C-92/23

proti

Maďarsku

„Nesplnenie povinnosti štátom – Elektronické komunikácie – Rádiové spektrum – Smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/77/ES a (EÚ) 2018/1972 – Individuálne práva na používanie – Vnútroštátne právne predpisy a správne rozhodnutia, ktoré komerčnú rozhlasovú stanicu zbavujú možnosti vysielať mediálne služby na rádiovej frekvencii – Zásady proporcionality, transparentnosti, zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných – Charta základných práv Európskej únie – Článok 11 ods. 2 – Sloboda a pluralita médií“

I. Úvod

1.

Svojou žalobou o nesplnenie povinnosti Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z viacerých ustanovení práva Európskej únie týkajúcich sa regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie“), zo zásad proporcionality, zákazu diskriminácie, lojálnej spolupráce a riadnej správy vecí verejných, ako aj z článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

Právo Únie

1. Smernica o povolení

4.

Článok 5 smernice o povolení, nazvaný „Práva na používanie rádiových frekvencií a čísel“, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2. Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie rádiových frekvencií a čísel, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 3, pričom uplatnia ustanovenia článkov 6 a 7 a článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade [s rámcovou smernicou].

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom Spoločenstva, sa práva na používanie rádiových frekvencií a čísel udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 9 [rámcovej smernice]. Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na používanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva.

…“

6.

Článok 10 smernice o povolení, nazvaný „Súlad s podmienkami všeobecného povolenia alebo práv na používanie a s osobitnými povinnosťami“, v odseku 3 stanovuje:

„3. Príslušný orgán má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 2, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok a povinností.

…“

2. Rámcová smernica

…“

8.

Článok 8 rámcovej smernice, nazvaný „Ciele politiky a princípy regulácie“, znie:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici a špecifických smerniciach, uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odsekoch 2, 3, a 4. Takéto opatrenia musia byť primerané týmto cieľom.

…

Národné regulačné orgány môžu prispieť v rámci svojich kompetencií k zabezpečeniu vykonávania politických opatrení zameraných na podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti ako aj plurality médií.

d)

podporia efektívne využívanie a správu zdrojov rádiových frekvencií a čísiel.

…

5. Národné regulačné orgány pri plnení cieľov politiky uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 uplatňujú objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané regulačné zásady tým, že okrem iného:

a)

podporujú predvídateľnosť regulácie zabezpečením jednotného regulačného prístupu v náležitých obdobiach preskúmania;

Článok 9 tejto smernice, nazvaný „Správa rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby“, v odseku 1 znie:

„Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiových frekvencií pre elektronické komunikačné služby na svojom území v súlade s článkami 8 a 8a, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové frekvencie sú verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie takýchto rádiových frekvencií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách.

…“

3. Smernica o hospodárskej súťaži

10.

Článok 4 smernice o hospodárskej súťaži, nazvaný „Práva na využívanie frekvencií“, stanovuje:

11.

Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona o médiách v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti veci stanovuje:

„Poskytovatelia mediálnych služieb sú povinní poskytovať Mediálnej rade každý mesiac údaje na monitorovanie dodržiavania vysielacích kvót. …“ ( 5 )

12.

Podľa § 48 ods. 5 a 7 tohto zákona:

„5. Právo poskytovať analógové lineárne mediálne služby s využitím obmedzených zdrojov vo vlastníctve štátu je platné najviac desať rokov v prípade rozhlasového vysielania…; po uplynutí doby platnosti môže byť na podnet poskytovateľa mediálnych služieb raz obnovené bez vyhlásenia výberového konania na najviac sedem rokov, pričom zmluvy o poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb zaniknú v deň stanovený v § 38 ods. 1 zákona č. LXXIV z roku 2007 o pravidlách rozhlasového vysielania a prechodu na digitálne vysielanie… Podnet na obnovenie treba oznámiť Mediálnej rade štrnásť mesiacov predo dňom uplynutia doby platnosti. V prípade nedodržania tejto lehoty sa obnovenie nepovolí. V rámci výkonu vlastníckeho práva v mene štátu Mediálna rada informuje poskytovateľa mediálnych služieb o obnovení práva alebo o tom, že nemá v úmysle ho obnoviť, a to najskôr šesť mesiacov a najneskôr štyri mesiace pred uplynutím doby platnosti práv. Poskytovateľ mediálnych služieb nemá nárok na obnovenie práva poskytovať mediálne služby a podnet na takéto obnovenie neznamená pre Mediálnu radu povinnosť uzavrieť zmluvu.

…“

13.

Ustanovenie § 55 ods. 1 zákona o médiách stanovuje:

„Na výberovom konaní sa môže zúčastniť každá spoločnosť:

…

c)

14.

Podľa § 65 ods. 1 a 11 tohto zákona:

„1. Mediálna rada môže na základe žiadosti a s prihliadnutím na mediálny trh a mediálnu politiku uzavrieť na obdobie najviac 180 dní dočasnú správnu zmluvu na poskytovanie mediálnych služieb:

…

c)

v prípade ktorej úrad potvrdí, že mediálne služby možno poskytovať bez toho, aby spôsobovali rušenie iným osobám a porušovali medzinárodné normy.

16.

Klubrádió je maďarská komerčná rozhlasová stanica, ktorá od roku 1999 vysiela svoje relácie ( 7 ) na analógovej frekvencii 95,3 MHz vo vysielacej oblasti Budapešť (Maďarsko). Po mnohých správnych a súdnych peripetiách ( 8 ) Mediálna rada a Klubrádió 13. februára 2014 ukončili vzájomnú zmluvu o vysielaní na frekvencii 95,3 MHz a uzavreli novú zmluvu o využívaní frekvencie 92,9 MHz vo vysielacej oblasti Budapešť (ďalej len „sporná frekvencia“) na obdobie od 14. februára 2014 do 14. februára 2021, ktorú bolo možné obnoviť na obdobie piatich rokov (ďalej len „zmluva o využívaní spornej frekvencie“). ( 9 )

17.

Rozhodnutím č. 830/2020 z 8. septembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí“) ( 10 ) Mediálna rada odmietla obnoviť uvedenú zmluvu ( 11 ) z dôvodu, že v období od 26. septembra 2016 do 31. mája 2017 si Klubrádió opakovane nesplnilo povinnosť poskytovať mesačné informácie o vysielacích kvótach stanovenú v § 22 ods. 8 zákona o médiách (ďalej len „povinnosť predkladať údaje o vysielacích kvótach“). ( 12 )

18.

