C-66/23

proti

Ypourgos Esoterikon (minister vnútra, Grécko) a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2009/147/ES – Ochrana voľne žijúceho vtáctva – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Osobitne chránené územia (OCHÚ) – Opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu – Zahrnuté druhy – Ciele ochrany – Priority“

I. Úvod

1.

A.

Právo Únie

1. Smernica o ochrane vtáctva

4.

Súčasná smernica o ochrane vtáctva je kodifikovanou verziou pôvodnej smernice o ochrane vtáctva ( 3 ). Na účely tohto konania sú tieto dve verzie – pokiaľ možno – totožné.

5.

druhom citlivým na špecifické zmeny biotopov;

c)

druhom, ktoré sú považované za vzácne vzhľadom na svoju malú početnosť alebo obmedzené rozšírenie v danej oblasti;

d)

iným druhom, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť z dôvodov špecifického charakteru ich biotopov.

Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií.

Smernica o biotopoch ( 4 ) rozširuje rozsah pôsobnosti právnych predpisov EÚ o ochrane prírody na ďalšie živočíšne a rastlinné druhy a na určité typy biotopov a čiastočne integruje staršiu smernicu o ochrane vtáctva.

7.

Článok 3 ods. 1 smernice o biotopoch opisuje sieť európskych chránených území:

„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

Sústava Natura 2000 zahŕňa osobitné chránené územia klasifikované členskými štátmi podľa smernice 79/409/EHS [smernice o ochrane vtáctva].“

8.

3. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

4. Ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.

Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov primárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným dôvodom vyššieho verejného záujmu.“

10.

Článok 7 smernice o biotopoch nahrádza ochranné ustanovenie smernice o ochrane vtáctva špecifickými ustanoveniami smernice o biotopoch:

„Záväzky vyplývajúce z článku 6 ods. 2, 3 a 4 tejto smernice nahradia akékoľvek záväzky vyplývajúce z prvej vety článku 4 ods. 4 smernice 79/409/EHS [smernice o ochrane vtáctva], pokiaľ ide o územia klasifikované podľa článku 4 ods. 1 [OCHÚ] alebo podobne uznané podľa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice [smernice o ochrane vtáctva], a to odo dňa vykonania tejto smernice alebo oznámenia, alebo uznania členským štátom podľa smernice 79/409/EHS [smernice o ochrane vtáctva], ak je tento druhý dátum neskorší.“

13.

Opatrenia medzirezortnej vyhlášky č. 8353/276/Ε103 sa obmedzujú na „druhy, ktoré odôvodňujú označenie [územia] za chránené“. Ide o druhy vtákov, pre ktoré sa vyhlasujú OCHÚ po posúdení na základe špecifických vedeckých – konkrétne ornitologických – kritérií.

14.

Opatrenia medzirezortnej vyhlášky č. 8353/276/Ε103 boli prijaté po konzultácii s inštitúciami Európskej únie na základe osobitnej vedeckej štúdie. Tá rozdelila druhy vtáctva do skupín podľa ich ekologických potrieb pre vyhlásenie OCHÚ a v závislosti od druhu alebo skupiny druhov určila ich ohrozenia a všeobecné zásady ich ochrany. Štúdia tiež posúdila opatrenia navrhnuté na reguláciu určitých činností, ktoré predstavujú hrozbu pre druhy odôvodňujúce vyhlásenie, ako aj vhodné opatrenia na riadenie vo všeobecnosti.

15.

Medzirezortná vyhláška č. 8353/276/Ε103 zahŕňa nielen opatrenia na realizáciu projektov a činností v rámci OCHÚ podľa postupu smernice EIA ( 7 ) a smernice o biotopoch, ale aj ochranné opatrenia týkajúce sa činností, ktoré si nevyžadujú predchádzajúce environmentálne povolenie a posúdenie podľa uvedených právnych predpisov (napr. poľovníctvo, sceľovanie pozemkov, lesné hospodárstvo, používanie otrávených návnad, rybolov, vedecký výskum atď.)

Podľa ustanovení napadnutého právneho aktu sú konkrétne chránené len tie druhy OCHÚ, ktoré odôvodňujú jeho označenie za chránené, a to len v rozsahu, v akom spĺňajú numerické kritériá stanovené v predchádzajúcej medzirezortnej vyhláške č. 37338/1807/2010. Naproti tomu článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva stanovuje, že ochrana sa poskytuje na základe skutočnosti, že druh je uvedený v prílohe I k tejto smernici. Preto je podľa žalobcov vo veci samej porušená aj zásada praktickej účinnosti smernice o ochrane vtáctva.

