C-244/23
ECLI:EU:C:2024:867
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62023CC0244
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62023CC0244
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MACIEJ SZPUNAR
prednesené 4. októbra 2024 ( 1 )
Spojené veci C‑244/23 P až C‑246/23 P
Európska komisia
proti
Carpatair SA (C‑244/23 P)
a
Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.) (C‑245/23 P)
Societatea Națională „Aeroportul Internažional Timişoara – Traian Vuia“ SA (AITTV) (C‑246/23 P)
proti
Carpatair SA,
Európskej komisii (C‑245/23 P a C‑246/23 P)
„Odvolanie – Štátna pomoc – Odvetvie letectva – Opatrenia zavedené Rumunskom v prospech letiska v Temešvári – Opatrenia, ktoré vykonalo letisko v Temešvári v prospech spoločnosti Wizz Air a leteckých spoločností využívajúcich toto letisko – Rozhodnutie, ktorým sa sčasti konštatuje neexistencia štátnej pomoci v prospech letiska v Temešvári a leteckých spoločností využívajúcich toto letisko – Výhoda – Kritérium súkromného subjektu“
I. Úvod
1.
Svojimi odvolaniami v prejednávaných veciach sa Európska komisia (vec C‑244/23 P), spoločnosť Wizz Air Hungary Légiközlekedési Zrt. (Wizz Air Hungary Zrt.) (ďalej len „Wizz Air“) (vec C‑245/23 P) a Societatea Națională „Aeroportul Internažional Timişoara – Traian Vuia“ SA (AITTV) (ďalej len „AITTV“) (vec C‑246/23 P) domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 8. februára 2023, Carpatair/Komisia ( T‑522/20 , ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2023:51 ), ktorým Všeobecný súd zrušil článok 2 rozhodnutia (EÚ) 2021/1428 ( 2 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa ním konštatuje, že letiskové poplatky uvedené v publikácii obsahujúcej letecké informácie na rok 2010 a dohody, ktoré uzavreli AITTV a Wizz Air v priebehu roka 2008 (vrátane pozmeňujúcich dohôd z roku 2010 ( 3 )) nepredstavujú štátnu pomoc.
2.
Na podporu svojich odvolaní odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä s ohľadom na zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a jej dokazovanie.
3.
Prejednávané veci poskytujú Súdnemu dvoru príležitosť uviesť niektoré spresnenia, pokiaľ ide o pravidlá upravujúce dôkaz, že opatrenie členského štátu je v súlade s touto zásadou.
II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie
4.
Okolnosti predchádzajúce sporu, tak ako ich uviedol Všeobecný súd v bodoch 2 až 16 napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.
5.
AITTV, akciová spoločnosť, v ktorej rumunský štát vlastní 80 % kapitálu, prevádzkuje medzinárodné letisko v Temešvári (Rumunsko) (ďalej len „letisko v Temešvári“).
6.
V priebehu roku 2008 AITTV v rámci stratégie na prilákanie nízkonákladových leteckých spoločností a zvýšenie celkovej ziskovosti letiska podpísala dohody s maďarskou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou Wizz Air, vymedzujúce zásady ich spolupráce, ako aj všeobecné podmienky využívania letiskovej infraštruktúry a letiskových služieb spoločnosťou Wizz Air (ďalej len „dohody z roku 2008“). Dve z týchto dohôd boli 25. júna 2010 zmenené prostredníctvom novej schémy dohodnutej medzi spoločnosťami Wizz Air a AITTV, ktorá sa vzťahovala na obdobie do 6. februára 2011 (ďalej len „pozmeňujúce dohody z roku 2010“). Wizz Air začala uskutočňovať lety z letiska v Temešvári v októbri 2008.
7.
Dňa 30. septembra 2010 Carpatair, rumunská regionálna letecká spoločnosť, podala na Komisiu sťažnosť týkajúcu sa údajne neoprávnenej štátnej pomoci poskytnutej v prospech spoločnosti Wizz Air.
8.
Dňa 24. mája 2011 Komisia informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa najmä zliav a rabatov z letiskových poplatkov poskytnutých v súlade s publikáciami obsahujúcimi letecké informácie (ďalej len „AIP“) na roky 2007, 2008 a 2010, ako aj dohôd z roku 2008.
