C-271/23

proti

Maďarsku

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 258 ZFEÚ – Rozhodnutie Rady (EÚ) 2021/3 – Spoločná pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie – Článok 218 ods. 9 ZFEÚ – Právny základ – Jednotný dohovor o omamných látkach z roku 1961 v znení protokolu z roku 1972 a Dohovor o psychotropných látkach z roku 1971 – Zaradenie kanabisu a látok príbuzných kanabisu do zoznamov – Hlasovanie na zasadnutí Komisie pre omamné látky – Hlasovanie a pozícia členského štátu v rozpore s rozhodnutím Rady – Článok 3 ods. 2 ZFEÚ in fine – Vonkajšia právomoc Únie – Článok 288 štvrtý odsek ZFEÚ – Článok 277 ZFEÚ – Námietka nezákonnosti vznesená členským štátom – Prípustnosť – Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV – Článok 4 ods. 3 ZEÚ – Zásada lojálnej spolupráce – Povinnosť oznamovať, konzultovať a zmierňovať“

1.

Môže členský štát Únie, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru o omamných látkach ( 2 ), pri hlasovaní o zmene tohto dohovoru na zasadnutí Komisie Organizácie Spojených národov pre omamné látky (ďalej len „CND“) ( 3 ) hlasovať a urobiť vyhlásenie v rozpore s rozhodnutím Rady, ktorým sa určuje pozícia, ktorá sa má zaujať spoločne v mene Únie? Môže sa navyše tento členský štát odvolávať na nezákonnosť rozhodnutia Rady, ktorým sa táto pozícia prijíma, na obranu proti žalobe o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ak predtým zákonnosť tohto rozhodnutia nenapadol na Súdnom dvore Európskej únie?

2.

Členské štáty mali konkrétne podľa rozhodnutia 2021/3 hlasovať za vypustenie kanabisu a kanabisovej živice zo Zoznamu IV k dohovoru o omamných látkach a zároveň podporiť ich pokračujúce zaradenie do zoznamu I k danému dohovoru. ( 6 ) Látky uvedené v Zozname IV k tomuto dohovoru sa v podstate považujú za látky, ktoré predstavujú také veľké riziko pre verejné zdravie, že ich používanie na iné účely než mimoriadne obmedzené lekárske alebo vedecké účely by sa malo zakázať, zatiaľ čo v Zozname I sa uvádzajú drogy s významným potenciálom zneužívania a rizikom ujmy.

I. Skutkový stav a konanie pred podaním žaloby

A. Okolnosti predchádzajúce sporu

6.

Dohovor o omamných látkach a dohovor o psychotropných látkach boli prijaté v rámci Organizácie Spojených národov a ich cieľom je bojovať proti zneužívaniu omamných látok prostredníctvom koordinovaných medzinárodných opatrení a v reakcii na diverzifikáciu a rozšírenie spektra omamných látok zaviesť medzinárodný systém kontroly vo vzťahu k viacerým syntetickým drogám na základe ich potenciálu zneužívania a ich terapeutickej hodnoty.

7.

WHO 24. januára 2019 predložila šesť odporúčaní na zmenu klasifikácie kanabisu a príbuzných látok v súlade s dohovorom o omamných látkach a dohovorom o psychotropných látkach, očíslovaných od 5.1 do 5.6 (ďalej len „odporúčania WHO“). Cieľom týchto odporúčaní bolo po prvé zabezpečiť, aby dotknuté látky podliehali najrelevantnejšej medzinárodnej kontrole, akú tieto dohovory stanovujú, so zreteľom na aktuálny stav vedeckých a lekárskych poznatkov, a po druhé zaistiť dostupnosť, výskum a vývoj prípravkov obsahujúcich látky príbuzné kanabisu na lekárske účely.

11.

Odporúčania WHO sa prerokúvali na štvrtom a piatom medzizasadnutí CND 24. júna a 23. septembra 2019. Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok a Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu v priebehu týchto zasadnutí objasnili a posúdili potenciálny vplyv týchto odporúčaní.

12.

Potom, ako sa v marci 2020 rozhodlo o odklade hlasovania o odporúčaniach WHO, CND usporiadala v období od júna do októbra 2020 tri tematické diskusie, po ktorých 8. októbra 2020 nasledovalo medzizasadnutie, na ktorom sa mohli zúčastniť všetky dotknuté strany.

13.

Horizontálna pracovná skupina Rady pre drogy tento návrh preskúmala 29. októbra 2020.

17.

Rada o návrhu Komisie hlasovala 23. novembra 2020 v rámci písomného postupu. Rozhodnutie 2021/3 prijala kvalifikovanou väčšinou v súlade s článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom ZFEÚ. Maďarsko pri tejto príležitosti hlasovalo proti prijatiu rozhodnutia a Bulharsko sa hlasovania zdržalo. Adresátmi tohto rozhodnutia boli členské štáty Únie.

18.

Podľa článkov 1 a 2 rozhodnutia 2021/3 sa pozícia, ktorú mali v mene Únie na opätovne zvolanom šesťdesiatom treťom zasadnutí CND konanom od 2. do 4. decembra 2020 prijať členské štáty, ktoré sú členmi CND, konajúc spoločne v súvislosti so zaradením látok do zoznamov k dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach alebo s ich vypustením z týchto zoznamov, stanovovala v prílohe k danému rozhodnutiu. Body 1 až 6 tejto prílohy zodpovedajú odporúčaniam WHO 5.1 až 5.6. Členské štáty mali podľa bodu 1 prílohy k rozhodnutiu 2021/3 hlasovať za vypustenie kanabisu a kanabisovej živice zo Zoznamu IV k dohovoru o omamných látkach, no ponechať ich v Zozname I k danému dohovoru. Podľa bodu 4 prílohy k rozhodnutiu 2021/3 sa mal výraz „výťažky a tinktúry“ vypustiť zo Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

19.

22.

Maďarsko na túto výzvu odpovedalo 19. apríla 2021, pričom vysvetlilo, že výhrady k odporúčaniam WHO vyjadrilo už počas postupu prijímania rozhodnutia 2021/3, proti ktorému aj hlasovalo. Pokiaľ ide o odporúčanie 5.1, Maďarsko tvrdilo, že vecná pôsobnosť dohovoru o omamných látkach, a teda ani úroveň medzinárodnej kontroly dotknutých látok by sa ním nezmenila, pretože kanabis a kanabisová živica sa mali vypustiť zo Zoznamu IV, no ponechať v Zozname I. Maďarsko uviedlo, že prijatím rozhodnutia 2021/3 sa verejnosti vyslal nesprávny odkaz, že sociálne riziká kanabisu a jeho riziká v oblasti verejného zdravia sa preceňujú.

23.

Komisia 12. novembra 2021 vydala odôvodnené stanovisko. Po prvé uviedla, že skutočnosť, že Maďarsko hlasovalo proti prijatiu rozhodnutia 2021/3, a dôvody, pre ktoré sa tento členský štát odchýlil od pozície prijatej Radou, nie sú relevantné. Po druhé Komisia tvrdila, že Maďarsko porušilo článok 3 ods. 2 ZFEÚ, pretože predmetné konanie patrí do výlučnej vonkajšej právomoci Únie. Po tretie Komisia uviedla, že Maďarsko si nesplnilo povinnosť lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a to predovšetkým tým, že oslabilo pozíciu Únie v CND. Komisia vyjadrila obavy v súvislosti s pravdepodobnosťou, že Maďarsko bude podobným spôsobom konať aj v budúcnosti.

24.

Maďarsko na odôvodnené stanovisko odpovedalo 11. januára 2022. Trvalo na svojej pozícii založenej na faktoroch týkajúcich sa zdravotnej a sociálnej politiky. Maďarsko okrem toho vyjadrilo obavy v súvislosti so zvýšením spotreby kanabisu a zdôraznilo svoj záväzok obmedziť drogovú závislosť. Maďarsko takisto poukázalo na osobitnú povahu tejto veci a namietalo proti záveru Komisie, že v budúcnosti bude za podobných okolností pravdepodobne konať podobným spôsobom, pričom zdôraznilo význam a dôležitosť svojho vysvetlenia v súvislosti s hlasovaním v CND.

určil, že Maďarsko si tým, že sa pri hlasovaní na šesťdesiatom treťom zasadnutí CND odchýlilo od pozície Únie, pokiaľ ide o zmenu zaradenia kanabisu a príbuzných látok do zoznamov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z rozhodnutia Rady (EÚ) 2021/3, ktoré je pre Maďarsko záväzné podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ, a súčasne zasiahlo do výlučnej vonkajšej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ a porušilo zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ,

–

uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

27.

Maďarsko v podstate navrhuje, aby Súdny dvor:

–

Maďarsko a Komisia predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. októbra 2024.

III. Posúdenie

29.