19.

Vo veci prebieha konanie pred Symvoulio tis Epikrateias (Štátna rada, Grécko), ktorá položila Súdnemu dvoru tieto otázky:

„1.

Má sa článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva v spojení s článkom 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch vykladať v tom zmysle, že bráni takým vnútroštátnym ustanoveniam, ako sú uvedené v odôvodnení, ktoré stanovujú, že osobitné opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu druhov voľne žijúceho vtáctva a jeho biotopov v OCHÚ sa vzťahujú len na ‚vyhlásené druhy‘, teda len na voľne žijúce druhy vtákov uvedené v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva a sťahovavé vtáky pravidelne sa vyskytujúce v každom [jednotlivom] OCHÚ, ktoré sa spolu s kritériami pre vyhlásenie OCHÚ obsiahnutými vo vnútroštátnych právnych predpisoch používajú ako rozhodujúce ukazovatele na vyhlásenie územia ako OCHÚ?

2.

IV. Právne posúdenie

21.

Cieľom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je objasniť, či členský štát môže obmedziť opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu druhov a biotopov voľne žijúceho vtáctva v OCHÚ na tie druhy, ktorých výskyt bol rozhodujúci vyhlásenie predmetnej lokality za chránenú. Žalobcovia vo veci samej požadujú, aby sa táto ochrana rozšírila aj na ostatné druhy vtákov hodné ochrany, ktoré sa vyskytujú v OCHÚ.

22.

Prvá otázka sa zameriava na to, ako by mali členské štáty definovať tieto opatrenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. Druhá otázka sa týka špecifickej situácie v Grécku, ktoré doteraz nestanovilo takéto opatrenia jednotlivo pre každé OCHÚ, ale len spoločne pre všetky OCHÚ. Cieľom tretej otázky je objasniť, či je postačujúce, že ostatné druhy vtákov hodné ochrany sa zohľadňujú pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súvislosti s plánmi a projektmi.

A.

25.

Podľa článku 4 ods. 1 smernice o ochrane vtáctva členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia na zachovanie druhov uvedených v prílohe I. V súlade s článkom 4 ods. 2 prijmú podrobné opatrenia pre pravidelne sa vyskytujúce sťahovavé druhy, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, čo sa týka oblastí ich hniezdenia, preperovania a zimovania a miest odpočinku na ich migračných trasách. Tieto oblasti sa identifikujú na základe ornitologických kritérií. ( 9 )

26.

Každé OCHÚ je preto charakterizované určitými druhmi vtákov uvedenými v prílohe I, na ktorých ochranu je toto územie najvhodnejšie, a/alebo určitými sťahovavými druhmi vtákov, na ktorých ochranu je najvhodnejším miestom hniezdenia, preperovania alebo zimovania, alebo takým miestom odpočinku na migračnej trase. Predmetné grécke právne predpisy stanovujú určité opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu týchto druhov a ich biotopov.

27.

Napriek tomu je možné, že v OCHÚ sa môžu vyskytovať aj iné druhy hodné ochrany, t. j . iné druhy uvedené v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva alebo iné sťahovavé druhy vtákov, na ktorých ochranu je OCHÚ vhodné, ale nie naj vhodnejšie. Takýto výskyt nebol rozhodujúci pre vyhlásenie OCHÚ, ale žalobcovia vo veci samej a Komisia zastávajú názor, že opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu sa musia vzťahovať aj na tieto ďalšie druhy hodné ochrany a ich biotopy.

Celkový pohľad na ustanovenia oboch smerníc vedie k záveru, že členské štáty musia pri definovaní ochranných opatrení a cieľov ochrany pre OCHÚ brať do úvahy aj ostatné druhy, ktoré sú hodné ochrany a ktoré sa tam vyskytujú, ale musia, čo sa toho týka, stanoviť priority.

31.

