuté nesprávnym posúdením, ktoré ovplyvňuje ich vecnú zákonnosť.

69.

Za týchto podmienok sa dôvodnosť záveru Komisie, potvrdeného v napadnutom rozsudku, podľa ktorého nebola povinná preskúmať v spornom rozhodnutí otázku zlučiteľnosti zadania zákazky na výstavbu nových reaktorov s ustanoveniami o verejnom obstarávaní, zakladá len na subsidiárnych dôvodoch.

72.

V tejto súvislosti treba konštatovať, že odôvodnenie 285 sporného rozhodnutia sa obmedzuje na uvedeniu „predbežného záveru“, ku ktorému Komisia dospela v rámci konania o nesplnení povinnosti, neuvádza však skutkové a právne úvahy, na ktorých je tento záver založený. Je pravda, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť. ( 65 ) V prejednávanej veci však Rakúska republika bez toho, aby jej Komisia v tomto bode odporovala, tvrdila, že ku dňu prijatia sporného rozhodnutia neboli informácie o konaní o nesplnení povinnosti, ktoré mohli prípadne napraviť nedostatky v znení odôvodnenia 285 tohto rozhodnutia, verejné ani prístupné dotknutým osobám zúčastneným na konaní, takže sa nemožno domnievať, že patria do kontextu, ktorý je týmto dotknutým stranám známy, čo by im umožnilo jasne a jednoznačne pochopiť dôvody, ktoré viedli Komisiu k záveru, že smernica 2014/25 nie je v prejednávanej veci uplatniteľná. ( 66 ) Na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, skutočnosť, že Komisia odôvodnila sporné rozhodnutie v priebehu konania, nemôže napraviť nedostatočnosť pôvodného odôvodnenia tohto rozhodnutia. Odôvodnenie totiž nemožno vysvetliť po prvý raz a a posteriori na súde s výnimkou mimoriadnych okolností, ktoré v prejednávanej veci neexistujú, keďže nejde o naliehavú situáciu. ( 67 )

73.

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že tejto výhrade treba vyhovieť.

Nezdá sa mi, že by táto výhrada mohla uspieť v rozsahu, v akom smeruje proti bodom 40 až 49 napadnutého rozsudku. ( 68 ) Podľa môjho názoru jej preskúmanie Súdnym dvorom naráža na ťažkosti dvojakého druhu. Na jednej strane sú tvrdenia Rakúskej republiky nejasné a neúplné. Na druhej strane zo znenia dôvodov uvedených v bodoch 40 až 49 napadnutého rozsudku podľa môjho názoru vyplýva, že Všeobecný súd len na jednej strane konštatoval, že v rámci konania o nesplnení povinnosti Komisia „nadobudla presvedčenie“ založené na „podrobnej analýze technických požiadaviek“ uvedených Maďarskom, ( 69 ) že tento členský štát mohol v prejednávanej veci využiť postup bez predchádzajúceho vyhlásenia výberového konania podľa článku 50 písm. c) bodu ii) smernice 2014/25, ( 70 ) a na druhej strane, že za týchto podmienok je odkaz na výsledok tohto postupu uvedený v odôvodnení 285 sporného rozhodnutia odôvodnený. Naopak, z tých istých bodov napadnutého rozsudku podľa môjho názoru nevyplýva, že Všeobecný súd vykonal preskúmanie zákonnosti záveru, z ktorého Komisia subsidiárne vychádzala v spornom rozhodnutí a podľa ktorého sa smernica 2014/25 v prejednávanej veci neuplatňuje. Ako správne uviedla k tejto otázke Komisia na pojednávaní, Všeobecný súd vykonal v týchto bodoch iba overenie skutkového stavu.

c)

Závery k tretej časti

76.

Z uvedených dôvodov sa domnievam, že tretia časť prvého odvolacieho dôvodu je dôvodná v rozsahu, v akom vytýka Všeobecnému súdu, že nekonštatoval nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktorý som analyzovala v bodoch 71 a 72 týchto návrhov.