Komisia na podporu svojej žaloby uvádza tri výhrady. Po prvé tvrdí, že Maďarsko si nesplnilo svoje povinnosti podľa rozhodnutia 2021/3 v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ. Po druhé uvádza, že Maďarsko zasiahlo do výlučnej vonkajšej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ. Po tretie Komisia žiada Súdny dvor, aby určil, že Maďarsko porušilo zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ.

30.

Potom, ako sa budem na úvod zaoberať prípustnosťou žaloby, preskúmam najprv to, či Maďarsko zasiahlo do výlučnej vonkajšej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ. Táto otázka by sa podľa môjho názoru mala preskúmať pred preskúmaním otázky, či si Maďarsko nesplnilo svoje povinnosti podľa rozhodnutia 2021/23 v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ. ( 14 ) V tejto súvislosti budem ďalej analyzovať tvrdenie Maďarska, že rozhodnutie 2021/3 by sa malo považovať za ničotné. Napokon posúdim tretiu výhradu Komisie týkajúcu sa zásady lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia nevymedzila konanie, ktoré od Maďarska očakáva v záujme ukončenia neplnenia povinnosti, z judikatúry Súdneho dvora v tejto súvislosti jasne vyplýva, že postup stanovený v článku 258 ZFEÚ spočíva na objektívnom určení, že členský štát si nesplnil povinnosti podľa práva Únie. ( 17 ) Rozsudky vydané Súdnym dvorom podľa tohto ustanovenia majú deklaratórnu povahu. ( 18 ) Z toho vyplýva, že relevantná je jedine otázka, či členský štát porušil právo Únie. ( 19 ) Odhliadnuc od rozhodnutia o trovách konania, sa predovšetkým neoznačujú žiadne konkrétne opatrenia, ktoré musí členský štát prijať, aby ukončil porušovanie práva Únie. ( 20 ) Komisia teda v rámci konania o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ nemôže od Súdneho dvora žiadať, aby členskému štátu uložil povinnosť konať konkrétnym spôsobom v záujme dosiahnutia súladu s právom Únie.

34.

37.

Po tretie Maďarsko tvrdí, že Komisia nepreukázala existenciu skutočných a viditeľných účinkov jeho konania, ktoré by pretrvávali aj po skončení predmetného rozhodovacieho procesu.

38.

Okrem toho uvádza, že tvrdenie Komisie, že daný členský štát môže v budúcnosti konať podobným spôsobom, je len domnienkou. Pozíciu členského štátu v rámci medzinárodných rokovaní určujú záujmy, ktoré sú dotknuté, takže túto pozíciu nemožno určiť spôsobom, akým tento členský štát postupoval v určitom prípade v minulosti. Maďarsko tvrdí, že jeho konanie nemalo vôbec žiadne dôsledky pre Úniu ani pre jednotu a konzistentnosť jej vonkajšej činnosti. Nemecko v tejto súvislosti vo veci Komisia/Nemecko ( 25 ) spochybnilo prípustnosť žaloby o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou, pričom tvrdilo, že údajné nesplnenie povinnosti sa týka minulého konania, ktoré bolo ukončené pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku Komisie. Nemecko predovšetkým uvádzalo, že jeho minulé konanie na 25. zasadnutí Revízneho výboru Medzivládnej organizácie pre medzinárodnú železničnú prepravu (OTIF) už nevyvoláva žiadne účinky. Súdny dvor zdôraznil, že Nemecko svojím sporným správaním porušilo rozhodnutie Rady ( 26 ) prijaté podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje zjednodušený postup na účely určovania pozícií, ktoré sa majú prijať v mene Únie v kontexte jej účasti na prijímaní aktov, ktorými sa uplatňuje alebo vykonáva dotknutá medzinárodná dohoda, v rámci rozhodovacieho orgánu zriadeného danou dohodou. Súdny dvor konkrétne konštatoval, že „sporn[é] správani[e] [Nemecka] nemožno považovať za skončené ku konc[u] tohto zasadnutia“, no „musí [sa] vnímať tak, že spôsobilo účinky na jednotu a koherentnosť medzinárodnej činnos[ti] Únie… presahujúce rámec uvedeného zasadnutia“ ( 27 ). Súdny dvor usúdil, že keby sa členským štátom umožnilo vyhnúť sa zodpovednosti z dôvodu, že účinky nesplnenia povinnosti už netrvajú, narušilo by to súdržnosť Únie a právny štát. Súdny dvor preto námietku neprípustnosti žaloby o nesplnenie povinnosti vznesenú Nemeckom zamietol. ( 28 )

Argumentácia účastníkov konania

41.

Komisia zastáva názor, že keď Maďarsko v CND hlasovalo v rozpore s rozhodnutím 2021/3, zasiahlo tým do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

42.

Zmeny zoznamov k dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach majú podľa nej priamy vplyv na pôsobnosť právnych predpisov Únie v oblasti kontroly drog. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami ( 30 ), do definície drog okrem iného zaraďuje všetky látky, na ktoré sa vzťahujú tieto dohovory. Toto rámcové rozhodnutie je teda uplatniteľné na látky uvedené v týchto zoznamoch. Akákoľvek zmena daných zoznamov má priamy vplyv na spoločné pravidlá Únie a pozmeňuje ich pôsobnosť. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je už dotknutá látka v Únii predmetom kontroly alebo nie.

43.

Maďarsko tvrdí, že Komisia ako „spoločné pravidlo“ v zmysle článku 3 ods. 2 ZFEÚ na účely určenia rozsahu výlučnej vonkajšej právomoci Únie klasifikovala iba jedno ustanovenie rámcového rozhodnutia 2004/757, t. j. jeho článok 1 bod 1, konkrétne vymedzenie pojmu „drogy“, ktoré v podstate určuje vecnú pôsobnosť daného rozhodnutia. Podľa názoru Maďarska sa v tomto ustanovení nerozlišuje, či sa dotknutá látka objavuje v dohovore o omamných látkach a dohovore o psychotropných látkach, v zoznamoch k nim alebo prípadne v konkrétnom zozname. Na to, aby sa toto rámcové rozhodnutie uplatňovalo, teda postačuje, aby určitá látka patrila do pôsobnosti týchto dohovorov alebo sa uvádzala v niektorom zo zoznamov k nim. Maďarsko tvrdí, že konkrétny zoznam k dohovoru o omamných látkach, do ktorého je látka zahrnutá, nie je v tejto súvislosti relevantný, pretože dotknuté látky v každom prípade patria do pôsobnosti daného rámcového rozhodnutia.

47.

Podľa názoru Maďarska konkrétne odporúčanie 5.1 spočívajúce vo vypustení určitých látok zo Zoznamu IV nemá za následok podstatnú zmenu pri uplatňovaní práva Únie, pretože tieto látky sa stále uvádzajú v Zozname I k dohovoru o omamných látkach a stále patria do pôsobnosti daného rámcového rozhodnutia, takže rozsah pojmu „drogy“ vymedzeného v rámcovom rozhodnutí 2004/757 sa nemení.

48.

51.

Maďarsko z argumentov uvedených vyššie vyvodzuje, že odporúčania 5.1 a 5.4 nemajú žiadny vplyv na uplatniteľnosť rámcového rozhodnutia 2004/757, a preto je za týchto okolností diskutabilné, či zmena vyplývajúca z týchto odporúčaní patrí do výlučnej právomoci Únie.

2.

Analýza

52.

Pripomenula by som, že podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ in fine má mať Únia výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak môžu byť jej uzavretím dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenená ich pôsobnosť. ( 33 ) Ako podotkol Súdny dvor v rozsudku zo 4. septembra 2014, Komisia/Rada ( 34 ), existuje riziko, že medzinárodné záväzky sa nepriaznivo dotknú pravidiel Únie alebo pozmenia ich pôsobnosť, pričom toto riziko odôvodňuje výlučnú vonkajšiu právomoc Únie, pokiaľ tieto záväzky patria do pôsobnosti uvedených pravidiel. ( 35 )

56.

V odporúčaní 5.1 sa presadzovalo vypustenie kanabisu a kanabisovej živice zo Zoznamu IV k dohovoru o omamných látkach, v ktorom sa uvádzajú najnebezpečnejšie látky, ktoré nemajú lekárske použitie. Omamná látka uvedená v Zozname I k tomuto dohovoru môže byť zahrnutá v Zozname IV k nemu, ak je obzvlášť pravdepodobné, že povedie k zneužívaniu a že bude mať škodlivé účinky. Podľa tohto odporúčania by sa kanabis a kanabisová živica ponechali v Zozname I k dohovoru o omamných látkach. V odporúčaní 5.4 sa navrhovalo vypustenie slov „výťažky a tinktúry“ zo Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach.

57.

V rámci analýzy medzinárodného záväzku by sa takisto mala zohľadniť skutočnosť, že Únia nie je zmluvnou stranou dohovoru o omamných látkach ani členom CND. V tejto súvislosti treba pamätať, že Súdny dvor konštatoval, že v takejto situácii má byť prípadná právomoc Únie vykonávaná prostredníctvom členských štátov konajúcich spoločne v záujme Únie. ( 45 )

58.