Dňa 4. novembra 2020 Mediálna rada vyhlásila nové verejné obstarávanie na poskytovanie mediálnych služieb na spornej frekvencii (ďalej len „sporná výzva na predkladanie ponúk“), v ktorom Klubrádió a dvaja ďalší poskytovatelia mediálnych služieb predložili ponuky, pričom všetky boli vyhlásené za neplatné. Podľa rozhodnutia č. 180/2021 z 10. marca 2021 (ďalej len „rozhodnutie o neplatnosti“) ( 13 ) bola ponuka stanice Klubrádió vyhlásená za neplatnú z troch dôvodov: v prvom rade to, že programový harmonogram obsahuje reláciu rekapitulujúcu inú reláciu v tomto harmonograme, ktorá nebola uvedená v ponuke; ďalej päťminútový rozdiel v údaji o dĺžke trvania relácie v dvoch rôznych bodoch formulára pripojeného k výzve na predkladanie ponúk a napokon existencia záporného vlastného imania v účtovníctve stanice Klubrádió počas piatich rokov pred podaním ponuky.

Žalobou zo 17. februára 2023 Komisia podporovaná Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom a Holandským kráľovstvom navrhuje, aby Súdny dvor:

–

určil, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 8 a 9 rámcovej smernice, článkov 5, 7 a 10 smernice o povolení, článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži, všeobecných zásad proporcionality, zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných, článku 11 Charty, ako aj článku 45 európskeho kódexu elektronických komunikácií (ďalej len „EECC“): ( 15 )

–

tým, že Mediálna rada prijala rozhodnutie o zamietnutí a že vnútroštátny zákonodarca prijal § 48 ods. 7 zákona o médiách, v dôsledku čoho Klubrádió nemohlo pokračovať vo svojej činnosti v oblasti rozhlasového vysielania,

–

uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

22.

Maďarsko navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol žalobu ako neprípustnú alebo v každom prípade nedôvodnú,

–

A.

O uplatniteľnosti práva Únie

1. O uplatniteľnosti regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie

25.

Maďarská vláda tvrdí, že regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie sa nevzťahuje na sporné rozhodnutia a spornú výzvu na predkladanie ponúk (ďalej len „sporné opatrenia“), ktoré sa týkajú poskytovania rozhlasových mediálnych služieb, a nie práva na používanie rádiových frekvencií. Hoci prideľovanie rádiových frekvencií v súvislosti s právom poskytovať mediálne služby sa riadi pravidlami o elektronických komunikáciách, právo poskytovať mediálne služby upravuje výlučne zákon o médiách. ( 16 ) Okrem toho v súlade s článkom 5 ods. 2 druhým pododsekom smernice o povolení povoľovacie konania patriace do pôsobnosti regulácie médií predstavujú výnimku z uplatňovania tohto regulačného rámca. Navyše, keďže sa neuplatní právo Únie, neuplatní sa ani Charta.

26.

V prvom rade, pokiaľ ide o skutočnosti relevantné v prejednávanej veci, pripomínam, že regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie upravuje podrobné a harmonizované pravidlá udeľovania práv na využívanie rádiových frekvencií a v podstate stanovuje, že tieto práva sa udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané, pričom nie sú dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na udelenie práva na využívanie rádiových frekvencií poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania s cieľom sledovať ciele všeobecného záujmu v súlade s právnymi predpismi Únie. ( 17 ) Okrem toho tento právny rámec rozlišuje medzi reguláciou služieb prenosu signálu v elektronických komunikačných sieťach na jednej strane a reguláciou služieb spočívajúcich v poskytovaní obsahu prostredníctvom týchto služieb alebo vo výkone edičnej kontroly takého obsahu na druhej strane. ( 18 )

29.

Ďalej chcem poukázať na to, že sporné rozhodnutia sa týkajú postupov súvisiacich s využívaním spornej frekvencie a sú založené na vnútroštátnej právnej úprave (v tomto prípade zákone o médiách), ktorá sa týka najmä poskytovania rádiového obsahu prostredníctvom rádiových frekvencií.

30.

V tejto súvislosti maďarská vláda zdôrazňuje rozlišovanie medzi právom poskytovať mediálne služby, ktoré je predmetom sporných opatrení prijatých Mediálnou radou, na jednej strane a právom na využívanie rádiových frekvencií, ktoré je predmetom samostatného správneho konania a rozhodnutia, ktoré patria do právomoci NMHH, na druhej strane.

Je síce pravda, že ako som pripomenul v bode 28 vyššie, tento regulačný rámec jasne rozlišuje medzi „elektronickými komunikačnými službami“ a „službami spočívajúcimi v poskytovaní obsahu“ (mediálne služby), domnievam sa však, že sa uplatňuje na také opatrenia, o aké ide vo veci samej, ktorými vnútroštátny orgán zodpovedný za mediálne služby, v tomto prípade Mediálna rada, pri udeľovaní práva na poskytovanie mediálnych služieb zohľadňuje kritériá týkajúce sa poskytovania týchto služieb, v tomto prípade kritériá týkajúce sa obsahu programov, pokiaľ toto právo zahŕňa právo na používanie rádiovej frekvencie. ( 22 ) Okrem toho sa tento regulačný rámec uplatňuje aj na všetky postupy, ktorými členské štáty udeľujú práva na využívanie rádiových frekvencií, ( 23 ) bez ohľadu na to, či sú používatelia sami poskytovateľmi mediálnych služieb alebo poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, ktorí šíria obsah vytvorený tretími stranami, ( 24 ) a bez ohľadu na povahu uložených podmienok. ( 25 ) V opačnom prípade by členské štáty mohli obísť pravidlá tohto regulačného rámca týkajúce sa udeľovania rádiových frekvencií, a tým narušiť potrebný účinok týchto pravidiel. ( 26 )

34.

