← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.9.2024

C-217/23

ECLI:EU:C:2024:709

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62023CC0217

62023CC0217

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 5. septembra 2024 ( 1 )

Vec C‑217/23 [Laghman] ( i )

Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl

proti

A N

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Spoločná politika v oblasti azylu – Smernica 2011/95/EÚ – Podmienky, ktoré umožňujú využitie medzinárodnej ochrany alebo doplnkovej ochrany – Postavenie utečenca – Článok 2 písm. d) – Dôvody prenasledovania – Článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek druhá zarážka – Pojem príslušnosť k ‚určitej sociálnej skupine‘ – Pojem ‚jednoznačná identita‘ v krajine pôvodu – Vnímanie skupiny ako odlišnej okolitou spoločnosťou – Kritériá posúdenia – Žiadateľ o medzinárodnú ochranu, člen rodiny zapojenej do krvnej pomsty, ktorá prebieha v jeho krajine pôvodu“

I. Úvod

1.

Možno žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorý je príslušníkom rodiny zapojenej do krvnej pomsty (vendetty) ( 2 ) v jeho krajine pôvodu, považovať za osobu, ktorá je vystavená prenasledovaniu z dôvodu jej príslušnosti k „určitej sociálnej skupine“ v zmysle článku 2 písm. d) a článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku smernice 2011/95/EÚ? ( 3 )

2.

Odpoveď na túto otázku nie je hneď jasná.

3.

Vyžaduje rozlišovať medzi činmi a vážnymi hrozbami vyplývajúcimi z krvnej pomsty, ktorá je v súlade so zásadami obyčajového práva, ktoré uznávajú a prijímajú určité tradičné spoločnosti, pričom týmto činom a vážnym hrozbám sú v každej generácii vystavení členovia rodiny, pretože sa predpokladá, že sú zodpovední za niečo, čo vyvolali iní ich rodinní príslušníci, a medzi čisto osobnými činmi, ktoré sledujú iné motívy a ktorých pôvodcom sú páchatelia bežných trestných činov alebo mafia. Hoci Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) ( 4 ) a Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA) ( 5 ) vydali v tejto súvislosti odporúčania, treba konštatovať, že pokiaľ ide o preukázanie príslušnosti takéhoto žiadateľa k určitej sociálnej skupine, vnútroštátne orgány majú rozdielne prístupy. ( 6 )

4.

V práve Únie totiž žiadosť o medzinárodnú ochranu založená na príslušnosti k „určitej sociálnej skupine“ vyžaduje nielen to, aby sa preukázalo, že členovia skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo charakteristiku alebo vieru, ktoré sú podstatné pre ich identitu alebo vedomie alebo aj spoločný pôvod, ktorý nemožno zmeniť [prvá podmienka identifikácie uvedená v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku prvej zarážke smernice 2011/95], ale vyžaduje tiež preukázať, že skupina má „jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti“ [druhá podmienka identifikácie uvedená v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke tejto smernice].

5.

Hoci Súdny dvor už mal príležitosť spresniť rozsah dôvodu prenasledovania založeného na príslušnosti k určitej sociálnej skupine vo vzťahu k homosexuálnym osobám a nedávno aj ženám, ktoré sú obeťami domáceho násilia alebo ktoré sa stotožňujú s takými hodnotami, ako je rovnosť pohlaví ( 7 ), prejednávaná vec ho vyzýva, aby poskytol dodatočné spresnenia týkajúce sa druhej podmienky identifikácie, ktorá sa týka sociálneho vnímania skupiny v krajine pôvodu v osobitnom kontexte krvnej pomsty.

6.

V prvom rade vo svojich úvahách vysvetlím, že pojem „okolitá spoločnosť“ uvedený v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke smernice 2011/95 odkazuje na ľudské a sociálne prostredie, v ktorom sa dotknutá skupina vyvíja, takže „jednoznačná identita“ skupiny sa neposudzuje z hľadiska izolovaného vnímania aktéra prenasledovania, ale z hľadiska kolektívneho vnímania touto spoločnosťou. Ďalej spresním, že príslušný vnútroštátny orgán musí v rámci svojho individuálneho posúdenia zohľadniť vnímanie alebo obraz, ktorý má okolitá spoločnosť o dotknutej skupine, a rozsah, v akom názory alebo úsudky spojené s touto skupinou túto skupinu odlišujú alebo odčleňujú od zvyšku tejto spoločnosti. Správanie, činy alebo opatrenia, ku ktorým dochádza z dôvodu tohto vnímania, môžu v tejto súvislosti predstavovať relevantné poznatky na preukázanie toho, že skupina je vnímaná ako odlišná.

7.

V druhom rade a po zaradení krvnej pomsty do právneho systému a tradície, do ktorých tento jav patrí, navrhnem vo svojich úvahách Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že v závislosti od podmienok prevládajúcich v krajine pôvodu možno rodinného príslušníka zapojeného do krvnej pomsty v tejto krajine považovať za člena „určitej sociálnej skupiny“, čo predstavuje dôvod prenasledovania, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.

II. Právo Únie

8.

Článok 2 smernice 2011/95 s názvom „Vymedzenia pojmov“ stanovuje v písmene d):

„Na účely tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:

d)

‚utečenec‘ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny… a na ktorú sa neuplatňuje článok 12.“

9.

Článok 4 tejto smernice s názvom „Posudzovanie skutočností a okolností“ vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie:

a)

všetkých príslušných skutočností, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti, vrátane zákonov a nariadení krajiny pôvodu a spôsobu, ktorým sú uplatňované;

b)

príslušných vyhlásení a dokumentácie predloženej žiadateľom vrátane informácií o tom, či žiadateľ bol alebo môže byť predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia;

c)

individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa vrátane takých faktorov ako pôvod, pohlavie a vek, s cieľom posúdenia, či by na základe osobných okolností žiadateľa činy, ktorým bol alebo mohol byť žiadateľ vystavený, predstavovali prenasledovanie alebo vážne bezprávie;

…“

10.

Článok 10 uvedenej smernice s názvom „Dôvody prenasledovania“ v odseku 1 písm. d) prvom pododseku stanovuje:

„Členské štáty zohľadnia pri posudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky:

d)

skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä v prípade, že:

príslušníci tejto skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo vedomie, že osoba by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla, a

táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti.“

III. Skutkový stav v konaní vo veci samej a prejudiciálne otázky

11.