Aby som vyššie uvedené preukázala, najprv budem analyzovať pôvodné ustanovenia, z ktorých niektoré sú stále platné [pozri a)], a potom pravidlá, ktoré boli neskôr zavedené pre OCHÚ smernicou o biotopoch [pozri b)]. Na prvý pohľad sa zdá, že tieto neskoršie pravidlá argumentujú proti povinnosti chrániť iné druhy hodné ochrany, ale vo svetle ďalších pravidiel smernice o biotopoch pre chránené územia vytvorené podľa tejto smernice je zrejmé, že smernica o biotopoch zásadne vyžaduje zohľadnenie aj iných druhov hodných ochrany. Smernica o biotopoch však zaväzuje členské štáty, pokiaľ ide o opatrenia na ochranu, stanoviť priority [pozri c)]. Hoci táto myšlienka nie je tak jasne vyjadrená v ustanoveniach smernice o ochrane vtáctva, ktoré zostávajú v platnosti, musí sa uplatňovať aj tam prostredníctvom výkladu [pozri d)]. Nakoniec ukážem, že tento systém ochrany je v súlade s cieľmi smernice o ochrane vtáctva [pozri e)].

a) Ustanovenia smernice o ochrane vtáctva

32.

Článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva sa popri konkrétnych ustanoveniach smernice o biotopoch naďalej uplatňuje na OCHÚ.

36.

Znenie článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva a na tomto základe vytvorená judikatúra nerozlišujú pri týchto požiadavkách na ochranu podľa toho, či bolo príslušné OCHÚ vyhlásené pre chránené druhy vtákov alebo či sa v ňom vyskytujú chránené druhy ako iné druhy hodné ochrany.

37.

Takéto rozlíšenie neuvádza ani článok 4 ods. 4 prvá veta smernice o ochrane vtáctva, ktorý sa už medzičasom nevzťahuje na vyhlásené OCHÚ. Podľa neho členské štáty musia prijať vhodné opatrenia, aby zabránili znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov alebo akýmkoľvek rušivým vplyvom pôsobiacim na vtáctvo, pokiaľ by boli vážne vzhľadom na ciele tohto článku.

38.

Podľa ich znenia sa teda pôvodne platné ustanovenia o ochrane vzťahovali aj na ostatné druhy hodné ochrany, ktoré sa vyskytujú v OCHÚ.

Článok 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch sa týka schvaľovania plánov a projektov, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na lokality Natura 2000. Tieto ustanovenia nemajú priamy význam pre opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu v OCHÚ, ktoré sa určujú nezávisle od plánov a projektov.

42.

Ešte dôležitejší je zákaz poškodzovania v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. V ňom sa uvádza, že štatút právnej ochrany území Natura 2000 musí zabezpečiť aj to, aby sa predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj významnému rušeniu druhov. Toto ustanovenie sa však výslovne vzťahuje len na druhy, pre ktoré boli územia označené za chránené .

43.

Podobne ako tomu rozumie Poľsko a Česká republika, toto znenie by sa mohlo vykladať v tom zmysle, že ochrana podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa vzťahuje len na tie druhy vtákov, ktoré boli rozhodujúce pre klasifikáciu OCHÚ. ( 13 ) Takýto výklad by zodpovedal posúdeniu, že ochrana podľa článku 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch je menej rozsiahla ako ochrana, ktorú pôvodne poskytoval článok 4 ods. 4 prvá veta smernice o ochrane vtáctva. ( 14 )

44.

47.

Podľa článku 4 ods. 4 smernice o biotopoch členské štáty pri klasifikovaní chránených území vypracujú priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené. Vypracovanie týchto priorít pritom znamená, že tieto ciele ochrany už boli stanovené. ( 20 ) Stanovením priorít príslušné orgány rozhodujú o tom, aké dôležité sú podľa nich jednotlivé ciele ochrany. Ak by sa však ciele ochrany stanovili až neskôr, predtým stanovené priority by ich nevyhnutne ešte nemohli zohľadniť.

48.

Okrem toho sa v článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch stanovuje, že členské štáty vytvoria potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa v týchto lokalitách . ( 21 )

49.

Identifikácia ekologických požiadaviek tiež predpokladá (nevyhnutne ( 22 )), že ciele ochrany už boli stanovené. ( 23 ) Hoci tieto požiadavky majú vedecký charakter, týkajú sa konkrétnych prírodných hodnôt, ktoré sú definované cieľmi ochrany.

53.

Článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch sa teda nemusí nevyhnutne obmedzovať na ochranu druhov a typov biotopov, ktoré boli rozhodujúce pre vyhlásenie chránenej lokality podľa smernice o biotopoch, ale musí zahŕňať aj iné druhy a typy biotopov, ktoré sa tam vyskytujú, pokiaľ sú predmetom stanovených cieľov ochrany.

d) Stanovenie cieľov ochrany v súlade so smernicou o ochrane vtáctva

54.