Väčšina tvrdení, ktoré Rakúska republika uviedla v rámci svojho druhého a štvrtého odvolacieho dôvodu, sa prekrýva, a preto ich preskúmam spoločne. Tieto odvolacie dôvody smerujú proti bodom 51 až 65, ako aj 184 a 185 napadnutého rozsudku.

79.

V bodoch 51 až 65 napadnutého rozsudku Všeobecný súd analyzoval a zamietol prvú časť štvrtého žalobného dôvodu založenú na neprimeranosti predmetnej pomoci. V tejto časti žalobného dôvodu Rakúska republika tvrdila, že vzhľadom na neexistenciu verejného obstarávania na výstavbu dvoch nových reaktorov nebola zabezpečená primeranosť tejto pomoci, keďže nebolo možné zaručiť, že výška tejto pomoci bude obmedzená na minimum potrebné na realizáciu projektu. Všeobecný súd najprv uviedol, že „hoci článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ požaduje, aby bola pomoc obmedzená na minimum, nevyplýva z toho, že uskutočnenie verejného obstarávania je podmienkou primeranosti opatrenia pomoci“, a že taký postup „je len jedným z prostriedkov na obmedzenie pomoci na minimum potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa“ (body 59 a 60). Všeobecný súd ďalej konštatoval, že „tvrdenie Rakúskej republiky, podľa ktorého výstavba reaktorov sa mohla uskutočniť s nižšími nákladmi a s menšou pomocou, ak by sa konalo verejné obstarávanie, nie je podložené dôkazmi“, a že „Rakúskej republike prináležalo predložiť dôkazy naznačujúce alternatívne riešenie výstavby predmetných reaktorov“ (bod 64). Napokon Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku uviedol, že „v každom prípade otázka, či je opatrenie pomoci obmedzené na minimum nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, sa v skutočnosti týka toho, či bezodplatné poskytnutie dvoch nových reaktorov nie je neprimerané, keďže je predmetom [spornej] pomoci“.

82.

Maďarsko, Poľská republika a Komisia vyjadrujú z rôznych dôvodov námietky k prípustnosti druhého a/alebo štvrtého odvolacieho dôvodu. Hoci sú tieto námietky nedôvodné v tom zmysle, že sa týkajú týchto odvolacích dôvodov v celom rozsahu, niektorým z nich treba naopak vyhovieť, pokiaľ ide o jednotlivé výhrady uvedené Rakúskou republikou v rámci týchto odvolacích dôvodov. V ďalšej časti svojej analýzy uvediem tieto prípady.

83.

Hoci vo všeobecnosti súhlasím s tým, že druhý a štvrtý odvolací dôvod sú pomerne málo rozvinuté a niekedy nejasné, napriek tomu môžem označiť tri výhrady, ktoré sa týkajú vplyvu týchto faktorov v rámci preskúmania primeranosti predmetnej pomoci, ktoré vykonal Všeobecný súd: (i) neuskutočnenie postupu verejného obstarávania, (ii) nevyčíslenie grantového ekvivalentu a (iii) neurčenie nákladov na externé financovanie.

1.

O neuskutočnení postupu verejného obstarávania

86.

Keďže Všeobecný súd mal v bode 65 podrobnejšie poukázať na výhodu, ktorú spoločnosť Paks II získava z projektu financovaného Maďarskom z dôvodu vývoja a poskytnutia nových výrobných aktív, treba zdôrazniť, že existuje úzka súvislosť medzi touto výhodou a výškou investícií, ktoré Maďarsko vyčlenilo na tento projekt, vrátane skutočnej nákupnej ceny jadrovej elektrárne, ( 73 ) ktorá má aspoň čiastočne odrážať hospodársku hodnotu týchto aktív. Z toho vyplýva, že každé posúdenie primeranosti predmetnej pomoci nevyhnutne vychádzalo z tejto sumy.