A N, afganský štátny príslušník patriaci k etniku Paštúnov, podal 4. novembra 2015 v Rakúsku žiadosť o medzinárodnú ochranu. Na podporu tejto žiadosti A N uviedol, že v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu by bol vystavený riziku prenasledovania z toho dôvodu, že jeho rodina je zapojená do krvnej pomsty, a to od vraždy jeho otca a jeho brata v nadväznosti na pozemkový spor medzi nimi a bratrancami jeho otca.

12.

Hoci Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Spolkový úrad pre cudzineckú agendu a azyl, Rakúsko) zamietol túto žiadosť rozhodnutím z 21. júna 2017, Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) naopak vyhovel odvolaniu, ktoré bolo podané proti tomuto rozhodnutiu, a rozsudkom z 26. júla 2022 rozhodol, že A N sa má priznať postavenie utečenca. Tento súd uznal existenciu a závažnosť rizík, ktoré podstupuje dotknutá osoba z dôvodu svojej rodinnej príslušnosti v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu, ako aj neschopnosť afganských orgánov chrániť ju pred rizikami vyvolanými touto krvnou pomstou. Pokiaľ ide o možnosti ochrany v samotnej krajine, uvedený súd sa okrem iného domnieval, že aj za predpokladu, že by mu v iných regiónoch Afganistanu nehrozilo nebezpečenstvo, A N by čelil riziku, že nebude schopný uspokojiť svoje základné a nevyhnutné životné potreby.

13.

Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Spolkový úrad pre cudzineckú agendu a azyl) podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok Révision na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že uvedené rozhodnutie bolo nesprávne založené na predpoklade, že rodinu možno považovať za „určitú sociálnu skupinu“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 bez toho, aby sa v rozpore s týmto ustanovením určilo, či okolitá spoločnosť vníma takúto rodinu ako odlišnú.

14.

Podľa vnútroštátneho súdu je „ústrednou otázkou“ pre rozhodnutie vo veci samej otázka, „či sa rodinní príslušníci, ktorým hrozí krvná pomsta výlučne z dôvodu ich príslušnosti k rodine, ktorej jeden člen je [alebo bol] účastníkom… sporu, z ktorého krvná pomsta vznikla, majú považovať za sociálnu skupinu“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95. Na tento účel v podstate navrhuje Súdnemu dvoru, aby objasnil obsah a rozsah druhej podmienky identifikácie, od ktorej závisí existencia „určitej sociálnej skupiny“ predpokladanej v prvom pododseku druhej zarážke tohto ustanovenia.

15.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či v prejednávanej veci môže byť rodina A N vnímaná okolitou spoločnosťou ako odlišná z dôvodu jej zapojenia do krvnej pomsty, keďže daná spoločnosť žije takouto dlhotrvajúcou paštúnskou tradíciou riešenia niektorých rodinných sporov prostredníctvom krvnej pomsty, a to prinajmenšom na veľkej časti afganského územia.

16.

Za týchto podmienok Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa výraz ,táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti‘ uvedený v článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 …vykladať tak, že v predmetnej krajine má skupina jednoznačnú identitu iba v prípade, keď ju okolitá spoločnosť vníma ako odlišnú, alebo je potrebné, aby sa existencia ‚jednoznačnej identity‘ posúdila samostatne a nezávisle od otázky, či okolitá spoločnosť vníma skupinu ako odlišnú?

2.

Keď treba podľa odpovede na prvú otázku existenciu ‚jednoznačnej identity‘ posúdiť samostatne, podľa akých kritérií treba posúdiť existenciu ‚jednoznačnej identity‘ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95?

3.

Bez ohľadu na odpovede na prvú a druhú otázku treba pri posúdení, či je skupina v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 vnímaná ako odlišná ‚od okolitej spoločnosti‘, vychádzať z pohľadu prenasledovateľa, alebo spoločnosti ako celku, alebo podstatnej časti spoločnosti krajiny alebo časti krajiny?

4.

Podľa akých kritérií sa riadi posúdenie, či je v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 skupina vnímaná ako ‚odlišná‘?“

17.

Písomné pripomienky predložili A N, rakúska, nemecká a holandská vláda, ako aj Európska komisia.

IV. Analýza

18.

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek smernice 2011/95 vykladať v tom zmysle, že príslušníka rodiny zapojenej do krvnej pomsty, ktorá prebieha v jeho krajine pôvodu, možno v závislosti od okolností prevládajúcich v tejto krajine považovať za príslušníka „určitej sociálnej skupiny“, čo je dôvod prenasledovania, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.

19.

Na tento účel vnútroštátny súd Súdnemu dvoru navrhuje, aby spresnil zmysel a rozsah druhej podmienky určenia príslušnosti k „určitej sociálnej skupine“ uvedenej v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke tejto smernice.

20.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 2 písm. d) uvedenej smernice je utečencom okrem iného štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa nachádza mimo štátu svojej štátnej príslušnosti, pretože má oprávnenú obavu z prenasledovania z rasových alebo náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a ktorý nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny.

21.

Dotknutý štátny príslušník tak musí mať z dôvodu okolností existujúcich v jeho krajine pôvodu a správania aktérov prenasledovania odôvodnenú obavu z prenasledovania na základe aspoň jedného z piatich dôvodov vymenovaných v článku 10 ods. 1 smernice 2011/95, medzi ktorými sa nachádza aj jeho príslušnosť k „určitej sociálnej skupine“ v tejto krajine.

22.

Normotvorca Únie definoval tento pojem v článku 10 ods. 1 písm. d) tejto smernice, pričom zvolil prístup značne odlišný od prístupu, ktorý presadzuje UNHCR. ( 8 )

23.

Po prvé príslušníci skupiny musia mať „prirodzenú charakteristiku“ alebo „spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť“, alebo zdieľať „charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo vedomie, že osoba by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla“.

24.

V prejednávanej veci je v spore vo veci samej nesporné, že táto podmienka je splnená. Členovia tej istej rodiny totiž z dôvodu svojho príbuzenského vzťahu majú spoločnú prirodzenú charakteristiku – či už to vyplýva napríklad z pokrvného vzťahu, osvojenia alebo manželstva –, ktorá je tiež podstatná pre identitu a/alebo spoločný pôvod, ktorý nemožno zmeniť. ( 9 )

25.

