C-93/23

62023CC0093

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

PRIIT PIKAMÄE

prednesené 12. septembra 2024 ( 1 )

Vec C‑93/23 P

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

2.

Toto odvolanie sa zakladá na jedinom odvolacom dôvode založenom na tom, že Všeobecný súd porušil článok 72 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( 2 ). Tvrdenia, ktoré EUIPO uvádza, však vyvolávajú dôležité otázky týkajúce sa rozsahu súdneho preskúmania, ktoré Všeobecný súd vykonáva vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho senátu tejto agentúry Únie. Konkrétnejšie sa v tomto odvolaní Súdny dvor vyzýva k tomu, aby sa vyjadril k rozsahu a podmienkam výkonu právomoci zmeniť rozhodnutie, ktorú Všeobecnému súdu priznáva uvedené ustanovenie. Keďže ide o otázky súvisiace so zverením právomocí, majú ústavnú povahu. Navyše odpoveď na tieto otázky môže mať významný vplyv ďaleko presahujúci rámec sporu vo veci samej, a to na súdny systém Únie ako celok.

3.

Toto sú hlavné dôvody, prečo bolo toto odvolanie prijaté v rámci mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolaní (ďalej len „mechanizmus filtrovania odvolaní“) zavedeného článkom 58a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Od zavedenia tohto mechanizmu 1. mája 2019 Súdny dvor prijal len nízky počet odvolaní, a to najmä z dôvodu prísnych podmienok, ktoré je potrebné splniť. Odvolania, ktorých sa tento mechanizmus týka, totiž možno prijať, len ak vyvolávajú dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie. Budúci rozsudok Súdneho dvora tak prispeje k objasneniu spôsobu, akým sa tieto kritériá majú vykladať v záujme právnej praxe.

II. Právny rámec

4.

Článok 7 tohto nariadenia, nazvaný „Absolútne dôvody zamietnutia“, zmenený nariadením 2015/2424, ale obsahovo totožný, pokiaľ ide o ustanovenia relevantné na účely preskúmania žaloby podanej na Všeobecný súd, uvádza:

„1. Do registra sa nezapíšu:

a)

označenia, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami článku 4;

b)

ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;

…

3. Prihláška ochrannej známky [EÚ] musí spĺňať podmienky uvedené vo vykonávacom nariadení uvedenom v článku 162 ods. 1…“

8.

Článok 162 ods. 1 toho istého nariadenia, nazvaný „Vykonávacie ustanovenia…“, znie:

„Pravidlá na vykonávanie tohto nariadenia sa prijmú formou vykonávacieho nariadenia.“

Nariadenie 2017/1001

Článok 66 tohto nariadenia, nazvaný „Rozhodnutia, voči ktorým možno podať odvolanie“, stanovuje:

„1. Proti rozhodnutiam všetkých rozhodovacích útvarov úradu uvedených v článku 159 písm. a) až d) a prípadne písm. f) možno podať odvolanie. Uvedené rozhodnutia nadobudnú právoplatnosť až dňom uplynutia lehoty na podanie odvolania uvedenej v článku 68. Podanie odvolania má odkladný účinok.

2. Proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie nekončí, pokiaľ ide o jedného z účastníkov konania, možno podať odvolanie iba spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej, pokiaľ takéto rozhodnutie nestanovuje možnosť samostatného odvolania.“

11.

Článok 70 uvedeného nariadenia, nazvaný „Preskúmanie odvolaní“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak je odvolanie prípustné, odvolací senát preskúma, či možno odvolaniu vyhovieť.“

Článok 72 tohto nariadenia, nazvaný „Žaloby pred Súdnym dvorom“, stanovuje:

„1. Proti rozhodnutiu odvolacieho senátu o odvolaní možno podať žalobu na Všeobecnom súde.

2. Žalobu možno podať z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia ZFEÚ, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci.

3. Všeobecný súd má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

4. Žalobu môže podať každý účastník konania pred odvolacím senátom, ak mu jeho rozhodnutím nebolo vyhovené.

5. Žaloba sa podáva na Všeobecnom súde do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho senátu.

Článok 95 toho istého nariadenia, nazvaný „Preskúmanie skutočností úradom z úradnej moci“, stanovuje:

„1. V konaniach pred úradom úrad preskúma skutočnosti z úradnej moci; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania. …

…“

16.