Po druhé, pokiaľ ide o pôsobnosť právnych noriem Únie, na úvod treba poznamenať, že rámcové rozhodnutie 2004/757 bolo prijaté na základe článku 31 písm. e) a článku 34 ods. 2 písm. b) ZEÚ ( 46 ), kde sa stanovovalo, že spoločný postup pri súdnej spolupráci v trestných veciach zahŕňa postupné prijímanie opatrení zavádzajúcich minimálne pravidlá týkajúce sa znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami. ( 47 )

62.

Po tretie, pokiaľ ide o vplyv medzinárodných záväzkov na dotknuté pravidlá práva Únie, treba poznamenať, že vypustenie kanabisu a kanabisovej živice zo Zoznamu IV k dohovoru o omamných látkach v súlade s odporúčaním 5.1 sa dotýka pravidiel rámcového rozhodnutia 2004/757 týkajúcich sa trestov a mení ich, pretože v dôsledku tohto vypustenia už tieto látky nemožno považovať za drogy, ktoré najvážnejšie poškodzujú zdravie, v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) rámcového rozhodnutia 2004/757. ( 50 ) Vypustenie výťažkov a tinktúr zo Zoznamu I k dohovoru o omamných látkach v súlade s odporúčaním 5.4 by navyše viedlo k ich vylúčeniu z pôsobnosti rámcového rozhodnutia 2004/757, keďže toto rozhodnutie sa vzťahuje iba na látky uvedené v zoznamoch k danému dohovoru.

63.

Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestných činov v oblasti nezákonného obchodu s drogami, ako sa stanovujú v rámcovom rozhodnutí 2004/757, sú uplatniteľné na látky vymedzené prostredníctvom ich zaradenia do zoznamov k dohovoru o omamných látkach. V rozsahu, v akom má rozhodnutie prijaté v rámci CND v súvislosti s úpravou látok v týchto zoznamoch priamy vplyv na pôsobnosť rámcového rozhodnutia 2004/757 a na druhy trestov, ktoré musia členské štáty ukladať na účely vykonania tohto rámcového rozhodnutia, je zrejmé, že pravidlá Únie môžu byť touto úpravou dotknuté alebo zmenené. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je už dotknutá látka v Únii predmetom kontroly alebo nie.

64.

Ako som uviedla vyššie, v každom prípade treba pripomenúť, že konštatovanie, že existuje riziko, že môžu byť nepriaznivo dotknuté pravidlá Únie, nepredpokladá úplnú zhodu oblastí, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné záväzky, a oblastí, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Únie. ( 51 ) Preto zastávam názor, že vzhľadom na to, že rozhodnutia o úprave látok v zoznamoch k dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach sa dotýkajú práva Únie a menia ho, pozícia, ktorú majú členské štáty Únie zaujať vo vzťahu k týmto rozhodnutiam, patrí do výlučnej právomoci Únie v súlade s článkom 3 ods. 2 ZFEÚ.

C. Prvá výhrada založená na porušení rozhodnutia 2021/3 v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ

67.

Komisia v rámci svojej prvej výhrady tvrdí, že keď Maďarsko v CND hlasovalo v rozpore s rozhodnutím 2021/3, nesplnilo si svoje povinnosti podľa daného rozhodnutia v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ.

68.

Keďže Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe vznieslo vo vzťahu k rozhodnutiu 2021/3 námietku nezákonnosti, na úvod by sa mala preskúmať táto námietka.

1.

70.

Maďarsko uvádza, že jeho námietka nezákonnosti je prípustná, pretože rozhodnutie 2021/3 nemohlo úspešne napadnúť podľa článku 263 ZFEÚ.

71.

Maďarsko predovšetkým z dôvodu krátkeho času, ktorý uplynul medzi prijatím rozhodnutia 2021/3 23. novembra 2020 a zasadnutím CND, na ktorom prebehlo hlasovanie a ktoré sa konalo 2. decembra 2020, nemohlo preskúmať opodstatnenosť potenciálnej žaloby proti nemu. Okrem toho sa domnieva, že obídenie procesnej lehoty stanovenej v článku 263 ZFEÚ nie je možné dokonca ani vtedy, keď problémy spôsobené aktom Únie nie sú v čase jeho prijatia identifikovateľné a možno ich zistiť až neskôr v kontexte jeho vykonávania. Maďarsko na pojednávaní na Súdnom dvore tvrdilo, že žaloba podľa článku 263 ZFEÚ a doplňujúci návrh na nariadenie predbežných opatrení sa za takýchto okolností nemôžu považovať za skutočný a účinný prostriedok nápravy. Maďarsko navyše uvádza, že rozhodnutie 2021/3 mu nespôsobuje ujmu. Tomuto členskému štátu naopak ujmu spôsobuje žaloba Komisie o nesplnenie povinnosti založená na nedodržaní rozhodnutia 2021/3.

72.

Maďarsko na pojednávaní tvrdilo, že ak sa zistí, že článok 263 ZFEÚ nemôže zaručiť súdne preskúmanie aktu z dôvodov mimo kontroly členského štátu, je potrebné zvážiť uplatnenie článku 277 ZFEÚ, pretože cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť účinnú súdnu ochranu v špecifických situáciách, keď túto ochranu nemožno dosiahnuť uplatnením článku 263 ZFEÚ.

i) Základná funkcia námietky nezákonnosti a pôsobnosť článku 277 ZFEÚ

75.

Na úvod by som pripomenula, že Európska únia je úniou založenou na zásadách právneho štátu, v rámci ktorej Zmluva o FEÚ stanovuje ucelený systém právnych prostriedkov nápravy a postupov zameraný na to, aby bolo Súdnemu dvoru umožnené preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií Únie. ( 58 )

76.

Tento ucelený systém prostriedkov nápravy je k dispozícii každému navrhovateľovi, či je to jednotlivec, inštitúcia, alebo členský štát. V rámci tohto systému prostriedkov nápravy sa teda členské štáty môžu vo svoj vlastný prospech dovolávať zásady účinnej súdnej ochrany. ( 59 ) V zmysle článku 263 druhého odseku ZFEÚ navyše členský štát ako privilegovaný žalobca nemusí preukazovať priamu a osobnú dotknutosť. ( 60 ) Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od prijatia alebo zverejnenia dotknutého aktu. Ak Súdny dvor skonštatuje, že akt je nezákonný, môže ho v celom rozsahu alebo čiastočne zrušiť. Ak dvojmesačná lehota uplynie bez toho, aby bol akt napadnutý, alebo ak už Súdny dvor potvrdil jeho zákonnosť zamietnutím podobnej žaloby o neplatnosť, členské štáty platnosť daného aktu spochybniť nemôžu. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil zásadnú dôležitosť právnej istoty, a to tak, že potvrdil dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby o neplatnosť. ( 61 )

77.

80.

Súdny dvor dokonca špecificky konštatoval, že napriek tomu, že členský štát formálne nebol adresátom dotknutého rozhodnutia, ako člen Rady, ktorá bola jeho autorom, nevyhnutne toto rozhodnutie poznal a bol plne schopný podať žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ. ( 70 ) Súdny dvor teda prihliada na rozsah, v akom sa členský štát podieľal na prijatí dotknutého aktu. Keď členský štát o akte, ktorý sa mal prijať, vedel a zúčastnil sa na jeho prijímaní, nemôže sa odvolávať na nezákonnosť daného aktu v konaní o nesplnení povinnosti.

81.

Pokiaľ ide o vecnú pôsobnosť článku 277 ZFEÚ, námietku nezákonnosti podľa tohto ustanovenia možno vzniesť iba proti všeobecne záväznému právnemu aktu prijatému inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie. Treba podotknúť, že pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa námietky nezákonnosti obmedzovali na nariadenia, pretože bývalý článok 241 ES špecificky uvádzal nariadenia, zatiaľ čo článok 277 ZFEÚ teraz výslovne uvádza „všeobecne záväzné právne akty“ ( 71 ). Táto zmena však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ktorá umožnila uplatnenie tohto prostriedku nápravy aj v prípade iných aktov inštitúcií, ktoré síce nemali formu nariadenia, no napriek tomu vyvolávali podobné účinky, aj keď v striktnom zmysle nešlo o opatrenia stanovené v nariadení. ( 72 )

82.

Z toho vyplýva, že hoci znenie článku 277 ZFEÚ rozširuje vecný rozsah námietky nezákonnosti na rôzne druhy všeobecne záväzných právnych aktov, logika tohto ustanovenia vo vzťahu k dotknutým aktom zostáva rovnaká, takže neexistuje dôvod, prečo by mal Súdny dvor vykladať pojem „všeobecne záväzné právne akty“ v rámci tohto ustanovenia akýmkoľvek iným spôsobom. V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že Súdny dvor na účely námietky nezákonnosti zachováva požiadavku, podľa ktorej musia ustanovenia všeobecne záväzného právneho aktu predstavovať základ individuálnych rozhodnutí alebo mať priamu právnu súvislosť s takýmito rozhodnutiami. ( 73 ) Toto objasnenie podľa môjho názoru znamená, že na to, aby sa toto ustanovenie uplatňovalo, musia existovať dva druhy aktov – individuálny akt a všeobecne záväzný právny akt –, pričom tieto akty sa musia týkať konkrétneho vzťahu.