9.
Od roku 2014 Carpatair prestala vykonávať svoju činnosť na letisku v Temešvári a uskutočnila súdom schválenú reorganizáciu. Jej hlavná základňa sa v súčasnosti nachádza na letisku Arad (Rumunsko), z ktorého ponúka najmä charterové lety. Pravidelné lety už neponúka.
10.
Komisia prijala 24. februára 2020 sporné rozhodnutie.
11.
Pokiaľ ide letiskové poplatky uvedené v AIP na roky 2007, 2008 a 2010, Komisia dospela k záveru, že základná sadzba, zľavy a rabaty z týchto poplatkov neboli selektívne, a preto nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
12.
Pokiaľ ide o dohody z roku 2008 a pozmeňujúce dohody z roku 2010 (ďalej len spolu „dohody z rokov 2008 a 2010“), Komisia dospela vzhľadom na hospodárske posúdenia, ktoré by súkromný hospodársky subjekt v podobnej situácii na základe dostupných a predvídateľných skutočností vykonal, k záveru, že tieto dohody mali byť pre AITTV prírastkovo ziskové. Domnievala sa preto, že obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by takéto dohody uzatvoril. Okrem toho tieto dohody boli súčasťou všeobecnej stratégie a dlhodobej snahy smerujúcej k celkovej ziskovosti letiska v Temešvári. Komisia preto dospela k záveru, že tieto dohody neposkytli spoločnosti Wizz Air hospodársku výhodu, ktorú by v bežných trhových podmienkach nezískala, takže nepredstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok
13.
Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 11. augusta 2020 podala Carpatair návrh na zrušenie sporného rozhodnutia.
14.
Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zrušil článok 2 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia konštatovala, že ani letiskové poplatky uvedené v AIP na roky 2007, 2008 a 2010, ani dohody z rokov 2008 a 2010 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
15.
Všeobecný súd predovšetkým rozhodol, že Komisia sa na jednej strane dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď neskúmala, či zníženie letiskových poplatkov stanovené v bode 7.3 AIP na rok 2010, posudzované jednotlivo, malo selektívny charakter, a na druhej strane právne nepodložila svoj záver, že dohody z rokov 2008 a 2010 neposkytli spoločnosti Wizz Air hospodársku výhodu, ktorú by táto spoločnosť nezískala za bežných trhových podmienok.
IV. Návrhy účastníkov konania a konanie na Súdnom dvore
16.
Vo veci C‑244/23 P Komisia svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom vyhovel druhému žalobnému dôvodu spoločnosti Carpatair,
–
zamietol tento žalobný dôvod a
–
uložil spoločnosti Carpatair povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
Carpatair navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zamietol odvolanie a
–
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
17.
Vo veci C‑245/23 P Wizz Air navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zrušil napadnutý rozsudok,
–
zamietol žalobu, ktorú podala Carpatair v konaní na prvom stupni, a
–
uložil spoločnosti Carpatair povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zrušil napadnutý rozsudok a
–
uložil spoločnosti Carpatair povinnosť nahradiť trovy konania.
Carpatair navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zamietol odvolanie a
–
uložil spoločnosti Wizz Air povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
18.
Vo veci C‑246/23 P AITTV navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zrušil napadnutý rozsudok,
–
zamietol žalobu, ktorú podala Carpatair na prvom stupni, alebo vrátil vec na Všeobecný súd a
–
uložil spoločnosti Carpatair povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch alebo rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zrušil napadnutý rozsudok a
–
uložil spoločnosti Carpatair povinnosť nahradiť trovy konania.
Carpatair navrhuje, aby Súdny dvor:
–
zamietol odvolanie a
–
uložil spoločnosti AITTV povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
V. Analýza
19.
V súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu výhrad uvedených v jedinom odvolacom dôvode Komisie vo veci C‑244/23 P, vo štvrtom odvolacom dôvode spoločnosti Wizz Air vo veci C‑245/23 P a v treťom a štvrtom odvolacom dôvode spoločnosti AITTV vo veci C‑246/23 P, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd vo výklade článku 107 ods. 1 ZFEÚ a pojmu „výhoda“ v zmysle tohto ustanovenia v súvislosti s dohodami z rokov 2008 a 2010.