87.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tejto výhrade treba podľa môjho názoru vyhovieť v rozsahu, v akom smeruje proti bodu 65 napadnutého rozsudku. Chcem však zdôrazniť, že tento bod obsahuje dôvod uvedený pre úplnosť, o čom svedčí použitie výrazu „v každom prípade“. Z toho vyplýva, že táto výhrada môže byť účinná len v rozsahu, v akom budú prijaté tvrdenia Rakúskej republiky smerujúce proti bodom 58 až 64 napadnutého rozsudku.

88.

89.

Pokiaľ ide po druhé o bod 64 napadnutého rozsudku, ktorého obsah je uvedený v bode 79 týchto návrhov, vo svojom prvom odvolacom dôvode Rakúska republika vytýka Všeobecnému súdu, že jej uložil dôkazné bremeno, pokiaľ ide o to, že iní uchádzači mohli postaviť nové reaktory s nižšími nákladmi. V tejto súvislosti stačí uviesť, že v tomto bode 64 Všeobecný súd odôvodňuje uloženie takéhoto dôkazného bremena Rakúskej republike odkazom na posúdenie trhu vykonané Maďarskom a overené Komisiou v rámci konania o nesplnení povinnosti, z ktorého vyplývalo, že iní vhodní dodávatelia nie sú k dispozícii. Keďže však dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala v rámci tohto konania, neboli Rakúskej republike prístupné a sporné rozhodnutie nebolo v tomto bode dostatočne odôvodnené, dôkazné bremeno, ktoré presadzuje Všeobecný súd, nemôže byť v nijakom prípade opodstatnené.

90.

Z dôvodov uvedených v bodoch 85 až 89 týchto návrhov je táto výhrada podľa môjho názoru dôvodná.

2.

O nevyčíslení grantového ekvivalentu

3.

O neurčení nákladov na externé financovanie

93.

Rakúska republika vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 185 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenie, podľa ktorého Komisia nebola schopná správne určiť výšku predmetnej pomoci, a teda posúdiť jej primeranosť, keďže neurčila náklady na externé financovanie (úroky z úverov) dlhu, ktoré by súkromný investor musel zaplatiť za trhových podmienok.

94.

V tejto súvislosti stačí uviesť, že na podporu tejto výhrady sa Rakúska republika obmedzuje na zopakovanie tvrdení uvedených v žalobe podanej na Všeobecný súd, na ktorú odkazuje. Za týchto podmienok a vzhľadom na to, že sporné časti napadnutého rozsudku navyše nie sú presne uvedené, je táto výhrada podľa môjho názoru neprípustná. V každom prípade, ako zdôrazňuje Komisia vo svojich písomných podaniach, v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, keď si štát zobral pôžičku za úrokové sadzby uvedené v napadnutom rozhodnutí, ( 78 ) keď sa zistila existencia výhody pre spoločnosť Paks II, keď sa rozhodnutie týkalo financovania neprevyšujúceho sumu 12,5 miliardy eur ( 79 ) a keď, ako tvrdí samotná Rakúska republika, nešlo o bonifikovaný úver, Rakúskej republike prináležalo, aby vysvetlila, ako uviedol Všeobecný súd v bode 185 napadnutého rozsudku, prečo Komisia bez výpočtu nákladov na externé financovanie nebola schopná posúdiť primeranosť predmetnej pomoci. Táto výhrada preto v každom prípade nemôže uspieť.

Ak by Súdny dvor rozhodol, ako navrhujem, že prvý odvolací dôvod a výhrada analyzovaná v bodoch 85 až 89 týchto návrhov, ktorá bola vznesená v rámci druhého a štvrtého odvolacieho dôvodu, sú dôvodné, bolo by potrebné vyhovieť odvolaniu a zrušiť napadnutý rozsudok.