Dodávam, že na základe judikatúry Súdneho dvora môžu mať členovia tej istej rodiny ďalší spoločný znak, akým je napríklad iná prirodzená charakteristika, alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť, akým je osobitná rodinná situácia. ( 10 ) Okolnosť, že členovia rodiny, a najmä muži a chlapci z tejto rodiny, sú pre svoj rodinný pôvod viazaní krvnou pomstou z toho dôvodu, že sa v mužskej pokrvnej línii prenáša z generácie na generáciu, preto v tomto kontexte predstavuje „spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť“.

26.

Vzhľadom na tieto skutočnosti rodinní príslušníci, ktorí sú zapojení do krvnej pomsty v krajine pôvodu, a najmä muži a mladí chlapci z tejto rodiny, ľahko spĺňajú prvú podmienku identifikácie „určitej sociálnej skupiny“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku prvej zarážky smernice 2011/95.

27.

Po druhé táto skupina musí mať „jednoznačnú identitu“ v príslušnej krajine, „pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti“.

28.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora pýta, či „jednoznačná identita“ skupiny predstavuje podmienku, ktorú treba posúdiť oddelene a nezávisle od vnímania okolitou spoločnosťou. Zdôrazňuje totiž, že použitie slova „da“ v nemeckej jazykovej verzii článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku druhej zarážky smernice 2011/95 by mohlo mať iný význam než len význam jednoduchej príčinnej súvislosti. ( 11 ) Svojou druhou otázkou prípadne navrhuje Súdnemu dvoru, aby spresnil skutočnosti, na základe ktorých treba posúdiť „jednoznačnú identitu“ skupiny.

29.

Pochybnosti tohto súdu možno podľa môjho názoru ľahko vyvrátiť.

30.

Na jednej strane totiž z hľadiska znenia predmetných ustanovení z jednotlivých jazykových verzií predmetného ustanovenia, ako je anglická („because“), francúzska („parce que“) alebo aj talianska verzia („perché“), vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle vyjadriť príčinnú súvislosť medzi pojmom „jednoznačná identita“ a pojmom „okolitá spoločnosť“. „Jednoznačná identita“ skupiny „v príslušnej krajine“ vyplýva zo skutočnosti, že táto skupina „je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti“.

31.

Na druhej strane zo štruktúry článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku smernice 2011/95 vyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo rozlíšiť v prvej zarážke tohto ustanovenia „individuálnu identitu“ dotknutého člena skupiny, keďže sa týka najmä fyzických, kultúrnych a náboženských znakov, ktoré má spoločné so všetkými členmi tejto skupiny, a v druhej zarážke tohto ustanovenia „kolektívnu identitu“ alebo „sociálnu identitu“ skupiny, keďže sa týka spôsobu, akým túto skupinu vnímajú ostatní členovia spoločnosti. Domnievať sa, že „jednoznačná identita“ skupiny v príslušnej krajine je odlišná od vnímania tejto identity okolitou spoločnosťou by preto znamenalo nerešpektovať rozdiel, ktorý chcel normotvorca zvýrazniť medzi individuálnymi a sociálnymi prvkami identity členov dotknutej skupiny.

32.

Vzhľadom na tieto skutočnosti predstavuje preto „jednoznačná identita“ skupiny uvedená v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke smernice 2011/95 podmienku, ktorú nemožno posudzovať osobitne a samostatne vo vzťahu k vnímaniu okolitou spoločnosťou, ale treba ju posudzovať vo väzbe na okolitú spoločnosť. ( 12 )

33.

Za týchto okolností na druhú prejudiciálnu otázku nie je potrebné odpovedať.

34.

Teraz je potrebné preskúmať tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku, ktorými vnútroštátny súd Súdnemu dvoru navrhuje, aby spresnil spôsob, akým treba posúdiť, či skupina „je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti“.

35.

V prvom rade, pokiaľ ide o pojem „okolitá spoločnosť“, tento pojem predstavuje referenčný rámec na preukázanie existencie „jednoznačnej identity“ skupiny. Článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek druhá zarážka smernice 2011/95 zjavne odkazuje na kolektívny priestor, teda na ľudské a sociálne prostredie, v ktorom sa členovia tejto skupiny vyvíjajú. V dôsledku toho je vnímanie okolitou spoločnosťou kolektívnym vnímaním, a aby som odpovedal vnútroštátnemu súdu, súhlasím s názorom rakúskej vlády uvedeným v jej pripomienkach, podľa ktorého ho nemožno zamieňať s izolovaným vnímaním aktéra prenasledovania v zmysle článku 6 tejto smernice alebo len s pohľadom výlučne najbližšieho okolia dotknutej osoby.

36.

Vnútroštátny súd Súdnemu dvoru navrhuje, aby spresnil geografický rozsah tejto „spoločnosti“, ale normotvorca Únie ho výslovne spresňuje odkazom na „okolitú“ spoločnosť. Táto spoločnosť teda zodpovedá prostrediu, v ktorom sa vyvíjajú členovia príslušnej skupiny. Toto prostredie je tvorené určitými štruktúrami a zahŕňa stav morálnych, kultúrnych, sociálnych, hospodárskych, politických, náboženských a právnych noriem, ktorých fungovanie treba na účely individuálneho posúdenia žiadosti pochopiť. Podľa môjho názoru nie je potrebné bližšie špecifikovať geografický rozsah, pokiaľ nechceme určiť tento perimeter bez ohľadu na sociálno‑politické usporiadanie tejto spoločnosti a jej reálie, či už kultúrne, etnické, jazykové alebo náboženské. Ako uznal Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre, prináleží príslušným orgánom členského štátu, aby určili, ktorá „okolitá spoločnosť“ je relevantná na posúdenie existencie určitej sociálnej skupiny, pričom táto spoločnosť sa môže zhodovať s celou treťou krajinou pôvodu žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo môže byť viac ohraničená, napríklad na časť územia alebo obyvateľstva tejto tretej krajiny. ( 13 ) Sociálna skupina identifikovaná ako skupina s „jednoznačnou identitou“ v príslušnej krajine v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku druhej zarážky smernice 2011/95 tak nemusí byť nevyhnutne považovaná za „sociálnu skupinu“ v inej krajine.

37.

Po druhé, uznanie „jednoznačnej identity“ skupiny v krajine pôvodu žiadateľa znamená, že okolitá spoločnosť skupinu „vníma“ ako „odlišnú“.