20.
Tieto výhrady sa týkajú otázky preukázania súladu opatrenia poskytnutého podniku zo štátnych prostriedkov, so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, na účely určenia, či toto opatrenie môže poskytnúť podniku, ktorý ho využíva, výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne vzniká otázka, či sa Komisia môže pri uplatňovaní tejto zásady opierať o ekonomické analýzy vykonané po prijatí dotknutého opatrenia a ktoré preukazujú jeho ziskovosť, ale vychádzajú výlučne zo skutočností dostupných v čase jeho prijatia, a pokiaľ žiadna podobná analýza nebola vykonaná pred prijatím tohto opatrenia.
21.
Za týchto podmienok považujem za užitočné pripomenúť niekoľko všeobecných úvah týkajúcich sa zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a spôsobov preukázania jej dodržania. Následne sa budem zaoberať otázkou, či je možné zohľadniť faktory, ktoré nastali po zásahu štátu, s cieľom preukázať, že takýto zásah je skutočne v súlade s touto zásadou, pred preskúmaním odvolacích dôvodov vznesených Komisiou a spoločnosťami Wizz Air a AITTV.
A.
O zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve
22.
Zásada súkromného subjektu pôsobiaceho v trhovom hospodárstve ( 4 ) je prostriedkom umožňujúcom určiť, či štátne opatrenie môže predstavovať výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky pojmu „pomoc“, či môže predstavovať štátnu pomoc.
23.
Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa nemôže vzťahovať na opatrenie, ktoré bolo poskytnuté podniku zo štátnych prostriedkov, ak by tento podnik mohol za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam dosiahnuť rovnakú výhodu, pričom podmienky, za ktorých bola takáto výhoda poskytnutá, sa v podstate posudzujú podľa zásady súkromného subjektu. ( 5 )
24.
Okrem toho z judikatúry jasne vyplýva, že zásada súkromného subjektu patrí ku skutočnostiam, ktoré je Komisia povinná vziať do úvahy na účely preukázania existencie pomoci, a nejde teda o výnimku, ktorá by sa uplatňovala len na žiadosť členského štátu, ak sa zistí, že sú splnené prvky tvoriace pojem „štátna pomoc“ uvedený v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( 6 )
25.
Inak povedané, určenie výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ si vyžaduje, aby Komisia preskúmala predmetné opatrenie z hľadiska zásady súkromného subjektu pôsobiaceho v trhovom hospodárstve.
26.
Toto preskúmanie sa vykonáva v dvoch fázach. Po prvé je potrebné overiť, či je zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve uplatniteľná , a potom po druhé určiť, či sú splnené podmienky na jej uplatnenie .
1. O uplatniteľnosti zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve
27.
Pokiaľ ide o uplatniteľnosť zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, podľa judikatúry závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát prizná ekonomickú výhodu podniku vo svojom postavení hospodárskeho subjektu, a nie ako orgán verejnej moci. ( 7 ) Inak povedané, je to postavenie, v akom členský štát koná, ktoré určuje uplatniteľnosť tejto zásady, so spresnením, že ide o určenie, či dotknutý členský štát prijal predtým alebo súbežne s poskytnutím ekonomickej výhody rozhodnutie vykonať prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu. ( 8 )
28.
V tomto ohľade judikatúra Súdneho dvora stanovuje niekoľko faktorov, ktoré možno zohľadniť na účely preukázania, že členský štát pri vykonávaní štátneho opatrenia koná ako hospodársky subjekt. Uvádza sa povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj sledovaný cieľ a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha. ( 9 ) Súdny dvor tiež zdôraznil, že možno najmä zohľadniť prvky, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie investovať je založené na ekonomickom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii uvedeného členského štátu, predtým, ako by pristúpil k uvedenému opatreniu, na účely určenia budúcej rentability takejto investície. ( 10 )
29.
Naproti tomu Súdny dvor vylúčil, že ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konštatovanie ziskovosti opatrenia vykonaného dotknutým členským štátom alebo neskoršie odôvodnenia výberu skutočne prijatého postupu môžu postačovať na preukázanie, že tento členský štát prijal toto rozhodnutie ako hospodársky subjekt. ( 11 )
30.