V. Návrh

97.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil za dôvodnú prvú, druhú a čiastočne tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu, ako aj výhradu analyzovanú v bodoch 85 až 89 týchto návrhov, ktorá bola vznesená v rámci druhého a štvrtého odvolacieho dôvodu. Navrhujem preto vyhovieť odvolaniu a zrušiť napadnutý rozsudok.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) T‑101/18 , EU:T:2022:728 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

( 9 ) Pozri rozsudok Iannelli & Volpi (body 12 a 13).

( 10 ) 73/79 , EU:C:1980:129 (ďalej len „rozsudok Komisia/Taliansko“).

( 11 ) Pozri rozsudok Komisia/Taliansko (body 8 a 9).

( 12 ) C‑225/91 , EU:C:1993:239 (ďalej len „rozsudok Matra“).

( 13 ) Pozri rozsudok Matra (body 41 až 45).

( 14 ) Pozri rozsudok Matra (bod 42).

( 21 ) C‑598/17 , EU:C:2019:352 , bod 48 (ďalej len „rozsudok A‑Fonds“).

( 22 ) Pozri rozsudky z 30. mája 2024, Ryanair/Komisia ( C‑353/21 P , EU:C:2024:437 , bod 91 ), a Braesch a i., body 99 a 100, ako aj uznesenia z 15. júla 2024, YU/Komisia ( C‑233/24 P , EU:C:2024:625 ), a zo 14. decembra 2023, CAPA a i./Komisia ( C‑742/21 P , EU:C:2023:1000 ).

( 23 ) Pozri okrem rozsudku Iannelli & Volpi rozsudky A‑Fonds, body 47 a 48; zo 7. marca 2024, Fallimento Esperia a GSE ( C‑558/22 , EU:C:2024:209 , body 60 a 61 ), ako aj Braesch a i., body 104, 107 a 108.

( 24 ) Od rozsudku Braesch a i. sa Súdny dvor opiera o toto kritérium aj na účely posúdenia postavenia „príslušnej strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ v prípade osôb, ktoré sa cítia poškodené poskytnutím pomoci, a teda ich aktívnej legitimácie na podanie žaloby proti rozhodnutiu Komisie prijatému v predbežnej fáze preskúmania pomoci. Porušenie záujmov týchto osôb sa musí posudzovať na základe záväzných účinkov rozhodnutia o schválení pomoci, či už vyplývajú z realizácie pomoci ako takej, jej predmetu alebo jej neoddeliteľných podmienok: pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2024, PBL a Abdelmouine/Komisia ( C‑224/23 P , EU:C:2024:682 , bod 59 a citovaná judikatúra).

( 25 ) Pozri napríklad rozsudok Braesch a i. (bod 100).

( 26 ) Pozri rozsudok Braesch a i. (body 98 a 103 a citovaná judikatúra).

( 33 ) Pozri rozsudok Iannelli & Volpi (body 14 a 17 a bod 3 výroku).

( 34 ) Pozri návrhy prednesené vo veci A‑Fonds, C‑598/17 , EU:C:2018:1037 , bod 81 .

( 35 ) Túto definíciu Súdny dvor v rozsudku A‑Fonds neprevzal, ale obmedzil sa na konštatovanie, že taká podmienka sídla, ktorú stanovuje režim vrátenia dane z dividend vo veci samej, sa javí byť „neoddeliteľne spojená so samotným predmetom dotknutého opatrenia spočívajúceho v oslobodení od dane, ktoré poskytuje výhodu len vnútroštátnym podnikom“, a je „nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie cieľa a fungovania tejto schémy pomoci“ (pozri body 49 až 51 tohto rozsudku).

( 36 ) Chcem však poukázať na to, že niektoré nedávne rozsudky Súdneho dvora majú tendenciu používať tieto dva pojmy ako zameniteľné. Pozri napríklad rozsudky zo 6. júna 2024, Ryanair/Komisia ( C‑441/21 P , EU:C:2024:477 , bod 81 ), a z 30. mája 2024, Ryanair/Komisia ( C‑353/21 P , EU:C:2024:437 , bod 92 ).