38.

Na úvod chcem poukázať na to, že normotvorca Únie odkazuje na pojem „sociálne vnímanie“, ktorý je pojmom odlišným od pojmu „sociálne správanie“. „Vnímanie“ je totiž schopnosť, ktorá umožňuje organizmu usmerňovať svoju činnosť a spoznávať svoje okolie na základe informácii, ktoré mu sprostredkujú jeho zmysly. ( 14 ) Pojem „sociálne vnímanie“ teda v obvyklom zmysle slova znamená myšlienkový proces, ktorým jednotlivci organizujú a vykladajú svoje dojmy tak, aby dali svojmu okoliu zmysel, a to nezávisle od činností, ktoré môžu títo jednotlivci podniknúť. ( 15 )

39.

Pojem „odlišnosť“ ( 16 ) je definovaný ako „charakter (nejaká odlišnosť) alebo súbor znakov (určitá odlišnosť), ktoré odlišujú jednu vec od druhej, jednu entitu od druhej“. ( 17 ) Rozdiel teda bráni podobnosti s inými osobami. Odlišnosť zjavne predpokladá odlišnosť osôb alebo prvkov, medzi ktorými je odlišnosť zistená alebo pozorovaná. ( 18 ) Článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek druhá zarážka smernice 2011/95 nespresňuje povahu tejto odlišnosti, ktorá teda môže spočívať vo viacerých vlastnostiach členov dotknutej skupiny, ani jej význam, takže „odlišnosť“, na ktorú odkazuje normotvorca Únie, sa nemusí nevyhnutne týkať stupnice hodnôt.

40.

Z týchto skutočností vyvodzujem, že v kontexte článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku druhej zarážky smernice 2011/95 podmienka týkajúca sa „jednoznačnej identity“ skupiny predpokladá, že príslušný vnútroštátny orgán v rámci posudzovania žiadosti na individuálnom základe posúdi mieru, v akej má okolitá spoločnosť také vnímanie alebo taký obraz dotknutej skupiny, s ktorými je spojený názor alebo úsudok odlišujúci alebo vyčleňujúci túto skupinu od zvyšku spoločnosti.

41.

Toto posúdenie treba vykonať vzhľadom na všetky informácie, ktoré má príslušný vnútroštátny orgán k dispozícii, pri uplatnení článku 4 ods. 3 smernice 2011/95. Sociálne vnímanie je subjektívne a závisí od mnohých faktorov, ktoré sa týkajú tak vlastností dotknutej skupiny (ako je jej vzhľad, fyzické atribúty, rodový pôvod, sociálny pôvod alebo sociálne roly, správanie, postoje, názory alebo aj schopnosti atď.), ako aj od noriem, ktorými sa riadi referenčná spoločnosť (či už ide o morálne, sociálne alebo právne normy, ako aj kultúrne, hospodárske, politické alebo náboženské normy) a ich kombinácií v danom okamihu. Je nesporné, že rovnaké vlastnosti alebo atribúty môžu vyvolávať rôzne dojmy v závislosti od okolností a prostredia, v ktorom sa príslušná skupina osôb vyvíja. ( 19 )

42.

Hoci na účely tohto posúdenia normotvorca Únie nevyžaduje preukázať to, že sa so skupinou zaobchádza odlišne, ale iba to, že je vnímaná odlišným spôsobom okolitou spoločnosťou, všetky prejavy správania, činy alebo opatrenia prijaté z dôvodu sociálneho vnímania skupiny môžu predstavovať užitočné údaje na preukázanie „jednoznačnej identity“ tejto skupiny v krajine pôvodu. Takýto význam má judikatúra Súdneho dvora. Súdny dvor totiž dospel k záveru, že hoci „príslušnosť k určitej sociálnej skupine sa musí konštatovať nezávisle od činov prenasledovania v zmysle článku 9… smernice [2011/95], ktorých obeťami môžu byť členovia tejto skupiny v krajine pôvodu“, ( 20 )„nič to však nemení na tom, že diskriminácia alebo prenasledovanie osôb, ktoré majú spoločnú charakteristiku, môže predstavovať relevantný faktor, ak… treba posúdiť, či sa predmetná skupina javí ako odlišná z hľadiska sociálnych, morálnych alebo právnych noriem dotknutej krajiny pôvodu“. ( 21 )

43.

Keďže rovnosť je pravidlom a zákaz diskriminácie zásadou, odlišnosť sa môže prejaviť porušením rovnosti a prijatím aktov, opatrení alebo postupov, ktoré diskriminujú skupinu. Súdny dvor tak rozhodol, že podľa okolností prevládajúcich v krajine pôvodu môžu byť ženy vnímané okolitou spoločnosťou odlišne a môže im byť v tejto spoločnosti priznaná „jednoznačná identita“, najmä z dôvodu sociálnych, morálnych alebo právnych noriem platných v ich krajine pôvodu. ( 22 ) V rozsudku zo 7. novembra 2013, X a i. ( 23 ), Súdny dvor okrem toho dospel k záveru, že existencia trestnoprávnej legislatívy, ktorá sa týka špecificky homosexuálnych osôb, umožňuje konštatovať, že tieto osoby predstavujú osobitnú skupinu, ktorá je okolitou spoločnosťou vnímaná ako odlišná. ( 24 ) Rovnako môžu príslušné vnútroštátne orgány konštatovať skutočnosť, že dotknutá skupina je vnímaná odlišným spôsobom z dôvodu opatrení, ktoré ju stigmatizujú, alebo tiež z dôvodu ostrakizácie, ktorá smeruje proti jej členom, napríklad opatreniami, ktorými sú stigmatizované mladé ženy, ktoré sa odmietajú podrobiť ženskej obriezke v spoločenstve, v ktorom je taká prax normou. Naproti tomu si nemyslím, že by bolo potrebné preukazovať, že členovia dotknutej skupiny sú vyčlenení alebo vylúčení z okolitej spoločnosti, pretože pojem „odlišnosť“ neznamená, že táto skupina je v opozícii voči spoločnosti, v ktorej sa vyvíja. ( 25 )

44.