Predchádzajúce úvahy týkajúce sa stanovenia cieľov ochrany chránených území podľa smernice o biotopoch nemožno priamo uplatniť na OCHÚ podľa smernice o ochrane vtáctva, keďže článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 smernice o biotopoch sa na OCHÚ nevzťahujú. Namiesto toho sa na OCHÚ – ako bolo uvedené ( 26 ) – naďalej uplatňuje článok 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva. Hoci sú tieto povinnosti ochrany formulované menej konkrétne, v praxi sú zamerané na zabezpečenie ochrany v OCHÚ, ktorá je rovnocenná [tej v] článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice o biotopoch. ( 27 ) Preto musia byť súčasťou právneho postavenia ochrany OCHÚ aj ciele ochrany. ( 28 )

55.

Výskyt ďalších druhov hodných ochrany v OCHÚ však nesmie byť plošne zanedbávaný. Upustenie od cieľov ochrany alebo obmedzenie cieľov ochrany a ochranných opatrení vo vzťahu k iným druhom hodným ochrany, ktoré sa vyskytujú v OCHÚ, si skôr vyžaduje dôkladné posúdenie významu týchto výskytov pre ochranu týchto druhov, čo musí byť vyjadrené aj v odôvodnení príslušných priorít.

59.

Prvotný údaj o tom poskytne kategorizácia príslušného výskytu v štandardnom formulári údajov lokality: poskytuje posúdenie príslušnej populácie v lokalite v porovnaní s národnou populáciou. ( 31 ) Ako vysvetľuje Komisia, hodnotenie A, B alebo C znamená, že populácia má určitý význam, a preto si v zásade zaslúži ochranu. Ak je populácia druhu ohodnotená len stupňom D, nie je významná, a preto – aspoň ak je hodnotenie správne – si vo všeobecnosti nevyžaduje ochranné opatrenia.

60.

Ako uznáva Holandsko, v prípade populácií s vyšším hodnotením (A, B alebo C) je potrebné venovať osobitnú pozornosť ostatným druhom hodným ochrany uvedeným v prílohe I k smernici o ochrane vtáctva, keďže ide o najviac ohrozené druhy. ( 32 ) Zdá sa preto zásadne pochybné, či je prípustné vylúčiť ich z ochranných opatrení v OCHÚ, pre ktorých označenie za chránené nie sú relevantné, ale v ktorých sa napriek tomu vyskytujú.

61.

63.

Holandsko však tvrdí, že najmä niektoré sťahovavé druhy vtákov, ako sú napríklad kolibiarik čipčavý ( Phylloscopus collybita) , červienka obyčajná ( Erithacus rubecula) , drozd čierny ( Turdus merula) alebo kavka tmavá ( Corvus monedula ), sa môžu pravidelne vyskytovať aj v OCHÚ, ale nie sú ohrozené a sú rozšírené nezávisle od OCHÚ. V prípade takýchto druhov by malo vo všeobecnosti stačiť obmedziť ochranné opatrenia na OCHÚ, ktoré boli pre ne osobitne určené, pretože sa v nich vyskytujú v obzvlášť vysokých koncentráciách počas určitých období ich životného alebo migračného cyklu.

64.

Napokon pri tomto stanovovaní cieľov ochrany a priorít možno vhodne vyriešiť aj konflikty medzi protichodnými cieľmi. ( 34 )

65.

Je preto logické, že sa v rámci opatrení podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva musia brať do úvahy všetky druhy vtákov hodné ochrany, ktoré sa vyskytujú v OCHÚ, a ich biotopy, avšak tiež, že sa pri ich ochrane stanovia priority.

Rovnaký cieľ sa musí uplatňovať aj na ostatné druhy sťahovavého vtáctva, keďže členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia pre tieto druhy v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice o ochrane vtáctva.

69.

Podľa druhej vety článku 4 ods. 4 smernice o ochrane vtáctva, ktorá sa naďalej uplatňuje, sa členské štáty takisto budú snažiť zabrániť znečisteniu alebo poškodzovaniu biotopov aj mimo týchto chránených území. V každom prípade by nesplnili túto úlohu a nadradený cieľ článku 4, ak by bez osobitných dôvodov umožnili zhoršenie stavu biotopov iných druhov hodných ochrany v rámci OCHÚ, pre ktoré OCHÚ neboli označené za chránené.