Článok 151 nariadenia 2017/1001, nazvaný „Úlohy úradu“, v odseku 1 písm. a) stanovuje:

„Úrad má tieto úlohy:

b) námietkové oddelenia;

c) oddelenie zodpovedné za register;

d) zrušovacie oddelenia;

e) odvolacie senáty;

f) akékoľvek iné oddelenie alebo osoba, ktoré na tento účel vymenoval výkonný riaditeľ.“

18.

V prihláške bolo predmetné označenie kvalifikované ako „pozičná hmatová ochranná známka“ a opísané takto:

21.

„Ochranná známka je pozičná hmatová ochranná známka. Ochrana sa požaduje na štruktúru, umiestnenú na jednom konci valcovitej sanitárnej vložky, cez ktorú preteká voda smerom von a ktorá vyčnieva z nepružnej základne; táto štruktúra pozostáva z kruhových, sústredných a elastických lamiel vysokých niekoľko milimetrov po celej ploche povrchu konca, pričom elastické lamely sa preliačujú stlačením prsta oproti základni a rovnobežne so základňou. Pre zostávajúcu časť obrysu vkladacieho prvku, ktorá je na obrázku vyznačená bodkovanou čiarou, nie je požadovaná žiadna ochrana.“

22.

Tovary, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 11 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Vkladacie sanitárne prvky, najmä regulátory prúdu a formovače prúdu“.

23.

Dňa 16. októbra 2019 prihlasovateľka v prvostupňovom konaní podala odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky. Dňa 22. januára 2020 predložila svoje vyjadrenie s uvedením dôvodov tohto odvolania.

27.

Oznámením spravodajcu z 3. augusta 2020 odvolací senát EUIPO oznámil prihlasovateľke v prvostupňovom konaní, že bez ohľadu na otázku, či prihláška ochrannej známky spĺňa alebo nespĺňa požiadavky článku 31 nariadenia 2017/1001, zastáva názor, že absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia je relevantný a že prihlasovanej ochrannej známke chýba rozlišovacia spôsobilosť v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia.

28.

Dňa 3. marca 2021 prihlasovateľka v prvostupňovom konaní predložila svoje pripomienky k oznámeniu z 3. augusta 2020.

29.

Neoperl uviedla na podporu svojej žaloby dva žalobné dôvody, z ktorých prvý bol založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 95 ods. 1 prvej vety nariadenia 2017/1001. Táto účastníčka konania v podstate tvrdila, že odvolací senát nebral v dostatočnej miere do úvahy osobitosti predmetnej ochrannej známky ako pozičnej hmatovej ochrannej známky, a vytýkala mu, že najmä v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou z článku 95 nariadenia 2017/1001, spočívajúcou v preskúmaní relevantných skutočností z úradnej moci, nepreukázal obvyklý hmatový dojem spôsobený regulátormi prúdu, ani dojem vyvolaný označením, ktorého zápis sa požaduje, ani skutočnosť, že tento mäkký hmatový dojem lamiel tvoriacich toto označenie je nevyhnutne spojený s funkčnou kvalitou predmetných výrobkov. Žalobkyňa v prvostupňovom konaní z toho vyvodila záver, že na rozdiel od zistenia odvolacieho senátu predmetné označenie má rozlišovaciu spôsobilosť.

32.

EUIPO spochybnil tvrdenia spoločnosti Neoperl a tvrdil, že odvolací senát po tom, ako podrobne a presne určil skutkové okolnosti, správne rozhodol, že označenie, ktorého zápis sa požaduje, nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

33.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie.

34.

Pokiaľ ide o vzatie do úvahy ex offo žalobného dôvodu, ktorý účastník konania neuplatnil, Všeobecný súd v bodoch 26 a 27 napadnutého rozsudku zdôraznil, že súd Únie má právomoc a v prípade potreby povinnosť vzniesť bez návrhu určité žalobné dôvody vecnej zákonnosti, ako napríklad dôvod založený na absolútnej právnej sile rozhodnutej veci. Žalobný dôvod založený na pôsobnosti právnej normy je tak dôvodom verejného záujmu a Všeobecnému súdu ho prináleží preskúmať ex offo pri dodržaní zásady kontradiktórnosti. V prejednávanej veci Všeobecný súd na pojednávaní a prostredníctvom otázky na písomné zodpovedanie položenej v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje stanoviská k prípadnej existencii povinnosti odvolacieho senátu preskúmať, či prihlasovaná ochranná známka spĺňa požiadavku grafického znázornenia stanovenú v článku 4 nariadenia č. 207/2009, a či sa v dôsledku toho môže na uvedenú ochrannú známku vzťahovať absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, najmä s ohľadom na judikatúru Všeobecného súdu ( 5 ).