V tejto súvislosti treba tiež zamietnuť tvrdenie maďarskej vlády, podľa ktorého sa na sporné opatrenia vzťahuje výnimka stanovená v článku 5 ods. 2 druhom pododseku druhej vete smernice o povolení. Ako totiž bolo uvedené v legislatívnom postupe týkajúcom sa prijatia tejto smernice, toto ustanovenie len spresňuje, že ak sú rádiové frekvencie pridelené poskytovateľom rozhlasového alebo televízneho obsahu, ciele všeobecného záujmu uznané právom Únie môžu mať prednosť pred potrebou uplatnenia otvorených, nediskriminačných a transparentných postupov. ( 27 ) Zdá sa však, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva nijaká takáto skutočnosť. ( 28 )

Súhlasím s výkladom maďarskej vlády, ktorý navyše Komisia vo svojej replike nespochybnila, pričom zdôrazňujem, že povinnosti uložené článkom 45 ods. 1 EECC, ktorých porušenie namieta Komisia, sú rovnocenné s povinnosťami uloženými článkom 9 ods. 1 rámcovej smernice, keďže tieto dve ustanovenia stanovujú najmä povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby prideľovanie rádiového frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby bolo založené na transparentných a primeraných kritériách. ( 29 )

38.

Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že EECC nie je relevantný pri posudzovaní tejto žaloby o nesplnenie povinnosti.

B.

O prípustnosti žaloby o nesplnenie povinnosti

39.

C.

O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa rozhodnutia o zamietnutí

42.

Vo svojom prvom žalobnom dôvode Komisia uvádza štyri tvrdenia týkajúce sa nezlučiteľnosti rozhodnutia o zamietnutí a subsidiárne zákona o médiách s regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie. Tieto tvrdenia sa týkajú po prvé primeranosti rozhodnutia o zamietnutí, po druhé primeranosti § 48 ods. 7 zákona o médiách (pričom prvé a druhé tvrdenie sú subsidiárne), po tretie diskriminačnej povahy rozhodnutia o zamietnutí a po štvrté neprimeranej dĺžky správneho konania.

1. O primeranosti rozhodnutia o zamietnutí

43.

Pokiaľ ide v prvom rade o uplatnenie zásady proporcionality, treba poukázať na to, že podľa článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, článku 5 ods. 2 druhého pododseku a článku 7 ods. 3 smernice o povolení a článku 4 bodu 2 smernice o hospodárskej súťaži sa práva na využívanie rádiových frekvencií musia prideliť na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií, pričom táto posledná podmienka znamená, že kritériá musia byť spôsobilé zabezpečiť uskutočnenie cieľa, ktorý sledujú, a nesmú prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Podľa judikatúry Súdneho dvora musia byť tieto kritériá splnené nielen pri počiatočnom prideľovaní rádiových frekvencií, ale aj v rámci akéhokoľvek neskoršieho prideľovania, obnovy alebo konverzie rádiových frekvencií v rámci digitálnej transformácie. ( 41 )

47.

Preto bez ohľadu na kvalifikáciu odmietnutia obnovenia ako „sankcie“, ktorú napokon nepredpokladá ani jeden z účastníkov konania, ( 42 ) sa zdá byť jasné, že takéto obnovenie sa musí priznať na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií, pričom tieto zásady sa vzťahujú aj na odmietnutie obnovenia.

48.

Je pravda, ako tvrdí maďarská vláda, že ukončenie využívania rádiových frekvencií v prejednávanej veci nie je spôsobené konaním príslušných orgánov a už vôbec nepredstavuje dôsledok sankcie, ale že je len dôsledkom zániku práva na používanie rádiových frekvencií, ktorého lehota platnosti je stanovená v zmluve o využívaní spornej frekvencie. Je tiež pravda, že možnosť poskytovať mediálne služby, ktorá umožňuje využívanie rádiových frekvencií, sa nejaví ako subjektívne právo alebo majetkové právo. Hypoteticky je teda možné, že vnútroštátna právna úprava nestanoví obnovenie po uplynutí práva na využívanie rádiových frekvencií alebo že táto právna úprava od určitého okamihu stanoví odlišné pravidlá alebo podmienky.

52.

Hoci však zákaz obnoviť zmluvu o používaní rádiovej frekvencie po opakovanom porušení, ktorý upravuje zákon o médiách, nemôže sám osebe porušiť zásady uvedené v bude 46 vyššie, uplatnenie tohto zákazu Mediálnou radou v nadväznosti na porušenie povinnosti poskytovať údaje o vysielacích kvótach vyvoláva určité pochybnosti. Hoci je totiž takáto povinnosť dôležitá na účely kontroly dodržania podmienok udelenia prenosových práv, porušenie tejto povinnosti sa za okolností prejednávanej veci nezdá byť také závažné, aby viedlo k predmetnému zákazu. Ako totiž zdôrazňuje Komisia, porušenie sa obmedzilo na porušenie povinnosti poskytnúť údaje, ktorú si Klubrádió splnilo počas konania, pričom na základe týchto údajov nebolo konštatované porušenie povinnosti týkajúcej sa vysielacích kvót. ( 45 )

53.

Na záver sa domnievam, že Mediálna rada rozhodnutím o zamietnutí porušila zásadu proporcionality.

2. O primeranosti § 48 ods. 7 zákona o médiách

54.

V prejednávanej veci v zmysle § 48 ods. 7 písm. a) zákona o médiách právo poskytovať mediálne služby nemožno obnoviť, ak bol poskytovateľ mediálnych služieb právoplatným rozhodnutím Mediálnej rady uznaný za zodpovedného najmä za závažné alebo opakované porušenia tohto zákona, pričom pri posudzovaní opakovanej povahy porušení sa podľa § 187 ods. 5 tohto zákona nezohľadňujú menej závažné porušenia.

58.

V tejto súvislosti sa mi nezdá, že by bolo možné dospieť k záveru, že ako tvrdí Komisia, § 48 ods. 7 tohto zákona automaticky a vo všetkých prípadoch vylučuje obnovenie práva na využívanie rádiových frekvencií z dôvodu, že poskytovateľ mediálnych služieb niekoľkokrát meškal s plnením svojej povinnosti poskytnúť údaje týkajúce sa vysielacích kvót. Uplatnenie tohto ustanovenia v spojení s § 187 ods. 5 zákona o médiách totiž umožňuje Mediálnej rade posúdiť žiadosť o obnovenie práva poskytovať mediálne služby z hľadiska porušení, ktorých sa dopustil žiadateľ, a to tým, že požaduje, aby v rámci posúdenia opakovanej povahy porušení nebrala do úvahy menej závažné porušenia. ( 51 )

59.

Zákon o médiách preto stanovuje objektívne podmienky vylúčenia obnovenia práva poskytovať mediálne služby, pričom ponecháva na príslušnom vnútroštátnom orgáne, aby posúdil menej závažnú povahu porušenia pri skúmaní opakovanej povahy spáchaných porušení. ( 52 )

60.

