C-217/23

proti

A N

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Spoločná politika v oblasti azylu – Smernica 2011/95/EÚ – Podmienky, ktoré umožňujú využitie medzinárodnej ochrany alebo doplnkovej ochrany – Postavenie utečenca – Článok 2 písm. d) – Dôvody prenasledovania – Článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek druhá zarážka – Pojem príslušnosť k ‚určitej sociálnej skupine‘ – Pojem ‚jednoznačná identita‘ v krajine pôvodu – Vnímanie skupiny ako odlišnej okolitou spoločnosťou – Kritériá posúdenia – Žiadateľ o medzinárodnú ochranu, člen rodiny zapojenej do krvnej pomsty, ktorá prebieha v jeho krajine pôvodu“

I. Úvod

1.

V práve Únie totiž žiadosť o medzinárodnú ochranu založená na príslušnosti k „určitej sociálnej skupine“ vyžaduje nielen to, aby sa preukázalo, že členovia skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo charakteristiku alebo vieru, ktoré sú podstatné pre ich identitu alebo vedomie alebo aj spoločný pôvod, ktorý nemožno zmeniť [prvá podmienka identifikácie uvedená v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku prvej zarážke smernice 2011/95], ale vyžaduje tiež preukázať, že skupina má „jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti“ [druhá podmienka identifikácie uvedená v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke tejto smernice].

5.

Hoci Súdny dvor už mal príležitosť spresniť rozsah dôvodu prenasledovania založeného na príslušnosti k určitej sociálnej skupine vo vzťahu k homosexuálnym osobám a nedávno aj ženám, ktoré sú obeťami domáceho násilia alebo ktoré sa stotožňujú s takými hodnotami, ako je rovnosť pohlaví ( 7 ), prejednávaná vec ho vyzýva, aby poskytol dodatočné spresnenia týkajúce sa druhej podmienky identifikácie, ktorá sa týka sociálneho vnímania skupiny v krajine pôvodu v osobitnom kontexte krvnej pomsty.

6.

V prvom rade vo svojich úvahách vysvetlím, že pojem „okolitá spoločnosť“ uvedený v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke smernice 2011/95 odkazuje na ľudské a sociálne prostredie, v ktorom sa dotknutá skupina vyvíja, takže „jednoznačná identita“ skupiny sa neposudzuje z hľadiska izolovaného vnímania aktéra prenasledovania, ale z hľadiska kolektívneho vnímania touto spoločnosťou. Ďalej spresním, že príslušný vnútroštátny orgán musí v rámci svojho individuálneho posúdenia zohľadniť vnímanie alebo obraz, ktorý má okolitá spoločnosť o dotknutej skupine, a rozsah, v akom názory alebo úsudky spojené s touto skupinou túto skupinu odlišujú alebo odčleňujú od zvyšku tejto spoločnosti. Správanie, činy alebo opatrenia, ku ktorým dochádza z dôvodu tohto vnímania, môžu v tejto súvislosti predstavovať relevantné poznatky na preukázanie toho, že skupina je vnímaná ako odlišná.

…

d)

‚utečenec‘ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny… a na ktorú sa neuplatňuje článok 12.“

9.

Článok 4 tejto smernice s názvom „Posudzovanie skutočností a okolností“ vo svojom odseku 3 stanovuje:

„Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie:

…“

10.

Článok 10 uvedenej smernice s názvom „Dôvody prenasledovania“ v odseku 1 písm. d) prvom pododseku stanovuje:

„Členské štáty zohľadnia pri posudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky:

…

d)

11.

A N, afganský štátny príslušník patriaci k etniku Paštúnov, podal 4. novembra 2015 v Rakúsku žiadosť o medzinárodnú ochranu. Na podporu tejto žiadosti A N uviedol, že v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu by bol vystavený riziku prenasledovania z toho dôvodu, že jeho rodina je zapojená do krvnej pomsty, a to od vraždy jeho otca a jeho brata v nadväznosti na pozemkový spor medzi nimi a bratrancami jeho otca.

12.