37.

Tvrdenie EUIPO, že odvolací senát sa pri preskúmaní rozlišovacej spôsobilosti nedopustil nesprávneho posúdenia tým, že neoveril, či sú podmienky vyplývajúce z článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 splnené, keďže preskúmal uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 najúplnejším možným spôsobom, Všeobecný súd odmietol, pričom v bodoch 35 a 36 napadnutého rozsudku vychádzal z doslovného výkladu článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

40.

Ako pritom bolo uvedené v bode 34 napadnutého rozsudku, označenie môže byť ochrannou známkou EÚ, ak spĺňa podmienky stanovené v tomto ustanovení, medzi ktoré patrí podmienka, že ho možno znázorniť graficky, pričom toto grafické znázornenie ochrannej známky musí byť okrem iného jasné, presné, ucelené, ľahko dostupné, zrozumiteľné, trvalé a objektívne.

41.

V bode 53 napadnutého rozsudku Všeobecný súd zamietol tvrdenie EUIPO, že hmatový dojem vyvolaný označením, ktorého zápis sa požaduje, nevyplýva zo samotného grafického znázornenia, ale výlučne z opisu pripojeného k tomuto znázorneniu, ktorý podľa názoru EUIPO nemožno zohľadniť na základe článku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/626 ( 6 ). Všeobecný súd uviedol, že článok 3 tohto vykonávacieho nariadenia je súčasťou jeho hlavy II. Aj keď bolo uvedené nariadenie v čase prijatia sporného rozhodnutia účinné, jeho článok 39 ods. 2 písm. a) stanovuje, že uvedená hlava II sa neuplatňuje na prihlášky ochrannej známky EÚ podané pred 1. októbrom 2017. Na rozdiel od predpokladov, z ktorých vychádzajú tvrdenia EUIPO, sa tak vykonávacie nariadenie 2018/626 v prejednávanej veci neuplatní, keďže prihláška predmetnej ochrannej známky bola podaná 1. septembra 2016. Okrem toho na základe prechodných opatrení upravených v článku 37 tohto vykonávacieho nariadenia sa ustanovenia nariadenia č. 2868/95 ďalej uplatnia na prebiehajúce konania, na ktoré sa uvedené vykonávacie nariadenie neuplatní, a to až do ich ukončenia.

42.

Za týchto podmienok Všeobecný súd v bode 57 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že hmatový dojem vyvolaný označením, ktorého zápis sa požaduje, nevyplýva presne a úplne zo samotného grafického znázornenia tohto označenia ako takého, ale nanajvýš z priloženého opisu. V dôsledku toho tento opis nespresňuje grafické znázornenie uvedeného označenia v zmysle judikatúry citovanej v bode 56 napadnutého rozsudku, ale naopak by mohol vyvolať pochybnosti o predmete a rozsahu tohto grafického znázornenia, keďže sa snaží rozšíriť predmet požadovanej ochrany. Označenie, ktorého zápis sa požaduje, nespĺňa podmienky uvedené v článku 4 nariadenia č. 207/2009, a preto sa naň vzťahuje absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

Uznesením z 11. júla 2023 ( 7 ) Súdny dvor prijal prejednávané odvolanie, pričom konštatoval, že žiadosť EUIPO o prijatie odvolania z právneho hľadiska dostatočne preukazuje, že odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad a vývoj práva Únie.

46.

EUIPO vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

vyhovel odvolaniu EUIPO v rozsahu, v akom smeruje k zrušeniu napadnutého rozsudku, a vo zvyšnej časti ho zamietol,

–

konštatoval neplatnosť na základe nezohľadnenia žalobného dôvodu odporkyne v odvolacom konaní založeného na tom, že odvolateľ porušil článok 71 ods. 1 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a) a článkom 94 ods. 1 prvou vetou nariadenia 2017/1001,

–

vrátil vec EUIPO, aby po prvýkrát preskúmal podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 4 nariadenia č. 207/2009, a

–

O mechanizme filtrovania odvolaní

49.

Mechanizmus filtrovania odvolaní je súčasťou reformných opatrení, ktoré Súdny dvor prijal s cieľom čeliť neustálemu zvyšovaniu svojho pracovného zaťaženia, a jeho cieľom je umožniť Súdnemu dvoru naďalej zabezpečovať úlohu, ktorú mu zverili autori Zmluvy a ktorá spočíva v zabezpečení „dodržiavania práva pri výklade a uplatňovaní Zmlúv“ v primeraných lehotách, ako to vyžaduje článok 19 ods. 1 ZEÚ. Tento mechanizmus sa vzťahuje na odvolania proti rozsudkom alebo uzneseniam Všeobecného súdu týkajúcim sa rozhodnutí nezávislých odvolacích orgánov pôsobiacich v orgánoch, úradoch alebo agentúrach Únie, ktoré musia vo veci konať predtým, ako sa môže podať žaloba na Všeobecný súd. ( 8 )

50.

Reforma vychádza zo zistenia, že značná časť podaných odvolaní musela byť zamietnutá ako zjavne neprípustná alebo nedôvodná, hoci predmetné veci už boli predmetom dvoch súdnych preskúmaní, a to najprv nezávislými odvolacími orgánmi agentúr Únie a potom Všeobecným súdom. Vzhľadom na potrebu čo najšetrnejšieho hospodárenia so zdrojmi Súdneho dvora bolo prijaté rozhodnutie, že tretie súdne preskúmanie sa povolí len za výnimočných okolností, a to v prípadoch, keď odvolateľ presvedčivo preukázal, že rozhodnutie Všeobecného súdu je poznačené závažným nesprávnym právnym posúdením, ktoré by mohlo mať vplyv na veci prejednávané v budúcnosti.

51.

Ak porovnáme právne otázky, ktoré sú podstatou prejednávanej veci, s prípadmi uvedenými v predchádzajúcom bode, niet pochýb o tom, že podmienka na prijatie odvolania je v prejednávanej veci splnená, a to z dôvodov, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojom uznesení z 11. júla 2023 ( 12 ) a ktoré teraz zhrniem v záujme lepšieho pochopenia analýzy odvolania.

54.

Po prvé otázka, či Všeobecný súd prekročil hranice svojej právomoci tým, že de facto zmenil rozhodnutie odvolacieho senátu po preskúmaní žalobného dôvodu uplatneného ex offo , má horizontálnu povahu .

55.

Po druhé otázka zverenia právomocí je dôležitou otázkou ústavnej povahy , keďže Všeobecný súd je z právneho hľadiska povinný konať v medziach právomocí, ktoré sú mu zverené právnym poriadkom Únie.

56.

Po týchto úvodných poznámkach k mechanizmu filtrovania odvolaní a po uvedení dôvodov, na základe ktorých sa Súdny dvor rozhodol prijať odvolanie, ktoré podal EUIPO, je potrebné podrobne preskúmať otázku, či je toto odvolanie dôvodné.

B. O jedinom odvolacom dôvode

1.

Tvrdenia účastníkov konania

60.

EUIPO uvádza na podporu svojho odvolania jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001. EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd prekročil hranice svojej právomoci stanovené týmto ustanovením tým, že po prvýkrát preskúmal dôvod zamietnutia a žalobný dôvod, ktoré sú založené na článku 7 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 4 nariadenia č. 207/2009 a ktoré prihlasovateľka v prvostupňovom konaní uplatnila pred odvolacím senátom, ale tento senát ich v spornom rozhodnutí výslovne nepreskúmal, a tým, že na tomto základe rozhodol vo veci samej namiesto odvolacieho senátu o odvolaní podanom na tento senát.

64.

Pokiaľ ide o účinky napadnutého rozsudku, Neoperl tvrdí, že údajné porušenia Všeobecného súdu jej spôsobujú ujmu na jej práve byť vypočutá. Po zrušení sporného rozhodnutia Všeobecným súdom tak mal byť iný odvolací senát EUIPO vyzvaný, aby rozhodol o otázke, či prihlasované označenie spĺňa požiadavky článku 4 nariadenia č. 207/2009. Na rozdiel od Všeobecného súdu, ktorého kritérium posúdenia sa obmedzuje na preskúmanie zákonnosti, tento iný odvolací senát EUIPO by ako taký mohol tak vykonávať právomoci prieskumovej pracovníčky prvého stupňa, ako aj analyzovať ex offo skutočnosti a zohľadniť nové skutočnosti a nové dôkazy.