63.

Na úvod pripomínam, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa dôkazného bremena v konaní o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ vyplýva, že Komisii prináleží preukázať existenciu vytýkaného nesplnenia povinnosti. Táto inštitúcia musí poskytnúť Súdnemu dvoru dôkazy potrebné na určenie existencie nesplnenia povinnosti, pričom sa nesmie odvolávať na domnienky. ( 55 ) Je teda potrebné overiť, či Komisia vzhľadom na informácie, ktoré poskytla maďarská vláda v priebehu konania, uniesla svoje dôkazné bremeno.

64.

V tejto súvislosti sa Komisia opiera o údaje obsiahnuté v tabuľke, ktorú Maďarsko predložilo počas konania pred podaním žaloby a ktorá je pripojená k žalobe, týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutí o zamietnutí vydaných Mediálnou radou, z ktorej vyplýva, že Mediálna rada s výnimkou prípadu Klubrádió nikdy neodmietla obnoviť právo poskytovať mediálne služby výlučne z dôvodu, že poskytovateľ si nesplnil povinnosť predložiť údaje týkajúce sa vysielacích kvót. ( 56 ) Okrem toho, keďže táto tabuľka neobsahuje informácie o rozhodnutiach o obnovení práva poskytovať mediálne služby, nemožno vylúčiť, že tento orgán v minulosti povolil takéto obnovenie v prípadoch, keď sa poskytovatelia dopustili porušení porovnateľných s tými, ktorých sa dopustilo Klubrádió, alebo ešte závažnejších. ( 57 )

65.

Bez ohľadu na prípadné porušenie povinnosti lojálnej spolupráce maďarskou vládou, ktoré Komisia v konečnom dôsledku nenamieta, ( 58 ) si však nemyslím, že dôkazy poskytnuté Komisiou postačujú na preukázanie existencie diskriminácie stanice Klubrádió zo strany maďarských orgánov. ( 59 ) Navrhujem preto zamietnuť tretie tvrdenie Komisie.

Podľa môjho názoru toto tvrdenie úzko súvisí s otázkou uplatnenia regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie na rozhodnutie o zamietnutí. V rozsahu, v akom sa vychádza z toho, že toto rozhodnutie, hoci je založené na vnútroštátnej právnej úprave týkajúcej sa práva poskytovať mediálne služby, sa dotýka aj práva poskytovateľov rádiového obsahu využívať rádiové frekvencie, sa mi totiž zdá rozumné dospieť k záveru, že tieto rozhodnutia musia byť v súlade s kritériami a zásadami stanovenými v tomto regulačnom rámci vrátane ustanovení týkajúcich sa lehôt na prijatie rozhodnutí. Okrem toho, ako som spresnil v bode 31 vyššie, práve sporné opatrenia upravujú prideľovanie obmedzených zdrojov, akým je rádiové spektrum, v súlade s príslušnými ustanoveniami tohto regulačného rámca.

69.

Keďže Mediálna rada prijala rozhodnutie o zamietnutí v lehote presahujúcej lehotu stanovenú v článku 5 ods. 3 smernice o povolení, treba dospieť k záveru, že Maďarsko porušilo toto ustanovenie.

D.

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa rozhodnutia o neplatnosti

70.

73.

V tejto súvislosti sa účastníci konania zhodnú na tom, že ponuka stanice Klubrádió bola postihnutá takýmito nepresnosťami v programovom harmonograme. Rovnako však považujem za jasné, že tieto nepresnosti sú také zanedbateľné, že sa zdá byť neprimerané odôvodniť nimi neplatnosť ponuky. Na jednej strane, ako tvrdí Komisia, z verejného obstarávania jasne nevyplýva, že relácia, akou je „Reggeli Gyors ismétlés“, ktorá pozostáva výlučne z úryvkov z inej relácie, predstavuje samostatnú reláciu, ktorá si vyžaduje individuálny opis. ( 61 ) Na druhej strane sa zdá byť jasné, že päťminútový rozdiel medzi dvoma údajmi o dĺžke trvania relácie „Kovátsműhely“ v ponuke stanice Klubrádió môže byť len preklep, ktorý nemôže skutočne ovplyvniť samotnú podstatu tejto ponuky.

74.

Zdá sa teda, že uvedené nepresnosti nemajú vplyv na podstatu ponuky a je vhodné opraviť ich v nadväznosti na žiadosť Mediálnej rady o spresnenie bez toho, aby to mohlo skutočne narušiť zásadu rovnosti zbraní s ostatnými uchádzačmi.

2. O dôvode neplatnosti týkajúcom sa vlastného imania

75.

78.

Na úvod je podľa môjho názoru potrebné zdôrazniť, že tretí dôvod neplatnosti nie je založený na porušení podmienok týkajúcich sa finančnej životaschopnosti uchádzačov uvedených v bode 1.8.2 výzvy na predkladanie ponúk, ale skôr na porušení podmienok stanovených v bode 1.11.9.2 písm. c) uvedenej výzvy na predkladanie ponúk, ( 65 ) podľa ktorého je ponuka vecne neplatná, ak pre nedostatok dôvodnosti „nie je vhodná na dosiahnutie cieľov“ definovaných v zákone o médiách alebo v tomto verejnom obstarávaní. Predmetným cieľom bolo „prispieť k vytvoreniu stabilného a predvídateľného trhu rozhlasového vysielania z hľadiska jeho fungovania“, ako je uvedené v bode 1.2 výzvy na predkladanie ponúk.

79.

V tejto súvislosti sa po prvé domnievam, že hoci je stav vlastného imania faktorom, ktorý zo svojej podstaty súvisí najmä s finančnou životaschopnosťou predkladateľa ponuky, tento faktor nebol súčasťou kritérií finančnej životaschopnosti uvedených vo verejnom obstarávaní a Mediálna rada ho nespochybnila v rámci skúmania týchto kritérií. Naopak, bol uvedený v úplne inom kontexte, a to vzhľadom na cieľ vytvoriť stabilný a predvídateľný trh rozhlasového vysielania. Z tohto dôvodu sa domnievam, že použitie tohto kritéria vo vyššie uvedenom kontexte nebolo predvídateľné, čo môže predstavovať porušenie povinnosti transparentnosti, ako tvrdí Komisia.

80.