70.

Okrem toho by ochranné opatrenia, ktoré by ignorovali ekologické potreby iných druhov hodných ochrany v OCHÚ, nespĺňali minimálne požiadavky zásad prevencie a predchádzania škodám. ( 35 ) Možné riziká a známe hrozby pre tieto druhy by sa akceptovali plošne a bez ďalšieho zvažovania. Tieto zásady sú však súčasťou základu politiky vysokej úrovne ochrany, ktorú Únia presadzuje v oblasti životného prostredia v súlade s článkom 191 ods. 2 prvým pododsekom ZFEÚ. Preto sa musia zohľadniť najmä pri výklade smernice o biotopoch a smernice o ochrane vtáctva. ( 36 )

3. Priebežný záver

73.

Táto situácia nie je v smernici o ochrane vtáctva upravená. Z vyššie uvedených úvah skôr vyplýva, že ochranné opatrenia musia byť v zásade zamerané na ekologické požiadavky jednotlivých OCHÚ. Grécke opatrenia sú naopak individualizované len do takej miery, aby boli prospešné pre tie druhy vtákov, ktoré sú relevantné na označenie príslušného OCHÚ za chránené. Inak sa nezohľadňuje špecifická situácia v OCHÚ, a najmä potreby iných druhov hodných ochrany.

74.

Z vyššie uvedených úvah však vyplýva, že v zásade si ochranu zaslúžia tak druhy vtákov, pre ktoré bolo OCHÚ označené za chránené, ako aj ostatné druhy vtákov, ktoré sú hodné ochrany a ktoré sa v ňom vyskytujú. Len pri stanovovaní cieľov ochrany a stanovovaní ochranných opatrení pre príslušné lokality je možné určiť priority a uprednostniť určité druhy a ich biotopy. Len takýto prístup je v súlade so zásadami prevencie a predchádzania škodám.

75.

Pokiaľ však členský štát ešte nestanovil žiadne ciele ochrany a ochranné opatrenia pre konkrétne OCHÚ, nestanovil ani žiadne priority. Nemôže ani vypracovať tieto priority pre celé územie štátu, pretože by sa tým dostatočne nezohľadnila špecifická situácia v jednotlivých OCHÚ. Skutočnosť, že predmetné grécke predpisy ignorujú ekologické potreby ostatných druhov hodných ochrany v OCHÚ, to veľmi jasne ilustruje.

78.

Odpoveď na túto otázku vyplýva z predmetu príslušných ustanovení: Zatiaľ čo environmentálne posúdenie sa musí vykonať pre plány a projekty, predmetné opatrenia na ochranu, zachovanie a obnovu sa podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajú predovšetkým činností, ktoré si nevyžadujú environmentálne posúdenie. Tieto dve opatrenia sa preto navzájom dopĺňajú, ale nemôžu odstrániť medzery v druhom opatrení.

79.

Povinnosť vykonať environmentálne posúdenie projektov podľa smernice EIA a smernice o biotopoch preto nie je relevantná pre rozsah povinností podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice o ochrane vtáctva.

V. Návrh

80.

Povinnosť vykonať environmentálne posúdenie projektov podľa smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín nie je relevantná pre rozsah povinností podľa článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2009/147.

( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 2 ) V čase pôvodného konania sa uplatňovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 2010, s. 7 ), v znení smernice Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 ( Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193 ).

( 3 ) Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. ES L 103, 1979, s. 1 ; Mim. vyd. 15/001, s. 98).

( 4 ) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7 ; Mim. vyd. 15/002, s. 102), v znení smernice Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 ( Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 193 ).

( 7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1 ) v znení smernice 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 ( Ú. v. EÚ L 124, 2014, s. 1 ).

( 8 ) Rozsudky z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko (Zoznam IBA) ( C‑418/04 , EU:C:2007:780 , bod 46 ); z 11. decembra 2008, Komisia/Grécko ( C‑293/07 , neuverejnený, EU:C:2008:706 , bod 23 ); zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (Hanság a Nízke Taury) ( C‑535/07 , EU:C:2010:602 , bod 57 ), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 208 ).