V prejednávanej veci vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o príslušnosť k určitej sociálnej skupine v prípade členov rodiny, ktorým hrozí krvná pomsta. Okolitá spoločnosť ich totiž nevníma odlišne, pretože jednak samotný aktér prenasledovania – teda „mstiaca sa“ rodina –, ako aj príbuzní a známosti rodiny, ktorá je cieľom, majú vedomosť o krvnej pomste, ktorá na nich dopadla, a jednak preto, lebo pristúpiť k urovnaniu sporov prostredníctvom krvnej pomsty je v súlade s tradíciou „paštúnválí“ dodržiavanou v regióne pôvodu dotknutej osoby. Inými slovami, krvná pomsta je ústredným a veľmi rozšíreným mechanizmom riešenia sporov v tradičnom právnom systéme „paštúnválí“.

45.

Tieto tvrdenia ma nepresvedčili, pretože pri tomto prístupe by hrozilo, že sa vylúči uznanie príslušnosti žiadateľov o medzinárodnú ochranu k určitej sociálnej skupine, a to len z dôvodu, že kódex alebo tradičná prax, ktorej podliehajú, sú v ich krajine alebo regióne pôvodu rozšírené. ( 26 )

46.

Takéto posúdenie si zjavne vyžaduje vykonať individuálne vyhodnotenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú podal ohrozený rodinný príslušník, v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice 2011/95. ( 27 )

47.

V tomto kontexte je nevyhnutné zaradiť krvnú pomstu do kontextu právneho systému a tradície, v ktorých prebieha, a odlíšiť ju od bežnej trestnej činnosti alebo organizovaného zločinu.

48.

Krvná pomsta (vendetta), ktorá znamená „preliatie (alebo znovupreliatie) krvi“ alebo „odplatu“, je definovaná ako odveký jav, ktorý upravuje obyčajové právo a ktorý je uznaný a prijímaný určitými tradičnými spoločnosťami ako právo, ktoré existuje súbežne popri platnom právnom systéme. ( 28 ) Uznáva sa teda, že krvná pomsta tvorí neoddeliteľnú súčasť zvykového práva Paštúnov, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach Afganistanu („paštúnválí“), ( 29 ) ale tiež spoločností, ktoré žijú v hornatých oblastiach na severe Albánska („kanun“) ( 30 ) alebo na juhovýchode Turecka. Vo svojej správe s informáciami týkajúcimi sa Afganistanu, ktorá bola zverejnená v máji 2024, EUAA odlišuje krvnú pomstu od jednoduchého pozemkového sporu, ktorý môže byť jej pôvodcom. ( 31 ) Krvná pomsta totiž určuje spôsob urovnávania sporov, ktorý vychádza z kolektívnej akcie a podľa ktorého potrestanie vraždy alebo ujmy nie je v pôsobnosti štátnych orgánov výkonu spravodlivosti, ale v pôsobnosti rodiny, klanu, kmeňa alebo etnickej skupiny napadnutej osoby. ( 32 ) Krvná pomsta sa môže riadiť prísnymi pravidlami, pretože môže definovať dotknuté zločiny a kategórie obetí, ktoré treba pomstiť. Miera, v akej táto krvná pomsta vyžaduje alebo nevyžaduje pomstu spáchaním násilných činov, sa líši podľa kódexov správania, podľa regiónov alebo kmeňov, na ktoré sa kódexy správania vzťahujú, a podľa dôvodu krvnej pomsty. Podľa „paštúnválí“ je tak vykonanie pomsty nielen právom, ale aj povinnosťou, spoločenským záväzkom, ktorého nesplnenie môže viesť k zneucteniu, a dokonca k osobnej ujme pre tých, ktorí sa jej vyhýbajú, odmietajú ju alebo ju zanedbávajú. Právo na pomstu sa môže prenášať z generácie na generáciu. ( 33 ) Tradične sa vykonáva na všetkých mužoch z rodiny v mužskej pokrvnej línii, so zohľadnením ich postavenia a zodpovednosti, ktorá im prináleží v rámci uvedenej rodiny. ( 34 ) V tejto súvislosti je prenasledovanie muža a jeho syna od útleho veku z toho dôvodu, že patrí do tej istej rodiny ako jeho starý otec z otcovej strany, podľa môjho názoru rovnako svojvoľné ako prenasledovanie z dôvodu, ktorý súvisí s rasou alebo náboženským presvedčením.

49.

Napokon krvná pomsta môže podľa zásad zvykového práva, ktoré ju upravujú, vyžadovať, aby rodina, ktorá je cieľom krvnej pomsty, prijala opatrenia na dobrovoľnú izoláciu alebo odlúčenie, ktorých trvanie a prísnosť závisí od okolností konkrétneho prípadu. ( 35 ) V závažnejších situáciách môžu tieto opatrenia viesť k ukončeniu školskej dochádzky najmladších detí, osobitne chlapcov, ako aj k odňatiu príjmov rodine, ( 36 ) pričom akákoľvek pomoc poskytnutá takejto rodine môže byť považovaná za urážku druhej rodiny s rizikom, že to môže viesť k začatiu krvnej pomsty.

50.

Z toho vyplýva, že aj v rámci spoločnosti, v ktorej krvná pomsta predstavuje ešte stále rozšírený mechanizmus riešenia konfliktov, nič nevylučuje to, že z dôvodu sociálnych a morálnych noriem, na ktorých je táto spoločnosť založená, by členovia rodiny zapojenej do krvnej pomsty, a najmä členovia mužského pohlavia, mohli byť vnímaní uvedenou spoločnosťou odlišne, a to buď preto, lebo sú nútení odlúčiť sa od uvedenej spoločnosti a izolovať sa od nej, aby unikli pomste, alebo preto, lebo odmietajú chrániť česť a dobrú povesť rodiny tým, že uplatnia právo na pomstu, ktorej vykonanie im toto obyčajové právo ukladá. Určité vnútroštátne orgány okrem toho majú databázy údajov, ktoré zaznamenávajú prebiehajúce procesy krvnej pomsty, ako aj rodiny, ktoré sú do nich zapojené, čo svedčí o viditeľnosti takejto skupiny v spoločnosti. ( 37 ) Okrem toho niektoré krajiny prijali osobitné trestnoprávne predpisy, v ktorých uznali ako priťažujúcu okolnosť spáchanie vraždy v súvislosti s krvnou pomstou, a navyše sa pokúšajú zabrániť tomuto javu prostredníctvom preventívnych opatrení a zriadením výborov na zmierenie sporiacich sa rodín.

51.