Po druhé je podľa môjho názoru tiež diskutabilné, či existencia záporného vlastného imania stanice Klubrádió, ktorá podľa môjho názoru dovtedy nespôsobovala nijaké problémy a ktorá nemohla ovplyvniť jej finančnú životaschopnosť, by napriek tomu mohla narušiť vytvorenie alebo fungovanie trhu rozhlasového vysielania ako celku.

Komisia tvrdí, že vzhľadom na oneskorené prijatie rozhodnutia o zamietnutí (ktoré je predmetom štvrtého tvrdenia v prvom žalobnom dôvode) Mediálna rada neposkytla dostatočnú lehotu na ukončenie verejného obstarávania pred uplynutím doby platnosti zmluvy o využívaní spornej frekvencie a mala len dva mesiace na vyhodnotenie ponúk a uzavretie novej správnej zmluvy, čo viedlo k porušeniu článku 8 ods. 2 písm. d), článku 8 ods. 4 písm. e) a článku 9 ods. 1 rámcovej smernice, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných.

84.

Maďarská vláda tvrdí, že šesťtýždňová lehota týkajúca sa konania o pridelení rádiových frekvencií sa nevzťahovala na verejné obstarávanie a v každom prípade bola v prejednávanej veci dodržaná, keďže článok 7 ods. 4 smernice o povolení umožňuje obnovenie tejto lehoty až na osem mesiacov v prípade súťažných výberových konaní, akým je verejné obstarávanie v tomto prípade. ( 66 )

85.

V tejto súvislosti sa vzhľadom na možnosť obnovenie lehoty uvedenej v článku 5 ods. 3 tejto smernice stanovenú v článku 7 ods. 4 smernice o povolení domnievam, že predmetný žalobný dôvod nie je dostatočne presný, ( 67 ) keďže Komisia neposkytla nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by umožňoval dospieť k záveru, že lehota, v ktorej sa uskutočnilo verejné obstarávanie, neumožnila stanici Klubrádió predložiť primeranú ponuku alebo Mediálnej rade primerane vyhodnotiť ponuky.

86.

V treťom žalobnom dôvode sa Komisia domnieva, že zákon o médiách spôsobuje nerovnosť zaobchádzania, keďže na jednej strane neumožňuje v súlade so svojím § 65 ods. 11 uzavrieť dočasnú správnu zmluvu o poskytovaní mediálnych služieb v prípade menej závažných a opakovaných porušení svojich ustanovení, ale na druhej strane podľa svojho § 55 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia povoľuje pridelenie frekvencie prostredníctvom verejného obstarávania bez ohľadu na porušenie svojich ustanovení, čím zaobchádza s dvoma porovnateľnými situáciami rozdielne. ( 68 )

89.

Podľa maďarskej vlády podmienky týkajúce sa dočasného práva na poskytovanie mediálnych služieb nemožno porovnávať s podmienkami uloženými uchádzačom v rámci verejného obstarávania ( 69 ) a v každom prípade podmienky uzavretia tejto dočasnej správnej zmluvy nie sú prísnejšie ako podmienky účasti na novom verejnom obstarávaní, keďže menej závažné, ale opakované porušenia tiež bránia obnoveniu práva poskytovať mediálne služby.

90.

Na úvod pripomínam, že v súlade s § 65 ods. 11 zákona o médiách môže Mediálna rada po uplynutí práva na poskytovanie rozhlasových mediálnych služieb a počas verejného obstarávania na udelenie tohto práva udeliť právo na dočasné poskytovanie mediálnych služieb prostredníctvom dočasnej správnej zmluvy, ( 70 ) ak už bolo právo poskytovať rozhlasové mediálne služby raz obnovené, za predpokladu, že Mediálna rada nezistila závažné alebo opakované porušenie zo strany poskytovateľa mediálnych služieb . Naopak, § 55 ods. 1 písm. c) tohto zákona nestanovuje takéto podmienky na udelenie práva poskytovať rovnaké služby v rámci verejného obstarávania.

94.

Na druhej strane zadanie v rámci verejného obstarávania si vyžaduje hĺbkovú analýzu situácie predkladateľa ponuky na základe mnohých kritérií týkajúcich sa najmä jeho schopností, finančnej životaschopnosti atď. Táto okolnosť podľa môjho názoru odôvodňuje stanovenie kritérií odlišných od tých, ktoré sa uplatňujú v rámci uzatvárania dočasnej zmluvy. V rámci verejného obstarávania má totiž Mediálna rada možnosť podrobnejšie posúdiť situáciu uchádzačov a preskúmať, či a v akom rozsahu prípadné porušenia, ku ktorým došlo v minulosti, môžu brániť týmto uchádzačom účinne sa zúčastniť na verejnom obstarávaní.

95.

V každom prípade sa domnievam, že vzhľadom na značné rozdiely medzi týmito dvoma situáciami si členské štáty ponechávajú značnú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky, ktoré sa majú v tejto súvislosti stanoviť.

96.

Preto navrhujem zamietnuť tretí žalobný dôvod Komisie.

99.

Treba pripomenúť, že v súlade s článkom 11 ods. 2 Charty sa musí rešpektovať sloboda médií a pluralita médií. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že toto ustanovenie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, ktorý je v súlade s článkom 2 ZEÚ súčasťou hodnôt, na ktorých je založená Únia, a že zásah do práv a slobôd zaručených týmto ustanovením sa preto musí v takomto kontexte obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné. ( 75 )

100.

Keďže som v predchádzajúcich bodoch týchto návrhov preukázal, že regulačný rámec Únie pre elektronické komunikácie je uplatniteľný a že niektoré výhrady uvedené Komisiou sú dôvodné, je potrebné posúdiť, či a v akom rozsahu zistené porušenia narúšajú slobodu a pluralitu médií v Maďarsku vzhľadom na skutočnosť, že správanie vytýkané Komisiou zasahuje do práv konkrétneho podniku.

101.

Komisia, ktorá nesie dôkazné bremeno v súlade s judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 63 vyššie, podľa všetkého vychádza z toho, že Klubrádió je nezávislá rozhlasová stanica kritická voči vláde. Žaloba sa však nezakladá na osobitnej analýze vzťahu medzi činnosťou stanice Klubrádió a všeobecnejšou situáciou médií v Maďarsku, ale Komisia len pripomína, že v tomto členskom štáte existuje prostredie, ktoré je obzvlášť nepriateľské voči pluralite médií z dôvodu silného zasahovania maďarskej vlády do oblasti médií, ako uznali viaceré orgány v rámci Únie a Rady Európy. ( 76 )

105.

V tejto súvislosti, hoci ciele sledované vnútroštátnou právnou úpravou, a to posilnenie národnej a kultúrnej identity a zabezpečenie hospodárskej súťaže na mediálnom trhu a slobody prejavu, v zásade predstavujú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou, pochybujem, že obmedzenia uložené spornými rozhodnutiami sú v tejto súvislosti nevyhnutné a primerané. Nedostatky vytýkané stanici Klubrádió v prejednávanej veci, ktoré jej zabránili pokračovať v činnosti, predstavujú buď menej závažné porušenia alebo nepresnosti formálnej povahy, ( 79 ) alebo situácie, ktoré by ako také nemali znemožniť tejto rozhlasovej stanici pokračovať vo vysielaní. ( 80 )

VI. O trovách

106.

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže navrhujem, aby Súdny dvor v podstate vyhovel návrhom Komisie, a Komisia navrhla uložiť Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania, je opodstatnené uložiť Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

VII. Návrh

–

uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Tento regulačný rámec pozostáva najmä zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33 ; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 ( Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37 ) (ďalej len „rámcová smernica“); smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) ( Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21 ; Mim. vyd. 13/029, s. 337), zmenenej smernicou 2009/140 (ďalej len „smernica o povolení“), a smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb ( Ú. v. ES L 249, 2002, s. 21 ; Mim. vyd. 08/002, s. 178) (ďalej len „smernica o hospodárskej súťaži“).

( 3 ) A médiaszolgáltatásokról és a tömegkommunikációról szóló 2010. évi CLXXXV. Törvény (zákon CLXXXV z roku 2010 o mediálnych službách a masových komunikačných prostriedkoch; ďalej len „zákon o médiách“), Magyar Közlöny 2010. évi 202. száma.

( 4 ) Smernica európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ( Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37 ; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 ( Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18 ; Mim. vyd. 13/021, s. 8). Táto smernica bola od 6. októbra 2015 nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1 ).

( 8 ) Vzhľadom na to, že Országos Rádió és Televízió Testület (Národný výbor pre rozhlas a televíziu, Maďarsko) (ďalej len „ORTT“) ešte nevyhlásil verejné obstarávanie na využívanie rádiovej frekvencie, ktorú Klubrádió prevádzkovalo, táto rozhlasová stanica podala žiadosť o využívanie spornej rozhlasovej frekvencie, ale podarilo sa jej dosiahnuť uzavretie tejto zmluvy až prostredníctvom súdneho konania (ORTT vybral Klubrádió vo verejnom obstarávaní, ale nepodpísal zmluvu o rozhlasovom vysielaní). Mediálna rada, ktorá medzičasom nahradila ORTT ako regulátor médií, následne vyhlásila tender na frekvenciu 95,3 MHz a 13. marca 2013 zadala zákazku spoločnosti Klubrádió, opäť po súdnom konaní (Mediálna rada najprv vybrala iného uchádzača než Klubrádió, a potom po zrušení tohto rozhodnutia súdom vyhlásila verejné obstarávanie za neúspešné, pričom všetky ponuky boli neplatné), a uzavrela s týmto rádiom zmluvu o vysielaní s účinnosťou od 3. mája 2013 (pred týmto dátumom mohlo Klubrádió vysielať svoje relácie počas určitého obdobia na predmetnej rádiovej frekvencii na základe dočasných licencií na obdobie 60 dní).

( 9 ) Prejednávaná vec vyplýva z odmietnutia obnoviť túto zmluvu a z vylúčenia stanice Klubrádió z nového verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené v nadväznosti na toto odmietnutie. Na druhej strane, ako uvádza Komisia, doteraz opísané skutočnosti, ku ktorým došlo v období rokov 2010 až 2014, viedli k žalobe o náhradu škody, ktorú podalo Klubrádió proti Mediálnej rade, pričom v konaní o tejto žalobe bola po prvé uznaná majetková ujma, ktorú táto rozhlasová stanica utrpela z dôvodu povinnosti zaplatiť poplatky za používanie frekvencie 95,3 MHz, hoci používanie spornej rádiovej frekvencie malo byť bezplatné, a na druhej strane nemajetková ujma vyplývajúca zo skutočnosti, že Mediálna rada poškodila jej dobré meno vyhláseniami svojich zástupcov v médiách.

( 15 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií ( Ú. v. EÚ L 321, 2018, s. 36 ).

( 16 ) Povolenie na poskytovanie mediálnych služieb totiž patrí do právomoci regulačného orgánu pre médiá, konkrétne Mediálnej rady, zatiaľ čo povolenie na používanie rádiových frekvencií patrí do právomoci regulačného orgánu pre elektronické komunikácie, a to Nemzeti Média‑ és Hírközlési Hatóság Hivatala (Národný úrad pre komunikácie a médiá, Maďarsko) (ďalej len „NMHH“). Úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní na poskytovanie mediálnych služieb síce má právo podať žiadosť o udelenie rozhlasovej licencie, avšak vydanie tejto licencie nie je automatické, ale podlieha technickým podmienkam.

( 17 ) Pozri článok 5 ods. 2 druhý pododsek smernice o povolení. Pozri tiež článok 9 ods. 1 rámcovej smernice, článok 7 ods. 3 smernice o povolení a článok 4 bod 2 smernice o hospodárskej súťaži, ktoré tiež stanovujú, že práva na využívanie rádiových frekvencií sa prideľujú na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií.

( 18 ) Pozri najmä odôvodnenie 5 a článok 2 písm. c) rámcovej smernice. Súdny dvor tak rozhodol, že tento právny rámec jasne rozlišuje medzi výrobou obsahu, ktorá zahŕňa edičnú kontrolu, a prenosom obsahu, ktorý akúkoľvek edičnú kontrolu vylučuje, s tým, že na obsah a jeho prenos sa vzťahujú odlišné právne úpravy, ktoré sledujú vlastné ciele (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Vivendi, C‑719/18 , EU:C:2020:627 , bod 66 a citovanú judikatúru).