( 37 ) Napríklad cieľom spoločného záujmu, ktorý Komisia prijala pre oznámené opatrenie, bolo „presadzovanie nových investícií v oblasti jadrovej energie“ (pozri odôvodnenie 301 sporného rozhodnutia).

( 38 ) V tejto súvislosti stačí uviesť, že v rozsudku Rakúsko/Komisia Súdny dvor rozhodol, že porušenie práva Únie, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, vyplýva z hospodárskej činnosti financovanej z pomoci (pozri bod 45 tohto rozsudku), a nie z niektorej podmienky tejto pomoci. Preto ako tvrdí Komisia, ako aj členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci na jej podporu, Komisia nemusela použiť kritérium „neoddeliteľnej súvislosti“ v zmysle rozsudku Iannelli & Volpi.

( 45 ) Pozri rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia ( C‑654/17 P , EU:C:2019:634 , bod 69 ).

( 46 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2024, Aeris Invest/Komisia a SRB ( C‑535/22 P , EU:C:2024:819 , body 145 a 146 , ako aj citovaná judikatúra).

( 47 ) Pozri rozsudok z 10. septembra 2024, Komisia/Írsko a i. ( C‑465/20 P , EU:C:2024:724 , bod 169 , ako aj citovaná judikatúra).

( 48 ) Realizácia každej fázy projektu bola predmetom samostatnej zmluvy: zmluva o zabezpečení inžinierskej činnosti, obstarávania a stavebných prác, zmluva o prevádzke a údržbe a zmluva o podmienkach dodávok paliva.

( 49 ) Pozri odôvodnenia 38 a 39 sporného rozhodnutia.

( 50 ) Táto výhrada okrem toho súvisí s odôvodnením napadnutého rozsudku uvedeným v bodoch 28 až 32 tohto rozsudku, a preto je prípustná v súlade s judikatúrou pripomenutou v poznámke pod čiarou 46 týchto návrhov.

( 57 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Weyl Beef Products a i./Komisia (bod 77).

( 58 ) T‑57/11 , EU:T:2014:1021 , bod 184 .

( 59 ) Je užitočné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci pri preskúmaní existencie a zákonnosti štátnej pomoci môže byť nevyhnutné, aby Komisia prípadne išla nad rámec samotného preskúmania skutkových a právnych okolností, o ktorých sa dozvedela, neprináleží jej z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokoľvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhľadať všetky informácie, ktoré by mohli vykazovať spojitosť s vecou, ktorá jej bola predložená, aj keď by také informácie boli verejne dostupné: pozri rozsudok z 5. septembra 2024, Slovinsko/Komisia ( C‑447/22 P , EU:C:2024:678 , bod 56 ). Tieto pravidlá sa podľa môjho názoru uplatňujú aj na povinnosť Komisie preskúmať v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ prípadné porušenie iných ustanovení práva Únie, než sú ustanovenia v oblasti štátnej pomoci.

( 60 ) V každom prípade na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, nedostatok odôvodnenia alebo nedostatočné odôvodnenie predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 ZFEÚ a je to dôvod verejného poriadku, ktorý musí súd Únie preskúmať ex offo : pozri uznesenie z 9. marca 2017, Simet/Komisia ( C‑232/16 P EU:C:2017:200 , bod 80 a citovaná judikatúra). Pokiaľ ide o precedens, na ktorý sa odvoláva tento členský štát, a to rozsudok z 5. júna 2003, O’Hannrachain/Parlament ( C‑121/01 P , EU:C:2003:323 , bod 39 ), pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Prym a Prym Consumer/Komisia ( C‑534/07 P , EU:C:2009:277 , body 34 a 35 ).