86.

Konštatovanie, že rozhodnutie, ktorého adresátom je členský štát, je poznačené nedostatkom právomoci prenesenej na Úniu podľa článku 5 ods. 2 ZEÚ, v zásade môže predstavovať závažnú nezákonnosť, ktorá môže poznačiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Touto otázkou sa budem zaoberať nižšie, keď budem analyzovať dôvodnosť námietky nezákonnosti vznesenej Maďarskom. ( 77 ) Problém týkajúci sa krátkeho obdobia, v ktorom možno akt napadnúť podľa článku 263 ZFEÚ pred jeho vykonaním, však podľa môjho názoru závažnú a zjavnú vadu v zmysle vyššie uvedenej judikatúry nepredstavuje.

87.

Otázku krátkeho času na napadnutie daného rozhodnutia, ktorú nastolilo Maďarsko, by bolo potrebné analyzovať jedine v prípade, že by Súdny dvor zastával opačný názor. Keďže základnou funkciou námietky nezákonnosti je poskytnúť účastníkovi konania, ktorý nemal možnosť napadnúť všeobecne záväzný právny akt, právo domáhať sa neuplatniteľnosti tohto aktu, ktorý tvorí právny základ individuálneho právneho aktu, ktorý sa napáda (v konaní o neplatnosť) ( 78 ), na to, aby členský štát ako privilegovaný žalobca mohol uplatniť článok 277 ZFEÚ, musí preukázať, že predmetný akt nemohol napadnúť.

ii) Otázka krátkeho času

88.

Ak sa má akt okamžite vykonať a členský štát nemá dostatok času na jeho napadnutie, bez ohľadu na dvojmesačnú lehotu stanovenú v článku 263 ZFEÚ má tento členský štát možnosť požiadať Súdny dvor o nariadenie predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ s cieľom odložiť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia Rady až do času, keď Súdny dvor rozhodne o žalobe o neplatnosť. Účelom je zabrániť okamžitému vykonávaniu aktu, ktorý by mohol v prípade, že sa mu umožní nadobudnúť účinnosť, spôsobiť závažnú alebo nenapraviteľnú ujmu. Súdny dvor môže v takom prípade dočasne pozastaviť vykonávanie dotknutého rozhodnutia Rady, ak zistí, že žaloba je prima facie dôvodná a že členský štát by utrpel nenapraviteľnú škodu, ak by sa akt vykonal okamžite. Z uvedeného vyplýva, že Zmluva o FEÚ zaviedla komplexný systém prostriedkov nápravy, ktorý – ako je zrejmé z článku 279 ZFEÚ – umožňuje riešiť naliehavé situácie. Prípadné ťažkosti v tomto smere, ako sú tie, na ktoré sa odvoláva dotknutý členský štát, členským štátom neumožňujú jednostranne konať v rozpore s právom Únie.

91.

Maďarsko sa v prejednávanej veci napriek tomu, že malo k dispozícii obmedzený čas, v zásade mohlo dovolávať zrušenia rozhodnutia 2021/3 podľa článku 263 druhého odseku ZFEÚ a zároveň požiadať o nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 279 ZFEÚ, obzvlášť vzhľadom na to, že tento členský štát už bol s obsahom daného rozhodnutia oboznámený. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pred prijatím rozhodnutia 2021/3 sa v rámci horizontálnej pracovnej skupiny Rady pre drogy uskutočnilo viacero kôl konzultácií. ( 79 )

95.

Pokiaľ teda Súdny dvor rozhodnutie 2021/3 nezrušil, nederogoval ani neodložil jeho výkon, Maďarsko ho musí dodržiavať.

96.

Z uvedeného vyplýva, že ak členský štát nepodá žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorého je adresátom, v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 263 ZFEÚ, v kontexte konania o nesplnení povinnosti platnosť tohto aktu spochybňovať nemôže. V opačnom prípade by bolo narušené konzistentné a jednotné uplatňovanie práva Únie, ktoré je základným prvkom systému Únie. Súdny dvor totiž konštatoval, že keď Zmluvy členským štátom umožňujú profitovať z výhod Únie, zároveň im ukladajú povinnosť rešpektovať ich pravidlá. Keď členský štát na základe vlastného chápania vnútroštátneho záujmu jednostranne naruší rovnováhu medzi výhodami a povinnosťami vyplývajúcimi z jeho členstva v Únii, spochybňuje to rovnosť členských štátov pred právom Únie. ( 83 )

97.

99.

V prejednávanej veci je zrejmé, že Maďarsko akt nenapadlo v období od jeho prijatia do hlasovania v rámci CND ani po hlasovaní. Maďarsko v tejto súvislosti tvrdí, že napadnutím rozhodnutia 2021/3 by sa možnosť podania žaloby o nesplnenie povinnosti nevyhnutne nevylúčila. Keby však Maďarsko podalo žalobu o neplatnosť, mohlo pozornosť Súdneho dvora upriamiť na skutočnosť, že môže byť odôvodnené prerušiť konanie o nesplnení povinnosti až do vydania rozhodnutia v súvislosti s touto žalobou. Ako sa navyše uvádza vyššie, keby bolo rozhodnutie 2021/3 zrušené, Komisia by sa oň nemohla opierať na účely tohto konania o nesplnení povinnosti. Členské štáty majú preto v takejto situácii veľký záujem na podaní žaloby o neplatnosť aj po hlasovaní na medzinárodnej úrovni v záujme napadnutia zákonnosti dotknutého rozhodnutia. Maďarsko v prejednávanej veci mohlo napadnúť zákonnosť rozhodnutia 2021/3 žalobou o neplatnosť, no tento členský štát sa rozhodol, že to neurobí a že právne prostriedky nápravy, ktoré má k dispozícii, nevyužije.

iii) Účinnosť konania o nesplnení povinnosti

100.

Systém prostriedkov nápravy zavedený Zmluvou o FEÚ rozlišuje na jednej strane medzi žalobami podľa článkov 258 a 259 ZFEÚ, ktoré smerujú k určeniu, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti, a na druhej strane žalobami podľa článkov 263 a 265 ZFEÚ, ktoré smerujú k preskúmaniu zákonnosti aktov prijatých inštitúciami Únie alebo opomenutí týchto inštitúcií konať. Tieto prostriedky sledujú rozličné ciele a podliehajú rozličným pravidlám. ( 87 ) Podľa ustálenej judikatúry platí, že členský štát nemôže napadnúť zákonnosť smernice alebo rozhodnutia, ktorých je adresátom, na obranu proti žalobe o nesplnenie povinnosti týkajúcej sa tejto smernice alebo tohto rozhodnutia. ( 88 )

104.

Po tretie by sa akceptovaním námietky nezákonnosti v konaní o nesplnení povinnosti ohrozila právna istota právneho poriadku Únie a stabilita uceleného systému právnych prostriedkov nápravy stanoveného v Zmluvách. ( 93 )

105.

Tento prístup bol potvrdený v rozsudku z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( 94 ), v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že judikatúra, ktorá členskému štátu v prípade, že neexistuje ustanovenie Zmluvy, ktoré by to výslovne dovoľovalo, bráni odvolávať sa na nezákonnosť smernice alebo rozhodnutia, ktorých je adresátom, na obranu proti žalobe o nesplnenie povinnosti, sa mutatis mutandis uplatňuje aj na rozhodnutie všeobecnej povahy, ktoré nie je formálne adresované danému členskému štátu. ( 95 ) Uvedené platí o to viac v prípade, že rozhodnutie Rady, tak ako v prejednávanej veci, je formálne adresované danému členskému štátu.

106.

Možno zhrnúť, že keby členské štáty mohli vzniesť námietku nezákonnosti a napadnúť zákonnosť rozhodnutia Rady v priebehu konania o nesplnení povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, vážne by to ohrozilo účinnosť tohto konania.

109.

Maďarsko tvrdí, že ustanovenia rozhodnutia 2021/3 proti nemu nemožno uplatniť, pretože sú nezákonné. Uvádza, že rozhodnutie je poznačené zvlášť závažnými a zjavnými vadami v takej miere, že by ho bolo možné považovať za ničotné. ( 97 ) Maďarsko tvrdí, že Únia na prijatie rozhodnutia 2021/3 nemala právomoc, pretože právny základ daného rozhodnutia jej nepriznával príslušnú právomoc zmeniť medzinárodnú dohodu. ( 98 ) Toto rozhodnutie bolo teda prijaté v rozpore so zásadou prenesenia právomocí stanovenou v článku 5 ods. 2 ZEÚ.