S výhradou posúdenia skutkových okolností a okolností každého jednotlivého prípadu nevidím nijaký dôvod, ktorý by bránil tomu, aby príslušný vnútroštátny orgán dospel k záveru, že člen rodiny, najmä mužského pohlavia, zapojený do krvnej pomsty, ktorá prebieha v jeho krajine pôvodu, patrí do skupiny, ktorá má „jednoznačnú identitu“ v tejto krajine, a to z dôvodu pravidiel, ktorým táto osoba podlieha na základe obyčajového kódexu správania. Na rozdiel od obáv, ktoré uvádza Komisia vo svojich pripomienkach, si nemyslím, že by takáto sociálna skupina bola identifikovaná činom prenasledovania, ktorému by bol rodinný príslušník vystavený vo svojej krajine pôvodu. ( 38 )

52.

Táto sociálna skupina je identifikovaná tým, že sa na ňu uplatňuje obyčajové právo odôvodnené pokrvnými zväzkami, ktoré vyžaduje nielen podriadenie sa členov tejto skupiny osobitným pravidlám upravujúcim ich život v spoločnosti, ale aj to, aby boli vystavení riziku vážneho ohrozenia svojej osoby. ( 39 )

53.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že v závislosti od podmienok, ktoré prevládajú v krajine pôvodu, možno príslušníka rodiny zapojenej do krvnej pomsty, ktorá prebieha v tejto krajine, považovať za člena „určitej sociálnej skupiny“, čo je dôvod prenasledovania, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.

54.

Priznanie tohto postavenia bude tiež vyžadovať preukázanie toho, že činy, ktorým môže byť táto osoba vystavená vo svojej krajine pôvodu, sú konaním neštátnych aktérov v zmysle článku 6 písm. c) smernice 2011/95, čo si bude vyžadovať preukázať, že aktéri ochrany uvedení v článku 7 tejto smernice, medzi nimi najmä štát, nemôžu alebo nechcú poskytnúť účinnú ochranu proti týmto činom. ( 40 )

55.

Okrem toho priznanie uvedeného postavenia predpokladá v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice 2011/95 v spojení s článkom 6 písm. c) a článkom 7 ods. 1 tejto smernice a s prihliadnutím na odôvodnenie 29 tejto smernice, že je preukázané spojenie medzi dôvodom prenasledovania uvedeným v článku 10 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice a činmi prenasledovania v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 tejto smernice, alebo medzi týmto dôvodom prenasledovania a neexistenciou ochrany proti takýmto činom prenasledovania spáchaným neštátnymi aktérmi. ( 41 )

56.

Napokon priznanie postavenia utečenca si bude vyžadovať uistenie o tom, že u dotknutej osoby neexistuje žiadny dôvod na vylúčenie.

V. Návrh

57.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), takto:

Článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany

sa má vykladať v tom zmysle, že:

„jednoznačná identita“ skupiny je podmienkou, ktorú treba preskúmať z hľadiska jej vnímania okolitou spoločnosťou,

„okolitá spoločnosť“ je definovaná ako ľudské a sociálne prostredie, v ktorom sa táto skupina vyvíja a ktoré príslušný vnútroštátny orgán považuje za relevantné na účely individuálneho posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu. Vnímanie okolitou spoločnosťou sa nevzťahuje na izolované vnímanie aktéra prenasledovania, ale na kolektívne vnímanie,

okolnosť, že okolitá spoločnosť vníma skupinu ako odlišnú, sa musí skúmať vzhľadom na predstavy alebo obraz, ktorý má táto spoločnosť o tejto skupine a ktorý môže byť spojený s názorom alebo úsudkom, ktorý ju odlišuje alebo vyčleňuje od zvyšku spoločnosti. Prejavy správania, činy alebo opatrenia prijaté v dôsledku tohto vnímania môžu na tento účel predstavovať relevantné informácie,

v závislosti od podmienok prevládajúcich v krajine pôvodu môže byť člen rodiny zapojenej do krvnej pomsty prebiehajúcej v tejto krajine považovaný za člena „určitej sociálnej skupiny“, čo je dôvod prenasledovania, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Podľa slovníka La Langue française pojem „vendetta“ je výpožičkou z talianskeho „vendetta“, latinského „vindicta“ a má dva významy. Ide buď o dedičné a vražedné nepriateľstvo medzi dvoma rodinami, typické pre stredomorské a balkánske regióny, motivované túžbou pomstiť urážky alebo zločiny spáchané medzi týmito rodinami, alebo o snahu o osobnú či kolektívnu pomstu zameranú na nápravu pociťovanej krivdy alebo utrpenej ujmy.

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ).

( 4 ) Pozri stanovisko UNHCR k žiadostiam o priznanie postavenia utečenca v rámci Dohovoru [o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve 28. júla 1951, ktorý nadobudol účinnosť 22. apríla 1954, Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov , zv. 189, č. 2545, 1954, s. 150, ďalej len „Ženevský dohovor“], ktoré sú založené na obave z prenasledovania z dôvodu príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý je zapojený do krvnej pomsty, zo 17. marca 2006 (ďalej len „stanovisko UNHCR týkajúce sa príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý je zapojený do krvnej pomsty“).

( 5 ) Pozri EUAA: Country guidance: Afghanistan , máj 2024, bod 3.18, s názvom „Jednotlivci zapojení do krvnej pomsty a do pozemkových sporov“ (voľný preklad).

( 6 ) Ako príklad rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o priznanie postavenia utečenca a priznáva sa doplnková ochrana, pozri rozhodnutie Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko) z 3. septembra 2013 (Hehao 13/1012/3) a rozhodnutie Cour nationale du droit d’asile (Národný súd pre azylové právo, Francúzsko) zo 17. decembra 2009, T. (641626/09000446), a z 21. decembra 2009, K. (644277/09003107). Pokiaľ ide o priznanie postavenia utečenca, pozri rozsudky Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory, Belgicko) z 9. januára 2014, X, X a X/I (č. 116642), a z 26. augusta 2021, X/V (č. 259620), a rozsudky Upper Tribunal (Immigration and Asylum Chamber) [Súd druhej inštancie (senát pre imigračné a azylové veci), Spojené kráľovstvo], EH (blood feuds) Albania CG [2012] UKUT 00348 (IAC) zo 16. októbra 2012 (najmä body 6 a 7) a Mohammed [N] z 25. septembra 2020 (PA/04415/2019).