( 9 ) Rozsudky z 19. mája 1998, Komisia/Holandsko (Zoznam IBA) ( C‑3/96 , EU:C:1998:238 , body 60 až 62 ); z 23. marca 2006, Komisia/Rakúsko (Lauteracher Ried) ( C‑209/04 , EU:C:2006:195 , bod 33 ); z 25. októbra 2007, Komisia/Grécko (Zoznam IBA) ( C‑334/04 , EU:C:2007:628 , bod 34 ), a zo 14. januára 2016, Komisia/Bulharsko (Kaliakra) ( C‑141/14 , EU:C:2016:8 , bod 28 ).

( 10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko (Zoznam IBA) ( C‑418/04 , EU:C:2007:780 , bod 46 ); z 11. decembra 2008, Komisia/Grécko ( C‑293/07 , neuverejnený, EU:C:2008:706 , bod 23 ); zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (Hanság a Nízke Taury) ( C‑535/07 , EU:C:2010:602 , bod 57 ), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 208 ).

( 11 ) Rozsudky z 18. marca 1999, Komisia/Francúzsko (Ústie Seiny) ( C‑166/97 , EU:C:1999:149 , bod 21 ); z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko (Zoznam IBA) ( C‑418/04 , EU:C:2007:780 , bod 153 ); z 11. decembra 2008, Komisia/Grécko ( C‑293/07 , neuverejnený, EU:C:2008:706 , bod 22 ); zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (Hanság a Nízke Taury) ( C‑535/07 , EU:C:2010:602 , bod 56 ), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 209 ).

( 17 ) V tomto zmysle je potrebné pripomenúť moje návrhy vo veci Komisia/Taliansko (Santa Caterina) ( C‑304/05 , EU:C:2007:228 , bod 31 ), ako aj rozsudok z 20. septembra 2007v tejto veci ( C‑304/05 , EU:C:2007:532 , body 16 , 17 a 95 ).

( 18 ) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/484/EÚ z 11. júla 2011 o formáte poskytovania informácií o lokalitách sústavy Natura 2000 [oznámené pod číslom K(2011) 4892] ( Ú. v. EÚ L 198, 2011, s. 39 ).

( 19 ) Rozsudky zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑849/19 , neuverejnený, EU:C:2020:1047 , body 46 až 53 ); z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , body 64 a 65 ), a z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑116/22 , EU:C:2023:687 , body 105 a 106 ).

( 20 ) Rozsudky zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑849/19 , neuverejnený, EU:C:2020:1047 , bod 46 ); z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , bod 64 ), a z 21. septembra 2023, Komisia/Nemecko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑116/22 , EU:C:2023:687 , bod 105 ).

( 21 ) Pozri aj rozsudky zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 213 ), a zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑849/19 , neuverejnený, EU:C:2020:1047 , bod 59 ).

( 22 ) Rozsudky zo 17. decembra 2020, Komisia/Grécko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑849/19 , neuverejnený, EU:C:2020:1047 , bod 52 ), a z 29. júna 2023, Komisia/Írsko (Ochrana osobitných chránených území) ( C‑444/21 , EU:C:2023:524 , bod 157 ).

( 29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (Hanság a Nízke Taury) ( C‑535/07 , EU:C:2010:602 , body 62 až 66 ).

( 30 ) Pozri rozsudky z 11. apríla 2013, Sweetman a i. ( C‑258/11 , EU:C:2013:220 , bod 39 ); z 15. mája 2014, Briels a i. ( C‑521/12 , EU:C:2014:330 , bod 21 ), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 116 ).

( 31 ) Pozri bod 3.2 písm. ii) vysvetliviek k formátu štandardného formulára údajov vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2011/484.

( 32 ) Rozsudky z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko (Zoznam IBA) ( C‑418/04 , EU:C:2007:780 , bod 46 ); z 11. decembra 2008, Komisia/Grécko ( C‑293/07 , neuverejnený, EU:C:2008:706 , bod 23 ); zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko (Hanság a Nízke Taury) ( C‑535/07 , EU:C:2010:602 , bod 57 ), a zo 17. apríla 2018, Komisia/Poľsko (Prales Białowieża) ( C‑441/17 , EU:C:2018:255 , bod 208 ).

( 33 ) Pozri tabuľky 5 a 6 písomného vyjadrenia Sieťového združenia.

( 34 ) Rozsudok zo 4. marca 2010, Komisia/Francúzsko ( C‑241/08 , EU:C:2010:114 , bod 53 ), a ilustratívne aj moje návrhy vo veci Latvijas valsts meži ( C‑434/22 , EU:C:2023:595 , č. 41) o protipožiarnych opatreniach v oblastiach Natura 2000.