110.

Maďarsko uvádza, že vzhľadom na to, že navrhované zmeny dohovoru o omamných látkach a dohovoru o psychotropných látkach nepatria do právomoci Únie, Únia nemôže prijať rozhodnutie, v ktorom zaujíma pozíciu k tejto téme. Keďže článok 3 ods. 2 ZFEÚ nemôže predstavovať primeraný právny základ na účely prijatia rozhodnutia 2021/3 a keďže toto rozhodnutie neodkazovalo na článok 216 ods. 1 ZFEÚ ani na žiadny iný právny základ, nespĺňa požiadavku uvedenia právneho základu. Ak bolo rozhodnutie 2021/3 prijaté výlučne na základe článku 3 ods. 2 ZFEÚ, Maďarsko tvrdí, že toto ustanovenie vo vzťahu k predmetu daného rozhodnutia výlučnú právomoc nepriznáva.

111.

Na úvod treba podotknúť, že článok 218 ods. 9 ZFEÚ stanovuje, že „Rada prijme na návrh Komisie… rozhodnutie, ktorým sa určujú pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody“. Súdny dvor konštatoval, že znenie daného ustanovenia nebráni tomu, aby Únia prijala rozhodnutie určujúce pozíciu, ktorá sa má prijať v jej mene v rámci orgánu zriadeného medzinárodnou dohodou, ktorej nie je zmluvnou stranou. ( 99 )

114.

Treba podotknúť, že rozhodnutie 2021/3 odkazuje na „Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 9“. Voľba vhodného právneho základu má ústavný význam, keďže vzhľadom na to, že Európska únia disponuje iba zverenými právomocami, musí prepojiť akty, ktoré prijme, s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, ktoré Úniu na tento účel skutočne oprávňujú. ( 104 ) Uvedenie právneho základu je okrem toho potrebné vzhľadom na povinnosť odôvodnenia vyplývajúcu z článku 296 ZFEÚ. ( 105 )

115.

V tomto konaní je predmetným právnym aktom rozhodnutie prijaté Radou, v ktorom sa ako jeho právny základ výslovne uvádza článok 83 ods. 1 ZFEÚ a článok 218 ods. 9 ZFEÚ. Podľa môjho názoru preto nemožno tvrdiť, že dotknuté osoby a Súdny dvor sú ponechané v neistote, pokiaľ ide o konkrétny právny základ. ( 106 ) Z uvedeného vyplýva, že právny základ možno jasne určiť.

116.

Uskutočnená voľba medzi článkom 216 ods. 1 a článkom 218 ods. 9 ZFEÚ v každom prípade zrejme nie je jedným z výnimočných scenárov opísaných Súdnym dvorom, keď sú ustanovenia poznačené zvlášť závažnými a zjavnými vadami v takej miere, že by ich bolo možné považovať za ničotné. Ako naopak Súdny dvor konštatoval v rozsudku Komisia/Česká republika, procesné voľby samotnú existenciu rozhodnutia spochybniť nemôžu. ( 107 )

119.

Komisia tvrdí, že Maďarsko si tým, že na šesťdesiatom treťom zasadnutí CND o zmene zápisov do zoznamov v prípade kanabisu a príbuzných látok hlasovalo v rozpore s pozíciou určenou Úniou v rozhodnutí 2021/3, nesplnilo svoje povinnosti podľa tohto rozhodnutia v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ. Skutočnosť, že Maďarsko hlasovalo proti prijatiu tohto rozhodnutia v Rade, nemá vplyv na záväznú povahu daného rozhodnutia v zmysle článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ. Záväznú povahu rozhodnutia 2021/3 takisto nemení ani skutočnosť, že Maďarsko malo proti obsahu odporúčaní WHO vecné námietky.

120.

Maďarsko sa v prejednávanej veci k porušeniu rozhodnutia 2021/3 zrejme implicitne priznalo vo svojom vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní. Vyjadrenie tohto členského štátu k žalobe sa namiesto toho opiera o nezákonnosť daného rozhodnutia na základe článku 277 ZFEÚ.

121.

Ako som už podotkla vyššie, rozhodnutie 2021/3 požíva prezumpciu zákonnosti a vyvoláva preto právne účinky dovtedy, kým nebude derogované, zrušené v konaní o neplatnosť alebo vyhlásené za neplatné v nadväznosti na návrh na začatie prejudiciálneho konania alebo námietku nezákonnosti. ( 110 ) Pokiaľ Súdny dvor nerozhodol o odklade jeho výkonu, členské štáty ho vykonať musia. ( 111 )

125.

Preto zastávam názor, že prvá výhrada je dôvodná.

D. Tretia výhrada založená na porušení zásady lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ

1.

Argumentácia účastníkov konania

126.

Komisia tvrdí, že keď Maďarsko hlasovalo spôsobom nezlučiteľným s rozhodnutím 2021/3 a po hlasovaní sa verejne dištancovalo od pozície Únie, narušilo tým jednotu medzinárodnej činnosti Únie a tým aj jej efektívnosť, dôveryhodnosť a povesť. V dôsledku tohto konania by takisto hrozilo oslabenie vyjednávacej pozície Únie v rámci Organizácie Spojených národov v prípade súvisiacich otázok.

130.

Maďarsko uvádza, že ak dotknuté zmeny nepatria do výlučnej právomoci Únie, v dôsledku čoho je rozhodnutie 2021/3 nezákonné, od tohto členského štátu nemožno na základe zásady lojálnej spolupráce vyžadovať, aby na účely hlasovania konalo spôsobom stanoveným v danom rozhodnutí. Maďarsko naopak môže vyjadrovať svoje názory, ako uzná za vhodné, a jeho verejná pozícia k otázke patriacej do jeho právomoci ako členského štátu v kontexte spoločnej právomoci nevyhnutne nepoškodzuje záujmy Únie.

131.

Maďarsko okrem toho podotýka, že konanie o nesplnení povinnosti a možné rozhodnutie v jeho neprospech na konci tohto konania nemajú takú povahu, že by údajné nesplnenie povinnosti ukončili. Maďarsko nesplnenie povinnosti nemôže napraviť, aj keby mu to bolo v kontexte tohto konania uložené.

132.

Maďarsko okrem toho uvádza, že pre krátkosť času opísanú vyššie prijalo svoju konečnú pozíciu k odporúčaniam až tesne pred zasadnutím, pričom v tejto súvislosti zohľadnilo rozsudok z 19. novembra 2020, B. S. a C. A. [Uvádzanie kanabidiolu (CBD) na trh] ( 119 ).

136.

Maďarsko napokon zdôrazňuje faktory týkajúce sa zdravotnej a sociálnej politiky, na ktorých bolo založené jeho hlasovanie za zamietnutie. Keď namietalo proti vypusteniu slov „výťažky a tinktúry“ zo Zoznamu I, jeho zámerom nebolo rozšíriť tresty týkajúce sa omamných látok na látky neobsahujúce THC, ale zabezpečiť, aby sa na deriváty kanabisu, ktoré neobsahujú THC, ďalej vzťahovali ustanovenia dohovoru o omamných látkach, ktoré nie sú zahrnuté v rámcovom rozhodnutí 2004/757.

137.

Maďarsko rovnako ako mnohé iné členské štáty neukladá v prípade prípravkov neobsahujúcich THC tresty len preto, že sú extrahované z konopy. Technická pozícia, ktorú Maďarsko hájilo počas rokovaní o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa prijímala spoločná pozícia, bola založená na skutočnosti, že odporúčania neuľahčujú prístup ku kanabisovým prípravkom na liečebné účely, pretože to v žiadnom prípade nie je ich cieľom. Ich účelom je uľahčiť výskum v oblasti využívania kanabisu na liečebné účely. Keďže však táto zmena nezahŕňa priamo uplatniteľné ustanovenia, podľa názoru Maďarska nie je vhodná na dosiahnutie tohto cieľa.

138.

141.

Podľa tvrdenia Maďarska v jeho duplike je dôležitou skutočnosťou v každom prípade to, že v dôsledku konania Komisie nemohlo napadnúť rozhodnutie 2021/3, takže je nevyhnutné položiť si otázku, ako mohlo konať v súlade so zásadou lojálnej spolupráce.

142.

Táto zásada by sa mala vykladať so zreteľom na právo na účinnú súdnu ochranu. Keď inštitúcia svojím konaním poruší právo členského štátu na účinnú súdnu ochranu, vzniká otázka, do akej miery sa vo vzťahu k danému členskému štátu možno opierať o požiadavku lojálnej spolupráce.

143.