( 7 ) Pozri rozsudky zo 7. novembra 2013, X a i. ( C‑199/12 až C‑201/12 , EU:C:2013:720 ); zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 ), a z 11. júna 2024, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Ženy stotožňujúce sa s hodnotou rodovej rovnosti) ( C‑646/21 , EU:C:2024:487 ).

( 8 ) Pokiaľ v práve Únie musia byť nevyhnutne splnené obidve podmienky identifikácie, pri uplatnení Hlavných zásad medzinárodnej ochrany č. 2: „Príslušnosť k určitej sociálnej skupine“ v rámci článku 1 časti A ods. 2 [Ženevského] dohovoru a/alebo jeho Protokolu o postavení utečencov z roku 1967, z 8. júla 2008 (body 11 až 13) naopak stačí len jedna z týchto podmienok. Pokiaľ ide o právnu vedu, pozri GOODWIN‑GILL, G. S. a McADAM, J.: The Refugee in International Law . 3. vyd., Oxford: Oxford University Press, 2007, s. 73; HATHAWAY, J. C., a FOSTER, M.: Membership of a Particular Social Group: Discussion Paper n o 4 Advanced Refugee Law Workshop International Association of Refugee Law Judges Auckland, New Zealand, October 2002, In: International Journal of Refugee Law . Oxford: Oxford University Press, 2003, zv. 15, č. 3, s. 477 až 491; ALEINIKOFF, T. A.: Protected characteristics and social perceptions: an analysis of the meaning of “membership of a particular social group”. In: Refugee Protection in International Law: UNHCR’s Global Consultations on International Protection . Cambridge: Cambridge University Press, 2003, s. 263 až 311, a PARISH, T. D.: Membership in a Particular Social Group under the Refugee Act of 1980: Social Identity and the Legal Concept of the Refugee. In: Columbia Law Review . New York: Columbia Law Review Association, 1992, č. 4, s. 923 až 953.

( 9 ) S týmto stanoviskom sa stotožňuje EUAA vo svojej Smernici o príslušnosti k určitej sociálnej skupine , marec 2020, s. 13, ako aj UNHCR vo svojom stanovisku týkajúcom sa príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý sa zúčastňuje na krvnej pomste, bod 18.

( 10 ) Pozri analogicky rozsudok z 11. júna 2024, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Ženy stotožňujúce sa s hodnotou rodovej rovnosti) ( C‑646/21 , EU:C:2024:487 , bod 43 a citovaná judikatúra).

( 11 ) Nemecká jazyková verzia znie takto: „die Gruppe in dem betreffenden Land eine deutlich abgegrenzte Identität hat, da sie von der sie umgebenden Gesellschaft als andersartig betrachtet wird“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 12 ) Pozri v tejto súvislosti EUAA, Smernica o príslušnosti k určitej sociálnej skupine , marec 2020, najmä časť s názvom „Právna analýza“, oddiel C týkajúci sa „jednoznačnej identity“, s. 14.

( 13 ) Pozri rozsudok z 11. júna 2024, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Ženy stotožňujúce sa s hodnotou rodovej rovnosti) ( C‑646/21 , EU:C:2024:487 , bod 50 a citovaná judikatúra).

( 14 ) Pozri BONNET, C.: Les trois étapes de la perception. In: Le cerveau et la pensée: le nouvel âge des sciences cognitives . Éditions Sciences Humaines, Auxerre, 2014, s. 213 až 221.

( 15 ) Pozri GIRANDOLA, F., DEMARQUE, C. a LO MONACO, G.: La perception sociale: formation d’impression, stéréotypes, préjugés et discrimination. In: Psychologie sociale . Armand Colin, Paris, 2019, s. 198 až 219.

( 16 ) Pojem „odlišnosť“ sa nepoužíva v nemeckom znení článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku druhej zarážke smernice 2011/95, v ktorom sa uvádza, že skupina je vnímaná okolitou spoločnosťou ako skupina, ktorá nie je rovnakého druhu/rovnakej povahy („von der sie umgebenden Gesellschaft als andersartig betrachtet wird“), čo predstavuje rozdiel.

( 17 ) Pozri slovník Le Robert .

( 18 ) Podľa slovníka Trésor de la langue française pojem „iný“„umožňuje vyčleňovať, odlišovať vo vzťahu k prvej alebo známej časti…, ktorá slúži ako referenčný bod, jednu alebo viac osôb, jeden alebo viac prvkov v rámci druhej časti“.

( 19 ) Treba spresniť, že prenasledovanie bude možné v závislosti od konkrétneho prípadu posudzovať aj z iného dôvodu prenasledovania uvedeného v článku 10 smernice 2011/95, ako je napríklad náboženstvo alebo politické názory.

( 20 ) Pozri rozsudok zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 , bod 55 ).

( 21 ) Pozri rozsudok zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 , bod 56 ).

( 22 ) Pozri rozsudok z 11. júna 2024, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Ženy stotožňujúce sa s hodnotou rodovej rovnosti) ( C‑646/21 , EU:C:2024:487 , bod 49 a citovaná judikatúra).

( 23 ) C‑199/12 až C‑201/12 , EU:C:2013:720 .

( 24 ) Pozri rozsudok zo 7. novembra 2013, X a i. ( C‑199/12 až C‑201/12 , EU:C:2013:720 , bod 48 ).

( 25 ) GOODWIN‑GILL, G. S. a McADAM, J.: c. d., s. 85.

( 26 ) Mám na mysli napríklad ženy a dievčatá, ktoré sú podrobené mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, čo je v niektorých krajinách alebo regiónoch veľmi rozšírenou praktikou.

( 27 ) Ako príklad individuálneho posúdenia Európskym súdom pre ľudské práva pozri rozhodnutie o neprípustnosti z 20. septembra 2007, Elezaj v. Švédsko (CE:ECHR:2007:0920DEC001765405), týkajúce sa zákonnosti vyhostenia albánskych štátnych príslušníkov zapojených do rodinnej krvnej pomsty, ktorej pôvod siaha do 50. rokov, švédskymi orgánmi.

( 28 ) Pozri ROULAND, N.: Aux confins du droit: anthropologie juridique de la modernité . Paris: Éditions Odile Jacob, 1991, najmä časť s názvom „Le corset du droit de la vengeance“, s. 84 a nasl.