Uvádzam však, že v mnohých situáciách ( 12 ) a tak ako v prejednávanej veci uplatniteľnosť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nie je predmetom diskusie. Naopak, vo všeobecnosti sa predpokladá, vzhľadom na to, že opatrenie zjavne vyplýva z jeho postavenia členského štátu ako hospodárskeho subjektu. Komisia preto systematicky výslovne nevykonáva jej preskúmanie. Ako totiž Súdny dvor zdôraznil, ak existujú pochybnosti o uplatniteľnosti zásady súkromného subjektu pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, prináleží členskému štátu, aby jednoznačne a na základe objektívnych a overiteľných dôkazov preukázal, že vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia súkromného podnikateľského subjektu. ( 13 )
31.
Preskúmanie dodržiavania zásady súkromného subjektu pôsobiaceho v trhovom hospodárstve Komisiou sa preto môže v mnohých prípadoch zamerať na analýzu podmienok, za ktorých sa táto zásada uplatňuje.
2. O uplatňovaní zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve
32.
Pokiaľ ide práve o uplatňovanie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, pripomínam, že má za cieľ určiť, či ekonomická výhoda poskytnutá v akejkoľvek forme prostredníctvom štátnych prostriedkov podniku je z dôvodu svojich účinkov takej povahy, že môže skresliť hospodársku súťaž alebo hrozí, že ju skreslí a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. ( 14 )
33.
Uplatnenie tejto zásady podľa judikatúry vyžaduje overiť nie to, či by súkromný subjekt konal presne tak ako verejný subjekt, ale či by za podobných podmienok vložil sumu rovnajúcu sa sume poskytnutej verejným subjektom. ( 15 )
34.
Táto analýza prináleží Komisii. Ako som totiž uviedol, zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je jedným z faktorov, ktoré musí táto inštitúcia zohľadniť, aby preukázala existenciu pomoci. Súdny dvor zdôraznil, že Komisia teda nesie dôkazné bremeno, najmä s ohľadom na informácie poskytnuté dotknutým členským štátom, že podmienky na uplatnenie zásady súkromného podnikateľského subjektu nie sú splnené, takže predmetný zásah štátu poskytuje výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( 16 )
35.
Inými slovami Komisia musí vo svojej analýze uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve preukázať, že súkromný podnikateľský subjekt nachádzajúci sa v situácii čo najbližšej situácii členského štátu by predmetné opatrenie nevykonal. Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, že Komisia nemôže predpokladať, že podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca štátnu pomoc, vychádzajúc len z negatívnej domnienky založenej na neexistencii informácií umožňujúcich dospieť k opačnému záveru, pokiaľ neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázať existenciu takej výhody. ( 17 )
36.
Podľa Súdneho dvora tak Komisii prináleží uskutočniť celkové posúdenie zohľadnením všetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umožnia určiť, či by prijímajúci podnik zjavne nezískal úľavy porovnateľné s úľavami od takéhoto súkromného subjektu, ( 18 ) so spresnením, že za relevantnú sa musí považovať akákoľvek informácia, ktorá môže nezanedbateľným spôsobom ovplyvniť rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného subjektu. ( 19 )
37.
Osobitne relevantné sú teda v tomto ohľade skutočnosti, ktoré preukazujú ziskovosť a ekonomickú opodstatnenosť zásahu štátu.
38.
Súdny dvor však obmedzil skutočnosti, ktoré možno zohľadniť v rámci tohto celkového posúdenia. Na jednej strane Súdny dvor spresnil, že na účely posúdenia otázky, či by to isté opatrenie bolo prijaté za bežných trhových podmienok súkromným podnikateľským subjektom nachádzajúcim sa v situácii čo najbližšej situácii členského štátu, sa zohľadnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou štátu v postavení akcionára s výnimkou tých, ktoré sú spojené s jeho postavením orgánu verejnej moci. ( 20 ) Inými slovami nie je podstatné, že štátne opatrenie predstavuje výhodu pre členský štát ako orgán verejnej moci, keďže prispieva napríklad k dosiahnutiu cieľa všeobecného záujmu. Uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je založené len na analýze ekonomickej opodstatnenosti opatrenia pre členský štát konajúci ako podnikateľský subjekt, z čisto ekonomického hľadiska.