V tejto súvislosti je dôležité odlíšiť prejednávanú vec od veci, ktorá viedla k rozsudku z 5. decembra 2017, Nemecko/Rada ( 120 ). Spoločným prvkom týchto dvoch vecí je, že dotknutý členský štát nemal dostatočný čas na spochybnenie napadnutých rozhodnutí ani na podanie návrhu na odklad výkonu týchto rozhodnutí ako predbežné opatrenie. V prejednávanej veci však na rozdiel od veci, ktorá viedla k tomuto rozsudku, nezvratné účinky vyvolané rozhodnutím 2021/3 na zasadnutí CND pretrvávajú a táto okolnosť predstavuje porušenie práva na účinnú súdnu ochranu.

146.

Zvlášť v oblasti vonkajších vzťahov môže zásada lojálnej spolupráce viesť k rôznym scenárom. Ak sa uplatňuje na výlučnú právomoc Únie, je základom povinnosti členského štátu vykonávať pravidlá Únie. ( 125 ) Ak sa uplatňuje na právomoci členských štátov, môže zakladať špecifické povinnosti, ako je presadzovanie práva Únie vnútroštátnymi súdmi. ( 126 ) Zásada lojálnej spolupráce však môže predstavovať aj samostatnú povinnosť, ktorej porušenie je sankcionované Súdnym dvorom. ( 127 )

147.

Ak teda Súdny dvor v prejednávanej veci rozhodne, že hlasovanie Maďarska v rozpore s rozhodnutím 2021/3 na zasadnutí CND predstavovalo zásah do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ, ako aj porušenie rozhodnutia 2021/3 v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ, toto špecifické konanie podľa môjho názoru nebude potrebné skúmať na základe zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ. Súdny dvor už v tejto súvislosti konštatoval, že „nie je potrebné“ skúmať údajné porušenie ustanovení zakotvujúcich zásadu lojálnej spolupráce, ak sa už preukázalo obmedzenie základných slobôd. ( 128 ) Údajné porušenie článku 3 ods. 2 ZFEÚ a rozhodnutia 2021/3 v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ by v prejednávanej veci automaticky predstavovalo nesplnenie druhej pozitívnej povinnosti podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ, teda povinnosti plniť záväzky vyplývajúce zo Zmlúv alebo z aktov inštitúcií.

148.

Zastávam však názor, že analýza porušení uvádzaných Komisiou je v záujme úplnosti dôležitá. Súdny dvor v tejto súvislosti v rozsudku Komisia/Švédsko ( 129 ) vyhlásil, že Švédsko si tým, že jednostranne navrhlo zmenu Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 10 ES (ktorý bol predchodcom článku 4 ods. 3 ZEÚ). Hoci Švédsko vykonávalo spoločnú právomoc členských štátov a Európskej únie, Súdny dvor konštatoval, že povinnosť spolupráce vyplýva z požiadavky jednoty v medzinárodnom zastúpení Európskej únie. ( 130 )

152.

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry platí, že zásada lojálnej spolupráce sa uplatňuje vo všeobecnosti a nie je závislá od toho, či je dotknutá právomoc Únie výlučná alebo nie. ( 134 ) Takisto je dôležité pamätať na to, že zahŕňa posilnenú povinnosť dobrej viery, ktorú majú členské štáty vo svojich vzájomných vzťahoch a vo vzťahoch s inštitúciami Únie, vyplývajúcu z ich členstva v Európskej únii. ( 135 ) Analogicky platí, že „horizontálnym“ náprotivkom zásady lojálnej spolupráce je zásada vzájomnej dôvery. ( 136 )

153.

Komisia tvrdí, že porušenie článku 4 ods. 3 ZEÚ môže prameniť z absencie upozornenia alebo predchádzajúcej konzultácie s inštitúciami Únie pred jednostranným konaním členského štátu na medzinárodnej scéne. Maďarsko v priebehu pojednávania na Súdnom dvore potvrdilo, že pred predmetným hlasovaním neprijalo žiadne kroky zamerané na upozornenie inštitúcií Únie alebo ostatných členských štátov alebo na konzultáciu s nimi.

154.

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že Súdny dvor v rozsudku Komisia/Írsko konštatoval, že zásada lojálnej spolupráce uplatnená na zmiešané dohody zahŕňa úzku spoluprácu v rámci týchto dohôd, ktorej súčasťou je povinnosť predchádzajúceho oznámenia a konzultácie. ( 137 )

158.

Pokiaľ ide o potenciálne porušenie zásady lojálnej spolupráce zo strany Maďarska tým, že tento členský štát verejne vyjadril svoj nesúhlas s pozíciou Únie, treba podotknúť, že Súdny dvor v rozsudku Komisia/Nemecko konštatoval, že Nemecko si tým, že hlasovalo proti pozícii stanovenej v špecifickom rozhodnutí Rady a že verejne vyjadrilo svoje námietky k uvedenej pozícii, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývali z daného rozhodnutia a z článku 4 ods. 3 ZEÚ. ( 142 ) Súdny dvor poukázal na to, že Nemecko svojím konaním poškodilo efektívnosť medzinárodnej činnosti Únie, ako aj dôveryhodnosť a povesť Únie na medzinárodnej scéne. ( 143 )

159.

V prejednávanej veci je nesporné, že Maďarsko hlasovalo spôsobom nezlučiteľným s rozhodnutím 2021/3 a po hlasovaní na zasadnutí CND sa verejne dištancovalo od pozície Únie. Možno teda tvrdiť, že Maďarsko tým porušilo zásadu jednoty v medzinárodnom zastúpení Únie a jej členských štátov. Okrem toho ohrozilo súdržnosť a konzistentnosť postupu Únie a jej medzinárodného zastúpenia. Navyše narušilo dôveryhodnosť samotnej Únie na medzinárodnej úrovni. Z uvedeného vyplýva, že Maďarsko týmto konaním porušilo zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ.

160.

Komisia takisto tvrdí, že Maďarsko porušilo zásadu lojálnej spolupráce tým, že neprijalo žiadne kroky na odstránenie dôsledkov svojho konania alebo aspoň na ich zmiernenie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora v tomto zmysle vyplýva, že podľa zásady lojálnej spolupráce upravenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ sú členské štáty povinné odstrániť protiprávne následky porušenia práva Únie a že touto povinnosťou sú viazané všetky orgány dotknutého členského štátu v rámci svojich právomocí. ( 144 )

164.

Skutočnosť, že Maďarsko vedelo, že jeho konanie na medzinárodnej úrovni bude nezvratné, však môže byť aj priťažujúcou okolnosťou pri vymedzovaní rozsahu nesplnenia povinnosti zo strany tohto členského štátu.

165.

Pokiaľ ide o jeho údajné verejné dištancovanie sa od spoločnej pozície prijatej v mene Európskej únie, treba podotknúť, že Komisia v rámci svojich pripomienok neopísala, čo týmto dištancovaním myslí. V opise skutkového stavu v žalobe Komisia odkazuje na vyhlásenie Maďarska. ( 146 ) Charakterizovať správanie, ktoré predstavuje údajné porušenie, však prináleží Komisii. ( 147 ) V prejednávanej veci podľa môjho názoru možno zo stručnej zmienky Komisie o dištancovaní sa vyvodiť, že naráža na dané verejné vyhlásenie.

166.

Napokon, pokiaľ ide o krátky čas uvádzaný Maďarskom, ako podotkla Komisia, daný členský štát o zamýšľanej pozícii, ktorá sa mala prijať v mene Únie, vedel už predtým, ako bol návrh Komisie predložený Rade. ( 148 ) Keby teda Maďarsko skutočne zamýšľalo túto pozíciu napadnúť, čas potrebný na prípravu žaloby o neplatnosť by malo. Ako som uviedla vyššie, aj keby Maďarsko napadlo nezákonnosť rozhodnutia 2021/3, toto rozhodnutie by v každom prípade vyvolávalo právne účinky s výnimkou prípadu, že by daný členský štát podal návrh na nariadenie predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ. Maďarsko naozaj malo možnosť tieto opatrenia navrhnúť a nezákonnosť rozhodnutia 2021/3 mohlo napadnúť žalobou o neplatnosť, no rozhodlo sa neurobiť to. ( 149 )

169.

Na základe predchádzajúcich úvah preto navrhujem, aby Súdny dvor:

–

určil, že Maďarsko si tým, že hlasovalo v rozpore s pozíciou vyjadrenou v rozhodnutí Rady (EÚ) 2021/3 z 23. novembra 2020 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na opätovne zvolanom šesťdesiatom treťom zasadnutí Komisie pre omamné látky v súvislosti so zaradením kanabisu a látok príbuzných kanabisu do zoznamov v rámci Jednotného dohovoru o omamných látkach z roku 1961 v znení protokolu z roku 1972 a v rámci Dohovoru o psychotropných látkach z roku 1971, zasiahlo do výlučnej vonkajšej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ, nesplnilo svoje povinnosti podľa tohto rozhodnutia v spojení s článkom 288 štvrtým odsekom ZFEÚ a porušilo zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ,

–

uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

( 7 ) Rozhodovanie o rozsahu kontroly látok sa označuje ako „zaraďovanie do zoznamov“, látka podlieha špecifickej kontrole na základe toho, že je zaradená do konkrétneho zoznamu.

( 8 ) Pozri článok 8 dohovoru o omamných látkach.

( 9 ) Komisia na pojednávaní na Súdnom dvore vysvetlila, že CND na svojom zasadnutí na jar 2020 o odporúčaniach WHO nehlasovala a že hlasovanie bolo odložené na december rovnakého roku, vďaka čomu mali členské štáty viac času na preskúmanie týchto odporúčaní.

( 10 ) Prípravný orgán Rady Európskej únie zodpovedný za usmerňovanie a riadenie práce Rady a Únie v oblasti drogovej politiky. Komisia na pojednávaní uviedla, že horizontálna pracovná skupina Rady pre drogy jej návrh preskúmala 29. októbra 2020.

( 11 ) COM(2020) 659 final, s. 2.

( 12 ) Podľa článku 3 ods. 5 daného dohovoru platí, že „ak [WHO] zistí, že omamná látka uvedená v Zozname I sa môže do značnej miery zneužiť alebo že môže mať škodlivé účinky… a že toto nebezpečenstvo nie je vyvážené liečivými prednosťami, vlastnosťami, ktoré nemajú iné drogy ako tie, ktoré sú uvedené v Zozname IV, môže [CND] na základe odporúčania [WHO] zapísať túto drogu do Zoznamu IV“.

( 19 ) Pozri rozsudky z 3. februára 2021, Komisia/Maďarsko (Limitné hodnoty – PM 10 ) ( C‑637/18 , EU:C:2021:92 , bod 64 ), a zo 16. februára 2023, Komisia/Grécko (Limitné hodnoty – ΝΟ2) ( C‑633/21 , EU:C:2023:112 , bod 54 ).

( 20 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Taliansko ( C‑196/13 , EU:C:2014:2162 , bod 80 ).

( 21 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed v spojených veciach Komisia/Nemecko ( C‑20/01 a C‑28/01 , EU:C:2002:717 , bod 53 ).

( 22 ) Rozsudok z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 48 ).

( 23 ) Pokiaľ ide o rozsudok z 25. októbra 2001, Nemecko/Komisia ( C‑276/99 , EU:C:2001:576 ), citovaný Maďarskom, treba podotknúť, že bol vydaný podľa článku 88 už zrušenej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Ako vysvetlil generálny advokát Szpunar vo veci Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:3 , poznámka pod čiarou 16), konanie o nesplnení povinnosti podľa tohto ustanovenia sa líšilo v tom zmysle, že na konci konania pred podaním žaloby boli úlohy v porovnaní s článkom 258 ZFEÚ vymenené: namiesto odôvodneného stanoviska Komisia prijala rozhodnutie, ktoré následne mohlo byť členským štátom napadnuté na Súdnom dvore.

( 24 ) Pozri rozsudky zo 7. februára 1973, Komisia/Taliansko ( 39/72 , EU:C:1973:13 , bod 10 ), a z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 57 ).

( 31 ) Komisia vysvetľuje, že článok 4 ods. 2 písm. b) rámcového rozhodnutia 2004/757 v porovnaní s jeho článkom 4 ods. 1 stanovuje prísnejšie tresty za trestné činy uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c), ktoré sa týkajú drog, „ktoré najvážnejšie poškodzujú zdravie“.

( 32 ) Rozsudok z 19. novembra 2020, B. S. a C. A. [Uvádzanie kanabidiolu (CBD) na trh] ( C‑663/18 , EU:C:2020:938 ).

( 33 ) Článok 3 ods. 2 ZFEÚ in fine je kodifikáciou hlavnej línie judikatúry týkajúcej sa implicitných vonkajších právomocí Únie, ktorá má svoj pôvod v rozsudku z 31. marca 1971, Komisia/Rada ( 22/70 , EU:C:1971:32 , ďalej len „rozsudok AETR“).

( 34 ) Rozsudok zo 4. septembra 2014, Komisia/Rada ( C‑114/12 , EU:C:2014:2151 , bod 66 ).

( 35 ) Tamže (bod 70 a citovaná judikatúra).

( 36 ) Pozri v tomto zmysle stanovisko 1/03 (Nový Luganský dohovor) zo 7. februára 2006 ( EU:C:2006:81 , bod 126 ).

( 43 ) Článok 3 ods. 3 dohovoru o omamných látkach.

( 44 ) Pozri článok 1 dohovoru o omamných látkach.

( 45 ) Stanovisko 2/91 (Dohovor MOP č. 170) z 19. marca 1993 ( EU:C:1993:106 , bod 5 ); rozsudok z 12. februára 2009, Komisia/Grécko ( C‑45/07 , EU:C:2009:81 , bod 31 ), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Komisia/Grécko ( C‑45/07 , EU:C:2008:642 , bod 47 ).

( 46 ) Článok 31 ZEÚ bol nahradený článkami 82, 83 a 85 ZFEÚ a článok 34 ZEÚ bol zrušený.

( 47 ) Rozsudok z 11. júna 2020, Prokuratura Rejonowa w Słupsku ( C‑634/18 , EU:C:2020:455 , bod 32 ). Pozri tiež odôvodnenie 3 rámcového rozhodnutia 2004/757.

( 48 ) Rozsudok z 2. februára 2023, TF (Prekurzory drog) ( C‑806/21 , EU:C:2023:61 , bod 53 ).

( 55 ) Koncepcia negatívnej povinnosti vychádza z rozsudku AETR, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že členské štáty nesmú uzatvárať medzinárodné dohody v oblastiach, v ktorých už Európska únia vykonala svoje právomoci (bod 17).

( 56 ) Článok 241 ES uvádzal iba nariadenia.

( 57 ) Podľa článku 2 rozhodnutia 2021/3 majú túto spoločnú pozíciu vyjadriť členské štáty, ktoré sú členmi CND.

( 58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament ( 294/83 , EU:C:1986:166 , bod 23 ); z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia ( C‑402/05 P a C‑415/05 P , EU:C:2008:461 , bod 281 ), a z 3. júna 2021, Maďarsko/Parlament ( C‑650/18 , EU:C:2021:426 , bod 34 a citovaná judikatúra).

( 59 ) Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudky z 5. decembra 2017, Nemecko/Rada ( C‑600/14 , EU:C:2017:935 , bod 108 ), a z 9. júla 2020, Česká republika/Komisia ( C‑575/18 P , EU:C:2020:530 , bod 52 ).

( 60 ) Členský štát musí na účely prípustnosti svojej žaloby podľa článku 263 ZFEÚ preukázať v zásade len to, že zámerom aktu – v prejednávanej veci aktu Rady – bolo vyvolať právne účinky voči tretím stranám. Členský štát teda môže akt Únie napadnúť aj v prípade, že tento akt nevyvoláva právne účinky špecificky vo vzťahu k danému členskému štátu (pozri napríklad uznesenie z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, C‑208/99 , EU:C:2001:638 , bod 23 ).

( 67 ) Podľa článku 230 tretieho odseku ES (teraz článok 263 tretí odsek ZFEÚ) Európska centrálna banka bola (a stále aj je) poloprivilegovaným žalobcom, pretože má aktívnu legitimáciu na účely ochrany svojich výhradných práv.

( 68 ) Pozri tiež rozsudky z 15. mája 2008, Španielsko/Rada ( C‑442/04 , EU:C:2008:276 , bod 22 ), a z 12. decembra 2019, Feral/Výbor regiónov ( T‑529/16 , EU:T:2019:851 , bod 53 ).

( 69 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2006, Komisia/Portugalsko ( C‑53/05 , EU:C:2006:448 , a citovaná judikatúra), a z 18. októbra 2012, Komisia/Česká republika ( C‑37/11 , EU:C:2012:640 , bod 46 ).

( 70 ) Rozsudok z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 90 ).

( 71 ) Pozri článok 184 EHS, ktorý sa stal článkom 241 ES a teraz je článkom 277 ZFEÚ.

( 72 ) Pozri rozsudok zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia ( 92/78 , EU:C:1979:53 , body 40 a 41 ). Súdny dvor predovšetkým vysvetlil, že tento široký výklad článku 184 ES vyplýva z potreby poskytnúť tým osobám, ktorým článok 173 druhý odsek ES vo vzťahu k všeobecným aktom bráni začať konanie priamo, možnosť ich súdneho preskúmania v čase, keď sú dotknuté vykonávacími rozhodnutiami, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú.

( 79 ) Predovšetkým platí, že horizontálna pracovná skupina Rady pre drogy návrh Komisie preskúmala 29. októbra 2020. Podľa tvrdenia Komisie, pričom Maďarsko jej neodporovalo, vyjadrili v kontexte tejto študijnej skupiny obavy viaceré členské štáty vrátane Maďarska, a to najmä v súvislosti s politikou v oblasti omamných látok. Komisia bez toho, aby to Maďarsko spochybnilo, uviedla, že Maďarsko v priebehu zasadnutia tejto skupiny nenastolilo žiadne právne ani procesné problémy.

( 80 ) Hoci prijatie väčšiny uznesení o nariadení predbežného opatrenia trvá niekoľko mesiacov, ak si to situácia vyžaduje, takéto uznesenia možno prijať v priebehu niekoľkých dní [pozri napríklad uznesenie podpredsedníčky Súdneho dvora z 10. septembra 2020, Rada/Sharpston, C‑423/20 P(R) , EU:C:2020:700 , ktoré bolo prijaté do piatich dní od podania návrhu na nariadenie predbežných opatrení].

( 81 ) Pozri najmä rozsudok z 2. apríla 2020, Komisia/Poľsko, Maďarsko a Česká republika (Dočasný mechanizmus premiestnenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu) ( C‑715/17, C‑718/17 a C‑719/17 , EU:C:2020:257 , bod 139 ).

( 82 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2009, Komisia/Grécko ( C‑45/07 , EU:C:2009:81 , bod 26 ).

( 83 ) Rozsudok zo 7. februára 1973, Komisia/Taliansko ( C‑39/72 , EU:C:1973:13 , bod 24 ).

( 84 ) Pozri napríklad článok 218 ods. 5 ZFEÚ, ktorý Rade umožňuje povoliť predbežné vykonávanie dohody až do jej formálneho uzavretia. O takúto situáciu išlo vo veciach, ktoré viedli k rozsudkom z 9. apríla 2024, Komisia/Rada (Podpis medzinárodných dohôd) ( C‑551/21 , EU:C:2024:281 ), a z 28. apríla 2015, Komisia/Rada ( C‑28/12 , EU:C:2015:282 ).

( 86 ) Pozri rozhodnutia prijaté podľa článku 215 ZFEÚ. Pozri napr. rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka ( Ú. v. EÚ L 239, 2015, s. 146 ) a rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 80 ). Pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Slovensko a Maďarsko/Rada ( C‑643/15 a C‑647/15 , EU:C:2017:631 ). Pozri tiež článok 19 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES ( Ú. v. EÚ L 251, 2016, s. 1 ), podľa ktorého môže Rada nariadiť Frontexu zásah na vonkajších hraniciach vrátane nasadenia rýchlych pohraničných zásahových tímov. Pozri tiež rozhodnutia prijaté podľa článku 122 ods. 2 ZFEÚ v prípade prírodných katastrof.

( 87 ) Rozsudok z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 89 ).

( 88 ) Tamže (bod 69). Pozri tiež rozsudky z 18. októbra 2012, Komisia/Česká republika ( C‑37/11 , EU:C:2012:640 , bod 46 ), a z 11. októbra 2016, Komisia/Taliansko ( C‑601/14 , EU:C:2016:759 , bod 33 ).

( 89 ) Pozri analogicky rozsudok z 8. marca 2022, Komisia/Spojené kráľovstvo (Boj proti podvodom s podhodnotením) ( C‑213/19 , EU:C:2022:167 , bod 169 ), v ktorom Súdny dvor zamietol obranu členského štátu z dôvodu účinnosti konania o nesplnení povinnosti.

( 96 ) Pozri bod 85 vyššie.

( 97 ) Rozsudok z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:256 , bod 89 ).

( 98 ) Pozri rozsudok zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada ( C‑399/12 , EU:C:2014:2258 ).

( 99 ) Rozsudok zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada ( C‑399/12 , EU:C:2014:2258 , bod 50 ).

( 100 ) Pozri body 63 až 65 vyššie.

( 101 ) Pozri rozsudok z 12. februára 2009, Komisia/Grécko ( C‑45/07 , EU:C:2009:81 , body 30 a 31 ); pozri v tomto zmysle tiež stanovisko 2/91 (Dohovor MOP č. 170) z 19. marca 1993 ( EU:C:1993:106 , bod 5 ).

( 108 ) Rozsudok z 5. decembra 2017 ( C‑600/14 , EU:C:2017:935 , bod 89 ).

( 109 ) Tamže (bod 90).

( 110 ) Rozsudky z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko ( C‑475/01 , EU:C:2004:585 , bod 18 ), a z 10. septembra 2019, HTTS/Rada ( C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 100 ).

( 111 ) Rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia ( 46/87 a 227/88 , EU:C:1989:337 , bod 64 ).

( 112 ) Pozri článok 3 rozhodnutia 2021/3.

( 113 ) Rozsudky z 1. októbra 2009, Komisia/Rada ( C‑370/07 , EU:C:2009:590 , bod 44 ), a z 27. marca 2019, Komisia/Nemecko ( C‑620/16 , EU:C:2019:256 , body 78 a 82 ).

( 120 ) C‑600/14 , EU:C:2017:935 .

( 121 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2017, Nemecko/Rada ( C‑600/14 , EU:C:2017:935 , bod 105 ).

( 122 ) Rozsudok zo 7. septembra 2023, Finanzamt G (Projekty rozvojovej pomoci) ( C‑15/22 , EU:C:2023:636 , bod 57 ).

( 123 ) KLAMERT, M.: Article 4 TEU. In: KELLERBAUER, M., KLAMERT M., TOMKIN, J. (eds.): c. d., s. 46.

( 124 ) KAHL, W.: Artikel 4 EUV. In: CALLIESS, C., RUFFERT, M. (eds.): EUV/AEUV . 5. vydanie. München: C. H. Beck, 2016, „Artikel 4 EUV“, bod 35.

( 125 ) Pozri rozsudok z 12. februára 2009, Komisia/Grécko ( C‑45/07 , EU:C:2009:81 ). Takisto sa uvádza, že európske prostriedky nápravy nevystupujú len ako sporové nástroje, ale aj ako prostriedky, ktorými sa rozvíja lojalita, ktorá v konečnom dôsledku dodáva legitímnosť právnemu poriadku Únie (pozri SARMIENTO, D.: National Voice and European Loyalty. Member State autonomy, European remedies and constitutional pluralism in EU law. In: MICKLITZ, H., de WITTE, B.: The European Court of Justice and the Autonomy of the Member States . Intersentia, 2012, s. 345).

( 132 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2010, Komisia/Švédsko ( C‑246/07 , EU:C:2010:203 , body 74 a 75 ).

( 133 ) Tamže.

( 134 ) Rozsudky z 2. júna 2005, Komisia/Luxembursko ( C‑266/03 , EU:C:2005:341 , bod 58 ); zo 14. júla 2005, Komisia/Nemecko ( C‑433/03 , EU:C:2005:462 , bod 64 ), a z 20. apríla 2010, Komisia/Švédsko ( C‑246/07 , EU:C:2010:203 , bod 71 ).

( 135 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci Grécko/Komisia ( C‑203/07 P , EU:C:2008:270 , bod 83 ).

( 136 ) ECKES, C.: Mutual trust and the future of fundamental rights protection in the EU’s compound legal order, s. 140. In: BHUTA, N.: Human Rights in Transition . Oxford University Press, 2024, s. 140. Autorka uvádza, že zatiaľ čo lojálna spolupráca vládne vo (vertikálnom) vzťahu medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie, zásada vzájomnej dôvery sa týka (horizontálneho) vzťahu medzi členskými štátmi. Tieto dve zásady sú teda vzájomne prepojené.

( 137 ) Rozsudok z 30. mája 2006 ( C‑459/03 , EU:C:2006:345 , body 179 až 181 ).

( 144 ) Rozsudok zo 17. decembra 2020, Komisia/Slovinsko (Archívy ECB) ( C‑316/19 , EU:C:2020:1030 , bod 124 ).

( 145 ) Tamže (bod 125).

( 146 ) Pozri dokument s názvom Statements following the voting on the WHO scheduling recommendations on cannabis and cannabis‑related substances , na ktorý odkazuje Komisia, https://www.unodc.org/documents/commissions/CND/CND_Sessions/CND_63Reconvened/ECN72020_CRP24_V2007524.pdf.

( 147 ) Túto požiadavku možno vyvodiť z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej v rámci konania o nesplnení povinnosti prináleží Komisii preukázať existenciu údajného nesplnenia povinnosti a predložiť Súdnemu dvoru skutočnosti nevyhnutné na preverenie existencie tohto nesplnenia Súdnym dvorom bez toho, aby sa mohla Komisia s týmto cieľom odvolať na akúkoľvek domnienku (pozri v tejto súvislosti rozsudky z 12. mája 2005, Komisia/Belgicko, C‑287/03 , EU:C:2005:282 , bod 27 a citovanú judikatúru, a z 19. mája 2011, Komisia/Malta, C‑376/09 , EU:C:2011:320 , bod 32 a citovanú judikatúru).

( 148 ) Komisia prijala návrh 16. októbra 2020 a Rada o ňom hlasovala 23. novembra 2020.

( ) Pozri bod 99 vyššie.