( 21 ) Na rozdiel od stanoviska maďarskej vlády sa regulačný rámec neuplatní preto, že poskytovanie multimediálneho obsahu (ktoré je predmetom sporných opatrení) zahŕňa prenos signálov, ale skôr preto, že sporné opatrenia sú jedinými vnútroštátnymi opatreniami na prideľovanie frekvenčného spektra v súlade s ustanoveniami citovanými v bode 28 vyššie. Okrem toho v rozsudku z 31. januára 2008, Centro Europa 7 ( C‑380/05 , EU:C:2008:59 , body 85 a 86 ), Súdny dvor rozhodol, že v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania si slobodné poskytovanie služieb, ako je zakotvené v článku 49 ES [teraz článok 56 ZFEÚ] a uplatnené v tejto oblasti regulačným rámcom Únie pre elektronické komunikácie, vyžaduje nielen udeľovanie povolení na vysielanie, ale aj udeľovanie rádiových vysielacích frekvencií, a že teda prevádzkovateľ nemôže účinne vykonávať svoje práva vyplývajúce z práva Únie v súvislosti s prístupom na trh televízneho vysielania, ak nemá rádiové vysielacie frekvencie.

( 22 ) Okrem toho Súdny dvor spresnil, že podľa článku 1 ods. 3 rámcovej smernice členské štáty vykonávajú svoju právomoc v oblasti regulácie médií „v súlade s právom Únie“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Vivendi, C‑719/18 , EU:C:2020:627 , bod 47 ).

( 23 ) Treba totiž pripomenúť, že rádiové frekvencie sú okrem toho, že sú obmedzeným zdrojom, verejným majetkom s významnou sociálnou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou (pozri v tomto zmysle najmä článok 9 ods. 1 rámcovej smernice). Bolo by nekonzistentné uplatňovať príslušné ustanovenia regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie len vtedy, ak sa týkajú výlučne alebo prevažne týchto zdrojov.

( 28 ) To isté treba zohľadniť, pokiaľ ide o tvrdenie založené na „výnimke“ uvedenej v článku 1 ods. 3 rámcovej smernice, podľa ktorého ustanovenia regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie v podstate nemajú vplyv na opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni na sledovanie cieľov všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku. Ako totiž vyplýva zo správy Európskeho parlamentu zo 7. februára 2001 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby [COM(2000) 393 – C5‑0428/2000 – 2000/0184(COD)], ktorý toto ustanovenie zaviedol, ustanovenie „zdôrazňuje oddelenie audiovizuálneho obsahu od prenosovej infraštruktúry“. Nič to však nemení na tom, že ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 28 až 33 vyššie, tento regulačný rámec sa naďalej uplatňuje na všetky postupy, ktorými členské štáty udeľujú práva na využívanie rádiových frekvencií.

( 29 ) Odpoveď na túto otázku preto nemá praktický vplyv na dôvodnosť tretieho žalobného dôvodu, a to tým skôr, že Komisia sa vo svojich návrhoch odvoláva na článok 45 EECC v spojení s príslušnými ustanoveniami regulačného rámca Únie pre elektronické komunikácie (toto ustanovenie je však uvedené samostatne v rámci tretieho žalobného dôvodu, ktorý navrhujem v každom prípade zamietnuť).

( 30 ) Toto tvrdenie je relevantné len pre žalobné dôvody Komisie týkajúce sa sporných opatrení, a nie pre žalobné dôvody týkajúce sa zákona o médiách.

( 31 ) Pozri rozsudok zo 6. októbra 2020, Komisia/Maďarsko (Vysokoškolská výučba) ( C‑66/18 , EU:C:2020:792 , bod 56 a citovaná judikatúra).

( 35 ) V tejto súvislosti sa Komisia odvoláva na článok 9 ods. 1 rámcovej smernice, článok 5 ods. 2 druhý pododsek a článok 7 ods. 3 smernice o povolení, ako aj článok 4 smernice o hospodárskej súťaži.

( 36 ) Podľa § 48 ods. 7 zákona o médiách právo na používanie rádiových frekvencií nemožno obnoviť najmä vtedy, ak bol poskytovateľ mediálnych služieb uznaný vinným z opakovaného alebo závažného porušenia zmluvy alebo ustanovení tohto zákona.

( 37 ) Komisia v prvom rade uvádza, že zásada proporcionality je pre členské štáty záväzná nielen v prípade sankcií, ale aj v prípade opatrení, ktoré obmedzujú slobody zaručené právom Únie (pozri rozsudok z 31. mája 2018, Zheng, C‑190/17 , EU:C:2018:357 , bod 41 a citovanú judikatúru); ďalej že v prejednávanej veci bolo v súlade s § 48 ods. 7 zákona o médiách odmietnutie obnovenia práva poskytovať mediálne služby v skutočnosti založené na porušeniach spáchaných v minulosti a nakoniec že sankcia stanovená v článku 10 ods. 5 smernice o povolení a odmietnutie obnovenia sú z hľadiska právnych následkov porovnateľné.

( 38 ) Skutočnosť, že Klubrádió môže navyše vysielať svoj program na internete, nepostačuje na kompenzáciu straty rádiových frekvencií.

( 39 ) Okrem toho konanie o obnovení sa nestáva sankčným konaním len preto, že medzi situáciami, v ktorých je obnovenie vylúčené, zákon stanovuje situáciu, v ktorej sa poskytovateľ mediálnych služieb predtým dopustil závažného alebo opakovaného porušenia.

( 40 ) Klubrádió navyše neutrpelo nijakú ujmu z dôvodu neobnovenia ujmu – pričom dôsledky neobnovenia boli predvídateľné na základe spáchaných porušení a uplynutia zmluvy o používaní spornej rádiovej frekvencie – a mohlo naďalej poskytovať svoje služby prostredníctvom iných prenosových systémov vrátane internetu.

( 47 ) Takéto porušenie by nepredstavovalo závažný a zjavný prípad odôvodňujúci odmietnutie obnovenia práva využívať rádiové frekvencie.

( 48 ) Toto tvrdenie je subsidiárne vo vzťahu k prvému. Buď totiž Mediálna rada prekročila svoju voľnú úvahu a nedodržala zásadu proporcionality (prvé tvrdenie), alebo jej zákon o médiách nepriznáva nijakú mieru voľnej úvahy, a preto sám osebe porušuje zásadu proporcionality (druhé tvrdenie).

( 49 ) Okrem toho za týchto podmienok by obnovenie práva stanice Klubrádió poskytovať mediálne služby viedlo k diskriminácii vo vzťahu k jej konkurentom.