Hoci Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Spolkový úrad pre cudzineckú agendu a azyl, Rakúsko) zamietol túto žiadosť rozhodnutím z 21. júna 2017, Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Rakúsko) naopak vyhovel odvolaniu, ktoré bolo podané proti tomuto rozhodnutiu, a rozsudkom z 26. júla 2022 rozhodol, že A N sa má priznať postavenie utečenca. Tento súd uznal existenciu a závažnosť rizík, ktoré podstupuje dotknutá osoba z dôvodu svojej rodinnej príslušnosti v prípade návratu do svojej krajiny pôvodu, ako aj neschopnosť afganských orgánov chrániť ju pred rizikami vyvolanými touto krvnou pomstou. Pokiaľ ide o možnosti ochrany v samotnej krajine, uvedený súd sa okrem iného domnieval, že aj za predpokladu, že by mu v iných regiónoch Afganistanu nehrozilo nebezpečenstvo, A N by čelil riziku, že nebude schopný uspokojiť svoje základné a nevyhnutné životné potreby.

13.

Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl (Spolkový úrad pre cudzineckú agendu a azyl) podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok Révision na Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tvrdí, že uvedené rozhodnutie bolo nesprávne založené na predpoklade, že rodinu možno považovať za „určitú sociálnu skupinu“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 bez toho, aby sa v rozpore s týmto ustanovením určilo, či okolitá spoločnosť vníma takúto rodinu ako odlišnú.

„1.

Má sa výraz ,táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti‘ uvedený v článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 …vykladať tak, že v predmetnej krajine má skupina jednoznačnú identitu iba v prípade, keď ju okolitá spoločnosť vníma ako odlišnú, alebo je potrebné, aby sa existencia ‚jednoznačnej identity‘ posúdila samostatne a nezávisle od otázky, či okolitá spoločnosť vníma skupinu ako odlišnú?

2.

Keď treba podľa odpovede na prvú otázku existenciu ‚jednoznačnej identity‘ posúdiť samostatne, podľa akých kritérií treba posúdiť existenciu ‚jednoznačnej identity‘ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95?

3.

Bez ohľadu na odpovede na prvú a druhú otázku treba pri posúdení, či je skupina v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) smernice 2011/95 vnímaná ako odlišná ‚od okolitej spoločnosti‘, vychádzať z pohľadu prenasledovateľa, alebo spoločnosti ako celku, alebo podstatnej časti spoločnosti krajiny alebo časti krajiny?

Svojimi prejudiciálnymi otázkami, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek smernice 2011/95 vykladať v tom zmysle, že príslušníka rodiny zapojenej do krvnej pomsty, ktorá prebieha v jeho krajine pôvodu, možno v závislosti od okolností prevládajúcich v tejto krajine považovať za príslušníka „určitej sociálnej skupiny“, čo je dôvod prenasledovania, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.

19.

Na tento účel vnútroštátny súd Súdnemu dvoru navrhuje, aby spresnil zmysel a rozsah druhej podmienky určenia príslušnosti k „určitej sociálnej skupine“ uvedenej v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke tejto smernice.

20.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 2 písm. d) uvedenej smernice je utečencom okrem iného štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa nachádza mimo štátu svojej štátnej príslušnosti, pretože má oprávnenú obavu z prenasledovania z rasových alebo náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a ktorý nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny.

21.

V prejednávanej veci je v spore vo veci samej nesporné, že táto podmienka je splnená. Členovia tej istej rodiny totiž z dôvodu svojho príbuzenského vzťahu majú spoločnú prirodzenú charakteristiku – či už to vyplýva napríklad z pokrvného vzťahu, osvojenia alebo manželstva –, ktorá je tiež podstatná pre identitu a/alebo spoločný pôvod, ktorý nemožno zmeniť. ( 9 )

25.

Dodávam, že na základe judikatúry Súdneho dvora môžu mať členovia tej istej rodiny ďalší spoločný znak, akým je napríklad iná prirodzená charakteristika, alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť, akým je osobitná rodinná situácia. ( 10 ) Okolnosť, že členovia rodiny, a najmä muži a chlapci z tejto rodiny, sú pre svoj rodinný pôvod viazaní krvnou pomstou z toho dôvodu, že sa v mužskej pokrvnej línii prenáša z generácie na generáciu, preto v tomto kontexte predstavuje „spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť“.

26.

Vzhľadom na tieto skutočnosti rodinní príslušníci, ktorí sú zapojení do krvnej pomsty v krajine pôvodu, a najmä muži a mladí chlapci z tejto rodiny, ľahko spĺňajú prvú podmienku identifikácie „určitej sociálnej skupiny“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku prvej zarážky smernice 2011/95.

27.

Na jednej strane totiž z hľadiska znenia predmetných ustanovení z jednotlivých jazykových verzií predmetného ustanovenia, ako je anglická („because“), francúzska („parce que“) alebo aj talianska verzia („perché“), vyplýva, že normotvorca Únie mal v úmysle vyjadriť príčinnú súvislosť medzi pojmom „jednoznačná identita“ a pojmom „okolitá spoločnosť“. „Jednoznačná identita“ skupiny „v príslušnej krajine“ vyplýva zo skutočnosti, že táto skupina „je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti“.

31.

Na druhej strane zo štruktúry článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku smernice 2011/95 vyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo rozlíšiť v prvej zarážke tohto ustanovenia „individuálnu identitu“ dotknutého člena skupiny, keďže sa týka najmä fyzických, kultúrnych a náboženských znakov, ktoré má spoločné so všetkými členmi tejto skupiny, a v druhej zarážke tohto ustanovenia „kolektívnu identitu“ alebo „sociálnu identitu“ skupiny, keďže sa týka spôsobu, akým túto skupinu vnímajú ostatní členovia spoločnosti. Domnievať sa, že „jednoznačná identita“ skupiny v príslušnej krajine je odlišná od vnímania tejto identity okolitou spoločnosťou by preto znamenalo nerešpektovať rozdiel, ktorý chcel normotvorca zvýrazniť medzi individuálnymi a sociálnymi prvkami identity členov dotknutej skupiny.

32.

Vzhľadom na tieto skutočnosti predstavuje preto „jednoznačná identita“ skupiny uvedená v článku 10 ods. 1 písm. d) prvom pododseku druhej zarážke smernice 2011/95 podmienku, ktorú nemožno posudzovať osobitne a samostatne vo vzťahu k vnímaniu okolitou spoločnosťou, ale treba ju posudzovať vo väzbe na okolitú spoločnosť. ( 12 )

36.

Vnútroštátny súd Súdnemu dvoru navrhuje, aby spresnil geografický rozsah tejto „spoločnosti“, ale normotvorca Únie ho výslovne spresňuje odkazom na „okolitú“ spoločnosť. Táto spoločnosť teda zodpovedá prostrediu, v ktorom sa vyvíjajú členovia príslušnej skupiny. Toto prostredie je tvorené určitými štruktúrami a zahŕňa stav morálnych, kultúrnych, sociálnych, hospodárskych, politických, náboženských a právnych noriem, ktorých fungovanie treba na účely individuálneho posúdenia žiadosti pochopiť. Podľa môjho názoru nie je potrebné bližšie špecifikovať geografický rozsah, pokiaľ nechceme určiť tento perimeter bez ohľadu na sociálno‑politické usporiadanie tejto spoločnosti a jej reálie, či už kultúrne, etnické, jazykové alebo náboženské. Ako uznal Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre, prináleží príslušným orgánom členského štátu, aby určili, ktorá „okolitá spoločnosť“ je relevantná na posúdenie existencie určitej sociálnej skupiny, pričom táto spoločnosť sa môže zhodovať s celou treťou krajinou pôvodu žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo môže byť viac ohraničená, napríklad na časť územia alebo obyvateľstva tejto tretej krajiny. ( 13 ) Sociálna skupina identifikovaná ako skupina s „jednoznačnou identitou“ v príslušnej krajine v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku druhej zarážky smernice 2011/95 tak nemusí byť nevyhnutne považovaná za „sociálnu skupinu“ v inej krajine.

37.

Po druhé, uznanie „jednoznačnej identity“ skupiny v krajine pôvodu žiadateľa znamená, že okolitá spoločnosť skupinu „vníma“ ako „odlišnú“.

38.

Na úvod chcem poukázať na to, že normotvorca Únie odkazuje na pojem „sociálne vnímanie“, ktorý je pojmom odlišným od pojmu „sociálne správanie“. „Vnímanie“ je totiž schopnosť, ktorá umožňuje organizmu usmerňovať svoju činnosť a spoznávať svoje okolie na základe informácii, ktoré mu sprostredkujú jeho zmysly. ( 14 ) Pojem „sociálne vnímanie“ teda v obvyklom zmysle slova znamená myšlienkový proces, ktorým jednotlivci organizujú a vykladajú svoje dojmy tak, aby dali svojmu okoliu zmysel, a to nezávisle od činností, ktoré môžu títo jednotlivci podniknúť. ( 15 )

42.

Hoci na účely tohto posúdenia normotvorca Únie nevyžaduje preukázať to, že sa so skupinou zaobchádza odlišne, ale iba to, že je vnímaná odlišným spôsobom okolitou spoločnosťou, všetky prejavy správania, činy alebo opatrenia prijaté z dôvodu sociálneho vnímania skupiny môžu predstavovať užitočné údaje na preukázanie „jednoznačnej identity“ tejto skupiny v krajine pôvodu. Takýto význam má judikatúra Súdneho dvora. Súdny dvor totiž dospel k záveru, že hoci „príslušnosť k určitej sociálnej skupine sa musí konštatovať nezávisle od činov prenasledovania v zmysle článku 9… smernice [2011/95], ktorých obeťami môžu byť členovia tejto skupiny v krajine pôvodu“, ( 20 )„nič to však nemení na tom, že diskriminácia alebo prenasledovanie osôb, ktoré majú spoločnú charakteristiku, môže predstavovať relevantný faktor, ak… treba posúdiť, či sa predmetná skupina javí ako odlišná z hľadiska sociálnych, morálnych alebo právnych noriem dotknutej krajiny pôvodu“. ( 21 )

43.

45.

Tieto tvrdenia ma nepresvedčili, pretože pri tomto prístupe by hrozilo, že sa vylúči uznanie príslušnosti žiadateľov o medzinárodnú ochranu k určitej sociálnej skupine, a to len z dôvodu, že kódex alebo tradičná prax, ktorej podliehajú, sú v ich krajine alebo regióne pôvodu rozšírené. ( 26 )

46.

Takéto posúdenie si zjavne vyžaduje vykonať individuálne vyhodnotenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú podal ohrozený rodinný príslušník, v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice 2011/95. ( 27 )

47.

V tomto kontexte je nevyhnutné zaradiť krvnú pomstu do kontextu právneho systému a tradície, v ktorých prebieha, a odlíšiť ju od bežnej trestnej činnosti alebo organizovaného zločinu.

49.

Napokon krvná pomsta môže podľa zásad zvykového práva, ktoré ju upravujú, vyžadovať, aby rodina, ktorá je cieľom krvnej pomsty, prijala opatrenia na dobrovoľnú izoláciu alebo odlúčenie, ktorých trvanie a prísnosť závisí od okolností konkrétneho prípadu. ( 35 ) V závažnejších situáciách môžu tieto opatrenia viesť k ukončeniu školskej dochádzky najmladších detí, osobitne chlapcov, ako aj k odňatiu príjmov rodine, ( 36 ) pričom akákoľvek pomoc poskytnutá takejto rodine môže byť považovaná za urážku druhej rodiny s rizikom, že to môže viesť k začatiu krvnej pomsty.

50.

52.

Táto sociálna skupina je identifikovaná tým, že sa na ňu uplatňuje obyčajové právo odôvodnené pokrvnými zväzkami, ktoré vyžaduje nielen podriadenie sa členov tejto skupiny osobitným pravidlám upravujúcim ich život v spoločnosti, ale aj to, aby boli vystavení riziku vážneho ohrozenia svojej osoby. ( 39 )

53.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že v závislosti od podmienok, ktoré prevládajú v krajine pôvodu, možno príslušníka rodiny zapojenej do krvnej pomsty, ktorá prebieha v tejto krajine, považovať za člena „určitej sociálnej skupiny“, čo je dôvod prenasledovania, ktorý môže viesť k priznaniu postavenia utečenca.

54.

Priznanie tohto postavenia bude tiež vyžadovať preukázanie toho, že činy, ktorým môže byť táto osoba vystavená vo svojej krajine pôvodu, sú konaním neštátnych aktérov v zmysle článku 6 písm. c) smernice 2011/95, čo si bude vyžadovať preukázať, že aktéri ochrany uvedení v článku 7 tejto smernice, medzi nimi najmä štát, nemôžu alebo nechcú poskytnúť účinnú ochranu proti týmto činom. ( 40 )

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), takto:

Článok 10 ods. 1 písm. d) prvý pododsek smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany

sa má vykladať v tom zmysle, že:

–

„jednoznačná identita“ skupiny je podmienkou, ktorú treba preskúmať z hľadiska jej vnímania okolitou spoločnosťou,

–

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 2 ) Podľa slovníka La Langue française pojem „vendetta“ je výpožičkou z talianskeho „vendetta“, latinského „vindicta“ a má dva významy. Ide buď o dedičné a vražedné nepriateľstvo medzi dvoma rodinami, typické pre stredomorské a balkánske regióny, motivované túžbou pomstiť urážky alebo zločiny spáchané medzi týmito rodinami, alebo o snahu o osobnú či kolektívnu pomstu zameranú na nápravu pociťovanej krivdy alebo utrpenej ujmy.

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9 ).

( 4 ) Pozri stanovisko UNHCR k žiadostiam o priznanie postavenia utečenca v rámci Dohovoru [o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve 28. júla 1951, ktorý nadobudol účinnosť 22. apríla 1954, Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov , zv. 189, č. 2545, 1954, s. 150, ďalej len „Ženevský dohovor“], ktoré sú založené na obave z prenasledovania z dôvodu príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý je zapojený do krvnej pomsty, zo 17. marca 2006 (ďalej len „stanovisko UNHCR týkajúce sa príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý je zapojený do krvnej pomsty“).

( 5 ) Pozri EUAA: Country guidance: Afghanistan , máj 2024, bod 3.18, s názvom „Jednotlivci zapojení do krvnej pomsty a do pozemkových sporov“ (voľný preklad).

( 8 ) Pokiaľ v práve Únie musia byť nevyhnutne splnené obidve podmienky identifikácie, pri uplatnení Hlavných zásad medzinárodnej ochrany č. 2: „Príslušnosť k určitej sociálnej skupine“ v rámci článku 1 časti A ods. 2 [Ženevského] dohovoru a/alebo jeho Protokolu o postavení utečencov z roku 1967, z 8. júla 2008 (body 11 až 13) naopak stačí len jedna z týchto podmienok. Pokiaľ ide o právnu vedu, pozri GOODWIN‑GILL, G. S. a McADAM, J.: The Refugee in International Law . 3. vyd., Oxford: Oxford University Press, 2007, s. 73; HATHAWAY, J. C., a FOSTER, M.: Membership of a Particular Social Group: Discussion Paper n o 4 Advanced Refugee Law Workshop International Association of Refugee Law Judges Auckland, New Zealand, October 2002, In: International Journal of Refugee Law . Oxford: Oxford University Press, 2003, zv. 15, č. 3, s. 477 až 491; ALEINIKOFF, T. A.: Protected characteristics and social perceptions: an analysis of the meaning of “membership of a particular social group”. In: Refugee Protection in International Law: UNHCR’s Global Consultations on International Protection . Cambridge: Cambridge University Press, 2003, s. 263 až 311, a PARISH, T. D.: Membership in a Particular Social Group under the Refugee Act of 1980: Social Identity and the Legal Concept of the Refugee. In: Columbia Law Review . New York: Columbia Law Review Association, 1992, č. 4, s. 923 až 953.

( 9 ) S týmto stanoviskom sa stotožňuje EUAA vo svojej Smernici o príslušnosti k určitej sociálnej skupine , marec 2020, s. 13, ako aj UNHCR vo svojom stanovisku týkajúcom sa príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý sa zúčastňuje na krvnej pomste, bod 18.

( 16 ) Pojem „odlišnosť“ sa nepoužíva v nemeckom znení článku 10 ods. 1 písm. d) prvého pododseku druhej zarážke smernice 2011/95, v ktorom sa uvádza, že skupina je vnímaná okolitou spoločnosťou ako skupina, ktorá nie je rovnakého druhu/rovnakej povahy („von der sie umgebenden Gesellschaft als andersartig betrachtet wird“), čo predstavuje rozdiel.

( 17 ) Pozri slovník Le Robert .

( 18 ) Podľa slovníka Trésor de la langue française pojem „iný“„umožňuje vyčleňovať, odlišovať vo vzťahu k prvej alebo známej časti…, ktorá slúži ako referenčný bod, jednu alebo viac osôb, jeden alebo viac prvkov v rámci druhej časti“.

( 19 ) Treba spresniť, že prenasledovanie bude možné v závislosti od konkrétneho prípadu posudzovať aj z iného dôvodu prenasledovania uvedeného v článku 10 smernice 2011/95, ako je napríklad náboženstvo alebo politické názory.

( 20 ) Pozri rozsudok zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 , bod 55 ).

( 21 ) Pozri rozsudok zo 16. januára 2024, Intervjuirašt organ na DAB pri MS (Ženské obete domáceho násilia) ( C‑621/21 , EU:C:2024:47 , bod 56 ).

( 28 ) Pozri ROULAND, N.: Aux confins du droit: anthropologie juridique de la modernité . Paris: Éditions Odile Jacob, 1991, najmä časť s názvom „Le corset du droit de la vengeance“, s. 84 a nasl.

( 29 ) Pozri najmä ACHESON, B.: The Pashtun Tribes in Afghanistan . Barnsley: Pen and Sword Books, 2023, a EUAA: Rapport d’information sur les pays d’origine: Afghanistan – Individus ciblés par les normes sociétales et juridiques , december 2017, bod 7 „Vendettas et meurtres commis par vengeance“.

( 30 ) Pozri napríklad EUAA: Country of Origin Information Report: Albania – Country focus , november 2016, bod 5.3.3; Office français de protection des réfugiés et apatrides (OFPRA): Rapport de mission en République d’Albanie du 3 au 13 juillet 2013 , 2014, bod 1, a GJELOSHAJ HYSAJ, K.: La „reprise du sang“ chez les Albanais: comment sortir du Moyen‑Âge? In: Confluences Méditerranée , Paris: L’Harmattan, 2007, zv. 3, č. 62, s. 87 až 94.

( 35 ) Pozri EUAA: Country of Origin Information Report: Albania – Country focus , november 2016, bod 5.3.3 s názvom „Victims of blood feuds“: „Vedľajším účinkom krvnej pomsty je osud ohrozených rodín, ktoré zostávajú izolované dostatočne dlho na to, aby sa vyhli násiliu. Týka sa to aj detí, ktoré nemôžu ísť do školy. V roku 2013 bolo napočítaných 67 rodín izolovaných z dôvodu krvnej pomsty a 33 detí, väčšinou v severných regiónoch, ktoré z tohto dôvodu nemohli navštevovať školu.“ (voľný preklad).

( 36 ) Vo svojom stanovisko týkajúcom sa príslušnosti jednotlivca k rodine alebo klanu, ktorý je zapojený do krvnej pomsty, UNHCR uvádza, že „deti môžu byť počas dlhého obdobia zadržiavané doma s prerušenou školskou dochádzkou, pretože ich rodiny sa obávajú, aby ich nezabili, nenapadli alebo neuniesli. Aj keď sú teda hlavným cieľom krvnej pomsty dospelí muži, iní rodinní príslušníci môžu tiež čeliť nebezpečenstvu smrti alebo porušovania ľudských práv“ (bod 3). Pozri v rovnakom zmysle COI Focus – Albania, Blood Feuds in contemporary Albania: Characterisation, Prevalence and Response by the State, Generálny komisariát pre utečencov a osoby bez štátnej príslušnosti (Belgicko), z 29. júna 2017.

( 37 ) Pozri napríklad správu Third periodic report submitted by Albania under article 19 of the [UN Convention against torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment (Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prijatý v New Yorku Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 10. decembra 1984, Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov , zv. 1465, č. 24841, 1987, s. 85] z 19. júla 2021 predloženú Výboru proti mučeniu Organizácie Spojených národov, v ktorej albánska vláda uviedla, že do krvnej pomsty je zapojených 75 rodín, čo viedlo k izolácii 159 osôb, z toho 25 detí (bod 194).