C-200/23

62023CC0200

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

LAILA MEDINA

prednesené 30. mája 2024 ( 1 )

Vec C‑200/23

Agencija po vpisvanijata

I. Úvod

1.

Návrhom na začatie prejudiciálneho konania kladie Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) Súdnemu dvoru súbor otázok, ktoré sa v podstate týkajú vzťahu medzi ustanoveniami v oblasti zverejňovania dokumentov spoločností, ktoré je predmetom koordinácie na úrovni Únie ( 2 ), a nariadením (EÚ) 2016/679 ( 3 ).

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Agencija po vpisvanijata (registračná agentúra, Bulharsko, ďalej len „agentúra“) a OL vo veci odmietnutia tejto agentúry vymazať určité osobné údaje týkajúce sa OL uvedené v listine sprístupnenej verejnosti v obchodnom registri.

II. Právny rámec

4.

Článok 2 Zakon za tărgovskija registăr i registăra na juridičeskite lica s nestopanska cel (zákon o obchodnom registri a registri neziskových právnických osôb ( 4 )) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o registroch“) uvádza:

„1. Obchodný register a register neziskových právnických osôb [ďalej len ‚register‘] sú spoločnou elektronickou databázou, ktorá obsahuje skutočnosti zapísané podľa zákona, ako aj dokumenty sprístupnené verejnosti na základe zákona, ktoré sa týkajú podnikateľov a pobočiek zahraničných podnikateľov, neziskových právnických osôb a pobočiek zahraničných neziskových právnických osôb.

2. Skutočnosti a dokumenty uvedené v odseku 1 sa sprístupnia verejnosti bez informácií, ktoré predstavujú osobné údaje v zmysle článku 4 bodu 1 [GDPR], avšak s výnimkou informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti na základe zákona.“

5.

Podľa článku 6 ods. 1 zákona o registroch je každý podnikateľ a každá nezisková právnická osoba povinná požiadať o zápis do registrov, pričom uvedie skutočnosti, ktorých zápis sa vyžaduje a predloží dokumenty, ktoré musia byť sprístupnené verejnosti.

„1. Zápis, výmaz a sprístupnenie verejnosti sa vykoná na základe formulára žiadosti.

2. Žiadosť obsahuje:

(1)

identifikačné údaje žiadateľa,

…

(3)

Článok 101 bod 3 Tărgovski zakon (Obchodný zákonník ( 5 )) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Obchodný zákonník“) uvádza, že spoločenská zmluva musí obsahovať „firmu, obchodné meno a jedinečný identifikačný kód spoločníkov“.

9.

Podľa článku 119 ods. 1 Obchodného zákonníka zápis spoločnosti do obchodného registra si okrem iného vyžaduje predloženie spoločenskej zmluvy, ktorá sa sprístupňuje verejnosti. V súlade s odsekom 4 tohto článku „na účely zmeny alebo doplnenia spoločenskej zmluvy v obchodnom registri sa kópia uvedenej zmluvy so všetkými zmenami a doplneniami osvedčená orgánom spoločnosti predloží na sprístupnenie verejnosti“.

III. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10.

V rámci výkonu tohto rozsudku a podobného rozsudku týkajúceho sa druhého spoločníka, ktorý postupoval rovnako, agentúra v liste z 26. januára 2022 uviedla, že na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na výmaz, jej musí byť zaslaná overená kópia spoločenskej zmluvy z roku 2020, v ktorej sú utajené osobné údaje spoločníkov, s výnimkou údajov vyžadovaných zákonom (ďalej len „list z 26. januára 2022“). Dňa 31. januára 2022 sa OL opäť obrátila na Administrativen săd Dobrič (Správny súd Dobrič) s návrhom na zrušenie listu z 26. januára 2022 a na uloženie povinnosti agentúre nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorá jej bola spôsobená uvedeným listom, ktorým boli porušené práva priznané GDPR. Dňa 1. februára 2022 agentúra, pred doručením uvedeného návrhu, vymazala ex offo identifikačné číslo, údaje týkajúce sa preukazu totožnosti a adresu OL, ale nie jej priezvisko, meno a podpis.

Agentúra podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí najmä, že je prevádzkovateľom, ale aj príjemcom údajov postúpených v rámci konania o zápise, a že hoci o to požiadala pred zápisom spoločnosti, ktorej spoločníkom je OL, agentúra nedostala žiadnu kópiu spoločenskej zmluvy tejto spoločnosti, ktorá by utajila údaje, ktoré nemali byť sprístupnené verejnosti. Zápis obchodnej spoločnosti však nemožno zamietnuť len z tohto dôvodu. Odvoláva sa na stanovisko vnútroštátneho dozorného orgánu z roku 2021, Komisija za zaštita na ličnite danni (Komisia pre ochranu osobných údajov, Bulharsko), vydané podľa článku 58 ods. 3 písm. b) GDPR (ďalej len „stanovisko z roku 2021“) (

11.

Za týchto podmienok Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 4 ods. 2 smernice [2009/101] vykladať v tom zmysle, že ukladá členskému štátu povinnosť povoliť zverejnenie spoločenskej zmluvy podliehajúcu registrácii podľa článku 119 [Obchodného zákonníka], ak táto spoločenská zmluva okrem mien akcionárov, ktoré podliehajú povinnému zverejneniu podľa článku 2 ods. 2 [zákona o registroch] obsahujú aj iné osobné údaje? Pri odpovedi na túto otázku treba mať na pamäti, že [agentúra] je orgánom verejného sektora, voči ktorému sa podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora možno dovolávať ustanovení smernice, ktoré majú priamy účinok (rozsudok zo 7. septembra 2006, Vassallo, С‑180/04 , EU:C:2006:518 , bod 26 a citovaná judikatúra).