65.

Vzhľadom na úvahy, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 47 až 58 napadnutého rozsudku, by však tento odvolací senát bol povinný bez ďalšej analýzy skutočností prihlasované označenie zamietnuť z dôvodu údajnej neexistencie možnosti grafického znázornenia, keďže Všeobecný súd považuje závery uvedené v bodoch 47 až 58 napadnutého rozsudku za záväzné. Neoperl zdôrazňuje, že žaloba podaná na Všeobecný súd proti takémuto rozhodnutiu by nemala nijakú šancu na úspech, keďže Všeobecný súd sa už vyslovil proti možnosti grafického znázornenia prihlasovaného označenia. Úvahy uvedené Všeobecným súdom v bodoch 47 až 58 napadnutého rozhodnutia preto predstavujú porušenie práva spoločnosti Neoperl byť vypočutá.

2.

Posúdenie

68.

Z uvedených dôvodov považujem za nevyhnutné v záujme prehľadnosti preskúmať každú etapu právneho odôvodnenia Všeobecného súdu, ktoré je predmetom prejednávaného odvolania. Nasledujúca analýza bude preto štruktúrovaná podľa týchto etáp. Ako vysvetlím, existujú právne otázky, ktorým sa treba venovať v rámci tejto analýzy, ktorými sa judikatúra Súdneho dvora ešte nezaoberala. Cieľom tejto analýzy bude identifikovať presný bod, od ktorého sa odôvodnenie Všeobecného súdu odchyľuje od požiadaviek práva Únie , v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku.

b)

O možnosti uplatniť ex offo dôvod založený na porušení pôsobnosti právnej normy

69.

V bodoch 18 až 49 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd zaoberá otázkou týkajúcou sa možnosti uplatniť ex offo dôvod založený na porušení pôsobnosti právnej normy. Analýza tejto otázky je odôvodnená skutočnosťou, že podľa názoru Všeobecného súdu mal odvolací senát preskúmať, či označenie, ktorého zápis sa požaduje, zodpovedá požiadavkám článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 a osobitne, či zodpovedá požiadavke grafického znázornenia stanovenej v článku 4 tohto nariadenia, pred preskúmaním označenia s ohľadom na podmienky článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

S týmto názorom môžem len súhlasiť. Súd Európskej únie ako garant zákonnosti musí sám rešpektovať právo Únie a prijímať bezchybné rozhodnutia . Táto úloha podľa môjho názoru vyžaduje, aby sa pojem „dôvod verejného záujmu týkajúci sa zákonnosti“ rozšíril na záruku hmotného práva ( 13 ). V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že žalobný dôvod založený na porušení pôsobnosti právnej normy bol v judikatúre Súdu pre verejnú službu dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku. Toto stanovisko bolo zakotvené v zásadnom rozsudku z 21. februára 2008, Putterie‑De‑Beukelaer/Komisia ( 14 ), ako aj v rámci precedensu vytvoreného Súdom prvého stupňa v rozsudku z 15. júla 1994, Browet a i./Komisia ( 15 ), v súvislosti s požiadavkami spojenými s úlohou súdu posudzujúceho otázky zákonnosti. Súd pre verejnú službu tak konštatoval, že „by totiž porušil svoju úlohu súdu posudzujúceho otázky zákonnosti, ak by nepoukázal, a to aj v prípade, že medzi účastníkmi konania je tento bod nesporný, na to, že rozhodnutie, ktoré je pred ním napadnuté, bolo prijaté na základe normy, ktorá sa nemôže uplatniť v prejednávanej veci, a ak by v dôsledku toho rozhodol v spore, ktorý mu bol predložený, pričom by sám uplatnil takúto normu“ ( 16 ). Špecializácia tohto súdu, vďaka ktorej ovládal zložité právne predpisy uplatniteľné v tejto oblasti práva, bezpochyby prispela k vytvoreniu tejto judikatúry.

73.

75.