( 66 ) Chcem poukázať na to, že prejednávaná vec, v ktorej ide o posúdenie zo strany Komisie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť podmienky pomoci, ktorá je neoddeliteľná od jej predmetu, s právom Únie, sa líši od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 23. novembra 2023, Ryanair a Airport Marketing Services ( C‑758/21 P , EU:C:2023:917 ), v ktorom Súdny dvor v bode 97 uviedol, že v prejednávanej veci môže postačovať implicitné odôvodnenie najmä vzhľadom na to, že v rámci konania podľa článku 108 ZFEÚ sa iné zainteresované osoby než dotknutý členský štát nemôžu domáhať kontradiktórneho konania pred Komisiou. V uvedenej veci boli totiž voči žalobkyniam prijaté opatrenia, ktorými sa prerušila premlčacia lehota, ktorá bola podľa nich prekročená, takže napriek tomu, že v rozhodnutí dotknutom v uvedenej veci boli uvedené len dátumy prijatia týchto opatrení, boli schopné pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že tieto opatrenia môžu prerušiť plynutie tejto lehoty (pozri najmä bod 93 tohto rozsudku). Podobne sa prejednávaná vec odlišuje aj od veci, ktorá nedávno viedla k vydaniu rozsudku z 23. januára 2025, Neos/Ryanair a Komisia ( C‑490/23 P , EU:C:2025:32 ), v ktorom na jednej strane išlo o rozhodnutie prijaté na konci fázy predbežného preskúmania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ a na druhej strane, ako konštatoval Súdny dvor najmä v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, hrozilo, že rozsudkom Všeobecného súdu v tejto poslednej uvedenej veci bude Komisii uložená všeobecná povinnosť Komisii uviesť osobitné odôvodnenie každého ustanovenia a zásady práva Únie, ktoré by mohli byť poskytnutím pomoci porušené.

( 73 ) Pozri odôvodnenie 40 sporného rozhodnutia.

( 74 ) Pokiaľ ide po prvé o tvrdenia Komisie, Českej republiky a Maďarska smerujúce k spochybneniu vplyvu kúpnej ceny nových reaktorov na preskúmanie primeranosti predmetnej pomoci, odkazujem na úvahy, ktoré som už uviedla v bodoch 85 a 88 týchto návrhov. Pokiaľ ide po druhé o to, že Česká republika a Poľská republika vo svojich písomných podaniach a Komisia v odpovedi na žiadosť Súdneho dvora na pojednávaní odkázali na oddiel 5.1. sporného rozhodnutia týkajúci sa uplatnenia zásady súkromného investora, Rakúska republika správne odpovedá, že cieľom týchto odôvodnení je určiť existenciu výhody pre spoločnosť Paks II, a nie posúdiť, či bola predmetná pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum. Komisia síce v odôvodnení 337 sporného rozhodnutia odkázala na oddiel 5.1., je cieľom však bolo uviesť, že v dôsledku existujúceho zlyhania trhu sa domnieva, že celé financovanie výstavby dvoch nových reaktorov sa má považovať za štátnu pomoc. Po tretie ani odkaz Poľska na bod 84 usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 ( Ú. v. EÚ C 200, 2014, s. 1 ) nie je relevantný, keďže Komisia v odôvodnení 55 sporného rozhodnutia rozhodla, že tieto usmernenia sa neuplatňujú na oznámené opatrenie. Napokon, pokiaľ ide o odkaz obsiahnutý najmä v písomných pripomienkach Českej republiky a Poľskej republiky, ktorý sa týka analýzy vykonanej Komisiou v odôvodneniach 338 až 342 sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o riziko nadmernej kompenzácie príjemcu, chcem poukázať na to, že táto analýza sa líši od analýzy, ktorá sa týka obmedzenia pomoci na minimum nevyhnutné na zabezpečenie životaschopnosti financovaného projektu. To isté platí pre povinnosť odmeňovať maďarský štát za investíciu, ktorú bude mať prevádzkovateľ elektrárne Paks II a je uvedená v odôvodnení 343 sporného rozhodnutia.