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, možno za okolností, ktoré viedli k sporu vo veci samej, predpokladať, že spracúvanie osobných údajov [agentúrou] je nevyhnutné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi na splnenie jeho zákonnej povinnosti v zmysle článku 6 ods. 1 písm. e) [GDPR]?

Na účely prebratia povinnosti vyplývajúcej z článku 3 ods. 7 smernice [2009/101], podľa ktorého členské štáty musia prijať potrebné opatrenia, aby zabránili akémukoľvek nesúladu medzi obsahom informácií zverejnených podľa ods. 5 a obsahom registra alebo spisu a zohľadnili záujmy tretích osôb na informovanosti o základných dokumentoch spoločnosti, ako aj o niektorých informáciách, ktoré sa ich týkajú a sú uvedené v odôvodnení 3 tejto smernice, je prípustná vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje procesný režim (formuláre žiadostí, predkladanie kópií dokumentov, v ktorých sa osobné údaje stali nerozpoznateľnými) na uplatnenie práva fyzickej osoby podľa článku 17 [GDPR] požadovať od prevádzkovateľa, aby bez zbytočného odkladu vymazal osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, ak osobné údaje, o ktorých vymazanie sa žiada, tvoria súčasť verejne sprístupnených (zverejnených) záznamov, ktoré prevádzkovateľovi poskytla na základe obdobnej procesnej úpravy iná osoba, ktorá týmto aktom určila aj účel spracúvania, ktoré iniciovala?

5.

Vystupuje [agentúra] v situácii, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, vo vzťahu k osobným údajom len ako prevádzkovateľ alebo je aj ich príjemcom, ak účel spracúvania určil iný prevádzkovateľ v rámci časti dokumentov predložených na zverejnenie?

6.

Predstavuje vlastnoručný podpis fyzickej osoby informáciu týkajúcu sa identifikovanej fyzickej osoby alebo sa naň vzťahuje pojem ‚osobné údaje‘ v zmysle článku 4 bodu 1 [GDPR]?

7.

A.

Analýza

13.

Na žiadosť Súdneho dvora budú tieto návrhy zamerané na štvrtú a piatu prejudiciálnu otázku, ktoré navrhujem riešiť spoločne. Skôr, ako pristúpim k analýze, považujem za potrebné uviesť niekoľko úvodných poznámok týkajúcich sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania ako celku.

1. Úvodné pripomienky

14.

Treba pripomenúť, že smernica 2017/1132, a najmä jej články 16 a 161, pokiaľ sú relevantné na účel posúdenia tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, boli zmenené smernicou (EÚ) 2019/1151 ( 7 ), ktorá nadobudla účinnosť 31. júla 2019. Hoci je pravda, ako zdôrazňuje Komisia, že k zápisu spoločenskej zmluvy z roku 2020 obsahujúcej osobné údaje OL do obchodného registra došlo pred 1. augustom 2021, čo je dátum uplynutia lehoty na prebratie smernice 2019/1151 ( 8 ), k časti skutkových okolností došlo po tomto dátume, vrátane zaslania listu zo strany agentúry z 26. januára 2022, vymazaniu niektorých z týchto údajov agentúrou ex offo , ako aj k ich novému sprístupneniu verejnosti v registri, na ktoré žalovaná vo veci samej poukázala vo svojich písomných pripomienkach. Nie je teda vylúčené, že v rámci sporu vo veci samej sa ratione temporis uplatní znenie smernice 2017/1132, zmenenej smernicou 2019/1151, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V ďalšej časti mojej analýzy budem preto odkazovať na toto znenie.

16.

Na úvod uvádzam, že spor vo veci samej sa týka výmazu osobných údajov, ktorých sprístupnenie verejnosti nevyžaduje ani smernica 2017/1132, ani právo dotknutého členského štátu, z obchodného registra členského štátu, ako aj zodpovednosti vnútroštátneho orgánu zodpovedného za vedenie tohto registra za nemajetkovú ujmu spôsobenú odmietnutím okamžitého a bezpodmienečného vyhovenia žiadosti o vymazanie takýchto údajov. Spor vo veci samej sa naopak priamo netýka otázky, aké povinnosti má takýto orgán z dôvodu ochrany osobných údajov pri zápise zakladajúcich dokumentov spoločnosti, ktoré obsahujú údaje, ktorých uverejnenie nie je povinné, do obchodného registra. Táto otázka však zostáva v pozadí, ako vyplýva zo skutočnosti, že mnohé členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, jej venovali veľkú časť svojich pripomienok, pričom navrhli radikálne preformulovanie prvých štyroch prejudiciálnych otázok, alebo niektorých z nich. V ďalšej analýze sa budem zaoberať niektorými aspektmi tejto otázky, pričom sa budem držať v medziach vymedzených predmetom sporu vo veci samej a prejudiciálnymi otázkami, na ktoré sa tieto návrhy zameriavajú.

2. O štvrtej a piatej prejudiciálnej otázke

18.

Ako som už uviedla, podľa môjho názoru je potrebné zaoberať sa týmito dvoma otázkami spoločne. Na tento účel sa budem zaoberať jednotlivými nastolenými problémami v nasledujúcom poradí. Po stručnom prehľade rozsahu povinností uvedených v prílohe II k smernici 2017/1132 v oblasti zverejňovania zo strany spoločností preskúmam v prvom rade otázku, kto je prevádzkovateľom osobných údajov obsiahnutých v dokumentoch, ktoré musia byť povinne zverejnené v súvislosti so zápisom spoločnosti do obchodného registra členského štátu, ak, ako je to v prejednávanej veci, sprístupnenie dotknutých údajov nevyžaduje ani harmonizované právo Únie, ani právo dotknutého členského štátu. V druhom rade sa budem zaoberať otázkou, aký je v prejednávanej veci právny základ spracúvania takýchto údajov. V treťom rade sa budem zaoberať otázkou, či po zverejnení uvedených údajov po sprístupnení dokumentu, v ktorom boli tieto údaje obsiahnuté, verejnosti majú dotknuté osoby právo na vymazanie v súlade s článkom 17 GDPR. Nakoniec sa vo štvrtom rade budem zaoberať otázkou, či takéto právo môže podliehať procesnej úprave, akú uviedol vnútroštátny súd.

20.

3. Stručný prehľad rozsahu povinností týkajúcich sa zverejňovania dokumentov a údajov o spoločnostiach uvedených v prílohe II k smernici 2017/1132

21.

Článok 14 smernice 2017/1132 stanovuje, že pre druhy spoločností uvedené v prílohe II k tejto smernici členské štáty povinne zverejnia „prinajmenšom“ dokumenty a údaje, ktoré sú v s smernici uvedené. Medzi dokumentmi , ktoré musia byť zverejnené, článok 14 uvedenej smernice uvádza, v písm. a) až c) „akt o založení spoločnosti a stanovy [spoločnosti], ak predstavujú osobitný dokument“, ako aj ich zmeny. V súlade s článkom 4 písm. i) tejto smernice povinné informácie, ktoré sa majú uviesť v stanovách, v akte o založení spoločnosti alebo v samostatnom zverejňovanom dokumente zahŕňajú totožnosť fyzických alebo právnických osôb alebo spoločností, ktoré podpísali alebo v mene ktorých boli podpísané stanovy alebo akt o založení spoločnosti. Medzi údajmi , ktorých zverejnenie musí byť zabezpečené, tento článok 14 v písmene d) uvádza „vymenovanie, skončenie funkcie a údaje o osobách, ktoré buď ako zákonom stanovený orgán, alebo ako členovia takéhoto orgánu… sú oprávnené zastupovať spoločnosť v konaniach s tretími osobami a v konaniach pred súdom“ alebo „sa zúčastňujú na správe spoločnosti, dohľade alebo kontrole nad ňou“. V súlade s článkom 16 ods. 2 smernice 2017/1132, zmenenej smernicou 2019/1151, všetky dokumenty a údaje, ktoré sa majú zverejniť podľa článku 14, sú uložené do spisu uvedeného v odseku 1 tohto článku, ktorý je založený v centrálnom registri, obchodnom registri alebo v registri spoločností, alebo sa vložia priamo do registra. ( 14 ) Podľa článku 16 ods. 3 a 4 tejto smernice, zmenenej smernicou 2019/1151, členské štáty zabezpečia, aby sa zverejnenie dokumentov a údajov uvedených v článku 14 vykonalo tak, že sa sprístupnia verejnosti v registri. Členské štáty môžu takisto vyžadovať, aby niektoré alebo všetky uvedené dokumenty a údaje boli uverejnené v celoštátnom vestníku určenom na tento účel alebo prostredníctvom rovnako účinných prostriedkov. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabránilo nesúladu medzi tým, čo je uvedené v registri a čo v spise, ako aj medzi tým, čo je zverejnené v registri, a tým, čo sa zverejní vo vestníku.

25.

Po tretie tieto informácie, ktoré sa týkajú identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb, predstavujú „osobné údaje“ podľa článku 4 bodu 1 GDPR. ( 16 )

26.

Po štvrté vyššie uvedené ustanovenia smernice 2017/1131 obsahujú len minimálne požiadavky v oblasti zverejňovania dokumentov a informácií týkajúcich sa spoločností. Členským štátom teda prináleží najmä určiť, ktoré kategórie informácií týkajúcich sa totožnosti osôb uvedených v článku 4 písm. i) a článku 14 písm. d) tejto smernice sú povinne zverejňované. Členské štáty môžu v prípade potreby takto zverejniť aj iné dokumenty alebo iné údaje týkajúce sa prípadne iných kategórií osôb. Je samozrejmé, že pri tejto činnosti musia dodržiavať všetky ustanovenia práva Únie, a najmä zásady uvedené v článku 8 a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a ustanovenia GDPR.

4. O prevádzkovateľovi

27.

29.

V prejednávanej veci však vzniká otázka, či je takýto orgán, v prejednávanej veci agentúra, zodpovedný za sprístupnenie osobných údajov verejnosti, ktorých zverejnenie nevyžaduje ani smernica 2017/1132, ani právo dotknutého členského štátu, v prejednávanej veci bulharské právo, ale ktoré sú obsiahnuté v dokumente, ktorého vklad a sprístupnenie sú povinné.

30.

Na túto otázku treba podľa môjho názoru odpovedať kladne.

31.

K sprístupneniu osobných údajov OL verejnosti v obchodnom registri totiž došlo v rámci výkonu právomocí zverených agentúre ako orgánu zodpovednému za vedenie tohto registra. Ako už bolo uvedené, bulharská právna úprava stanovuje, že k návrhu na zápis spoločnosti do tohto registra sa priloží originál alebo overená kópia dokumentov, ktoré sa musia zverejniť, medzi ktoré patrí spoločenská zmluva, ktorú je agentúra povinná sprístupniť verejnosti. Účely a prostriedky spracúvania osobných údajov agentúrou pri plnení jej úloh sú tiež určované bulharským právom, ako aj právom Únie, ktoré, ako už bolo uvedené, pristúpilo k aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zverejňovania zo strany spoločností. Ako orgán zodpovedný za spracúvanie osobných údajov uvedených v dokumentoch vložených do obchodného registra v súlade s účelmi a prostriedkami, ktoré boli určené bulharskými právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie, treba preto agentúru považovať za „prevádzkovateľa“ v zmysle článku 4 bodu 7 GDPR. Pripomínam, že Súdny dvor nedávno dospel k podobnému záveru, pokiaľ ide o vnútroštátny orgán, ktorý je zo zákona zodpovedný za vedenie úradného vestníka členského štátu, a to v rozsudku z 11. januára 2024, État belge (Údaje spracúvané úradným vestníkom) ( 19 ).

34.

Rovnako je irelevantná okolnosť, ktorú tiež zdôraznila agentúra, že dokumenty predložené v rámci žiadosti o zápis do obchodného registra nie sú štruktúrovanými alebo strojovo čitateľnými údajmi, na rozdiel od digitálnych polí tohto registra, ktoré vypĺňa zástupca vykonávajúci zápis a ktoré zodpovedajú legálnej definícii „registra“ podľa bulharského práva. Agentúra je totiž orgánom, ktorému bulharské právo zveruje vedenie obchodného registra, a v dôsledku toho je zodpovedná za každé spracovanie osobných údajov zverejnených v obchodnom registri bez ohľadu na to, či sú tieto údaje obsiahnuté v dokumente priloženom k žiadosti, alebo sú kódované úradníkom agentúry. Aj keď teda sama nevykonáva digitálnu transformáciu prijatých dokumentov, je napriek tomu zodpovedná za sprístupnenie týchto dokumentov a údajov, ktoré obsahujú, prostredníctvom registra. Vo všeobecnosti v rámci plnenia jej úloh vo verejnom záujme zhromažďuje, zapisuje, uchováva, organizuje a usporadúva všetky údaje, akty a dokumenty, ktoré dostane v štruktúrovanej databáze, ktorá je uznaná za dôveryhodný a autentický zdroj informácií.

35.

36.

V tomto štádiu vzniká otázka, či sa má agentúra považovať za jediného prevádzkovateľa sporných údajov, a teda za jedinú zodpovednú za dodržiavanie zásad uvedených v článku 5 ods. 1 GDPR, alebo či túto zodpovednosť zdieľa so žiadateľom konajúcim na účet spoločnosti z dôvodu, že tento žiadateľ nezaslal agentúre kópiu spoločenskej zmluvy z roku 2020 s odstránením uvedených údajov.

37.

V tejto súvislosti najskôr poznamenávam, že článok 26 ods. 1 GDPR stanovuje, že dve alebo viaceré osoby môžu prevziať spoločnú zodpovednosť za spracúvanie a že ich príslušné záväzky môžu byť určené vzájomnou dohodou alebo môžu byť stanovené právom Únie alebo právom štátu, ktorému podliehajú. ( 21 ) V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že kvalifikácia „spoločných prevádzkovateľov“ vyplýva zo skutočnosti, že na určení účelov a prostriedkov spracúvania sa podieľali viaceré subjekty. ( 22 ) Pri neexistencii takej účasti je naopak spoločná zodpovednosť za prevádzkovanie vylúčená a rozličných aktérov treba považovať za nezávislých a po sebe nasledujúcich prevádzkovateľov. Ako uviedol EDPS, výmena rovnakých údajov alebo súborov údajov medzi dvoma subjektmi bez toho, aby spoločne určovali účely alebo prostriedky spracúvania, by sa mala považovať za poskytnutie údajov medzi rôznymi prevádzkovateľmi. ( 23 )

38.

Samotná skutočnosť, že agentúra je zároveň „prevádzkovateľom“ v zmysle článku 4 bodu 7 GDPR a „príjemcom“ v zmysle bodu 9 tohto článku z dôvodu, že sú jej oznamované osobné údaje obsiahnuté v aktoch a dokumentoch priložených k návrhu na zápis do obchodného registra, teda neumožňuje vylúčiť to, že len ona nesie zodpovednosť za sprístupnenie týchto údajov verejnosti. Takéto sprístupnenie verejnosti, rovnako ako digitálna transformácia, ak k nej dochádza, údajov obsiahnutých v dokumentoch, ktoré boli agentúre predložené, ako aj ich uchovávanie, predstavujú spracovanie, ktoré je odlišné od odovzdania údajov žalobcom na účely registrácie spoločnosti a nasleduje po ňom. Agentúra pritom vykonáva všetky tieto operácie spracovania sama v rámci poslania vo verejnom záujme, ktorým je poverená, a v súlade s cieľmi a postupmi stanovenými bulharskou právnou úpravou. ( 24 )

Na druhej strane v rozsudku État belge Súdny dvor uznal, že v rámci reťazca spracúvaní vykonávaných rôznymi osobami alebo subjektmi, ktoré sa týkajú tých istých osobných údajov, môže vnútroštátne právo určovať účely a prostriedky všetkých spracovateľských operácií vykonávaných postupne za sebou týmito rôznymi osobami alebo subjektmi tak, aby boli spoločne považované za prevádzkovateľov. ( 29 ) Podľa ustanovení článku 26 ods. 1 v spojení s článkom 4 bodom 7 GDPR môže byť spoločná zodpovednosť viacerých subjektov v postupe spracúvania, ktorý sa týka tých istých osobných údajov, stanovená vnútroštátnym právom, pokiaľ sú rôzne spracovateľské operácie spojené účelmi a prostriedkami určenými týmto právom a toto právo vymedzuje, priamo alebo nepriamo, príslušné povinnosti každého zo spoločných prevádzkovateľov. ( 30 ) Toto však podľa môjho názoru nie je prípad článku 13 ods. 6 a 9 zákona o registroch, ktorý sa obmedzuje na vymedzenie toho, za akých podmienok bol podľa bulharskej právnej úpravy dotknutou osobou platne udelený súhlas so zverejnením osobných údajov v obchodnom registri, ktoré nepodliehajú zverejňovaniu. Cieľom tohto ustanovenia totiž nie je založiť spoločnú zodpovednosť žiadateľa za ďalšie spracovanie týchto údajov, ale skôr spresniť základ zákonnosti spracúvania uskutočneného agentúrou. Okrem toho, ako som už zdôraznila, súkromné ciele sledované spoločnosťou sa líšia od verejných cieľov sledovaných agentúrou, a tak podľa môjho názoru nie sú splnené podmienky vyžadované rozsudkom État belge na to, aby ich spoločná zodpovednosť ako aktérov „postupu spracúvania, ktorý sa týka tých istých osobných údajov“, mohla byť považovaná za založenú bulharským právom.

Každé spracúvanie osobných údajov musí byť v súlade so zásadami spracúvania osobných údajov uvedenými v článku 5 ods. 1 GDPR a musí spĺňať podmienky vymenované v článku 6 tohto nariadenia, ( 31 ) ktorý uvádza taxatívny a reštriktívny zoznam prípadov, v ktorých možno spracúvanie osobných údajov považovať za zákonné. ( 32 ) Podľa článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. a) GDPR je spracúvanie osobných údajov zákonné iba vtedy a iba v rozsahu, v akom s ním dotknutá osoba súhlasila na jeden alebo viacero konkrétnych účelov. V prípade neexistencie takéhoto súhlasu alebo v prípade, že tento súhlas nebol daný slobodne, konkrétne, informovane a jednoznačne, vyhlásením alebo jasným pozitívnym aktom, v zmysle článku 4 bodu 11 GDPR je takéto spracúvanie napriek tomu odôvodnené, ak spĺňa niektorú z požiadaviek nevyhnutnosti uvedených v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. b) až f) tohto nariadenia, ktoré sa musia vykladať reštriktívne. ( 33 )

43.

V prejednávanej veci prezumpcia súhlasu založená článkom 13 ods. 9 zákona o registroch zjavne nespĺňa podmienky vyžadované článkom 6 ods. 1 prvým pododsekom písm. a) GDPR v spojení s článkom 4 bodom 11 tohto nariadenia. ( 34 ) Treba preto overiť, či také spracúvanie osobných údajov, o aké ide v spore vo veci samej, zodpovedá jednému z ďalších odôvodnení uvedených v článku 6 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia.

44.

Z rozsudku Manni vyplýva, že spracúvanie osobných údajov orgánom zodpovedným za vedenie registra pri vykonávaní aktov Únie, ktoré harmonizujú vnútroštátne ustanovenia v oblasti zverejňovania dokumentov spoločností, zodpovedá najmä dôvodom zákonnosti stanoveným v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. c) a e) GDPR, ktoré sa týkajú po prvé plnenia zákonnej povinnosti, ktorej prevádzkovateľ podlieha, a po druhé plnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo v rámci výkonu verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi. Svoju analýzu budem preto zakladať na týchto dvoch dôvodoch.

48.

Treba overiť, či zverejnenie údajov, o ktoré ide v spore vo veci samej, v obchodnom registri bolo nevyhnutné na dodržanie zákonnej povinnosti stanovenej bulharským právom. V tejto súvislosti pripomínam, že v článku 2 ods. 2 zákona o registroch sa uvádza, že dokumenty, ktoré sa majú nachádzať v obchodnom registri, „sa sprístupnia verejnosti bez informácií, ktoré predstavujú osobné údaje v zmysle článku 4 bodu 1 [GDPR], avšak s výnimkou informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti na základe zákona“. Nezdá sa teda, že by zákonnosť spracúvania údajov, o ktoré ide v spore vo veci samej, mohla byť založená na „zákonnej povinnosti“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. c) GDPR, ktorej by agentúra podliehala podľa bulharského práva, čo navyše podľa všetkého potvrdzuje prezumpcia súhlasu upravená článkom 13 ods. 9 zákona o registroch. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný právomoc vykladať vnútroštátne právo, aby sa k tejto otázke vyjadril. Na tomto mieste len spresním, že samotná skutočnosť, na ktorú sa odvoláva agentúra, že v prípade neexistencie kópie, ktorá by utajovala osobné údaje, ktoré zákon nevyžaduje, musí agentúra zverejniť dokument tak, ako jej bol poskytnutý, podľa môjho názoru nestačí na to, aby sa považovala za „zákonnú povinnosť“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. c) GDPR, keďže takéto uverejnenie a priori vylučuje zákon a agentúra ho vykonáva len na základe predpokladaného súhlasu. ( 35 ) V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že prevádzkovateľovi prináleží, aby sa ubezpečil, že spracovanie údajov, ktoré vykonáva, je „zákonné“ vzhľadom na podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. a) až f) tohto nariadenia. ( 36 )

51.

V tejto súvislosti pripomínam, že článok 6 ods. 3 GDPR v spojení s odôvodnením 45 GDPR spresňuje, najmä pokiaľ ide o predpoklad zákonnosti uvedený v odseku 1 prvom pododseku písm. e) tohto článku, že spracúvanie musí byť založené na práve Únie alebo na práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa a že tento právny základ musí spĺňať cieľ verejného záujmu a musí byť primeraný sledovanému oprávnenému cieľu. ( 41 ) Pritom sa nezdá, že by bola splnená ktorákoľvek z týchto požiadaviek – o ktorých Súdny dvor uviedol, že predstavujú vyjadrenie požiadaviek vyplývajúcich z článku 52 ods. 1 Charty ( 42 ) – v tejto veci, ktorá sa týka spracúvania osobných údajov, ktoré, hoci sa uskutočnilo pri príležitosti plnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. e) GDPR, nie je považované za a priori nevyhnutné na plnenie tejto úlohy podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy a nie je ani nevyhnutné na sledovanie účelu, ktorý bol vymedzený obchodnému registru, a ktoré je povolené len na základe predpokladaného súhlasu dotknutej osoby.

52.

Všeobecnejšie treba zdôrazniť, že zverejňovanie osobných údajov, ktoré nevyžaduje právo Únie alebo právo dotknutého členského štátu, neslúži žiadnemu z cieľov uvedených v bode 49 vyššie, ( 43 ) ktoré jediné odôvodňujú zásah do práv dotknutých osôb na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov zaručené článkami 7 a 8 Charty. ( 44 ) Okrem toho, ako Súdny dvor zdôraznil v rozsudku Manni, najmä z toho dôvodu, že zverejňovanie sa v zásade predpokladá len pre obmedzený počet osobných údajov – konkrétne údajov o totožnosti a funkciách osôb, ktoré sú oprávnené zastupovať spoločnosť v konaniach s tretími osobami, a teda nevyhnutných na ochranu záujmov tretích osôb – sa taký zásah nepovažuje za neprimeraný. ( 45 )

Argumenty veľkého počtu členských štátov, ktoré predložili pripomienky v tomto konaní, podľa ktorých by zavedenie takýchto postupov znamenalo riziko oneskoreného spracúvania žiadostí o zápis do registra spoločností, čo by bolo na úkor najmä záujmov spoločníkov, alebo by vnútroštátnym orgánom ukladalo nadmerne zaťažujúce úlohy, podľa môjho názoru nemôžu uspieť. Na jednej strane sú totiž tieto postupy nevyhnutné na zosúladenie záujmov sledovaných zverejnením dokumentov spoločností so základným právom na rešpektovanie osobných údajov, najmä ak, ako som zdôraznila v bode 16 vyššie, sú dotknuté osobné údaje určené na neobmedzené sprístupnenie verejnosti v digitálnom prostredí. Na druhej strane by sa vnútroštátne orgány mohli opierať o nástroje na vyhľadávanie a identifikáciu údajov, ktoré by uľahčili úlohu týchto orgánov a boli by navrhnuté tak, aby v prvom rade uložili žiadateľom úlohu utajiť osobné údaje, ktoré sa nesmú sprístupniť, ako to navyše stanovuje bulharský zákon.

56.

Pokiaľ ide o požiadavku zachovať integritu a dôveryhodnosť dokumentov spoločností podliehajúcich povinnosti zverejnenia a zaslaných na účely zápisu do obchodného registra – na ktorú tiež poukazuje bulharská vláda a agentúra, ako aj väčšina členských štátov, ktoré predložili pripomienky v tomto konaní – ktorá údajne vyžaduje uverejnenie týchto dokumentov tak, ako boli zaslané orgánom povereným vedením registra, táto požiadavka podľa môjho názoru nemôže systematicky prevážiť nad základným právom na ochranu osobných údajov, pretože inak by sa táto ochrana stala čisto iluzórnou.

Na základe všetkých vyššie uvedených úvah sa domnievam, že spracúvanie údajov, o ktoré ide v spore vo veci samej, nemožno považovať za založené na súhlase žalovanej vo veci samej v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. a) GDPR v spojení s článkom 4 bodom 11 tohto nariadenia. S výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, sa zdá, že toto spracúvanie nespĺňa ani podmienky zákonnosti stanovené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. c) GDPR, ani podmienky uvedené v písmene e) tohto článku v spojení s článkom 6 ods. 3 uvedeného nariadenia. Pre úplnosť dodávam, že uvedené spracúvanie nemôže patriť ani do pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. f) GDPR, ktorý sa týka spracúvania osobných údajov nevyhnutného na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ. Ako už totiž uviedol Súdny dvor, zo znenia článku 6 ods. 1 druhého pododseku GDPR jasne vyplýva, že spracúvanie osobných údajov vykonávané orgánom verejnej moci v rámci výkonu úlohy vo verejnom záujme nemôže patriť do pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. f) GDPR, a tak uplatňovanie tohto ustanovenia a ustanovenia článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. e) tohto nariadenia sa navzájom vylučuje. ( 49 ) V prejednávanej veci je pritom spracúvanie osobných údajov, o ktoré ide v spore vo veci samej, vykonávané agentúrou pri príležitosti výkonu úlohy vo verejnom záujme, ktorá je jej zverená, čo už hneď vylučuje uplatnenie článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. f) GDPR, bez ohľadu na to, či zodpovedá podmienkam upraveným v článku 6 ods. 3 GDPR.

Článok 17 ods. 3 GDPR však spresňuje, že odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje, pokiaľ je predmetné spracúvanie nevyhnutné z niektorého z dôvodov vymenovaných v tomto ustanovení. Medzi týmito dôvodmi sa nachádza, v článku 17 ods. 3 písm. b) tohto nariadenia, plnenie zákonnej povinnosti, ktorá si vyžaduje spracúvanie podľa práva Únie alebo práva členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha, alebo na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi.

63.

Keďže tieto výnimky z práva na vymazanie odrážajú dôvody spracúvania uvedené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku písm. c) a e) GDPR, odkazujem, pokiaľ ide o možnosť odvolávať sa na ne za okolností, o aké ide v spore vo veci samej, na analýzu vykonanú v bodoch 45 až 58 vyššie. ( 50 )

64.

Za predpokladu, že by sa vnútroštátny súd domnieval, že sprístupnenie osobných údajov, o ktoré ide v spore vo veci samej, v obchodnom registri nepatrí v bulharskom práve do pôsobnosti článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. c) alebo e) GDPR v spojení s článkom 6 ods. 3 tohto nariadenia, a teda článku 17 ods. 3 písm. b) GDPR, žalovaná v spore vo veci samej by mala mať právo na vymazanie spočívajúce v ukončení takéhoto sprístupnenia verejnosti a agentúra ako prevádzkovateľ by mala byť povinná tomuto právu vyhovieť. Článok 17 ods. 1 písm. d) GDPR totiž upravuje absolútne právo dotknutej osoby na to, aby jej osobné údaje boli vymazané, ak boli spracúvané nezákonne. ( 51 )

65.

67.

Na druhej strane z rozsudku Manni vyplýva, že obmedzenie prístupu len na tretie osoby, ktoré preukážu osobitný záujem, môže byť v každom jednotlivom prípade odôvodnené prevažujúcimi a legitímnymi dôvodmi týkajúcimi sa osobitnej situácie dotknutých osôb, a to dokonca aj pokiaľ ide o osobné údaje, ktoré smernica 2017/1132 podmieňuje povinným zverejnením, a teda aj v prípade, keď sprístupnenie verejnosti vyplýva zo zákonnej povinnosti v zmysle článku 6 ods. 1 prvého pododseku písm. c) nariadenia GDPR. Takéto obmedzenie by pritom malo byť a fortiori uznané, pokiaľ ide o osobné údaje, ktoré nepodliehajú zverejneniu ani na základe práva Únie, ani podľa vnútroštátneho práva. Okrem toho by v takom prípade podmienka, ktorej Súdny dvor v rozsudku Manni podriadil obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa totožnosti likvidátora spoločnosti, teda že uplynula dostatočne dlhá doba po zrušení spoločnosti, nebola v prejednávanej veci uplatniteľná, a preto by sa obmedzenie prístupu k takýmto údajom malo vykonať čo najskôr.

7. O podmienení výkonu práva na vymazanie osobitnou procesnou úpravou

68.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že agentúra podmienila žiadosť OL o vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú a ktorých zverejnenie bulharské právo nevyžaduje, dodržaním osobitnej procesnej úpravy, pričom vyžadovala predloženie kópie dokumentu obsahujúcej uvedené údaje, v ktorej boli tieto údaje utajené. V prípade nepredloženia takejto kópie bola uvedená žiadosť zamietnutá alebo konanie o nej prerušené na neurčito. Podľa vysvetlení poskytnutých agentúrou je dodržiavanie týchto procesných pravidiel nevyhnutné, pretože agentúra nemá právomoc zmeniť predmetný dokument, keďže táto zmena patrí do výlučnej právomoci orgánov spoločnosti.

72.

Hoci sa mi zdá, že požiadavka zabezpečiť vierohodnosť a pravosť dokumentov zapísaných v obchodnom registri a všeobecnejšie transparentnosť a právnu istotu pri výkone úlohy, ktorá bola zverená tomuto registru zverená, môže zodpovedať „dôležit[ému] cie[ľu] všeobecného verejného záujmu Únie alebo členského štátu“ v zmysle článku 23 ods. 1 písm. e) GDPR, podľa môjho názoru neodôvodňuje obmedzenie, či dokonca vylúčenie práva na vymazanie alebo práva namietať za takých okolností, o aké ide v spore vo veci samej, pričom možno použiť iné prostriedky, ktoré menej zasahujú do základného práva na rešpektovanie osobných údajov.

73.

V tejto súvislosti Komisia síce považuje za opodstatnené počkať, kým spoločnosť nezmení právny akt tak, že upraví údaje, ktorých vymazanie sa požaduje, ale navrhuje, aby agentúra po uplynutí primeranej lehoty sama pristúpila k utajeniu týchto údajov, ak sa ukáže, že dotknutá osoba nie je schopná dosiahnuť, aby spoločnosť vykonala takúto zmenu.

74.

Nie som presvedčená o tom, že takéto riešenie by zabezpečilo spravodlivú rovnováhu medzi rôznymi dotknutými právami a záujmami, keďže vedie k tomu, že verejnosti budú naďalej k dispozícii, v digitalizovanom prostredí na neurčitú dobu, údaje, ktoré nemali byť sprístupnené. Podľa môjho názoru by však takúto rovnováhu bolo možné zaručiť tým, že sa agentúre prizná právomoc, aby sama, bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti o vymazanie, pristúpila k utajeniu predmetných údajov v kópii dokumentu, ktorý je sprístupnený verejnosti, pričom sa zároveň uchová v spise originál tohto dokumentu, a od spoločnosti sa bude vyžadovať, aby predložila zmenené znenie tohto dokumentu, v ktorom sa uvedené údaje vymažú, pričom táto zmena bude tiež uverejnená v registri.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú a piatu prejudiciálnu otázku, ktorú položil Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), takto:

1.

Článok 4 bod 7 a článok 26 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),

sa majú vykladať v tomto zmysle, že:

že orgán poverený vedením obchodného registra členského štátu, ktorý podľa právnej úpravy tohto členského štátu musí zabezpečiť zverejnenie dokumentov, ktoré sú mu zaslané v rámci žiadosti o zápis spoločnosti do tohto registra, je výlučne zodpovedný za sprístupnenie osobných údajov obsiahnutých v týchto dokumentoch verejnosti, a to aj v prípade, že ide o údaje, ktorých zverejnenie sa nevyžaduje a ktoré mali byť v súlade s touto právnou úpravou odstránené z týchto dokumentov pred ich postúpením uvedenému orgánu.

2.

umožňovala prijatie takej procesnej úpravy. Táto smernica nebráni tomu, aby orgán poverený vedením obchodného registra členského štátu vyhovel žiadosti o vymazanie osobných údajov, ktoré právna úprava tohto členského štátu nepožadovala a ktoré sú obsiahnuté v dokumente sprístupnenom verejnosti v tomto registri tak, že sám odstráni uvedené údaje z tohto dokumentu a ponechá si kópiu jeho znenia bez odstránenia týchto údajov, a to v spise uvedenom v článku 16 ods. 1 uvedenej smernice.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Presnejšie, návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk ( Ú. v. EÚ L 258, 2009, s. 11 ). Ako však bude uvedené nižšie, na skutkové okolnosti v spore vo veci samej sa ratione temporis uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností ( Ú. v. EÚ L 169, 2007, s. 46 ).

( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1 , ďalej len „GDPR“).

( 4 ) DV č. 34 z 25. apríla 2006.

( 5 ) DV č. 48 z 18. júna 1991.

( 12 ) Vo svojom stanovisku k návrhu zmeny smernice 2017/1132 Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) upriamil pozornosť na potrebu „uvedomiť si riziká vyplývajúce z dostupnosti osobných údajov, ktoré by boli široko dostupné na internete v digitálnej forme v mnohých jazykoch pomocou ľahko prístupného miesta/európskej platformy“ (stanovisko z 26. júla 2018, dostupné na: https://edps.europa.eu/data‑protection/our‑work/publications/opinions/digital‑tools‑and‑processed‑company‑law_fr).

( 13 ) OOD je uvedená v prílohe II k smernici 2017/1132, ako aj v prílohe IIa tejto smernice, zmenenej smernicou 2019/1151.

( 14 ) V tomto prípade je predmet vkladu do registra zaznamenaný v spise; pozri článok 16 ods. 2 smernice 2017/1132.

( 15 ) Pozri článok 16 ods. 3 smernice 2017/1132, ktorý stanovuje možnosť uverejniť výťahy z dokumentov uvedených v článku 14 smernice len v úradnom vestníku dotknutého členského štátu.

( 16 ) Pozri, pokiaľ ide o prvú smernicu Rady 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého spoločenstva ( Ú. v. ES L 65, 1968, s. 8 ), rozsudok z 9. marca 2017, Manni (C‑398/15, ďalej len „rozsudok Manni, EU:C:2017:197 , bod 34 ).

( 17 ) Rozsudok z 5. decembra 2023, Nacionalinis visuomenės sveikatos centras ( C‑683/21 , EU:C:2023:949 , body 28 a 29 ).

( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok État belge, bod 42.

( 25 ) Pozri rozsudok État belge, bod 48.

( 26 ) Pripomínam však, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok État belge, išlo o uverejnenie dokumentov v úradnom vestníku členského štátu, ktoré predstavovalo záverečnú fázu procesu spracovania, na ktorom sa podieľali rôzne orgány verejnej moci. Skutková situácia, ktorá viedla k vydaniu uvedeného rozsudku, bola teda odlišná od tej, o ktorú ide v prejednávanej veci.

( 27 ) Agentúra vo svojich pripomienkach vysvetľuje, že v prípade on‑line žiadosti žiadateľ nahráva do systému obchodného registra elektronické snímky dokumentov podpísaných na papieri, ktoré sú potrebné na zápis.

( 28 ) Tieto ciele sú uvedené v bode 49 vyššie.

( 29 ) Pozri rozsudok État belge, bod 45.

( 36 ) Pozri rozsudok zo 4. mája 2023, Bundesrepublik Deutschland (Elektronická súdna elektronická schránka) ( C‑60/22 , EU:C:2023:373 , body 54 a 55 ).

( 37 ) Pozri rozsudok z 12. júla 2012, Compass‑Datenbank ( C‑138/11 , EU:C:2012:449 , body 40 a 41 ), a rozsudok Manni, bod 43.

( 38 ) Pozri rozsudok Manni, bod 43.

( 39 ) ( C‑398/15 , EU:C:2016:652 , bod 54 ).

( 40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 1974, Haaga ( 32/74 , EU:C:1974:116 , bod 6 ), a rozsudok Manni, bod 50.

( 41 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2023, Norra Stockholm Bygg ( C‑268/21 , EU:C:2023:145 , bod 31 ).

( 48 ) Pozri analogicky rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direkcija Nacionalna policija pri MVR – Sofia ( C‑118/22 , EU:C:2024:97 , bod 41 ).

( 49 ) Pozri rozsudok z 8. decembra 2022, Inspektor v Inspektorata kam Visshia sadeben savet (Účel spracúvania osobných údajov – Trestné vyšetrovanie) ( C‑180/21 , EU:C:2022:967 , bod 85 ).

( 50 ) Hoci v obiter dictum obsiahnutom v bode 51 rozsudku État belge Súdny dvor poukázal na možnosť, že by sa výnimky uvedené v článku 17 ods. 3 písm. b) a d) GDPR uplatňovali na žiadosť o vymazanie osobných údajov uverejnených v úradnom vestníku dotknutého členského štátu, nevyjadril sa k uvedenej otázke, ktorú vnútroštátny súd nepoložil vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok.

( 51 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding (Odpustenie zostatku dlhu) ( C‑26/22 a C‑64/22 , EU:C:2023:958 , bod 108 ); pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pikamäe v uvedenej veci ( C‑26/22 a C‑64/22 , EU:C:2023:222 , bod 91 ).

( 52 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. decembra 2023, SCHUFA Holding (Odpustenie zostatku dlhu) ( C‑26/22 a C‑64/22 , EU:C:2023:958 , body 111 a 112 ).

( 53 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2023, FT (Kópie zdravotnej dokumentácie) ( C‑307/22 , EU:C:2023:811 , body 53 až 69 ). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Emiliou v tejto veci ( C‑307/22 , EU:C:2023:315 , bod 37 ).