C-209/23

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

NICOLAS EMILIOU

prednesené 15. mája 2025( 1 )

Vec C ‑ 209/23

FT,

1. Súdny dvor musel vo viacerých nedávnych veciach – konkrétne v rozsudkoch ISU( 2 ), Superleague( 3 ), Royal Antwerp( 4 ) a FIFA( 5 ) – preskúmať zlučiteľnosť určitých predpisov prijatých medzinárodnými alebo národnými športovými zväzmi s ustanoveniami práva Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže a vnútorného trhu.

2. Prejednávaná vec na tieto veci prirodzene nadväzuje. Spor vo veci samej sa totiž týka predpisu medzinárodného športového zväzu (ďalej len „sporný predpis“), ktorý upravuje činnosti hráčskych agentov (ďalej len „agenti“). Vnútroštátny súd svojimi otázkami v podstate žiada Súdny dvor o ďalšie usmernenie k rôznym výkladovým otázkam vyplývajúcim z ustanovení práva Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a ochrany údajov.

3. Záležitosti, ktoré sú do značnej miery podobné, sa nastoľujú aj v dvoch ďalších návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, a to vo veciach C‑428/23, ROGON a i.( 6 ), a C‑133/24, CD Tondela a i.( 7 ), v ktorých svoje návrhy takisto prednesiem dnes. Návrhy v prejednávanej veci by sa preto mali vykladať spoločne s týmito ďalšími návrhmi. V záujme hospodárnosti súdneho konania a s cieľom pomôcť čitateľom sa v týchto troch návrhoch pokúsim vyhnúť zbytočnému opakovaniu a na tento účel uvediem viaceré odkazy na ostatné dva dokumenty.

II. Právny rámec

4. Článok 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „GDPR“)( 8 ), s názvom „Zákonnosť spracúvania“ stanovuje:

6. V súlade s článkom 11 ods. 4 a článkom 14 FIFA Statutes (stanovy FIFA) členské zväzy musia dodržiavať predpisy FIFA a uznávať jej rozhodnutia.

7. Rada FIFA 16. decembra 2022 prijala FIFA Football Agent Regulations (predpis FIFA o futbalových agentoch, ďalej len „FFAR“), ktorý bol potom 6. januára 2023 uverejnený. V tomto predpise sa stanovuje rámec upravujúci okrem iného odmenu, činnosti a správanie hráčskych agentov. Články 1 až 10 a 22 až 27 FFAR nadobudli účinnosť 9. januára 2023. Ostatné ustanovenia mali účinnosť nadobudnúť 1. októbra 2023. FFAR v rámci týchto pravidiel stanovuje obmedzenia odmien hráčskych agentov a zavádza ďalšie pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov a zmluvných podmienok.

8. Žalobcovia vo veci samej podali na Landgericht Mainz (Krajinský súd Mainz, Nemecko) žalobu o zdržanie sa konania, ktorou sa domáhali uloženia zákazu uplatňovania určitých pravidiel FFAR( 9 ) (ďalej len „sporné pravidlá“) z dôvodu, že porušujú články 56, 101 a 102 ZFEÚ a článok 6 GDPR. FIFA tvrdí, že pravidlá FFAR sú zákonné a nevyhnutné v záujme integrity futbalu, podporujú solidaritu medzi profesionálnou a amatérskou úrovňou a zabezpečujú transparentnosť a etické normy.

9. Keďže mal Landgericht Mainz (Krajinský súd Mainz) pochybnosti, pokiaľ ide o náležitý výklad príslušných ustanovení práva Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 101 [ZFEÚ] (zákaz kartelov), článok 102 ZFEÚ (zákaz zneužívania dominantného postavenia) a článok 56 ZFEÚ (sloboda poskytovať služby), ako aj článok 6 [GDPR] vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave, ktorú prijíma svetová športová asociácia (v prejednávanej veci FIFA), ktorej členmi je 211 národných športových zväzov príslušného športu (v prejednávanej veci futbal) a ktorej predpisy sú teda v každom prípade záväzné pre väčšinu aktérov pôsobiacich v príslušných národných profesionálnych ligách príslušného športu [v prejednávanej veci kluby (čo znamená aj futbalové kluby organizované ako kapitálové spoločnosti), hráči (ktorí sú členmi klubu) a hráčski agenti], a ktorá má nasledujúci obsah:

(6) hráčskym agentom sa zakazuje poskytovať služby hráčskeho agenta alebo iné služby v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prestupe a/alebo pracovnej zmluvy nasledujúcim subjektom a dostávať od nich za tieto služby odmenu: a) odovzdávajúcemu klubu a prijímajúcemu klubu; b) odovzdávajúcemu klubu a hráčovi; c) všetkým zúčastneným stranám (odovzdávajúci klub, prijímajúci klub a hráč), ako je stanovené v článku 12 ods. 8 a 9 FFAR, a

(6a) hráčskym agentom sa zakazuje poskytovať služby hráčskeho agenta alebo iné služby v súvislosti s uzatvorením zmluvy o prestupe a/alebo pracovnej zmluvy spoločne s prepojeným hráčskym agentom nasledujúcim subjektom a dostávať od nich za tieto služby odmenu: a) odovzdávajúcemu klubu a prijímajúcemu klubu; b) odovzdávajúcemu klubu a hráčovi; c) všetkým zúčastneným stranám (odovzdávajúci klub, prijímajúci klub a hráč), ak pojem prepojený hráčsky agent zahŕňa spoluprácu podľa definície pojmu ‚connected football agent‘ stanovenej vo FFAR (s. 6 štvrtý pododsek FFAR), ako je stanovené v článku 12 ods. 10 FFAR v spojení s definíciou pojmu ‚connected football agent‘ (s. 6 štvrtý pododsek FFAR);

(7) hráčskym agentom sa zakazuje kontaktovať klub, hráča…, členský zväz svetovej športovej asociácie alebo právnickú osobu prevádzkujúcu tzv. ,single‑entity league‘, ktoré sú oprávnené angažovať hráčskych agentov a ktoré uzavreli exkluzívnu zmluvu s iným hráčskym agentom, alebo s nimi uzatvárať dohody o zastúpení, ako je stanovené v článku 16 ods. 1 písm. b) a c) FFAR;

(8) mená a podrobné informácie o všetkých hráčskych agentoch, mená klientov, ktorých zastupujú, služby hráčskych agentov, ktoré poskytujú jednotlivým klientom, a/alebo podrobnosti o všetkých transakciách, na ktorých sa podieľajú hráčski agenti, vrátane výšky odmeny splatnej hráčskym agentom sa musia nahrať na platformu svetovej športovej asociácie a ostatným klubom, hráčom alebo hráčskym agentom sa tieto informácie čiastočne sprístupnia, ako je stanovené v článku 19 FFAR;

c) v lehote 14 dní od vyplatenia odmeny v súvislosti s každou dohodou s klientom, ktorá nie je dohodou o zastúpení: informácie požadované na platforme;

d) v lehote 14 dní od vzniku: každá zmluvná alebo iná dohoda medzi hráčskymi agentmi týkajúca sa spolupráce pri poskytovaní akýchkoľvek služieb alebo týkajúca sa rozdelenia príjmov alebo ziskov z akejkoľvek časti ich služieb hráčskych agentov;

e) za predpokladu, že vykonávajú svoju činnosť prostredníctvom agentúry, v lehote 14 dní od prvej transakcie za účasti agentúry: počet hráčskych agentov, ktorí vykonávajú činnosť prostredníctvom tej istej agentúry, a mená všetkých zamestnancov, ako je stanovené v článku 16 ods. 2 písm. j) bodoch ii) až v) a v článku 16 ods. 2 písm. k) bode ii) FFAR;

(13) klubom sa zakazuje dohodnúť sa s hráčskymi agentmi na odmenách alebo zložkách odmeny za budúci prestup hráča alebo vyplácať hráčskym agentom odmeny alebo zložky odmeny, ktorých vymeriavací základ závisí (aj) od budúcich kompenzácií za prestup, ktoré klub získa z prestupu hráča do iného klubu, ako je stanovené v článku 18b ods. 1 prvej alternatíve [FIFA RSTP] a v článku 16 ods. 3 písm. e) FFAR.“

10. Písomné pripomienky predložili FT, FIFA, grécka, francúzska a maďarská vláda, ako aj Európska komisia.

11. Súdny dvor listom z 5. marca 2024 na základe článku 62 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyzval dotknuté strany, aby predložili svoje pripomienky k vplyvu rozsudkov ISU, Superleague a Royal Antwerp na odpoveď na prejudiciálnu otázku položenú v prejednávanej veci. Tejto žiadosti vyhoveli FT, FIFA, grécka, francúzska a maďarská vláda, ako aj Komisia.