Preto v rozsahu, v akom Všeobecný súd dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že odvolací senát prijal rozhodnutie na nesprávnom právnom základe a je potrebné uplatniť tento aspekt ex offo , lebo v opačnom prípade by potvrdil rozhodnutie poznačené nesprávnym právnym posúdením, zastávam názor, že toto odôvodnenie je na účely prejednávaného odvolania nenapadnuteľné. Keby totiž Všeobecný súd konal za týchto okolností inak, musel by prijať rozhodnutie, ktoré by bolo tiež v rozpore s právom Únie , čo by bolo nezlučiteľné s úlohou súdu posudzujúceho otázky zákonnosti.

76.

Preto zastávam názor, že prinajmenšom z formálneho hľadiska nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil ex offo dôvod založený na porušení pôsobnosti právnej normy.

c)

O prednostnom uplatnení článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009

80.

Pokiaľ viem, v tomto výklade sa odráža judikatúra nedávno rozvinutá Všeobecným súdom ( 20 ). V tejto súvislosti treba poznamenať, že v bode 46 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odkazuje na svoj rozsudok zo 6. októbra 2021, M/S. Indeutsch International/EUIPO – 135 Kirkstall (Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami) ( 21 ), v ktorom má táto nová línia judikatúry zrejme svoj pôvod. Vzniká teda otázka, či má táto judikatúra základ v práve Únie.

81.

Hneď na začiatku je dôležité pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora každý z dôvodov zamietnutia zápisu uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 je nezávislý od ostatných a vyžaduje si samostatné preskúmanie ( 22 ). Okrem toho Súdny dvor spresnil, že uvedené dôvody zamietnutia je potrebné vykladať z hľadiska všeobecného záujmu, ktorý je základom každého z nich. Všeobecný záujem braný do úvahy pri skúmaní každého z týchto dôvodov zamietnutia môže, dokonca musí, odrážať rozličné úvahy podľa dôvodov predmetného zamietnutia ( 23 ).

82.

85.

Po druhé aj z vnútornej štruktúry článku 7 nariadenia č. 207/2009 vyplýva prednosť článku 7 ods. 1 písm. a) pred článkom 7 ods. 1 písm. b). Článok 7 ods. 3 totiž stanovuje, že nedostatok rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky možno prekonať, ak ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku svojho používania. Z toho však logicky vyplýva, že prihlasované označenie musí byť tiež spôsobilé tvoriť ochrannú známku v zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, keďže tento dôvod zamietnutia nemožno prekonať používaním.

86.

Po tretie zmysel a účel uvedených ustanovení tiež svedčí v prospech takejto prednosti. Otázku rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky totiž logicky možno analyzovať len pod podmienkou, že sa najprv určí, na aké označenie sa má rozlišovacia spôsobilosť konkrétne vzťahovať. Preto je potrebné najprv určiť, či označenie, ktorého zápis sa požaduje, ponúka dostatočné grafické znázornenie alebo či je dostatočne presné na to, aby mohlo byť základom pre preskúmanie rozlišovacej spôsobilosti tohto konkrétneho označenia.

87.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy zastávam názor, že výklad podporovaný Všeobecným súdom, pokiaľ ide o prednostné uplatnenie dôvodu zamietnutia uvedeného v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, nie je poznačený nesprávnym právnym posúdením. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd v rámci sporu vo veci samej správne uplatnil ex offo dôvod založený na porušení pôsobnosti právnej normy. Ako som už uviedol, zásah Súdneho dvora sa mi za opísaných okolností javí ako nevyhnutný, aby sa zabránilo pretrvávaniu nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil odvolací senát ( 24 ).

90.

V bodoch 55 až 57 napadnutého rozsudku Všeobecný súd sám vykonal dôkladné posúdenie predmetného označenia, aby v bode 58 tohto rozsudku dospel k záveru, že uvedené označenie nespĺňa podmienky uvedené v článku 4 nariadenia č. 207/2009, a preto sa naň vzťahuje absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Všeobecný súd však vykonaním vlastného posúdenia skutočností nahradil EUIPO a prekročil tak právomoci, ktoré mu priznáva právo Únie. Toto konštatovanie si vyžaduje niekoľko všeobecných poznámok týkajúcich sa súdnej ochrany práv duševného vlastníctva.

1) O právomoci posúdiť skutočnosti v oblasti duševného vlastníctva

91.

2) O úprave súdnej ochrany práv duševného vlastníctva v právnom poriadku Únie

93.

Toto rozdelenie právomocí vyplýva zo spôsobu, akým je súdna ochrana práv duševného vlastníctva upravená v právnom poriadku Únie. V prvom rade dotknutí účastníci konania môžu podať odvolanie na odvolacie senáty EUIPO, ktoré vykonávajú dvojakú funkciu: jednak pôsobia ako filter, ktorým sa znižuje počet vecí predložených súdu Únie, a jednak fungujú ako špecializované revízne orgány v oblasti, v ktorej pôsobia, konkrétne v oblasti práva duševného vlastníctva. V druhom rade dotknutí účastníci konania môžu podať žalobu na súd Únie, ktorá sa potom obmedzuje na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí uvedených senátov, ale v rámci ktorej má uvedený súd za určitých podmienok právomoc tieto rozhodnutia zmeniť .

94.

Normotvorca Únie zakotvil systém správnych a súdnych opravných prostriedkov na viacerých stupňoch, takže pokiaľ ide o otázky skutkových okolností, odvolací senát má hlavnú úlohu pri vymedzení predmetu sporu ( 28 ). Pokiaľ ide o súd Únie, jeho preskúmanie sa teda musí chápať ako „sekundárny“ zásah, v rámci ktorého môže nielen zrušiť napadnuté rozhodnutie, ale za určitých podmienok tiež rýchlo a účinne vyriešiť spor pri rešpektovaní inštitucionálnej rovnováhy. S cieľom ušetriť účastníkom konania drahocenný čas a zároveň odbremeniť dotknutý špecializovaný správny orgán od ďalšej úlohy normotvorca Únie oprávňuje súd Únie zmeniť rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO. Ide o to, aby sa v záujme riadnej správy vecí verejných predišlo vráteniu veci uvedenému senátu, ak stav konania dovoľuje rozhodnúť vo veci a umožniť sa tak súdu obnoviť plnú zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( 29 ).

97.

Ako v podstate uviedol Súdny dvor v rozsudku z 5. júla 2011, Edwin/OHMI, pričom zdôraznil, že právomoc zmeniť rozhodnutie v oblasti duševného vlastníctva sa vykonáva po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom, takáto zmena rozhodnutia je možná, iba ak bola konštatovaná vecná nezákonnosť tohto rozhodnutia . To podľa názoru Súdneho dvora predpokladá, že „predmetné rozhodnutie… obsahovalo niektoré dôvody na zrušenie alebo zmenu uvedené v [článku 72 nariadenia 2017/1001]“ ( 33 ). Z toho vyplýva, že aj keď v súlade s procesnými pravidlami v zásade prináleží žalobcovi, aby v rámci sporu uplatnil jeden z týchto dôvodov na zrušenie, nič nebráni tomu, aby bol súd Únie oprávnený vziať do úvahy ex offo rovnocennú okolnosť odôvodňujúcu zmenu správneho rozhodnutia . Ako som totiž uviedol v týchto návrhoch, úloha súdu Únie ako garanta zákonnosti vyžaduje, aby zasiahol, ak sa to javí ako odôvodnené ( 34 ), samozrejme za predpokladu, že sú splnené podmienky na výkon právomoci zmeniť rozhodnutie.

4) Preskúmanie právneho odôvodnenia Všeobecného súdu z hľadiska pravidiel upravujúcich výkon právomoci zmeniť rozhodnutie

98.

100.

Všetky tieto skutočnosti ma vedú k záveru, že žalobný dôvod, ktorý uviedol EUIPO, je potrebné vyhlásiť za dôvodný.

3.

Záverečné poznámky

101.

Na základe uvedenej analýzy navrhujem odvolaniu vyhovieť. Je potrebné vyhovieť návrhu EUIPO a zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu . Hoci sa nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Všeobecný súd dopustil, týka len poslednej etapy jeho právneho odôvodnenia, ktorá sa týka výkonu právomoci zmeniť rozhodnutie, nič to nemení na tom, že právne aspekty preskúmané Všeobecným súdom sú vnútorne prepojené, a preto si zasluhujú rozhodnutie ex novo .

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

1.

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. decembra 2022, Neoperl/EUIPO (Zobrazenie valcovitej sanitárnej vložky) ( T‑487/21 , EU:T:2022:780 ), v celom rozsahu;

2.

vrátil vec Všeobecnému súdu Európskej únie, a

3.

( 6 ) Vykonávacie nariadenie Komisie z 5. marca 2018, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia 2017/1001 a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1431 ( Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 37 ).

( 7 ) Uznesenie z 11. júla 2023, EUIPO/Neoperl ( C‑93/23 P , EU:C:2023:601 ).

( 8 ) Pozri žiadosť predloženú Súdnym dvorom podľa článku 281 druhého odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie na účely zmeny Protokolu č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie, ktorá je dostupná na tejto internetovej adrese: https://curia.europa.eu/jcms/jcms/P_64268/sk/ (s. 1 a 7).

( 9 ) Pozri uznesenie z 10. decembra 2021, EUIPO/The KaiKai Company Jaeger Wichmann ( C‑382/21 P , EU:C:2021:1050 ).

( 10 ) Pozri uznesenie zo 7. apríla 2022, EUIPO/Indo European Foods ( C‑801/21 P , EU:C:2022:295 ).

( 11 ) Pozri uznesenie z 30. januára 2023, bonnanwalt/EUIPO ( C‑580/22 P , EU:C:2023:126 ).

( 18 ) Pozri rozsudok z 10. októbra 2014, Marchiani/Parlament ( T‑479/13 , neuverejnený, EU:T:2014:866 , bod 81 ).

( 19 ) Pozri rozsudky z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard ( C‑267/91 a C‑268/91 , EU:C:1993:905 , body 6 až 10 ); z 23. apríla 2009, Rüffler ( C‑544/07 , EU:C:2009:258 , body 50 až 59 ); z 8. marca 2011, Ruiz Zambrano ( C‑34/09 , EU:C:2011:124 , body 39 a 40 ), a z 12. decembra 2013, Imfeld a Garcet ( C‑303/12 , EU:C:2013:822 , body 35 až 39 ).

( 20 ) Pozri v tejto súvislosti BÜSCHER, W., KOCHENDÖRFER, M.: Unionsmarkenverordnung Beck’scher Online‑Kommentar . 32. vydanie, článok 7, bod 77.

( 21 ) T‑124/20, neuverejnený, EU:T:2021:668 , bod 47 .

( 22 ) Pozri rozsudky z 8. apríla 2003, Linde a i. ( C‑53/01 až C‑55/01 , EU:C:2003:206 , bod 67 ), a z 21. októbra 2004, ÚHVT/Erpo Möbelwerk ( C‑64/02 P , EU:C:2004:645 , bod 39 ).

( 23 ) Pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT ( C‑456/01 P a C‑457/01 P , EU:C:2004:258 , body 45 a 46 ).

( 30 ) Samotný Všeobecný súd uznal tieto požiadavky, ako vyplýva z jeho nedávnej judikatúry. Pozri rozsudky z 11. septembra 2014, El Corte Inglés/ÚHVT – Baumarkt Praktiker Deutschland (PRO OUTDOOR) ( T‑127/13 , neuverejnený, EU:T:2014:767 , bod 31 ), a zo 6. októbra 2021, M/S. Indeutsch International/EUIPO – 135 Kirkstall (Zobrazenie opakujúceho sa motívu v tvare V medzi dvoma rovnobežnými čiarami) ( T‑124/20 , neuverejnený, EU:T:2021:668 , bod 76 ).

( 31 ) Ako vysvetlil generálny advokát Bobek vo svojich návrhoch vo veci Apple and Pear Australia a Star Fruits Diffusion/EUIPO ( C‑226/15 P , EU:C:2016:250 , bod 74 ), výkon právomoci na zmenu rozhodnutia sa musí v zásade obmedziť na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie bol odvolací senát povinný prijať.

( 32 ) Pozri v tomto zmysle KUR, A., von BOMHARD, V., ALBRECHT, F.: Markengesetz, Verordnung über die Unionsmarke – Kommentar . 37. vydanie, Mníchov, 2014, článok 72, bod 72.

( 33 ) Rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT ( C‑263/09 P , EU:C:2011:452 , bod 71 ).

( 34 ) Pozri bod 72 a nasl. vyššie.

( ) Pozri body 90, 91 a 93 vyššie.