39.
Na druhej strane Súdny dvor zdôraznil potrebu, na účely uplatnenia zásady súkromného podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve, preniesť sa do kontextu obdobia, počas ktorého boli opatrenia finančnej podpory prijaté, s cieľom posúdiť ekonomickú opodstatnenosť správania členského štátu, a teda zdržať sa akéhokoľvek hodnotenia založeného na neskoršej situácii. ( 21 ) Na základe toho rozhodol, že skutočnosti, ktoré nastali po tom, čo bolo dotknuté opatrenie prijaté, nemožno zohľadniť na účely uplatnenia zásady súkromného podnikateľského subjektu a že v tejto súvislosti sú relevantné len skutočnosti, ktoré sú dostupné v okamihu prijatia rozhodnutia vykonať predmetné opatrenie, a vývoj, ktorý je v tom čase predvídateľný. ( 22 )
40.
Pristúpim teraz k podrobnej analýze dosahu tohto tvrdenia.
B.
O zohľadnení skutočností, ktoré nastali po prijatí opatrenia štátu, v rámci jeho preskúmania s ohľadom na zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve
41.
Medzi účastníkmi konania je sporné, či judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa preukazovania zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve umožňuje v rámci skúmania jej uplatňovania zohľadniť ekonomické analýzy vypracované po prijatí opatrenia členským štátom, len na základe informácií dostupných pred jeho prijatím.
42.
Je pravda, že výklad judikatúry môže vyvolať určité pochybnosti, pokiaľ ide o odpoveď na túto otázku.
43.
Súdny dvor na jednej strane konštatoval, že ekonomické posúdenie vykonané Komisiou sa nevyhnutne uskutočňuje v prípade, keď bola pomoc poskytnutá pri nesplnení oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 ZFEÚ, po prijatí dotknutého opatrenia. Z toho vyplýva, že ekonomické analýzy vypracované po prijatí tohto opatrenia môžu byť relevantné za predpokladu, že sú založené len na poznatkoch, ktoré boli dostupné v okamihu, keď bolo rozhodnutie vykonať predmetné opatrenie prijaté, a na vývoji, ktorý bolo k tomuto okamihu možné očakávať. ( 23 )
44.
Na druhej strane Súdny dvor konštantne vylúčil, že by skutočnosti, ktoré nastali po prijatí dotknutého štátneho opatrenia, mohli byť zohľadnené na účely uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. ( 24 ) Okrem toho zdôraznil, že neexistencia akéhokoľvek primeraného predchádzajúceho posúdenia ziskovosti alebo ekonomickej opodstatnenosti opatrenia môže predstavovať zásadnú skutočnosť, ktorá preukazuje, že súkromný podnikateľský subjekt by za podobných podmienok neposkytol sumu zodpovedajúcu sume, ktorú poskytol verejný investor. ( 25 )
45.
Inak povedané z judikatúry možno vyvodiť, že hoci ekonomická analýza smerujúca k preukázaniu opodstatnenosti štátneho opatrenia vypracovaná po jeho prijatí na základe skutočností, ktoré boli dostupné v čase tohto prijatia, môže byť zohľadnená, táto analýza však nemôže stačiť na to, aby nahradila chýbajúcu ekonomickú analýzu predchádzajúcu tomuto opatreniu, ktorá predstavuje centrálny prvok analýzy uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.
46.
Všeobecný súd okrem toho podal v tomto zmysle výklad judikatúry Súdneho dvora v bode 191 napadnutého rozsudku.
47.
Domnievam sa však, že toto riešenie vychádza z určitej zámeny medzi skutočnosťami relevantnými na účely preukázania, že zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je uplatniteľná, a tými, ktoré smerujú k preukázaniu je uplatnenia, pričom preskúmanie uplatniteľnosti tejto zásady treba odlíšiť od preskúmania týkajúceho sa uplatnenia uvedenej zásady. ( 26 )
48.
Pripomínam, že uplatniteľnosť zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve závisí od toho, v akom postavení členský štát koná, a vyžaduje si určiť, či členský štát prijal rozhodnutie investovať prostredníctvom štátneho opatrenia. ( 27 )
49.