16. Po prvé by som chcel pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že v rozsahu, v akom výkon športu predstavuje hospodársku činnosť, patrí do pôsobnosti ustanovení práva Únie, ktoré sa uplatňujú v prípade takejto činnosti.( 10 ) Pravidlá prijaté športovými zväzmi, ktoré upravujú závislú činnosť alebo poskytovanie služieb profesionálnymi alebo poloprofesionálnymi hráčmi, a všeobecnejšie pravidlá, ktoré síce formálne neupravujú závislú činnosť alebo poskytovanie týchto služieb, ale na ne majú nepriamy vplyv, teda môžu patriť do pôsobnosti ustanovení práva Únie týkajúcich sa voľného pohybu . Tieto pravidlá a všeobecnejšie správanie zväzov, ktoré ich prijali, navyše patria do pôsobnosti ustanovení práva Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže , pokiaľ sú splnené príslušné podmienky a pokiaľ tieto zväzy možno na účely článkov 101 a/alebo 102 ZFEÚ považovať za „združenia podnikov“ a sporné pravidlá za „rozhodnutia združení podnikov“.( 11 )

17. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa však niektoré osobitné pravidlá, ktoré boli na jednej strane prijaté výlučne z dôvodov nehospodárskej povahy a na druhej strane sa týkajú výlučne športu ako takého, musia považovať za pravidlá, ktoré nesúvisia s nijakou hospodárskou činnosťou. Platí to najmä pre pravidlá, ktoré sa týkajú vylúčenia zahraničných hráčov zo zloženia tímov zúčastňujúcich sa na súťažiach medzi reprezentačnými družstvami jednotlivých krajín alebo stanovenia kritérií poradia používaných na výber športovcov zúčastňujúcich sa na individuálnych súťažiach.( 12 )

18. Táto „športová výnimka“, ktorá má pôvod v zásadnom rozsudku Walrave( 13 ) a v právnej náuke býva často kritizovaná( 14 ), by sa podľa môjho názoru mala vykladať reštriktívne.( 15 ) Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že skutočnosť, že pravidlo je čisto športového charakteru alebo sa uplatňuje výlučne na šport, neznamená, že dané pravidlo a a fortiori činnosť, ktorej sa týka, sú od počiatku vylúčené z pôsobnosti Zmluvy.( 16 )

21. Druhou zásadou je zásada, že aj keď určité nepriame následky pre výkon hospodárskej činnosti alebo vnútroúnijný obchod nemožno a priori vylúčiť, zostávajú irelevantné, pokiaľ ich možno považovať za minimálne. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že opatrenia, ktorých následky pre vnútroúnijný obchod majú príliš neistú , nepriamu, vágnu, vzdialenú, špekulatívnu alebo hypotetickú povahu, nemožno považovať za „obmedzenia“ na účely ustanovení práva Únie týkajúcich sa voľného pohybu.( 22 ) Pojem „obmedzenie“ je nepochybne široký, ale nemôže sa naťahovať tak, aby zahŕňal každé malé narušenie spôsobu činnosti podnikov.( 23 ) Podobne podľa ustálenej judikatúry platí, že formy správania podnikov, ktoré pre trh nemajú citeľné následky,( 24 ) napríklad preto, že akýkoľvek vplyv na parametre uskutočňovania hospodárskej súťaže je nepatrný a nepriamy,( 25 ) do rozsahu zákazov stanovených v protimonopolných pravidlách Únie nepatria.

22. „Športová výnimka“ podľa môjho názoru vo všeobecnosti zahŕňa základné „pravidlá hry“ a niektoré organizačné aspekty nehospodárskej povahy, napríklad to, ako sa uskutočňujú zápasy (počet hráčov, dĺžka zápasu, formy správania, ktoré sú na ihrisku dovolené alebo zakázané, požiadavky na oblečenie športovcov atď.) a aká je štruktúra turnajov (počet zúčastnených tímov, počet zápasov na turnaji, harmonogram zápasov atď.).( 26 )

23. Je nepopierateľné, že uplatnenie týchto pravidiel by istý vplyv na obchod a/alebo hospodársku súťaž medzi podnikmi na vnútornom trhu hypoteticky mať mohlo.( 27 )

26. Ustanovenia práva Únie v oblasti voľného pohybu a hospodárskej súťaže sa však tohto druhu obmedzení netýkajú.( 30 ) Ich účelom nie je chrániť ničím neobmedzený výkon obchodnej činnosti hospodárskymi subjektmi ani všeobecnú dereguláciu trhov.( 31 ) Týmito ustanoveniami sa má naopak zabezpečiť, aby vnútorný trh fungoval v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva, v rámci ktorého voľný a nedeformovaný tok výrobkov, služieb a výrobných faktorov zaisťuje efektívne rozdeľovanie zdrojov,( 32 ) čím prispieva k blahu obyvateľov Únie.( 33 )

27. Pri absencii akéhokoľvek zistiteľného vplyvu na otázky upravené právom Únie – v tomto prípade na vnútroúnijný obchod a/alebo hospodársku súťaž – by nebolo možné odôvodniť zásah práva Únie do predpisov vydaných profesijnými združeniami alebo športovými zväzmi( 34 ) (ktoré sa často označujú ako lex sportiva )( 35 ), ktoré by mali požívať istú mieru vnútornej autonómie( 36 ) a ochrany svojich činností podľa článku 12 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) zakotvujúceho slobodu zhromažďovania a združovania.( 37 )

28. Ako sa však vysvetľuje vyššie, samotné tvrdenie, že pravidlo je čisto športového charakteru, teda že bolo prijaté zo športových dôvodov a upravuje nehospodárske aspekty danej činnosti, na jeho ochranu pred preskúmaním nepostačuje. Možné uplatnenie príslušných ustanovení práva Únie týkajúcich sa voľného pohybu a hospodárskej súťaže na tieto pravidlá by sa teda malo v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.

29. Po druhé rozumiem, že niektorým pozorovateľom sa môže zdať zvláštne, že na tie isté opatrenia sa – potenciálne kumulatívne – uplatňujú ustanovenia práva Únie týkajúce sa voľného pohybu aj hospodárskej súťaže. Aspoň v zásade totiž platí, že prvé uvedené ustanovenia sa uplatňujú na obmedzenia obchodu vyplývajúce zo zásahov štátu, zatiaľ čo pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže sa zameriavajú na deformácie trhu vyplývajúce zo správania súkromných podnikov.( 38 )

33. To znamená, že článok 165 ZFEÚ sám osebe nemôže predstavovať základ na dovolávanie sa výnimky z týchto ustanovení práva Únie. Záujmy zakotvené v danom ustanovení však, pravdaže, môžu byť zohľadnené, keď môžu byť splnené podmienky stanovené v iných ustanoveniach práva Únie upravujúcich výnimky, ktoré sa týkajú napríklad odôvodnenia obmedzení voľného pohybu, legitímnych cieľov vo verejnom záujme na účely judikatúry Meca‑Medina alebo situácií, v ktorých možno udeliť výnimku podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Predsa ak ide o hodnoty, ktoré by mala podporovať činnosť Únie v tejto oblasti, bolo by absurdné považovať ich na účely práva Únie za irelevantné, keď tak robia samotné športové zväzy.

34. Po tomto objasnení teraz môžem vysvetliť metodiku, ktorú použijem pri svojej právnej analýze záležitostí nastolených v rámci prejudiciálnej otázky položenej v prejednávanej veci. V tejto súvislosti mám tri pripomienky.

B. Úvodné pripomienky (II) – metodické

35. Po prvé vnútroštátny súd v prejednávanej veci žiada Súdny dvor o usmernenie k výkladu štyroch rôznych ustanovení práva Únie v súvislosti s pomerne podrobným súborom pravidiel prijatých svetovou športovou asociáciou, spomedzi ktorých bolo osobitne vyzdvihnutých štrnásť konkrétnych pravidiel.

36. Vzhľadom na pomerne zložitý právny a hospodársky kontext, ktorý predstavuje pozadie týchto pravidiel, by som jednoznačné a konečné posúdenie zlučiteľnosti týchto opatrení s právom Únie poskytol len veľmi zdráhavo. Zdá sa mi, že úplné pochopenie právnych mechanizmov zavedených FFAR a ich vplyvu na hospodárske činnosti dotknutých účastníkov trhu (predovšetkým futbalových agentov a futbalových klubov) si vyžaduje, aby účastníci konania na vnútroštátnom súde ďalej objasnili viaceré právne a skutkové okolnosti.

– pravidlá týkajúce sa odmeny agentov , ako je pravidlo týkajúce sa stanovenia hornej hranice „service fee“, pravidlo „client pays“, ako aj pravidlá týkajúce sa 50 % platby, výpočtu hornej hranice, domnienky, mzdy skutočne vyplatenej hráčovi a budúceho prestupu (body 1, 2, 3, 9, 10, 11 a 13 otázky),

– pravidlá týkajúce sa licencie agenta, ako je pravidlo týkajúce sa dodržiavania predpisov a pravidlo týkajúce sa podmienok (body 4 a 5 otázky),

– pravidlá týkajúce sa viacnásobného zastúpenia (body 6 a 6a otázky),

– pravidlo týkajúce sa kontaktovania (bod 7 otázky) a

– pravidlá týkajúce sa poskytovania a sprístupňovania informácií , ako je pravidlo transparentnosti a pravidlo týkajúce sa sprístupňovania informácií (body 8 a 12 otázky).

40. Po tretie sa z dôvodov hospodárnosti súdneho konania nebudem zaoberať otázkami, ktoré sú podľa môjho názoru na základe ustálenej judikatúry pomerne jasné. Predovšetkým sa domnievam, že predpisy, ako je ten v prejednávanej veci, (i) vzhľadom na ich predmet, ciele a následky pre hospodársku činnosť agentov, klubov a hráčov nemožno považovať za predpisy patriace do rámca vyššie uvedenej „športovej výnimky“;( 44 ) (ii) predstavujú „rozhodnutia združení podnikov“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ( 45 ) a (iii) môžu mať následky pre vnútroúnijný obchod na účely ustanovení práva Únie týkajúcich sa voľného pohybu a hospodárskej súťaže.( 46 )

1. Štruktúra analýzy

46. Po prvé by mal vnútroštátny súd zistiť, či tieto pravidlá vedú k obmedzeniu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa . Ak by tento súd dospel k záveru, že to tak je, skúmanie skutočných alebo potenciálnych následkov týchto pravidiel pre trh by nebolo potrebné. Tieto pravidlá by totiž boli zakázané, a to okrem prípadu, že by sa na ne uplatňovala výnimka podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

47. V bodoch 23 až 45 svojich návrhov vo veci CD Tondela sa podrobne zaoberám pojmom obmedzenie „z hľadiska cieľa“ a spôsobom, akým by sa malo takéto obmedzenie určiť (konkrétne prvkami relevantnými na účely analýzy a prístupom , ktorý sa má v tejto súvislosti prijať). V záujme hospodárnosti súdneho konania čitateľov odkazujem na tieto pasáže.

48. Po druhé, ak dotknuté pravidlá protisúťažný cieľ nemajú, vnútroštátny súd bude musieť preskúmať, či napriek tomu majú protisúťažné následky, a ak áno, či tieto následky možno odôvodniť na základe „judikatúry Meca‑Medina“.

52. Ako sa uvádza v bodoch 35 až 37 vyššie, toto posúdenie bude prináležať vnútroštátnemu súdu. S cieľom pomôcť tomuto súdu sa však budem každým z týchto krokov analýzy zaoberať vo vzťahu k sporným pravidlám.

2. Pravidlá týkajúce sa odmeny agentov

53. Päť pravidiel týkajúcich sa odmeny agentov, ktoré sa uvádzajú v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v podstate zavádza systém, v rámci ktorého: (i) v prípade služieb spojených s prestupom hráčov agenti nemôžu dostávať odmenu prevyšujúcu hornú hranicu, ktorá sa vypočíta ako percentuálny podiel z prestupovej sumy alebo z ročnej mzdy skutočne vyplatenej hráčovi; (ii) agenti by mali dostávať odmenu iba od hráčov, ktorí ich angažovali, alebo klubov, ktoré ich angažovali; (iii) v prípadoch, keď agent pracuje pre prijímajúci klub a hráča, kluby nemôžu vyplácať viac ako 50 % celkovej odmeny splatnej zo strany hráča a klubu; (iv) platí domnienka ( iuris tantum ), že ostatné služby, ktoré poskytol rovnaký agent alebo agent, ktorý je s ním prepojený, 24 mesiacov pred poskytnutím hlavných služieb alebo po ňom, sú súčasťou týchto hlavných služieb, takže odmena za tieto ostatné služby je súčasťou odmeny vyplatenej za hlavné služby agenta.

54. Na úvod musím povedať, že v rámci pravidiel uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sú pravidlá týkajúce sa odmeny agentov zrejme tými, ktoré si od vnútroštátneho súdu vyžadujú najstarostlivejšiu a najhĺbkovejšiu analýzu. V ďalšom texte vysvetlím prečo.

55. Po prvé preskúmam, či by sa sporné pravidlá mali považovať za pravidlá obmedzujúce „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ZFEÚ.

59. Je pravda, že môžu existovať prípady, v ktorých tento druh dohôd môže viesť k tomu, že poskytovateľ služieb obmedzí svoj výstup a/alebo investície do výskumu, inovácie alebo zvyšovania kvality. Okrem toho nemožno vylúčiť, že dohody o maximálnych cenách môžu de facto viesť k (výslovnej alebo tichej) kolúzii v súvislosti s minimálnymi alebo fixnými cenami. Nemožno však predpokladať, že takéto situácie pravdepodobne nastanú vo väčšine prípadov a už vôbec nie vo všetkých prípadoch. V prejednávanej veci v spise nevidím žiadny prvok, ktorý by v tejto fáze mohol podporovať takéto konštatovanie v súvislosti s agentmi.

60. Navyše by som sa takisto zdráhal súhlasiť s názorom Komisie, že tieto pravidlá sú rovnocenné s „kartelom kupujúcich“ na strane futbalových klubov. Aby som sa vyjadril jasne: jednoznačne nespochybňujem, že niektoré dohody medzi konkurentmi, ktorí majú významnú trhovú silu a rozhodnú sa skoordinovať s cieľom zneužívať svojich (zvyčajne menších alebo finančne slabších) dodávateľov, môžu mať protisúťažný cieľ. Vyplýva to zo samotného znenia článkov 101 a 102 ZFEÚ.( 56 ) Ustálená judikatúra súdov Únie( 57 ), ako aj zahraničných súdov tento názor zrejme podporuje.( 58 )

61. Znovu však treba povedať, že vo väčšine prípadov o takúto situáciu nevyhnutne ísť nemusí. „Protimonopolná komunita“ (ak môžem použiť tento výraz) v skutočnosti dohody kupujúcich za istých okolností považuje za „prospešné pre spoločnosť[, a to napríklad v prípade, keď] dojednania menších kupujúcich o spoločnom nákupe [umožňujú] týmto kupujúcim dosahovať úspory nákladov, ktoré prenášajú na spotrebiteľov prostredníctvom nižších cien“( 59 ). Nedávna poznámka OECD k tejto téme všeobecnejšie uviedla „[istý] skepticizmus [orgánov presadzovania práva], či [kúpna sila] škodí spotrebiteľom alebo hospodárskej efektívnosti“, ako aj to, že „sa niekedy tvrdí, že kúpna sila podporuje hospodársku súťaž, najmä v kontexte kontroly fúzií“, a že „o primeranej úrovni presadzovania práva vo vzťahu ku kúpnej sile sa v súčasnosti diskutuje“( 60 ).

64. Zastávam preto názor, že dotknuté pravidlá nemožno jednoducho považovať za obmedzujúce z hľadiska cieľa na základe toho, že by sa zaradili do niektorej kategórie dohôd, ktorá sa zo skúsenosti vo všeobecnosti považuje za inherentne škodlivú pre hospodársku súťaž. Takéto konštatovanie by si v príslušnom prípade vyžadovalo hĺbkovejšiu analýzu osobitostí daných pravidiel, právneho a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa uplatňujú, a – v neposlednom rade – samotných cieľov sledovaných týmito pravidlami.( 64 ) Keby boli k dispozícii relevantné (verejné alebo interné) dokumenty FIFA alebo jej členov, možno by takisto mohli objasniť hospodárske dôvody sporných pravidiel, ako aj subjektívny zámer, ktorý sa nimi sleduje.( 65 ) Prima facie problematický by sa sám osebe zdal najmä cieľ zamedziť odmenám, ktoré FIFA alebo jej členovia považujú za nespravodlivé alebo neprimerané.( 66 ) Skutočný zámer predchádzať konfliktom záujmov alebo zneužívaniu agentov by naopak protisúťažný cieľ skôr vylučoval.

65. Pokiaľ ide o skutočné alebo potenciálne následky týchto pravidiel, môj predbežný názor je, že určité následky pre hospodársku súťaž medzi klubmi a/alebo agentmi nemožno vylúčiť. Vnútroštátny súd by teda musel vykonať kontrafaktuálnu analýzu: v podstate by musel posúdiť, či by bola hospodárska súťaž medzi agentmi a/alebo futbalovými klubmi bez sporných pravidiel intenzívnejšia. Inak povedané, obmedzujú tieto pravidlá v citeľnom rozsahu schopnosť a motiváciu týchto účastníkov trhu súťažiť so svojimi konkurentmi?

69. V rámci prvého kroku tohto testu by mal vnútroštátny súd overiť predovšetkým to, aké špecifické ciele sa spornými pravidlami v skutočnosti sledujú a či si tieto ciele zaslúžia ochranu podľa práva Únie. V tejto súvislosti musím podotknúť, že FIFA v prejednávanej veci uvádza veľké množstvo záujmov, ktoré sú údajne chránené predpisom FFAR. Dôležitý však je skutočný príspevok jednotlivých pravidiel alebo súborov pravidiel k ochrane jedného či viacerých špecifických záujmov spomedzi tých, ktoré sa uvádzajú.

70. Okrem toho možno povedať, že kým niektoré z uvádzaných záujmov pod pojem „legitímne ciele vo verejnom záujme“ jednoznačne spadajú, pri iných situácia podľa môjho názoru taká jasná nie je. Samotný hospodársky záujem účastníkov trhu (samotného zväzu, futbalových klubov, športovcov alebo agentov) podľa judikatúry Meca‑Medina sám osebe obmedzenia hospodárskej súťaže odôvodniť nemôže. Musí existovať nejaký verejný záujem nehospodárskej povahy, ktorý sa buď zhoduje so súkromným hospodárskym záujmom účastníkov trhu, alebo je chránený v spojení s ním. K cieľom vo verejnom záujme nepochybne patrí napríklad ochrana zdravia športovcov alebo predchádzanie zneužívajúcim, podvodným alebo neetickým praktikám (vrátane konfliktu záujmov) vo vzťahu k športovcom (najmä mladým športovcom).

71. Cieľ vo verejnom záujme ďalej takisto možno uznať v rozsahu, v akom záujmy, ktoré sú údajne chránené, umožňujú fungovanie športového „ekosystému“ v súlade so zásadami zakotvenými v článku 165 ZFEÚ. Takýmto cieľom za určitých okolností môže byť napríklad zachovanie zmluvnej stability.( 69 ) Pravdepodobne by som však potreboval podrobné vysvetlenie toho, prečo by sa mali ciele, ktoré sú formulované pomerne neurčito (napríklad „zabezpečenie kvality služieb poskytovaných hráčskymi agentmi ich klientom“) alebo ktoré v určitých smeroch môžu byť problematické (napríklad „zlepšenie finančnej a administratívnej transparentnosti“( 70 )), uznať za ciele vo verejnom záujme.

75. Ak bude vnútroštátny súd zastávať názor, že sporné pravidlá sledujú protisúťažný cieľ alebo majú obmedzujúce následky a nespĺňajú podmienky testu podľa judikatúry Meca‑Medina, vznikne otázka, či niektorým alebo všetkým týmto pravidlám možno udeliť výnimku na základe článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ musia byť splnené štyri kumulatívne podmienky.( 72 )

76. Po prvé musí byť s dostatočnou mierou pravdepodobnosti preukázané, že predmetná dohoda umožňuje zvýšenie efektívnosti tým, že prispeje buď k zlepšeniu výroby alebo distribúcie príslušných výrobkov alebo služieb, alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku. Po druhé je v rovnakom rozsahu potrebné preukázať, že spravodlivý podiel na výhodách vyplývajúcich z tohto zvýšenia efektívnosti je vyhradený používateľom. Po tretie predmetná dohoda nesmie zúčastneným podnikom ukladať obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie takého zvýšenia efektívnosti. Po štvrté táto dohoda nesmie dať zúčastneným podnikom možnosť vylúčiť akúkoľvek účinnú hospodársku súťaž v súvislosti s podstatnou časťou dotknutých výrobkov alebo služieb.

77. Keďže vnútroštátny súd žiadnu konkrétnu otázku v rámci článku 101 ods. 3 ZFEÚ nenastoľuje, touto témou sa budem zaoberať len stručne a uvediem dve pripomienky.

78. Moja prvá pripomienka sa týka rozdielnych podmienok, ktoré musí dohoda spĺňať podľa judikatúry Meca‑Medina a podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Plnohodnotné rozobratie tejto fascinujúcej, no zložitej témy by si vyžadovalo dlhé úvahy, ktoré sa v prejednávanej veci zdajú nepotrebné. Uvediem preto len nasledujúce poznámky.

84. Komisia však vyjadrila isté pochybnosti, či niektoré prípady zvýšenia efektívnosti, ku ktorým môžu viesť sporné pravidlá, môžu byť zohľadnené podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ, vzhľadom na to, že by boli sotva „kvantifikovateľné“, ako sa vyžaduje v bode 196 rozsudku Superleague. Komisia v tejto súvislosti odkazuje aj na svoje usmernenia z roku 2004, ktoré predstavujú istý posun v jej výklade druhov výhod, ktoré by mohli odôvodniť výnimku podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Zatiaľ čo pred „modernizáciou“ procesných pravidiel týkajúcich sa hospodárskej súťaže Komisia konzistentne akceptovala, že výhody nehospodárskej povahy do pôsobnosti daného ustanovenia patriť môžu,( 76 ) v roku 2004 sa rozhodla, že to už možné nebude a – pokiaľ tomu rozumiem správne – akceptovateľné budú iba priame hospodárske výhody.

85. V tejto súvislosti zastávam názor, že (i) Komisia si bod 196 rozsudku Superleague vykladá nesprávne a (ii) je možné, že prístup prijatý v jej usmerneniach z roku 2004 je príliš prísny.

86. Po prvé sa mi zdá, že Komisia vykladá pojem „kvantifikovateľný“ izolovane od jeho kontextu. Z tejto pasáže rozsudku nevyplýva, že by podniky uvádzajúce zvýšenie efektívnosti mali byť schopné vyjadriť ho vo forme presného čísla (napríklad v podobe peňažnej hodnoty). To môže byť často náročné či nemožné. Odhad budúcej hospodárskej hodnoty určitého zlepšenia výroby alebo distribúcie tovaru alebo služieb totiž niekedy môže byť ťažko predvídateľný, a teda špekulatívny. Tým skôr potom platí, že keď zvýšenie efektívnosti vyplýva z opatrení na podporu technického alebo hospodárskeho pokroku, vyjadrenie tohto pokroku vo forme presnej peňažnej hodnoty môže byť úplne nemožné.

89. Článok 101 ods. 3 ZFEÚ totiž rozlišuje medzi „zlepšen[ím] výroby alebo distribúcie tovaru“ a „podpor[ou] technického alebo hospodárskeho pokroku“. Pojem „hospodársky pokrok“ v článku 101 ods. 3 ZFEÚ nemožno vykladať ako synonymum výrazu „hospodársky rast“ alebo „bohatstvo“. V článku 3 ods. 3 ZEÚ sa uvádza cieľ Únie „vytvára[ť] vnútorný trh[, ktorý sa usiluje] o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality. Podporuje vedecký a technický pokrok “( 80 ). Ak použijem jednoduchú metaforu, možno povedať, že „pokrok“ – z hľadiska vnútorného trhu a hospodárskej súťaže – neznamená len zväčšovanie koláča, ale môže znamenať aj zvyšovanie jeho kvality, jeho spravodlivejšie rozdeľovanie alebo zabezpečenie, aby sa dal rovnako chutný koláč upiecť aj v dohľadnej budúcnosti.

91. Bezvýhradne súhlasím s každým, kto tvrdí, že analýza v oblasti práva hospodárskej súťaže by sa nemala manipulovať s cieľom dosahovať politické ciele (napríklad ciele priemyselnej politiky) ani kontaminovať faktormi nehospodárskej povahy (napríklad spravodlivosťou správania podnikov). V takom prípade by sa ignorovala logika daného súboru právnych predpisov a došlo by k tomu, že právna analýza by bola nepredvídateľná, nepoužiteľná a netransparentná alebo dokonca úplne skreslená. Uznanie, že cieľ zabezpečiť voľnú a nenarušenú hospodársku súťaž existuje súbežne s inými cieľmi, ktoré majú v právnom poriadku Únie rovnakú hodnotu, a musí sa s nimi zosúladiť, je však niečomu takému veľmi vzdialený. Keď sú splnené prísne podmienky stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ – jedna z ktorých si v súlade s vysvetlením vyššie vyžaduje určitý pozitívny hospodársky vplyv na relevantnom trhu (alebo na prepojených trhoch) –, orgány by mali mať možnosť vykonať vyvažovanie bez ohľadu na povahu dotknutej výhody.

92. Reštriktívny prístup Komisie zrejme takisto nie je v súlade s ustálenou judikatúrou. Súdny dvor v známej veci Metro pomerne jasne konštatoval, že „z právomocí priznaných Komisii podľa [článku 101 ods. 3 ZFEÚ] vyplýva, že požiadavky na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže možno zosúladiť so zabezpečením dosahovania cieľov odlišnej povahy a že na tento účel sú prípustné isté obmedzenia hospodárskej súťaže…“( 86 ). Nevidím, že by aktuálnejšia judikatúra Súdneho dvora toto jednoznačné zásadné konštatovanie zvrátila.( 87 )

93. Na účely týchto návrhov sa znovu zdá zbytočné venovať sa tejto otázke podrobne. Vyššie uvedené úvahy majú vysvetliť, prečo zastávam názor, že výhody nehospodárskej povahy za predpokladu, že majú konkrétny pozitívny vplyv na relevantné trhy alebo na trhoch, ktoré sú s nimi striktne prepojené,( 88 ) takisto môžu byť na účely článku 101 ods. 3 ZFEÚ relevantné.

95. Pokiaľ napokon ide o pojem „spotrebitelia“ použitý v článku 101 ods. 3 ZFEÚ, v prejednávanej veci by mal tento pojem prirodzene označovať v prvom rade fanúšikov: osoby, ktoré v konečnom dôsledku systém financujú predovšetkým tým, že si kupujú lístky na zápasy, oficiálne predmety alebo iné služby poskytované futbalovými klubmi a vysielacie služby. Tento pojem však nemožno vykladať príliš reštriktívne v tom zmysle, že označuje iba konečných spotrebiteľov.( 92 ) Súdny dvor totiž vo svojej judikatúre týkajúcej sa článku 101 ods. 3 ZFEÚ často uvádza používateľov , napríklad keď zdôrazňuje potrebu, aby účastníci konania odvolávajúci sa na toto ustanovenie preukázali, že dané opatrenia vedú k citeľným objektívnym výhodám pre rôzne kategórie dotknutých používateľov, čím sa kompenzujú nevýhody vzniknuté na relevantných trhoch z hľadiska hospodárskej súťaže. V rozsudku Superleague napríklad Súdny dvor uviedol, že používateľmi „sú najmä národné futbalové zväzy, profesionálne alebo amatérske kluby, profesionálni alebo amatérski hráči, mladí hráči a v širšom zmysle spotrebitelia, či už sú to diváci alebo televízni diváci“( 93 ). Na tento účel sa výhody pre rôzne druhy používateľov môžu pri ich vyvažovaní so vzniknutými obmedzujúcimi následkami posúdiť spoločne.( 94 )

3. Pravidlá týkajúce sa licencie agentov

96. Pokiaľ ide o posúdenie pravidiel týkajúcich sa licencie agentov na základe článku 101 ZFEÚ, mám nasledujúce pripomienky.

97. Po prvé je nesporné, že v súčasnej spoločnosti sa v mnohých rôznych profesiách vyžaduje, aby poskytovatelia služieb získali licenciu alebo osvedčenie (zvyčajne) od samosprávneho subjektu v danej profesii (ktorý môže byť verejný alebo súkromný). Kandidát na tento účel musí preukázať, že spĺňa isté kritériá, musí absolvovať určitú odbornú prípravu ad hoc a/alebo úspešne zvládnuť špecifickú skúšku alebo test. Takisto je pomerne bežné, že poskytovateľ služieb sa v tomto kontexte zaväzuje dodržiavať pravidlá vydané združením a v prípade nedodržania týchto pravidiel sa mu uložia určité sankcie.( 95 ) Je to tak za predpokladu, že tieto sankcie sú objektívne, primerané a nediskriminačné a že ich uloženie môže byť predmetom účinného súdneho preskúmania.( 96 )

101. Komisia vo svojej správe z roku 2004 s názvom Report on competition in professional services okrem iného uviedla: (i) „kvalitatívne obmedzenia vstupu v spojení s vyhradenými právami zabezpečujú, aby mohli určité úlohy plniť iba aplikujúci odborníci s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou, [a] môžu teda významne prispievať k zaisťovaniu kvality odborných služieb“; (ii) „nadmerná regulácia udeľovania licencií pravdepodobne zníži počet poskytovateľov služieb, čo bude mať negatívne dôsledky pre hospodársku súťaž a kvalitu služby“; (iii) „predpisy v oblasti udeľovania licencií môžu byť v niektorých prípadoch prehnane reštriktívne a pre spotrebiteľov by uvoľnenie existujúcich pravidiel mohlo byť prínosom“ a (iv) „priestor na zmiernenie podmienok vstupu by mohol existovať v prípadoch, keď sa vzhľadom na zložitosť úloh v danej profesii zdajú neprimerané“.( 99 )

104. Situácia by však bola iná, keby vnútroštátny súd konštatoval, že tieto pravidlá sú zjavne nepotrebné, pretože nebol dotknutý žiadny verejný záujem, ktorý by si skutočne vyžadoval takú úroveň ochrany,( 102 ) a že ich prijatie bolo vysvetlené (výlučne alebo predovšetkým) želaním dotknutých účastníkov trhu (futbalových klubov a/alebo samotných agentov) obmedziť počet profesionálov pôsobiacich na trhu so službami agentov.

105. Vzhľadom na uvedené platí, že keby vnútroštátny súd dospel k záveru, že sporné pravidlá nemajú protisúťažný cieľ, ale môžu mať isté obmedzujúce následky pre určitý relevantný trh, musel by zistiť, či tieto pravidlá možno odôvodniť na základe judikatúry Meca‑Medina. Bez ohľadu na to by sporné pravidlá takisto mohli byť predmetom hodnotenia podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

108. Domnievam sa, že v oboch prípadoch bude pre vnútroštátny súd kľúčové zistiť, či existujú alternatívne opatrenia, ktoré menej obmedzujú hospodársku súťaž (napríklad povinnosť transparentnosti a informačná povinnosť agentov a povinnosť získať písomný súhlas dotknutých strán) a zároveň sú rovnako účinné. Táto otázka je zrejme predmetom diskusie.( 105 ) Keby sa konštatovalo, že argumenty týchto dvoch strán majú vo všeobecnosti rovnakú váhu, priklonil by som sa k tomu, aby sa športovým zväzom ponechal určitý manévrovací priestor, a to z dôvodov uvedených v bodoch 35 až 37 mojich návrhov vo veci ROGON (v súvislosti s judikatúrou Meca‑Medina) a v bodoch 83 až 94 vyššie (v súvislosti s článkom 101 ods. 3 ZFEÚ).

5. Pravidlo týkajúce sa kontaktovania

109. Pokiaľ ide o pravidlo týkajúce sa kontaktovania, zdá sa mi, že – ako tvrdia žalobcovia vo veci samej aj Komisia – je inherentne protisúťažné. Jeho zámerom je totiž zabrániť agentom v ponúkaní služieb určitým kategóriám potenciálnych nových klientov: tým, ktorí už majú uzavretú exkluzívnu zmluvu s iným agentom, s výnimkou prípadu, že plynú posledné dva mesiace platnosti ich existujúcej zmluvy.

110. Myslím si, že o tom, že cieľ aj následok takéhoto pravidla sú protisúťažné, veľké pochybnosti vzniknúť nemôžu. Takisto som od účastníkov konania nepočul žiadne presvedčivé vysvetlenie toho, prečo by takéto pravidlo mohlo byť odôvodnené na základe judikatúry Meca‑Medina alebo prečo by sa naň mohla uplatniť výnimka podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

111. Nech už je to akokoľvek, nevidím žiadny legitímny cieľ vo verejnom záujme, ktorý by sa sporným pravidlom sledoval. FIFA sa s cieľom odôvodniť toto pravidlo odvoláva na potrebu posilnenia zmluvnej stability. Zdá sa mi však, že ide o záujem hospodárskej a čisto súkromnej povahy. Zatiaľ čo istá stabilita zmlúv medzi hráčmi a klubmi je nevyhnutná na zabezpečenie regulárnosti turnajov,( 106 ) pochybujem, že rovnakú logiku možno uplatniť aj v súvislosti so zmluvami medzi agentmi a hráčmi alebo klubmi. Rovnako mi nie je jasné, v čom by spočívalo zvýšenie efektívnosti na trhu vyplývajúce zo sporného pravidla, ktoré by mohlo kompenzovať vzniknuté protisúťažné následky.

116. Z rozsudku Superleague a z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že článok 102 ZFEÚ podnikom nezakazuje ich trhovú silu zneužívať iba na trhoch, na ktorých existuje dominantné postavenie, alebo na ostatných trhoch, kde môžu pôsobiť, ale aj na iných súvisiacich alebo susedných trhoch, na ktorých nepôsobia,( 110 ) ako sú horné alebo dolné trhy vo vzťahu k trhom, na ktorých existuje dominantné postavenie.( 111 )

117. V tomto kontexte sa mi zdá pomerne jasné, že FIFA je prostredníctvom prijímania predpisov ako FFAR zrejme schopná využívať svoju trhovú silu na trhoch, na ktorých existuje dominantné postavenie, na ovplyvňovanie toho, akým spôsobom sa uskutočňuje hospodárska súťaž na dvoch trhoch, ktoré sú s nimi prepojené: na trhu so službami agentov (na ktorom súťažia agenti) a na prestupovom trhu hráčov (na ktorom súťažia futbalové kluby) (ďalej len „prepojené trhy“).

118. FFAR predovšetkým určuje, kto vstúpi na trh so službami agentov (prostredníctvom pravidiel týkajúcich sa udeľovania licencií) a akým spôsobom agenti medzi sebou môžu a nemôžu súťažiť (napríklad kedy môžu prikročiť ku kontaktovaniu s cieľom získať nových klientov). Regulácia činnosti agentov navyše nevyhnutne ovplyvňuje dolný prestupový trh hráčov, keďže agenti sú na danom trhu kľúčovými aktérmi, ktorí sú schopní významne ovplyvniť, či a akým spôsobom hráči prestupujú z jedného klubu do druhého.

119. Predstavujú však sporné pravidlá uvádzané zneužitie? Konečné zodpovedanie tejto otázky podľa môjho názoru v zásade prináleží vnútroštátnemu súdu. S cieľom pomôcť tomuto súdu pri jeho posúdení však teraz v súvislosti s touto otázkou uvediem niekoľko úvah.

124. Vykorisťovateľské zneužívanie a vylučovacie zneužívanie sa do istej miery líšia, pokiaľ ide o ich povahu a spôsob, akým poškodzujú spotrebiteľov.

1. Vykorisťovateľské zneužívanie

125. V súvislosti s vykorisťovateľským zneužívaním by som na úvod zdôraznil, že si vyžaduje obzvlášť obozretnú analýzu.( 112 ) Na voľných a otvorených trhoch sa existencia takéhoto zneužívania zdá veľmi nepravdepodobná, pretože za normálnych okolností by došlo k ich samoregulácii. Iné to však môže byť v prípade, že existujú väčšie prekážky vstupu alebo dominantný podnik pôsobí v situácii zákonného alebo faktického monopolu.( 113 )

126. Na základe existujúcej judikatúry Súdneho dvora by som povedal, že základným testom v súvislosti s vykorisťovateľským zneužívaním je to, či dominantný podnik svojim zákazníkom alebo dodávateľom určuje obchodné podmienky, ktoré nemajú primeraný vzťah s povahou transakcie a/alebo s hodnotou výrobku alebo služby, s ktorými sa obchoduje.( 114 ) Takéto posúdenie zahŕňa dva hlavné analytické kroky.

127. V rámci prvého kroku by sa malo zistiť, či existuje rozdiel medzi obchodnými podmienkami určenými dominantným podnikom a obchodnými podmienkami, ktoré by sa uplatňovali, keby na trhu fungovala účinná hospodárska súťaž. Tento rozdiel musí byť relatívne významný a mať negatívny vplyv na dotknutých zákazníkov alebo dodávateľov.( 115 )

131. Na druhej strane by sa však latka na konštatovanie, že zmluvná podmienka určená dominantným podnikom je neprimeraná v zmysle článku 102 ZFEÚ, vzhľadom na pomerne výnimočnú povahu vykorisťovateľského zneužívania mala nastaviť relatívne vysoko. Podmienka nie je neprimeraná len preto, že keby ju dominantné podniky nemohli stanoviť vďaka svojmu monopolnému postaveniu, ich zákazníci alebo dodávatelia by ju neprijali. Nie každé obmedzenie zmluvnej slobody je protisúťažné. Ako sa vysvetľuje vyššie, vyžaduje sa aj niečo viac. Na základe (obmedzených) informácií v spise si nie som istý, či je niektoré zo sporných pravidiel so zreteľom na ich odôvodnenie zjavne prehnané alebo agentov nadmerne zaťažuje. Rozhodnutie o tejto otázke v každom prípade prináleží vnútroštátnemu súdu.

2. Vylučovacie zneužívanie

132. Rozsudok Superleague( 122 ) v spojení s inými rozsudkami vydanými v rovnakom období (ako sú najmä rozsudky SEN, Unilever, Google Shopping a Alphabet( 123 )) takisto objasnil pojem „vylučovacie zneužívanie“ na účely článku 102 ZFEÚ. Súdny dvor zdôraznil predovšetkým dva prvky analýzy, ktoré sa týkajú správania dominantného podniku: či je toto správanie v súlade s „hospodárskou súťažou založenou na zásluhách“ (alebo či ide o „prostriedky iné než tie, ktorými sa riadi bežná hospodárska súťaž medzi podnikmi“) a či je spôsobilé mať následky spočívajúce vo vylúčení.

133. Podrobné úvahy o presnej povahe týchto prvkov a ich vzťahu by presahovali rámec týchto návrhov. Na účely prejednávanej veci postačuje podotknúť, že právomoc športových zväzov prijímať pravidlá, ktoré majú vplyv na hospodársku súťaž na určitom relevantnom trhu, sotva možno považovať za prejav „hospodárskej súťaže založenej na zásluhách“. Ako sa totiž vysvetľuje vyššie, táto právomoc vyplýva predovšetkým z postavenia faktického monopolistu športových zväzov na trhoch, na ktorých existuje dominantné postavenie, a z ich úlohy faktického regulátora celého ekosystému, v jadre ktorého sa nachádzajú trhy, na ktorých existuje dominantné postavenie.

137. Zastávam názor, že ak podnik de iure alebo de facto môže plniť regulačnú úlohu, určovať podmienky, za ktorých podniky môžu vstúpiť na daný trh, a formovať podmienky, za ktorých potom tieto podniky môžu súťažiť, táto právomoc musí byť striktne vymedzená a vykonávaná opatrne bez ohľadu na to, či samotný podnik na tomto trhu pôsobí.( 128 )

138. Po objasnení uvedeného možno povedať, že vzhľadom na to, že – ako sa uvádza v bode 120 vyššie – otázky nastolené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania a uvedené účastníkmi konania v rámci ich písomných a ústnych pripomienok v súvislosti s článkom 102 ZFEÚ v podstate zodpovedajú otázkam nastoleným a uvedeným v súvislosti s článkom 101 ZFEÚ, úvahy v týchto návrhoch týkajúce sa druhého uvedeného ustanovenia môžu byť mutatis mutandis relevantné aj na účely posúdenia podľa článku 102 ZFEÚ.

139. Ako Súdny dvor pripomenul v rozsudku Superleague, to isté správanie môže viesť k porušeniu článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 102 ZFEÚ, a to aj napriek tomu, že tieto ustanovenia sledujú doplňujúce sa ciele a majú odlišnú pôsobnosť. Články 101 a 102 ZFEÚ sa teda môžu uplatňovať súčasne, ak sú splnené podmienky ich uplatnenia. Súdny dvor však takisto zdôraznil, že tieto ustanovenia treba vykladať a uplatňovať konzistentne pri súčasnom rešpektovaní osobitostí oboch týchto článkov.( 129 )

140. V tejto súvislosti by som doplnil dôležitý prvok: Súdny dvor v bodoch 182 až 209 a 231 až 240 rozsudku Superleague objasnil, že jednotlivé odôvodnenia a výnimky zo zákazov stanovených v článku 101 ods. 1 a článku 102 ZFEÚ by sa v čo najväčšom možnom rozsahu mali vykladať súladne. Opačný postup by koniec‑koncov z právneho a hospodárskeho hľadiska nedával zmysel. Keby teda vnútroštátny súd konštatoval, že niektoré sporné pravidlá nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pretože sa napríklad uplatňuje judikatúra Meca‑Medina) alebo by sa na ne mohla uplatniť výnimka podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ, pri posudzovaní toho, či by sa dané správanie mohlo považovať za odôvodnené podľa článku 102 ZFEÚ, by to musel zohľadniť a vyvodiť z toho príslušné závery.

146. Súkromné pravidlá však môžu byť prípustné, aj keď obmedzujú slobodu poskytovať služby, ak sa preukáže, že ich prijatie je odôvodnené legitímnym cieľom vo verejnom záujme, ktorý nemá čisto hospodársku povahu, a že sú v súlade so zásadou proporcionality, čo znamená, že sú spôsobilé zaručiť dosiahnutie tohto cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Preukázanie, že tieto podmienky sú splnené, prináleží autorovi predmetného opatrenia.( 134 )

147. V zásade prináleží vnútroštátnemu súdu, aby rozhodol, či pravidlá, o ktoré ide vo veci samej, obmedzujú vnútroúnijný obchod, a ak áno, či ich možno odôvodniť, a to vzhľadom na tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi konania.( 135 ) Napriek tomu by som podotkol toto.

148. Po prvé je pravda, že sporné pravidlá majú do istej miery za následok harmonizáciu požiadaviek na výkon činnosti agenta na európskej úrovni. Tento súbor pravidiel svojím spôsobom uľahčuje voľný pohyb služieb, pretože agenti usadení v jednom členskom štáte môžu takmer automaticky poskytovať svoje služby agenta v ktoromkoľvek inom členskom štáte.( 136 ) Hoci totiž niektoré členské štáty majú právne predpisy, ktoré sa od FFAR odchyľujú (a ktoré teda príslušným národným futbalovým zväzom ukladajú povinnosť prijať pravidlá, ktoré FFAR čiastočne dopĺňajú alebo nahrádzajú),( 137 ) podľa môjho chápania sú kľúčové pravidlá FFAR uplatniteľné v rámci celej Únie.

149. Nemožno však poprieť, že prijatím niektorých sporných pravidiel sa agentom usadeným v niektorých členských štátoch (kde činnosť agenta nebola regulovaná vôbec alebo bola regulovaná len minimálne) sťažuje pôsobenie v zahraničí. Títo agenti totiž teraz musia získať licenciu a dodržiavať viaceré pravidlá (ktoré upravujú okrem iného to, koho môžu zastupovať a ako môžu získavať nových klientov) pod hrozbou sankcií.

155. Vnútroštátny súd napokon musí zistiť, či sporné pravidlá nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie daných cieľov. Tento krok predstavuje v prvom rade overenie toho, že rovnakú úroveň ochrany dotknutého záujmu nemožno dosiahnuť opatreniami, ktoré by hospodárske slobody agentov obmedzovali menej. Vnútroštátny súd by mal napokon takisto zabezpečiť, aby boli sporné pravidlá primerané stricto sensu , a to v tom zmysle, že sa nimi dosahuje spravodlivá rovnováha medzi záujmami, ktoré chce ochraňovať FIFA, a záujmami agentov, ktorí sú nimi nepriaznivo dotknutí. To by neplatilo napríklad vtedy, keď by pravidlo skutočne sledovalo legitímny a platný záujem, no bez ohľadu na to, či by existovali alternatívne opatrenia, by bolo zaťaženie agentov na tento účel v každom prípade neprimerané a nadmerné.

156. Vnútroštátny súd teda v rámci článku 56 ZFEÚ bude musieť zistiť, či sú pravidlá, ktoré vedú k obmedzeniu slobody poskytovať služby, odôvodnené legitímnym cieľom vo verejnom záujme, ktorý nemá čisto hospodársku povahu, a či sú v súlade so zásadou proporcionality, čo znamená, že sú spôsobilé zaručiť dosiahnutie tohto cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

F. Článok 6 GDPR

157. Štvrtá a posledná záležitosť nastolená v rámci prejudiciálnej otázky sa týka zlučiteľnosti predpisov, ako je FFAR, s článkom 6 GDPR. Vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania poukazuje na spracúvanie údajov stanovené v článku 16 ods. 2 písm. j) bodoch ii) až v), v článku 16 ods. 2 písm. k) bode ii) a článku 19 FFAR.

162. Hoci posúdenie, či v súvislosti so spracúvaním osobných údajov, o ktoré ide vo veci samej, sú splnené tri podmienky uvedené vyššie, v konečnom dôsledku prináleží vnútroštátnemu súdu, Súdny dvor, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, môže poskytnúť spresnenia, ktorých cieľom je naviesť vnútroštátny súd pri tomto posúdení.( 142 ) V ďalších častiach sa preto pokúsim poskytnúť isté usmernenia k tomu, ako by mal vnútroštátny súd overiť, či tri kumulatívne podmienky uvedené v predchádzajúcom bode možno uplatniť na predpisy, ako je FFAR.

163. Pred pokračovaním je však namieste upozornenie: podľa článku 1 ods. 1 GDPR sa týmto nariadením priznáva ochrana iba v súvislosti so spracúvaním údajov týkajúcich sa fyzických osôb. V súlade s objasnením v jeho odôvodnení 14 sa preto toto nariadenie nevzťahuje na „spracúvanie osobných údajov, ktoré sa týka právnických osôb, a najmä podnikov založených ako právnické osoby vrátane názvu, formy a kontaktných údajov právnickej osoby“. Keby teda vnútroštátny súd konštatoval, že sporné pravidlá sú nezlučiteľné s článkom 6 GDPR, toto konštatovanie by sa uplatňovalo iba na (osobné) údaje týkajúce sa agentov, ktorí sú fyzickými osobami, a futbalistov alebo prípadne iných jednotlivcov (ako sú zamestnanci dotknutých futbalových klubov alebo agentúr, prostredníctvom ktorých môžu agenti vykonávať svoju podnikateľskú činnosť).

1. FFAR a oprávnené záujmy

164. Pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa sledovania oprávneného záujmu , treba pripomenúť, že v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. d) GDPR je prevádzkovateľ v čase, keď sa od dotknutej osoby získavajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, povinný oznámiť tejto osobe sledované oprávnené záujmy, ak sa toto spracúvanie zakladá na článku 6 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia. Vnútroštátnemu súdu bude teda na úvod prináležať určenie, či si FIFA túto povinnosť plní, a to tak, že agentov pri získavaní údajov priamo informuje o sledovanom oprávnenom záujme.

169. V tejto súvislosti mám tri pripomienky.

170. Po prvé obmedzenie konfliktov záujmov a predchádzanie zneužívajúcim praktikám podľa môjho názoru pomerne jasne predstavujú záujmy, ktoré sú oprávnené v zmysle článku 6 GDPR. Podobne je v zásade prijateľným cieľom aj zabezpečenie, aby FIFA mohla monitorovať a presadzovať dodržiavanie hmotnoprávnych pravidiel FFAR, a to za predpokladu – ktorý sotva treba uvádzať –, že dotknuté hmotnoprávne pravidlá nie sú v rozpore so žiadnym ustanovením práva Únie.

172. Po tretie som takisto trochu zmätený v súvislosti s cieľom spočívajúcim v „udržiavaní kvality služieb poskytovaných agentmi klientom za spravodlivú a primeranú odmenu“( 145 ). „Spravodlivá“ a „primeraná“ sú dve prídavné mená, ktoré si nevyhnutne vyžadujú subjektívne hodnotenie. To, či je istá odmena „spravodlivá a primeraná“ alebo nie, závisí jednoznačne od perspektívy prijatej pri posudzovaní tejto odmeny. Som si pomerne istý, že názory futbalových tímov a agentov sa v tejto súvislosti môžu často rozchádzať. Okrem toho si kladiem otázku, či združenie podnikov (v tomto prípade FIFA) môže opodstatnene tvrdiť, že sleduje oprávnený záujem, keď istých obchodných partnerov (v tomto prípade agentov) žiada o sprístupnenie dôverných hospodárskych a finančných informácií s cieľom „vytiahnuť z nich výhodnejšiu dohodu“ (v tomto prípade nižšiu odmenu), než by bola v prípade, že by sa vec ponechala na normálne podmienky hospodárskej súťaže. Situácia však môže byť iná v prípade, že – ako sa vysvetľuje vyššie – by sa určitý mechanizmus na stanovenie odmien považoval za nevyhnutný na zabezpečenie minimálnej úrovne konkurenčnosti a spravodlivosti na turnajoch alebo na ochranu iných dotknutých účastníkov trhu (napríklad športovcov, predovšetkým mladých športovcov) pred konfliktmi záujmov alebo pred zneužívajúcimi či podvodnými praktikami.

2. FFAR a nevyhnutnosť

173. Pokiaľ ide o druhú podmienku týkajúcu sa nevyhnutnosti , vnútroštátny súd by mal určiť, či sledovaný oprávnený záujem na spracúvaní údajov možno primeraným spôsobom rovnako účinne dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä do práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov zaručených článkami 7 a 8 Charty.( 146 )

178. Ak je to tak, jednou z kľúčových otázok, ktoré bude vnútroštátny súd musieť zodpovedať, je podľa môjho názoru otázka, či by bolo možné rozsah údajov poskytovaných FIFA a sprístupňovaných tretím stranám prijateľne obmedziť a/alebo či by boli k dispozícii alternatívy, ktoré sú rovnako účinné a menej rušivé.

179. Myslím si, že FIFA by na tento účel mala vnútroštátnemu súdu vo vzťahu ku každému druhu informácií vysvetliť, prečo ich predkladanie agentmi a prípadne ich sprístupňovanie zainteresovaným stranám nemožno zrušiť vzhľadom na to, že by bolo pre FIFA nemožné alebo nadmerne ťažké chrániť dotknuté oprávnené záujmy.

3. FFAR a prevažujúce záujmy dotknutých osôb

180. Pokiaľ napokon ide o tretiu podmienku, je potrebné určiť, či nad oprávnenými záujmami prevádzkovateľa alebo tretej strany prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby. Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že táto podmienka si vyžaduje vyvažovanie protichodných práv a záujmov, ktoré v zásade závisí od špecifických okolností konkrétneho prípadu.

181. Hoci vykonanie tohto vyvažovania, ktoré si vyžaduje pomerne hĺbkové vedomosti o protichodných záujmoch, prináleží vnútroštátnemu súdu,( 149 ) s cieľom pomôcť tomuto súdu pri jeho posúdení uvediem tieto pripomienky.

182. Táto podmienka v podstate spočíva v tomto zistení: za predpokladu, že spracúvanie údajov skutočne sleduje oprávnený záujem a je na tento účel nevyhnutné, zachádza toto spracúvanie napriek tomu priďaleko, pretože neúnosne zaťažuje dotknuté osoby? Inak povedané, je obetovanie záujmov dotknutých osôb so zreteľom na dôvody a spôsob spracúvania údajov jednoducho prehnané?

187. Ako sa uvádza v bode 171 vyššie, sprístupňovanie hospodárskych a finančných údajov agentov ich konkurentom môže uľahčiť kolúziu na trhu. Takisto by to mohlo viesť k nekalým súťažným praktikám a umožniť konkurujúcim agentom zasahovať do budúcich rokovaní. Okrem toho by to mohlo narušiť dôveru vo vzťahoch medzi agentom a klientom, pretože riziko prezradenia citlivých zmluvných a finančných informácií by mohlo odrádzať od transparentných rokovaní a v konečnom dôsledku narušiť dôveru v regulačný rámec. Keďže FIFA vo vzťahu k agentom prijíma regulačné opatrenia, títo agenti by mali mať v tento subjekt istú dôveru, že je schopný zohľadniť ich oprávnené záujmy týkajúce sa súkromia a dôvernosti. Právny rámec sa nemôže sústreďovať len na záujmy klubov a hráčov, čo ako sú tieto záujmy oprávnené.

188. Rozsiahla povinnosť poskytovať údaje a možnosť prístupu tretích strán k týmto údajom teda môžu zasahovať nielen do práva agentov na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov (články 7 a 8 Charty), ale prípadne aj do ich slobody podnikania (článok 16 Charty).

189. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nemožno vylúčiť možnosť, že spracúvanie osobných údajov, o ktoré ide vo veci samej, aspoň čiastočne nie je odôvodnené ako nevyhnutné na účely oprávnených záujmov v zmysle článku 6 ods. 1 písm. f) GDPR, a to predovšetkým v rozsahu, v akom sa niektoré informácie hospodárskej a finančnej povahy sprístupňujú stranám iným než FIFA a jej orgánom a subjektom.

190. So zreteľom na uvedené by sa na štvrtú časť prejudiciálnej otázky malo odpovedať v tom zmysle, že predpisy vydané športovými zväzmi, ktoré sa týkajú poskytovania osobných údajov fyzických osôb a ich sprístupňovania tretím stranám, sú v súlade s článkom 6 ods. 1 GDPR, ak tieto predpisy predovšetkým (i) skutočne sledujú záujem hodný ochrany; (ii) obmedzujú sa na to, čo je na tento účel striktne nevyhnutné, a (iii) nevedú k neúnosnému zaťaženiu dotknutých osôb v súvislosti s ich právom na súkromie a s ich finančnými záujmami.

1 Jazyk prednesu: angličtina.

2 Rozsudok z 21. decembra 2023, International Skating Union/Komisia (C‑124/21 P, EU:C:2023:1012) (ďalej len „rozsudok ISU“).

3 Rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company (C‑333/21, EU:C:2023:1011) (ďalej len „rozsudok Superleague“).

4 Rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club (C‑680/21, EU:C:2023:1010) (ďalej len „rozsudok Royal Antwerp“).

5 Rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA (C‑650/22, EU:C:2024:824) (ďalej len „rozsudok FIFA“).

6 C‑428/23 (ďalej len „návrhy vo veci ROGON“).

13 Rozsudok z 12. decembra 1974, Walrave a Koch (36/74, EU:C:1974:140, bod 8) (ďalej len „rozsudok Walrave“). Následne bola potvrdená okrem iného v rozsudkoch z 15. decembra 1995, Bosman (C‑415/93, EU:C:1995:463, bod 76) (ďalej len „rozsudok Bosman“), a z 11. apríla 2000, Deliège (C‑51/96 a C‑191/97, EU:C:2000:199, bod 43) (ďalej len „rozsudok Deliège“).

14 Pozri PARRISH, R., MIETTINEN, S.: The Sporting Exception in European Union Law. In: TMC Asser Press , 2008, a WEATHERILL, S.: The impact of the rulings of 21 December 2023 on the structure of EU sports law. In: The International Sports Law Journal , roč. 23, 2023, s. 414, kde sa uvádzajú ďalšie odkazy.

15 Pozri napríklad rozsudok Walrave (bod 9) a rozsudky zo 14. júla 1976, Donà (13/76, EU:C:1976:115, bod 15); z 8. mája 2003, Deutscher Handballbund (C‑438/00, EU:C:2003:255, body 54 až 56), a z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492, bod 26) (ďalej len „rozsudok Meca‑Medina“). V rámci náuky pozri tiež IBÁÑEZ COLOMO, P.: Competition law and sports governance: Disentangling a complex relationship. In: World Competition , roč. 45, vydanie 3, 2022, s. 331 – 334.

16 Pozri okrem iného rozsudok z 13. júna 2019, TopFit a Biffi (C‑22/18, EU:C:2019:497, body 49 a 53) (ďalej len „rozsudok TopFit“), a rozsudok FIFA (bod 79).

17 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98, bod 57 a citovaná judikatúra) (ďalej len „rozsudok Wouters“). Pozri všeobecnejšie tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci FENIN/Komisia (C‑205/03 P, EU:C:2005:666, bod 15 a citovaná judikatúra).

24 Pozri v tomto zmysle nedávny rozsudok z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto (C‑606/23, EU:C:2024:1004, body 28 a 32 až 34), a rozsudok ISU (bod 109). Pozri tiež rozsudok z 13. decembra 2012, Expedia (C‑226/11, EU:C:2012:795, body 16 a 17).

25 Pozri napríklad rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i. (C‑180/98 až C‑184/98, EU:C:2000:428, body 90 až 97).

26 V súvislosti s touto otázkou pozri správu z 10. decembra 1999 Report from the Commission to the European Council with a view to safeguarding current sports structures and maintaining the social function of sport within the Community framework (The Helsinki Report on Sport) [KOM(1999) 644 v konečnom znení], oddiel 4.2.1.1.

27 Presne rovnako, ako môže mať to, že je hráč spôsobilý a/alebo vybraný hrať v národnom tíme, určitý vplyv na jeho kariéru a v širšom ponímaní aj na obraz jeho futbalového klubu v očiach verejnosti.

28 Pozri napríklad argument uvedený v rozsudku z 23. novembra 1989, B & Q (C‑145/88, EU:C:1989:593, bod 7).

29 Pozri mutatis mutandis návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Mickelsson a Roos (C‑142/05, EU:C:2006:782, bod 45).

36 Pozri napríklad článok 4 Revidovanej Európskej charty o športe Rady Európy (2022): „Organizácie športového hnutia v plnej miere požívajú slobodu združovania zakotvenú v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd [ďalej len ‚EDĽP‘]. Majú autonómne rozhodovacie postupy a svojich vedúcich predstaviteľov by si mali zvoliť demokraticky v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných.“

37 Ako uviedol Súdny dvor, článok 12 ods. 1 Charty, ktorý zodpovedá článku 11 ods. 1 EDĽP, „predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej a pluralitnej spoločnosti, keďže umožňuje občanom konať kolektívne v oblastiach spoločného záujmu a prispieť tak k riadnemu fungovaniu verejného života“. Toto právo nezahŕňa len slobodu založiť alebo rozpustiť združenie, ale zahŕňa aj možnosť tohto združenia konať v období medzi tým, čo okrem iného znamená, že musí byť schopné vyvíjať svoju činnosť a fungovať bez neodôvodneného štátneho zásahu. Pozri rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/Maďarsko (Transparentnosť združení) (C‑78/18, EU:C:2020:476, body 110 až 113), kde sa uvádzajú odkazy na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

38 Pozri napríklad rozsudok z 5. apríla 1984, van de Haar a Kaveka De Meern (177/82 a 178/82, EU:C:1984:144, body 11 a 12).

39 Porovnaj napríklad rozsudok z 19. februára 2002, Arduino (C‑35/99, EU:C:2002:97, bod 43).

40 Pokiaľ ide o túto tému, pozri tiež niekoľko doplňujúcich úvah v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci FIFA (C‑650/22, EU:C:2024:375, body 31 až 34).

41 Pozri rozsudok Superleague (body 95 až 106 a citovaná judikatúra).

48 Pojmom „dohody“ budem označovať všetky formy správania podľa článku 101 ZFEÚ: „dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy“.

49 Rozsudky z 15. decembra 1994, DLG (C‑250/92, EU:C:1994:413); z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2020:265), a z 29. júna 2023, Super Bock Bebidas (C‑211/22, EU:C:2023:529).

50 Pozri v tejto súvislosti body 41 a 42 mojich návrhov vo veci CD Tondela.

51 Pokiaľ ide o tieto dohody, pozri okrem iného rozsudky z 18. januára 2024, Lietuvos notarų rūmai a i. (C‑128/21, EU:C:2024:49, bod 91 a citovaná judikatúra), a z 25. januára 2024, Em akaunt BG (C‑438/22, EU:C:2024:71, body 50 až 53).

54 Za obzvlášť zaujímavé považujem niektoré rozhodnutia súdov Spojených štátov. Supreme Court of the United States (Najvyšší súd USA, USA) napríklad vo veci State Oil Co. v. Khan (522 U.S. 3, 1997) zvrátil predchádzajúce precedensy a v podstate rozhodol, že stanovovanie maximálnych cien by sa samo osebe nemalo považovať za protiprávne, a teda malo by sa hodnotiť na základe zásady logického uvažovania, čo zahŕňa analýzu skutočných následkov tejto praktiky pre hospodársku súťaž v jej špecifickom trhovom kontexte. United States Court of Appeals for the Ninth Circuit (Odvolací súd USA pre deviaty okruh, USA) navyše vo veci NCAA v. Alston a i. [375, F. Supp.3d 1058, District Court (obvodný súd, USA), 2019] skúmal obmedzenia náhrad, ktoré National Collegiate Athletic Association (Národná vysokoškolská športová asociácia) zaviedla pre športovcov z radov študentov a ktoré museli presadzovať jej členské školy. Pravidlá teda určovali cenu na trhu práce na strane kupujúcich, čím aspoň u niektorých športovcov z radov študentov znížili náhradu pod úroveň, ktorú by im priniesol konkurenčný trh. Daný súd však obmedzenia preskúmal na základe zásady logického uvažovania, a to okrem iného z dôvodu, že na relevantnom trhu je istá miera spolupráce nevyhnutná. Rozsudok obvodného súdu potvrdil Najvyšší súd Spojených štátov vo svojom stanovisku z 21. júna 2021 [141 S. C. 2141 (2021)]. Pokiaľ ide o tieto návrhy, pozri aj moje návrhy vo veci ROGON, poznámka pod čiarou 61

55 Pozri EASTERBROOK, F. H.: Maximum price fixing. In: University of Chicago Law Review , 1981, roč. 48 (4), 1981, s. 886 – 910, a WHISH, R., BAILEY, D.: Horizontal Guidelines on purchasing agreements: Delineation between by object and by effect restrictions ‑ Final Report (uverejnené Európskou komisiou v roku 2022), kde sa uvádzajú ďalšie odkazy.

62 Oznámenie Komisie – Usmernenia o uplatňovaní článku 101 [ZFEÚ] na dohody o horizontálnej spolupráci (Ú. v. EÚ C 259, 2023, s. 1) (body 278 až 304).

63 Pozri rozsudok z 15. decembra 1994, DLG (C‑250/92, EU:C:1994:413, body 28 až 45).

64 Pozri moje návrhy vo veci CD Tondela (body 43 až 45).

65 Tamže (body 29 a 38).

66 Pozri v tejto súvislosti článok 1 ods. 2 písm. b) FFAR.

67 Na okraj treba dodať, že ak – a v rozsahu, v akom – je cieľom týchto pravidiel zabezpečiť, aby agenti konali v najlepšom záujme svojich klientov, a predchádzať konfliktom záujmov, tieto pravidlá by sa pravdepodobne dali odôvodniť na základe judikatúry Meca‑Medina alebo by sa na ne mohla uplatniť výnimka podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Pozri viac nižšie.

74 Pozri v tomto zmysle rozsudok FIFA (bod 153 a citovaná judikatúra).

75 Pozri v tejto súvislosti oznámenie Communication from the Commission, Notice –Guidelines on the application of Article 81(3) [ES] (Ú. v EÚ C 101, 2004, s. 97) (ďalej len „usmernenia z roku 2004“) (body 102 – 104).

76 Pozri podrobne BROOK, O.: Struggling with Article 101(3) TFEU: Diverging approaches of the Commission, EU Courts, and five competition authorities. In: Common Market Law Review , roč. 56, vydanie 1, 2019, s. 121 – 156.

77 Pozri napríklad rozsudok Superleague (body 237 a 238).

78 Pozri rozsudok Royal Antwerp (bod 120 a citovaná judikatúra).

79 Pozri napríklad body 341 a 559 usmernení uvedených v poznámke pod čiarou 62 vyššie a bod 56 usmernení z roku 2004.

86 Pozri najmä rozsudok z 25. októbra 1977, Metro SB‑Großmärkte/Komisia (26/76, EU:C:1977:167, bod 21) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V rámci náuky pozri okrem iného LUGARD, P., HANCHER, L.: Honey, I shrunk the article! A critical assessment of the Commission’s Notice on Article 81(3) of the EC Treaty. In: European Competition Law Review , roč. 25, vydanie 7, 2004, s. 410, a BOURGEOIS, J. H. J., BOCKEN, J.: Guidelines on the application of Article 81(3) of the EC Treaty or how to restrict a restriction. In: Legal Issues of Economic Integration , roč. 32, vydanie 2, 2005, s. 111 – 121.

87 Treba uznať, že v posledných rokoch sa veľa judikatúry k článku 101 ods. 3 ZFEÚ nevyskytlo. Zdá sa mi, že kľúčovými vecami v tejto súvislosti sú rozsudky zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, EU:C:2009:610) (ďalej len „rozsudok GlaxoSmithKline“), a z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia (C‑382/12 P, EU:C:2014:2201) (ďalej len „rozsudok MasterCard“).

88 Vo futbalovom ekosystéme, kde je poskytovanie rôznych služieb prepojené, treba pri posudzovaní vzniknutých výhod zohľadniť celkový systém, ktorého sú dotknuté pravidlá súčasťou, vrátane prípadne všetkých objektívnych výhod vyplývajúcich z uvedených pravidiel nielen na trhoch, na ktorých bolo konštatované obmedzenie (v tomto prípade na trhoch, kde súťažia agenti a/alebo kluby), ale aj na ostatných trhoch, s ktorými tieto trhy navzájom reagujú. Pozri v tomto zmysle rozsudok MasterCard (body 236 a 237).

95 Pozri analogicky rozsudok Superleague (body 144 až 146). Pozri tiež rozsudok Piau (bod 92).

96 Pozri v tomto zmysle rozsudky ISU (body 133 až 139), Superleague (body 146 až 152) a FIFA (bod 111).

97 Pozri vo všeobecnosti Európska komisia: Report on competition in professional services (uvádza sa v poznámke pod čiarou 52 vyššie), najmä s. 9 a 10; oznámenie s názvom Profesionálne služby – priestor pre ďalšie reformy – Pokračovanie správy o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách [KOM(2005) 405 v konečnom znení], najmä body 10 až 13 a 33, a OECD: Competition and regulation in professions and occupations ‑ OECD Roundtables on competition policy papers , 2024, najmä s. 6, 13, 14, 29, 31 a 47.

98 Pozri dokumenty uvedené v predchádzajúcich poznámkach pod čiarou. Pozri tiež – v iných jurisdikciách – Canadian Competition Bureau (Kanadský úrad pre hospodársku súťaž, Kanada): Self ‑ regulated professions, balancing competition and regulation, Report , 11. december 2007, a Australian Competition and Consumer Commission (Austrálska komisia pre hospodársku súťaž a spotrebiteľov, Austrália): Regulation, competition and the professions , 13. júl 2001. Oba dokumenty sú k dispozícii online.

99 Uvádza sa v poznámkach pod čiarou 52 a 97 vyššie (body 49 až 53).

100 Pozri napríklad rozsudok z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas (C‑1/12, EU:C:2013:127, body 68, 69 a 82) (ďalej len „rozsudok OTOC“).

107 Pozri, pokiaľ ide o ustálené zásady v tejto oblasti, okrem iného rozsudok z 12. januára 2023, HSBC Holdings a i./Komisia (C‑883/19 P, EU:C:2023:11, body 113 a 114 a citovaná judikatúra).

108 Body 112 a 113 rozsudku Superleague.

109 Tamže (bod 117).

110 Pozri napríklad rozsudok Superleague (bod 129) a aktuálnejší rozsudok z 25. februára 2025, Alphabet a i. (C‑233/23, EU:C:2025:110, bod 54 a citovaná judikatúra) (ďalej len „rozsudok Alphabet“).

111 Pozri napríklad rozsudok z 19. apríla 2018, MEO – Serviços de Comunicações e Multimédia (C‑525/16, EU:C:2018:270, bod 24 a citovaná judikatúra).

112 Pozri napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Autortiesību un komunicēšanās konsultāciju aģentūra – Latvijas Autoru apvienība (C‑177/16, EU:C:2017:286, body 36 až 54) (ďalej len „návrhy vo veci AKKA‑LAA“).

119 Pozri bod 36 rozsudku Superleague.

120 Pozri v tejto súvislosti bod 149 rozsudku Superleague.

121 Pozri tiež bod 80 mojich návrhov vo veci CD Tondela.

122 Pozri najmä body 124 až 126 a 131 daného rozsudku.

123 Rozsudok SEN (body 44 až 48 a 65 až 77); rozsudky z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C‑680/20, EU:C:2023:33, bod 39), a z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) (C‑48/22 P, EU:C:2024:726, body 165 až 167) (ďalej len „rozsudok Google Shopping“), a rozsudok Alphabet (body 37, 38 a 54 až 58).

124 Pozri v tomto zmysle rozsudky Superleague (bod 131) a Google Shopping (bod 167). Pozri tiež moje návrhy v spojených veciach Illumina a Grail/Komisia (C‑611/22 P a C‑625/22 P, EU:C:2024:264, bod 230).

131 Pozri okrem iného rozsudok Superleague (bod 247 a citovaná judikatúra).

132 Pozri napríklad rozsudok TopFit (bod 39 a citovaná judikatúra).

133 Tamže (bod 49).

134 Pozri rozsudok Superleague (body 251 a 252 a citovaná judikatúra).

135 Pozri v tomto zmysle rozsudok Royal Antwerp (bod 143).

136 Pozri najmä článok 2 FFAR.

143 Tamže (body 46 a 47 a citovaná judikatúra). Pozri tiež odôvodnenie 47 GDPR.

144 Pozri najmä článok 15 ods. 1 ZFEÚ, kde sa uvádza, že „s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiež článok 15 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článok 11 ods. 1 až 3 ZEÚ.

145 Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

146 Rozsudok zo 4. októbra 2024, Koninklijke Nederlandse Lawn Tennisbond (C‑621/22, EU:C:2024:858, bod 42 a citovaná judikatúra).

147 Tamže (bod 43 a citovaná judikatúra).

148 Na okraj podotýkam, že podľa správy FIFA Football Agent Report 2024 malo k 5. decembru 2024 licenciu futbalových agentov celkovo 7 558 jednotlivcov. Z toho vyplýva významný rozsah potenciálneho spracúvania údajov zodpovedajúci pojmu „veľký rozsah“ podľa odôvodnenia 91 GDPR, kde sa uvádza spracúvanie „značného objemu“ osobných údajov, ktoré majú potenciál ovplyvniť veľký počet dotknutých osôb. Táto kategorizácia má podľa ustanovení GDPR určité dôsledky.