( 50 ) Konkrétne odkazujem na článok 9 rámcovej smernice, články 5 a 7 smernice o povolení a článok 4 smernice o hospodárskej súťaži. Naopak, článok 10 smernice o povolení sa týka len sankcií uložených príslušným vnútroštátnym orgánom.

( 51 ) Keďže sa však znenie § 187 ods. 5 zákona o médiách zdá byť v tejto súvislosti jasné, keď stanovuje, že porušenie sa považuje za opakované v prípade, že porušovateľ v lehote 365 dní zopakuje to isté protiprávne konanie, aké bolo konštatované právoplatným správnym rozhodnutím, „s výnimkou menej závažných porušení“, je pre mňa ťažké pochopiť stanovisko, ktoré maďarská vláda zastávala na pojednávaní a podľa ktorého z tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade opakovania menej závažných porušení sa súčet týchto menej závažných porušení musí považovať za závažné porušenie, čo Komisia tiež spochybňuje.

( 52 ) Zo spisu a najmä z diskusií na pojednávaní totiž vyplýva, že zákon o médiách nestanovuje presné kritériá na posúdenie menej závažnej povahy porušenia, ktoré teda s najväčšou pravdepodobnosťou musí vykonať Mediálna rada v rámci posúdenia žiadosti o obnovenie práva na poskytovanie mediálnych služieb.

( 59 ) Okrem toho sa domnievam, že výhrada Komisie nie je presná, keďže v rámci jej preskúmania uvádza, že automatický mechanizmus stanovený v § 48 ods. 7 zákona o médiách je v rozpore s právom Únie, zatiaľ čo vo svojich návrhoch uvádza, že odmietnutie obnoviť právo na poskytovanie mediálnych služieb v prípade stanice Klubrádió (v spojení s obnovením práva iných poskytovateľov) je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie.

( 60 ) Oprava dĺžky trvania programu by mala za následok zmenu záväzkov a podstatných vyhlásení uvedených v ponuke (najmä trvania a dĺžky programu), čo by bolo v rozpore so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže.

( 61 ) Túto reláciu považovala Mediálna rada za nový program, lebo nevyhovuje definícii „opakovaného vysielania“. Podľa definícií uvedených vo výzve na predkladanie ponúk „relácia“ pozostáva zo série zvukov, pohyblivých obrázkov so zvukom alebo bez zvuku alebo statických obrazov, ktoré tvoria bez ohľadu na svoju dĺžku autonómnu jednotku programového harmonogramu alebo programovej ponuky vypracovanej poskytovateľom mediálnych služieb, zatiaľ čo „opakované vysielanie“ je vysielanie zaznamenaného zvukového materiálu predtým odvysielaného v relácii, ktorú možno vykonať bez ďalšieho technického zásahu.

( 62 ) Bod 1.8.2 výzvy na predkladanie ponúk, ktorý sa týkal finančnej životaschopnosti uchádzačov, okrem iného ukladal niekoľko podmienok týkajúcich sa neexistencie dlhov po lehote splatnosti (v colnej oblasti, sociálnom zabezpečení, daňových záležitostiach, voči Mediálnej rade), určitých platobných záväzkov po lehote splatnosti, konaní týkajúcich sa konkurzu, likvidácie alebo zrušenia spoločnosti.

( 69 ) Maďarská vláda tiež poukazuje na to, že Klubrádió nepožiadalo o dočasné povolenie. Komisia však uvádza, že – bez ohľadu na skutočnosť, že Klubrádió vedelo, že tieto podmienky nespĺňa –, vytýka Maďarsku, že v tomto aspekte nedodržalo zákon o médiách, a nielen rozhodnutie týkajúce sa stanice Klubrádió.

( 70 ) Toto dočasné právo na obdobie najviac 60 dní v každom prípade zaniká dňom uzavretia správnej zmluvy s úspešným uchádzačom vybratým vo verejnom obstarávaní.

( 71 ) Vychádzam z predpokladu, ktorý potvrdila maďarská vláda vo svojich písomných pripomienkach, že posúdenie podmienok obnovenia podlieha § 187 ods. 5 zákona o médiách, podľa ktorého sa menej závažné porušenia nezohľadňujú na účely určenia existencie opakovaných porušení.

( 72 ) Možnosť stanice Klubrádió vysielať jej relácie na internete podľa Komisie nepredstavuje rovnocennú alternatívu k vysielaniu na rozhlasových frekvenciách na maďarskom mediálnom trhu.

( 73 ) Podľa článku 52 ods. 1 Charty obmedzenie výkonu týchto práv musí byť stanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd, pričom za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

( 74 ) Podľa Komisie, pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí, cieľ zachovania národnej a kultúrnej identity prostredníctvom využívania vysielacích kvót nebol ohrozený porušením vytýkaným stanici Klubrádió, ktoré sa netýkalo nedodržania vysielacích kvót, ale len porušenia povinnosti poskytovať údaje o vysielacích kvótach; pokiaľ ide o rozhodnutie o neplatnosti, cieľ zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž nebol spochybnený formálnymi nepresnosťami menšieho významu a cieľ zabezpečiť stabilnú prítomnosť na mediálnom trhu nebol ohrozený existenciou záporného vlastného imania v účtovníctve stanice Klubrádió, keďže finančná životaschopnosť stanice Klubrádió mohla byť zaručená inými mechanizmami financovania.

( 77 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) ( C‑204/21 , EU:C:2023:442 , bod 139 ).

( 78 ) Mám na mysli najmä prípadné údaje skutkovej alebo štatistickej povahy, z ktorých by vyplynul význam stanice Klubrádió, ktorá je napokon rozhlasovou stanicou vysielajúcou v jedinej (aj keď dôležitej) oblasti, v oblasti Budapešti, v panoráme médií v Maďarsku, s prihliadnutím na všetky rozhlasové stanice alebo médiá v tejto krajine.

( 79 ) V prejednávanej veci mám na mysli jednak porušenie povinnosti zasielať mesačné údaje týkajúce sa vysielacích kvót, ktoré bolo predmetom rozhodnutia o zamietnutí, a jednak nepresnosti týkajúce sa programového harmonogramu, ktoré boli predmetom rozhodnutia o neplatnosti.

( ) V tejto súvislosti uvádzam existenciu záporného vlastného imania v účtovníctve stanice Klubrádió, ktoré bolo predmetom rozhodnutia o neplatnosti a ktoré, ako som uviedol v bode 81 vyššie, mohlo byť ľahko kompenzované použitím kapitálového financovania.