Za týchto okolností sa mi zdá, že pri určení uplatniteľnosti kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve je nevyhnutné preniesť sa do obdobia, kedy bolo toto rozhodnutie prijaté, a zvoliť striktný prístup, ktorý pripustí len dôkazy existujúce v čase prijatia rozhodnutia. Je preto vhodné vylúčiť z tejto analýzy všetky skutočnosti, ktoré nastali po tomto čase, a opierať sa výlučne o skutočnosti, ktorými sa členský štát riadil pri svojom rozhodovacom procese.
50.
V tomto kontexte je preto obzvlášť relevantné vykonať ekonomickú analýzu pred prijatím opatrenia štátu s cieľom posúdiť ekonomickú opodstatnenosť tohto opatrenia. Rovnako sa mi zdá, že absencia akéhokoľvek predchádzajúceho ekonomického posúdenia je obzvlášť výstižným znakom toho, že členský štát nekoná ako hospodársky subjekt, keďže jeho rozhodnutie nebolo vedené imperatívom ekonomickej opodstatnenosti.
51.
Tento prístup je však podľa môjho názoru príliš radikálny, pokiaľ ide o overenie podmienok uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Absencia akéhokoľvek predchádzajúceho ekonomického posúdenia nemôže mať v štádiu uplatnenia zásady rovnaký význam ako v rámci skúmania jej uplatniteľnosti.
52.
Uvádzam, že pokiaľ ide o zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, podľa ustálenej judikatúry smeruje k určeniu, či predmetné opatrenie štátu môže svojimi účinkami narušiť hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Všeobecnejšie Súdny dvor rozhodol, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti definuje tieto zásahy štátu na základe ich účinkov. ( 28 )
53.
V tomto kontexte ekonomická analýza vypracovaná po prijatí tohto opatrenia a zakladajúca sa výlučne na skutočnostiach, ktoré boli dostupné v tom čase, v rozsahu, v akom smeruje k preukázaniu ekonomickej opodstatnenosti opatrenia štátu a teda preukázaniu absencie jeho škodlivých účinkov na hospodársku súťaž a na obchod medzi členskými štátmi, je podľa mňa relevantným dôkazom, že správanie členského štátu je v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.
54.
Presnejšie domnievam sa, že hneď ako je uplatniteľnosť zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve preukázaná, napriek absencii ekonomických analýz ex ante , uplatnenie tejto zásady môže byť vždy preukázané následnými ekonomickými posúdeniami založenými na skutočnostiach, ktoré sú dostupné v čase prijatia opatrenia štátu. Absencia predchádzajúceho ekonomického posúdenia je podľa môjho názoru vo fáze uplatnenia uvedenej zásady jedným z dôkazov spomedzi iných, že konanie členského štátu nie je v súlade s touto zásadou. Bez toho, aby bola irelevantná, táto absencia preto nemôže viesť k nezohľadneniu ekonomickej analýzy preukazujúcej ekonomickú opodstatnenosť opatrenia štátu, ak je táto analýza založená výlučne na skutočnostiach dostupných v čase prijatia tohto opatrenia.
55.
Reštriktívna koncepcia dôkazov zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktoré sa musia zohľadniť v štádiu uplatňovania uvedenej zásady, by podľa môjho názoru bola v rozpore so samotným účelom tejto zásady, podľa ktorého sa pri určovaní, či toto opatrenie vedie k výhode pre príjemcu a teda či predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujú predovšetkým účinky opatrenia štátu.
56.
Práve vo svetle týchto úvah budem analyzovať odvolacie dôvody týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 107 ods. 1 ZFEÚ a pojmu „výhoda“ v zmysle tohto ustanovenia, vo vzťahu k dohodám z rokov 2008 a 2010.
C.
O výhradách týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 107 ods. 1 ZFEÚ a pojmu „výhoda“ v zmysle tohto ustanovenia, vo vzťahu k dohodám z rokov 2008 a 2010
57.
Komisia, Wizz Air a AITTV tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na jednej strane rozhodol, že členský štát bol povinný vykonať ekonomické posúdenie pred uzavretím dohôd z rokov 2008 a 2010, a na druhej strane, keď odmietol ako irelevantnú skutočnosť analýzu ziskovosti predmetného opatrenia vykonanú po jeho prijatí, ale založenú výlučne na informáciách dostupných pred jeho prijatím.
58.
Všeobecný súd v bodoch 186 až 192 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia dospela k záveru o ziskovosti dohôd z roku 2008, keď vychádzala z analýzy ziskovosti ex ante zrekonštruovanej ex post na základe údajov, ktoré boli dostupné pred uzatvorením dohôd z roku 2008. Všeobecný súd však rozhodol, že táto analýza bola v skutočnosti irelevantná na účely posúdenia dodržania zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.
59.
Podľa Všeobecného súdu je totiž táto analýza len retrospektívnym konštatovaním ziskovosti uvedeného opatrenia. Podľa judikatúry však skutočnosti, ktoré nastali po tom, čo bolo opatrenie štátu prijaté, nemožno zohľadniť na účely uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.
60.
Okrem toho hoci Všeobecný súd uznal, že doplňujúce dôkazy, ktoré vznikli po prijatí predmetného oparenia, môžu byť relevantné, domnieval sa však, že v žiadnom prípade nemôžu viesť k oslobodeniu orgánu vykonávajúceho toto opatrenie od povinnosti vykonať predchádzajúce hospodárske posúdenie, ktoré je primerané z hľadiska povahy, zložitosti, významu a kontextu dotknutej operácie.
61.
Všeobecný súd tým dospel k záveru, že Komisia právne neodôvodnila svoj záver, podľa ktorého dohody z rokov 2008 a 2010 neposkytli spoločnosti Wizz Air výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískala, a rozhodol, že článok 2 sporného rozhodnutia, podľa ktorého dohody z rokov 2008 a 2010 nepredstavujú štátnu pomoc, treba zrušiť.
62.
Úvaha Všeobecného súdu však podľa mňa vychádza z nesprávneho výkladu článku 107 ods. 1 ZFEÚ a presnejšie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.
63.
Predovšetkým z judikatúry Súdneho dvora totiž jasne vyplýva, že analýzy vypracované po prijatí opatrenia štátu sú relevantné na účely uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, pokiaľ sú založené len na poznatkoch, ktoré boli dostupné v okamihu, keď bolo rozhodnutie vykonať predmetné opatrenie prijaté, a na vývoji, ktorý bolo k tomuto okamihu možné očakávať. ( 29 )
64.
Hoci Všeobecný súd mohol správne rozhodnúť, že takáto analýza sa nemôže vyrovnať analýze ex ante , túto analýzu však nemohol kvalifikovať ako „jednoduché retrospektívne konštatovanie“ skutočnej ziskovosti dohôd, okrem prípadu, ak by v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora úplne vylúčil zohľadnenie ekonomických analýz vypracovaných po prijatí predmetného opatrenia a založených výlučne na poznatkoch, ktoré boli dostupné v okamihu, keď bolo rozhodnutie vykonať predmetné opatrenie prijaté, a na vývoji, ktorý bolo k tomuto okamihu možné očakávať.
65.
Ďalej, ako som vysvetlil, ( 30 ) domnievam sa, že v štádiu uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, tak ako bola analyzovaná v prejednávanej veci, absencia náležitého predchádzajúceho posúdenia ziskovosti a ekonomickej opodstatnenosti predmetného opatrenia nemôže sama osebe umožniť, že toto opatrenie sa bude považovať za také, ktoré nie je v súlade s touto zásadou.
66.
Podľa môjho názoru preto Všeobecný súd nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospieť k záveru, že členský štát bol povinný vykonať náležité predchádzajúce hospodárske posúdenie.
67.
Napokon Všeobecný súd tým, že rozhodol, že predmetná analýza nemohla kompenzovať absenciu ekonomickej analýzy predchádzajúcej prijatiu dotknutého opatrenia, urobil z tejto absencie rozhodujúcu skutočnosť pri preukazovaní uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Ako som však uviedol, takáto absencia je len jedným z dôkazov spomedzi iných, ktorý môže byť vyvážený analýzami, ktoré sú síce následné, ale sú založené výlučne na informáciách, ktoré boli dostupné v čase, keď bolo rozhodnutie vykonať predmetné opatrenie prijaté, a na vývoji, ktorý bolo k tomuto okamihu možné očakávať.
68.
Záver Všeobecného súdu, že predmetná analýza bola irelevantná na účely posúdenia dodržiavania zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, preto podľa mňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
69.
Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že odvolacím dôvodom týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 107 ods. 1 ZFEÚ a pojmu „výhoda“ v zmysle tohto ustanovenia, vo vzťahu k dohodám z r. 2008 a 2010, treba vyhovieť.
70.
Poznamenávam, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku preskúmal druhý žalobný dôvod spoločnosti Carpatair len čiastočne. Konkrétne, ako vyplýva z bodu 200 napadnutého rozsudku, druhá časť tohto žalobného dôvodu nebola preskúmaná.
71.
Vzhľadom na to, že o spore nemôže byť rozhodnuté, pokiaľ ide o túto časť, keďže jej preskúmanie si vyžaduje faktické analýzy posúdenia dohôd z rokov 2008 a 2010 Komisiou, ktoré presahujú právomoc Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania, domnievam sa, že je vhodné vrátiť prejednávanú vec Všeobecnému súdu.
VI. Návrh
72.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
–
vyhovel jedinému odvolaciemu dôvodu vo veci C‑244/23 P,
–
vyhovel štvrtému odvolaciemu dôvodu vo veci C‑245/23 P,
–
vyhovel tretiemu a štvrtému odvolaciemu dôvodu vo veci C‑246/23 P a
–
v dôsledku toho zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 8. februára 2023, Carpatair/Komisia ( T‑522/20 , EU:T:2023:51 ), v rozsahu, v akom Všeobecný súd vyhovel druhému žalobnému dôvodu v tejto veci, a vrátil vec Všeobecnému súdu.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Rozhodnutie Komisie z 24. februára 2020 o štátnej pomoci SA. 31662 – C/2011 (ex NN/2011), ktorú poskytlo Rumunsko medzinárodnému letisku Timișoara – Wizz Air ( Ú. v. EÚ L 308, 2021, s. 1 ).
( 3 ) Pozri bod 6 nižšie.
( 4 ) V tejto súvislosti poznamenávam, že v závislosti od situácie sa odkazuje najmä na zásadu „súkromného prevádzkovateľa“, „súkromného investora“ alebo „súkromného veriteľa“. Zdá sa mi však, že použitie týchto pojmov závisí od povahy zamýšľaného opatrenia a predstavuje iba varianty tej istej zásady. V týchto návrhoch budem preto odkazovať na „zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“, čo je výraz, ktorý zahŕňa tieto rôzne pojmy.
( 5 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 103 ).
( 6 ) Rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank ( C‑579/16 P , EU:C:2018:159 , bod 46 ).
( 7 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ( C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 81 ).
( 8 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ( C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 83 ).
( 9 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ( C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 86 ).
( 10 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ( C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 84 ).
( 11 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ( C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 85 ).
( 12 ) Pozri najmä rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 108 ).
( 13 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia ( C‑244/18 P , EU:C:2020:238 , bod 63 ).
( 14 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 105 ).
( 15 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 105 ).
( 16 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 110 ).
( 17 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 111 ).
( 18 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia ( C‑244/18 P , EU:C:2020:238 , bod 29 ).
( 19 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia ( C‑244/18 P , EU:C:2020:238 , bod 30 ).
( 20 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ( C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 79 ).
( 21 ) Rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ( C‑482/99 , EU:C:2002:294 , bod 71 ).
( 22 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia ( C‑244/18 P , EU:C:2020:238 , body 31 a 32 ).
( 23 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 124 ).
( 24 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia ( C‑244/18 P , EU:C:2020:238 , bod 32 ).
( 25 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 117 ).
( 26 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia ( C‑244/18 P , EU:C:2020:238 , bod 62 ).
( 27 ) Pozri bod 27 vyššie.
( 28 ) Rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF ( C‑124/10 P , EU:C:2012:318 , bod 77 ).
( 29 ) Rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia ( C‑160/19 P , EU:C:2020:1012 , bod 124 ).
( ) Pozri bod 54 vyššie.