( 29 ) Pozri najmä ACHESON, B.: The Pashtun Tribes in Afghanistan . Barnsley: Pen and Sword Books, 2023, a EUAA: Rapport d’information sur les pays d’origine: Afghanistan – Individus ciblés par les normes sociétales et juridiques , december 2017, bod 7 „Vendettas et meurtres commis par vengeance“.

( 30 ) Pozri napríklad EUAA: Country of Origin Information Report: Albania – Country focus , november 2016, bod 5.3.3; Office français de protection des réfugiés et apatrides (OFPRA): Rapport de mission en République d’Albanie du 3 au 13 juillet 2013 , 2014, bod 1, a GJELOSHAJ HYSAJ, K.: La „reprise du sang“ chez les Albanais: comment sortir du Moyen‑Âge? In: Confluences Méditerranée , Paris: L’Harmattan, 2007, zv. 3, č. 62, s. 87 až 94.

( 31 ) EUAA: Country guidance: Afghanistan , c. d., najmä bod 3.18.1 s názvom „Krvná pomsta“: „napríklad rodinní príslušníci zapojení do krvnej pomsty môžu mať oprávnenú obavu z prenasledovania z dôvodu ich príslušnosti k určitej sociálnej skupine, z dôvodu ich prirodzených charakteristík (t. j. skutočnosti, že sú rodinným príslušníkom) a skutočnosti, že rodiny sú známe a môžu mať jednoznačnú identitu v okolitej spoločnosti“ (voľný preklad) (s. 90); a bod 3.18.2 s názvom „Pozemkové spory“: „dostupné informácie naznačujú, že v prípade násilia vyvolaného pozemkovými spormi vo všeobecnosti neexistuje žiadna súvislosť s dôvodom prenasledovania v zmysle [Ženevského] dohovoru. Tým nie sú dotknuté individuálne prípady, v ktorých by bolo možné určiť súvislosť na základe iných okolností (napr. etnického pôvodu vzhľadom na skutočnosť, že Taliban sa stavia na stranu osoby v závislosti od jej etnického pôvodu, pričom pozemkový spor zahŕňa krvnú pomstu, atď.)“ (voľný preklad) (s. 92).

( 32 ) Pozri ELLENBERGER, H. F.: La vendetta. In: Revue internationale de criminologie et de police technique et scientifique , Morges: Polymedia, 1981, zv. XXXIV, č. 2, s. 125 až 142, najmä s. 125.

( 33 ) Pozri ACHESON B.: d. d., s. 88 až 93.

( 34 ) Pozri BARDHOSHI, N.: De l’anthropologie de la vendetta en temps de „crise totale“. In: Ethnologie française . Paris: Presses universitaires de France, 2017, zv. 47, č. 2, s. 331 až 340. V stanovisku k otázke, či jednotlivec patrí k rodine alebo klanu zapojenému do krvnej pomsty, UNHCR poukazuje aj na to, že v poslednom čase „sa uvádza, že terčom krvnej pomsty sa stali aj ženy a deti. Môžu byť tiež usmrtené alebo zranené v prípade útoku na mužských členov rodiny“ (bod 3).

( 35 ) Pozri EUAA: Country of Origin Information Report: Albania – Country focus , november 2016, bod 5.3.3 s názvom „Victims of blood feuds“: „Vedľajším účinkom krvnej pomsty je osud ohrozených rodín, ktoré zostávajú izolované dostatočne dlho na to, aby sa vyhli násiliu. Týka sa to aj detí, ktoré nemôžu ísť do školy. V roku 2013 bolo napočítaných 67 rodín izolovaných z dôvodu krvnej pomsty a 33 detí, väčšinou v severných regiónoch, ktoré z tohto dôvodu nemohli navštevovať školu.“ (voľný preklad).

( 36 ) Vo svojom stanovisko týkajúcom sa príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý je zapojený do krvnej pomsty, UNHCR uvádza, že „deti môžu byť počas dlhého obdobia zadržiavané doma s prerušenou školskou dochádzkou, pretože ich rodiny sa obávajú, aby ich nezabili, nenapadli alebo neuniesli. Aj keď sú teda hlavným cieľom krvnej pomsty dospelí muži, iní rodinní príslušníci môžu tiež čeliť nebezpečenstvu smrti alebo porušovania ľudských práv“ (bod 3). Pozri v rovnakom zmysle COI Focus – Albania, Blood Feuds in contemporary Albania: Characterisation, Prevalence and Response by the State, Generálny komisariát pre utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti (Belgicko), z 29. júna 2017.

( 37 ) Pozri napríklad správu Third periodic report submitted by Albania under article 19 of the [UN Convention against torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment (Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prijatý v New Yorku Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1984, Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov , zv. 1465, č. 24841, 1987, s. 85] z 19. júla 2021 predloženú Výboru proti mučeniu Organizácie Spojených národov, v ktorej albánska vláda uviedla, že do krvnej pomsty je zapojených 75 rodín, čo viedlo k izolácii 159 osôb, z toho 25 detí (bod 194).

( 38 ) Pripomínam, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa príslušnosť k určitej sociálnej skupine musí konštatovať nezávisle od činov prenasledovania v zmysle článku 9 smernice 2011/95, ktorých obeťami môžu byť členovia tejto skupiny v krajine pôvodu [pozri rozsudok zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 , bod 55 )].

( 39 ) Preto UNHCR vo svojom stanovisku k otázke príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu zapojenému do krvnej pomsty zdôrazňuje, že „v prípadoch krvnej pomsty nie je jednotlivec napadnutý náhodne, naopak, je cieľom útoku preto, lebo patrí do určitej rodiny, a to na základe dlhodobo ustáleného kódexu. V porovnaní s inými situáciami, keď sa osoba obáva útoku alebo dokonca zabitia, napríklad ak dlhuje peniaze mafii alebo ju prenasleduje mafia, tak osoby, ktoré sa obávajú prenasledovania v rámci krvnej pomsty nie sú terčom útoku pre svoje vlastné konanie, ale z dôvodu zodpovednosti, o ktorej platí, že ju vyvolali iní členovia rodiny (žijúci alebo mŕtvi). V dôsledku toho nie sú jednoducho obeťami izolovanej krvnej pomsty, ale kódexu správania, ktorý upravuje túto tradíciu krvnej pomsty“ (bod 14).

( 40 ) Pozri rozsudok zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 , body 64 a 65 ).

( ) Pozri rozsudok zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 , body 66 až 69 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-217/23 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik