C-292/23

proti

I. R. O.,

F. J. L. R.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado Central de Instrucción n o 6 de la Audiencia Nacional (Ústredný vyšetrovací súd č. 6 Vrchného súdu s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania– Justičná spolupráca v trestných veciach – Európska prokuratúra – Nariadenie (EÚ) 2017/1939 – Článok 42 ods. 1 – Procesné úkony Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám – Predvolávanie svedkov – Vnútroštátne právne predpisy, ktoré bránia priamemu súdnemu preskúmaniu vnútroštátnymi súdmi – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zásady ekvivalencie a efektivity“

Úvod

3.

V prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil Juzgado Central de Instrucción n o 6 de la Audiencia Nacional (Ústredný vyšetrovací súd č. 6 Vrchného súdu s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko), ktorý koná ako „Juez de Garantías“ (sudca pre záruky) ( 10 ), sa od Súdneho dvora prvýkrát požaduje výklad článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre. V uvedenom ustanovení sa vnútroštátnym súdom zveruje právomoc preskúmať zákonnosť procesných úkonov Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám. ( 11 ) Konkrétne sa kladie otázka, či sú vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa z priameho súdneho preskúmania vylučujú predvolania svedkov vydané európskymi delegovanými prokurátormi, zlučiteľné so zásadami ekvivalencie a efektivity stanovenými v práve Únie.

Právny rámec

Právo Únie – nariadenie o Európskej prokuratúre

4.

V miere, v akej sa to javí ako relevantné pre okolnosti uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa v odôvodneniach 86 až 89 nariadenia o Európske prokuratúre uvádza:

Žaloby pre nečinnosť Európskej prokuratúry podané na príslušné vnútroštátne súdy sú len žaloby v súvislosti s procesnými úkonmi, ktoré má Európska prokuratúra právnu povinnosť prijať a ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám. Ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovuje súdne preskúmanie procesných úkonov, ktorých cieľom nie je zakladať právne účinky voči tretím stranám, alebo súdne konania týkajúce sa inej nečinnosti, toto nariadenie by sa nemalo vykladať tak, že sú ním takéto právne ustanovenia dotknuté. Okrem toho by sa od členských štátov nemalo požadovať, aby zabezpečili súdne preskúmanie príslušnými vnútroštátnymi súdmi, pokiaľ ide o procesné úkony, ktorých cieľom nie je zakladať právne účinky voči tretím stranám, ako sú napríklad ustanovenie znalcov alebo náhrada svedočného.

Napokon týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov prvého stupňa.

(88)

Zákonnosť procesných úkonov Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám, by mala podliehať súdnemu preskúmaniu pred vnútroštátnymi súdmi. V tejto súvislosti by sa mali zabezpečiť účinné opravné prostriedky v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom Zmluvy o EÚ. Okrem toho, ako je zdôraznené v judikatúre Súdneho dvora, nesmú byť vnútroštátne procesné pravidlá, ktorými sa riadia žaloby na ochranu práv jednotlivcov priznaných právom Únie, menej výhodné ako procesné pravidlá, ktorými sa riadia podobné vnútroštátne žaloby (zásada ekvivalencie), a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv priznaných právom Únie (zásada efektivity).

„1. Aspoň v prípadoch, keď možno trestný čin, ktorý je predmetom vyšetrovania, potrestať trestom odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky, členské štáty zabezpečia, aby boli delegovaní európski prokurátori oprávnení nariadiť tieto vyšetrovacie opatrenia alebo o ne požiadať:

a)

vykonať prehliadku všetkých priestorov, pozemkov, dopravných prostriedkov, súkromných obydlí, oblečenia a všetkého ostatného osobného majetku alebo počítačového systému…;

b)

zabezpečiť všetky relevantné predmety alebo dokumenty…;

c)

nájsť a sledovať vec technickými prostriedkami…

…

4. Okrem opatrení uvedených v odseku 1 sú európski delegovaní prokurátori vo svojom členskom štáte oprávnení vyžadovať alebo nariadiť akékoľvek iné opatrenia, ktoré sú v podobných vnútroštátnych prípadoch dostupné prokurátorom podľa vnútroštátneho práva.

5. Európski delegovaní prokurátori môžu nariadiť opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 4 len vtedy, keď sa možno odôvodnene domnievať, že daným opatrením by sa mohli získať informácie alebo dôkazy užitočné pre vyšetrovanie, a ak nie je dostupné menej rušivé opatrenie, ktorým by sa mohol dosiahnuť rovnaký cieľ. Postupy a spôsoby vykonávania opatrení upravuje uplatniteľné vnútroštátne právo.“

6.

V článku 41 nariadenia o Európske prokuratúre, nazvanom „Rozsah práv podozrivých a obvinených osôb“, sa stanovuje:

c)

právo na prístup k obhajcovi a právo na komunikáciu s tretími osobami a na informovanie tretích osôb v prípade pozbavenia osobnej slobody podľa smernice 2013/48/EÚ;

d)

právo odoprieť výpoveď a právo na prezumpciu neviny podľa smernice (EÚ) 2016/343;

e)

právo na právnu pomoc podľa smernice (EÚ) 2016/1919.

platnosti procesných úkonov Európskej prokuratúry, pokiaľ sa takáto otázka platnosti nastolila pred akýmkoľvek súdom alebo tribunálom členského štátu priamo na základe práva Únie;

b)

výkladu alebo platnosti ustanovení práva Únie vrátane tohto nariadenia;

…

3. Odchylne od odseku 1 tohto článku rozhodnutia Európskej prokuratúry odmietnuť vec, pokiaľ sú napadnuté priamo na základe práva Únie, podliehajú preskúmaniu pred Súdnym dvorom v súlade s článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ.

…

3. Vyšetrovanie sa vykonáva v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku s výnimkou osobitných prípadov, ktoré sa výslovne stanovujú v [zákone č. 9/2021].“

9.

V článku 43 zákona č. 9/2021 s názvom „Svedecké výpovede“ sa uvádza:

„1. Európsky delegovaný prokurátor môže predvolať svedka a prijať svedeckú výpoveď od akejkoľvek osoby, ktorá má vedomosti o skutočnostiach a okolnostiach relevantných na zistenie trestného činu a určenie zodpovednej osoby alebo ktorá by mohla na tento účel poskytnúť užitočné informácie.

S výnimkou osôb, ktoré sú oslobodené od povinnosti dostaviť sa na ústnu časť súdneho konania a poskytnúť svedecké dôkazy, sa každá osoba, ktorú predvolá európsky delegovaný prokurátor, musí dostaviť a poskytnúť ako svedok dôkazy o všetkom, čo je jej známe v súvislosti s otázkami, ktoré sú tejto osobe položené.

2. Svedecká výpoveď sa prijíma vo forme stanovenej v Trestnom poriadku.

–

rozhodnutie o začatí konania,

–

rozhodnutie o odmietnutí prijatia novej výpovede od stíhanej osoby, ktorá o to požiadala,

–

rozhodnutie o odmietnutí vykonania vyšetrovacích úkonov požadovaných od európskeho delegovaného prokurátora,

–

rozhodnutie o zabezpečovacích opatreniach,

–

rozhodnutie, ktorým európsky delegovaný prokurátor nariadil vzatie do väzby, a

–

rozhodnutie o obnovení vyšetrovania.

Skutkové okolnosti, spor, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

14.

I. R. O. a F. J. L. R. boli riaditeľmi nadácie založenej podľa španielskeho práva, ktorá získala dotáciu na vykonávanie projektu financovaného z finančných prostriedkov Únie. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) informoval Fiscalía de área de Getafe‑Leganés (Prokuratúra Getafe‑Leganés, Španielsko), že priame náklady na zamestnancov, ktoré si daná nadácia uplatnila v súvislosti s dvoma výskumníkmi, ktorých zamestnala na vykonávanie projektu, konkrétne Y. C. a I. M. B., neboli dostatočne odôvodnené. Fiscalía de área de Getafe‑Leganés (Prokuratúra Getafe‑Leganés) podala sťažnosť na Juzgado de Primera Instancia e Instrucción n o 1 de Getafe (Súd prvej inštancie a vyšetrovací súd č. 1 Getafe, Španielsko), v ktorej tvrdila, že bol spáchaný trestný čin subvenčného podvodu ( 13 ). Dňa 20. apríla 2021 začal tento súd viesť vyšetrovanie proti I. R. O.

15.

Dňa 21. mája 2021 v súvislosti s týmto vyšetrovaním Juzgado de Primera Instancia e Instrucción n o 1 de Getafe (Súd prvej inštancie a vyšetrovací súd č. 1 Getafe) vypočul I. R. O. v postavení „investigado“ (vyšetrovaná osoba). I. R. O. uplatnil svoje právo odoprieť výpoveď. Dňa 2. júla 2021 vypočul súd Y. C. ako svedka.

16.

Rozhodnutiami z 22. augusta a 25. októbra 2022 európski delegovaní prokurátori predvolali I. R. O., resp. F. J. L. R., aby sa dostavili na „Primera comparecencia para el traslado de cargos“ (prvé pojednávanie na oznámenie skutočností a dôkazov), ktoré sa stanovuje v článku 27 zákona č. 9/2021, aby každého z nich informovali, že podliehajú vyšetrovaniu vo veci trestného činu subvenčného podvodu a pozmeňovania listín. ( 15 ) Vypočutie I. R. O. sa uskutočnilo 5. októbra 2022. Vypočutie F. J. L. R. sa uskutočnilo 15. decembra 2022.

20.

22.

Vnútroštátny súd poukazuje na skutočnosť, že podľa článku 42 nariadenia o Európskej prokuratúre musia procesné úkony Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám, podliehať súdnemu preskúmaniu. Vnútroštátny súd zastáva názor, že rozhodnutie z 2. februára 2023 je takýmto procesným úkonom. Po prvé tvrdí, že toto rozhodnutie má priamy účinok na práva Y. C. a I. M. B. na slobodný pohyb a slobodu zaručené v článku 6 Charty, keďže budú mať zákonnú povinnosť byť na danom mieste v daný čas a daný dátum uvedený v predvolaní. ( 17 ) Rozhodnutie takisto môže byť v rozpore s článkom 48 Charty a poškodiť právo Y. C. a I. M. B. na obhajobu, keďže budú mať povinnosť povedať všetko, čo vedia, a povedať pravdu ( 18 ) za okolností, v ktorých sa podľa španielskeho procesného práva nestanovuje, že svedkom pri podávaní výpovede pomáha advokát. V prejednávanej veci je porušenie práva na obhajobu ešte závažnejšie, keďže existuje „odôvodnená možnosť“, že v rámci svojej výpovede môžu odhaliť dôkaz o svojej účasti na vyšetrovaných trestných činoch. Možnosť, na ktorú konajúci európski delegovaní prokurátori odkazujú vo svojich pripomienkach z 22. marca 2023, že podľa článku 29 zákona č. 9/2021 vyšetrované osoby môžu v rámci súdneho konania navrhnúť, aby sa procesný úkon automaticky vyhlásil za neplatný z dôvodu oneskoreného prvého pojednávania na oznámenie skutkových okolností a dôkazov, je výnimočným dôvodom. Z dôvodu právnej istoty nie je okrem iného žiaduce, aby sa určitá osoba musela na takýto dôvod odvolávať v neskoršej fáze trestného konania. Vnútroštátny súd ďalej uvádza, že predvolanie svedkov má účinky na právne postavenie I. R. O. a F. J. L. R. Opätovné predvolanie Y. C., aby sa dostavil ako svedok, porušuje právo, aby sa ich vec prejednala v primeranej lehote. Svedecké výpovede Y. C. a I. M. B. by európskym delegovaným prokurátorom takisto umožnili získať usvedčujúce dôkazy, ktoré by mohli použiť v trestnom konaní vedenom proti I. R. O. a F. J. L. R.

26.

Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady ekvivalencie, keďže zákon č. 9/2021 neumožňuje súdne preskúmanie predvolaní svedkov, ktoré vydali európski delegovaní prokurátori, zatiaľ čo v Trestnom poriadku sa kategórie rozhodnutí vyšetrujúcich sudcov o nariadení alebo odmietnutí vyšetrovacích opatrení, proti ktorým sa možno odvolať, neobmedzujú.

27.

Pokiaľ ide o zásadu efektivity, vnútroštátny súd konštatuje, že právo podať žalobu proti procesným úkonom Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám, sa odvodzuje priamo z článku 42 nariadenia o Európskej prokuratúre. Táto možnosť je vyjadrením základného práva na účinný súdny opravný prostriedok, ako aj rešpektovania práva na obhajobu, ktoré zaručujú články 47 a 48 Charty. Reštriktívny výklad právomocí vykonať právomoci preskúmania, ktoré má podľa článku 90 zákona č. 9/2021 sudca pre záruky, je teda prekážkou výkonu základných práv, ktoré sa v nariadení o Európskej prokuratúre poskytujú občanom.

28.

Za týchto okolností Juzgado Central de Instrucción n o 6 de la Audiencia Nacional (Ústredný vyšetrovací súd č. 6 Vrchného súdu s celoštátnou pôsobnosťou) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

4.

Má sa článok 2 ZEÚ, v ktorom sú stanovené hodnoty právneho štátu, na ktorých je založená Únia, v spojení jednak s právom na účinný prostriedok nápravy pred súdom a právom na konanie so všetkými zárukami, ktoré sú stanovené v článku 47 [Charty], a jednak so zásadou efektivity stanovenou v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni systému súdneho preskúmania úkonov európskych delegovaných prokurátorov, ktorý je v španielskych právnych predpisoch stanovený v článkoch 90 a 91 [zákona č. 9/2021] a podľa ktorého možno podať opravný prostriedok len v taxatívne stanovených prípadoch?“

29.

Písomné pripomienky predložili I. R. O. a F. J. L. R., Európska prokuratúra, francúzska, talianska, holandská a španielska vláda a Komisia. Tie isté strany s výnimkou talianskej vlády predniesli ústne vyjadrenia a odpovedali na otázky Súdneho dvora na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. septembra 2024.

Posúdenie

Prípustnosť druhej otázky

V súlade s ustálenou judikatúrou prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti prípadu posúdil tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na účely vydania rozsudku, ako aj dôležitosť otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru. V dôsledku toho v prípade, ak sa predložené otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Z uvedeného vyplýva, že pre otázky týkajúce sa výkladu práva Únie platí prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť odpovedať na prejudiciálnu otázku položenú vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že výklad právnej normy Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi nevyhnutnými na poskytnutie užitočnej odpovede na otázky, ktoré mu boli položené. ( 20 )

32.

Zo znenia druhej otázky, z ustanovení práva Únie, na ktoré sa v nej odkazuje, a z vysvetlení uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania ( 21 ) vyplýva, že vnútroštátny súd žiada o objasnenie toho, či osoby predvolané rozhodnutím európskeho delegovaného prokurátora, aby vypovedali ako svedkovia, môžu toto rozhodnutie napadnúť v súdnom konaní. Predvolaní svedkovia, konkrétne Y. C. a I. M. B., platnosť rozhodnutia z 2. februára 2023 nenapadli. Konanie vo veci samej pozostáva z napadnutia daného rozhodnutia vyšetrovanými osobami, konkrétne I. R. O. a F. J. L. R. Za takýchto okolností je podľa môjho názoru zrejmé, že žiadna odpoveď na druhú otázku nemá vplyv na výsledok sporu v konaní vo veci samej, a každá odpoveď je preto hypotetická. Na základe judikatúry, na ktorú sa odkazuje v bode 31 vyššie, odporúčam Súdnemu dvoru vyhlásiť túto prejudiciálnu otázku za neprípustnú.

K navrhnutiu uvedeného preformulovania ma vedú tieto dôvody. Ako som uviedol v bode 32 vyššie, spor v konaní vo veci samej vyplýva zo žaloby podanej vyšetrovanými osobami proti rozhodnutiu, ktorým konajúci európski delegovaní prokurátori predvolali tretie strany, aby sa dostavili ako svedkovia. Ustanovenia, na ktoré sa odkazuje vo štvrtej prejudiciálnej otázke, konkrétne článok 2 ZEÚ, článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty, možno posudzovať v kontexte preformulovanej otázky, keďže cieľom článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre je ich uplatňovanie v kontexte procesných úkonov Európskej prokuratúry. ( 24 ) Vzhľadom na odkaz na článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, ako aj na článok 47 Charty môže Súdny dvor rozhodnúť, že sa nebude zaoberať článkom 2 ZEÚ. Z dôvodov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania je zrejmé, že treťou otázkou sa otvára problém zásady ekvivalencie ako hranice procesnej autonómie členských štátov, a tento problém je tak v navrhovanej novej formulácii zahrnutý. Ako sa podrobnejšie uvádza v bode 55 vyššie, v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa podľa všetkého vychádza z toho, že v článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre sa vyžaduje, aby bolo možné napadnúť procesný úkon, ako je rozhodnutie z 2. februára 2023, priamou žalobou na príslušnom vnútroštátnom súde.

O veci samej

36.

Ako vyplýva z článku 1 zákona č. 9/2021, nariadenie o Európskej prokuratúre sa týmto zákonom začleňuje do španielskeho právneho poriadku. Týmto zákonom sa zaviedol nový procesný systém, podľa ktorého európski delegovaní prokurátori vyšetrujú a stíhajú trestné činy, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Európskej únie, zatiaľ čo vnútroštátny súdny orgán, ktorý má postavenie nestrannej tretej strany, chráni základné práva vyšetrovaných osôb. ( 25 ) Orgánom, ktorý má byť zriadený na príslušnom súde ( 26 ) ako „orgán, ktorý sa nezúčastňuje na vedení konania, ale ktorý je napriek tomu zodpovedný za úlohy súdneho preskúmania výslovne stanovené [zákonom č. 9/2021]“ ( 27 ), je sudca pre záruky.

40.

V nariadení o Európskej prokuratúre sa tento pojem nevymedzuje a odkaz na vnútroštátne právo v článku 42 ods. 1 nie je pre jeho význam a rozsah určujúci.

41.

Zo znenia článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre v spojení so všeobecnou štruktúrou a účelom daného článku vyplýva, že jeho cieľom je zveriť vnútroštátnym súdom ( 32 ) právomoc vykonávať súdne preskúmania úkonov, ktoré – keďže Európska prokuratúra je orgánom Únie ( 33 ) – by inak patrili do výlučnej právomoci súdov Únie. ( 34 ) Z článku 42 ods. 2 až 8 nariadenia o Európskej prokuratúre vyplýva, že okrem právomoci, ktorá sa odsekom 1 tohto článku vyhradzuje vnútroštátnym súdom, majú právomoc preskúmať zákonnosť úkonov Európskej prokuratúry súdy Únie. ( 35 ) Je to tak najmä v prípade „správnych rozhodnutí“ Európskej prokuratúry, na ktoré sa odkazuje v odseku 8 a na ktoré sa vzťahuje článok 263 ods. 4 ZFEÚ, na rozdiel od „procesných úkonov“ Európskej prokuratúry, na ktoré sa odkazuje v odseku 1 a ktoré v zásade ( 36 ) podliehajú „preskúmaniu príslušnými vnútroštátnymi súdmi“.

42.

Použitie výrazu „ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám“ v článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre ďalej potvrdzuje, že cieľom daného ustanovenia je zveriť vnútroštátnym súdom právomoci, ktoré by inak prináležali súdom Únie. Európska prokuratúra, francúzska a španielska vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach uviedli, že týmto výrazom sa doslovne preberá znenie prvého odseku článku 263 ZFEÚ ( 37 ), v ktorom sa vymedzujú úkony inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, na ktoré sa vzťahujú právomoci súdov Únie vykonávať súdne preskúmanie. ( 38 )

Pokiaľ ide o obsah uvedeného pojmu, z odôvodnenia 87 prvého odseku nariadenia o Európskej prokuratúre vyplýva, že výraz „procesné úkony“ zahŕňa konkrétne úkony „prijaté Európskou prokuratúrou v priebehu jej vyšetrovaní“. Druhým odsekom daného odôvodnenia sa zaručuje, že súdnemu preskúmaniu vnútroštátnych súdov podliehajú aj „procesné úkony Európskej prokuratúry uskutočnené pred obžalobou“. Výraz „procesné úkony“ zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na ( 40 )„vyšetrovacie opatrenia“ v zmysle článku 30 nariadenia o Európskej prokuratúre. Preto, ako tvrdia I. R. O., F. J. L. R. a Európska prokuratúra, je podľa mňa rozhodnutie, ktorým európsky delegovaný prokurátor predvolal svedka procesným úkonom na účely článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre. V článku 30 ods. 1 uvedeného nariadenia síce nie je toto rozhodnutie zahrnuté v súbore „vyšetrovacích opatrení“, ktoré musia byť k dispozícii európskym delegovaným prokurátorom v členských štátoch „aspoň v prípadoch, keď možno trestný čin, ktorý je predmetom vyšetrovania, potrestať trestom odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky“. V článku 30 ods. 4 nariadenia o Európskej prokuratúre sa však stanovuje, že „okrem opatrení uvedených v odseku 1 sú európski delegovaní prokurátori vo svojom členskom štáte oprávnení vyžadovať alebo nariadiť akékoľvek iné opatrenia, ktoré sú v podobných vnútroštátnych prípadoch dostupné prokurátorom podľa vnútroštátneho práva“. V článku 43 ods. 1 zákona č. 9/2021 sa výslovne stanovuje, že európski delegovaní prokurátori môžu predvolávať osoby, aby sa dostavili ako svedkovia.

Z uvedeného podľa mňa vyplýva, ako výslovne tvrdia Európska prokuratúra, francúzska vláda a Komisia, že ustálená judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa pojmu „úkony, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám“, na účely článku 263 ZFEÚ sa uplatňuje na výklad článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre. Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ v spojení s jeho prvým odsekom možno podať žalobu o neplatnosť proti všetkým opatreniam alebo úkonom prijímaným inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy fyzickej alebo právnickej osoby tým, že podstatným spôsobom menia jej právne postavenie. Na účely stanovenia, či akt vyvoláva takéto účinky a či teda môže byť predmetom takejto žaloby, treba vychádzať z podstaty daného aktu a posúdiť jeho účinky vzhľadom na objektívne kritériá, ako je jeho obsah, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry, ktorá ho prijala. ( 42 )

47.

49.

Argumenty predložené v mene I. R. O. a F. J. L. R., ktoré prevzal vnútroštátny súd, ma skrátka nepresvedčili. Ako konštatujú francúzska a španielska vláda a Komisia, výsluch svedka môže zahŕňať dôkazy v prospech aj neprospech obvineného. V tomto smere je dôležité poukázať na to, že v článku 5 ods. 4 nariadenia o Európskej prokuratúre sa stanovuje, že: „Európska prokuratúra vedie svoje vyšetrovania nestranne a vyhľadáva všetky náležité dôkazy v prospech a neprospech obvineného“ ( 46 ). Francúzska vláda dodáva, že výhradným účelom takéhoto výsluchu môže byť aj objasnenie určitých skutočností, poskytnutie podkladových informácií, vysvetlenie zložitého mechanizmu vyšetrovateľovi alebo priblíženie osobnosti dotknutých osôb. Súhlasím s tým, že hoci predvolávanie a vypočúvanie svedka môže predĺžiť konanie, môžu takéto opatrenia uľahčiť vedenie vyšetrovania a v každom prípade prispievajú k dôkladnému vyšetreniu obvinení.

50.

Bez ohľadu na tieto pripomienky sa domnievam, že otázku, či rozhodnutie európskeho delegovaného prokurátora o predvolaní tretej osoby ako svedka je procesným úkonom, ktorého cieľom je vyvolať právne účinky voči vyšetrovanej osobe, nemožno posudzovať a zodpovedať všeobecne a abstraktne.

51.

52.

Vzhľadom na uvedené navrhujem, že by nebolo vhodné, aby Súdny dvor prijal všeobecné stanovisko k otázke, či rozhodnutie, ktorým konajúci európsky delegovaný prokurátor predvoláva tretiu stranu, aby sa dostavila ako svedok, patrí do pôsobnosti článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre. Túto otázku musia v konečnom dôsledku posúdiť vnútroštátne súdy, pričom musia overiť, či je toto rozhodnutie úkonom, ktorého cieľom je zakladať právne účinky záväzné pre dotknutú tretiu osobu a je spôsobilé ovplyvniť jej záujmy tým, že spôsobí zreteľnú zmenu jej právneho postavenia. Na tento účel musia vnútroštátne súdy preskúmať podstatu rozhodnutia a posúdiť dané účinky na základe objektívnych kritérií, ako je jeho obsah, prípadne s prihliadnutím na konkrétne procesné okolnosti, za ktorých bolo prijaté, a právomoci orgánu, ktorý ho prijal. Ak by vnútroštátny súd po ukončení uvedeného preskúmania zistil, že rozhodnutie, ktorým konajúci európsky delegovaný prokurátor predvoláva tretiu osobu, aby sa dostavila ako svedok, nemá za cieľ zakladať právne účinky voči vyšetrovaným osobám, vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni súdnemu preskúmaniu tohto rozhodnutia, by bola zlučiteľná s článkom 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre v spojení s článkom 47 Charty a článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ, ako aj so zásadami ekvivalencie a efektivity.

53.

55.

V prejednávanej veci je nesporné, že podľa španielskeho práva rozhodnutie, ktorým konajúci európsky delegovaný prokurátor predvoláva tretiu osobu, aby sa dostavila ako svedok, nemôže byť predmetom priamej žaloby vyšetrovaných osôb na vnútroštátnom súde. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd vychádza z predpokladu, že normotvorca Únie chcel, aby úkony patriace do pôsobnosti článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre bolo možné napadnúť prostredníctvom priamej žaloby. Podľa všetkého vylučuje možnosť, že by cieľom normotvorcu Únie nebolo vymedziť podrobné pravidlá, podľa ktorých by sa takéto úkony mohli súdne preskúmavať, v dôsledku čoho by sa takéto preskúmanie mohlo vykonávať nepriamo. ( 50 ) Talianska vláda vo svojich písomných pripomienkach naopak tvrdí, že súdne preskúmanie procesných úkonov Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám, si nevyžaduje, aby bola k dispozícii žaloba o ich neplatnosť. Uvádza, že na rozdiel od situácie v Španielsku sa v talianskom Trestnom poriadku zrušila funkcia vyšetrujúceho sudcu a zároveň sa zrušila akákoľvek ex ante kontrola procesného úkonu Európskej prokuratúry na predvolanie tretej strany, aby vypovedala. Súd, na ktorom sa vedie konanie, má namiesto toho právomoc rozhodovať o zákonnosti všetkých dôkazov, ktoré mu boli predložené, a ak je to vhodné, nezohľadniť ich. ( 51 ) Európska prokuratúra a francúzska, holandská a španielska vláda na pojednávaní v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora všetky trvali na tom, že náhodná súdna kontrola platnosti procesných úkonov Európskej prokuratúry spĺňa požiadavky článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre. Európska prokuratúra súhlasila, že proti rozhodnutiu európskych delegovaných prokurátorov pripustiť vyšetrovacie opatrenia neexistuje žiadny priamy právny opravný prostriedok. Uviedla, že v španielskom práve sa stanovuje viacero náhodných opravných prostriedkov na súdne preskúmanie takýchto opatrení v priebehu fázy vyšetrovania a po jej ukončení, v ústnej fáze trestného konania, čím sa zaručuje právo na účinnú súdnu ochranu a dodržiavanie práv na obhajobu. Francúzska, holandská a španielska vláda mali rovnaký názor.

V odôvodnení 88 nariadenia o Európskej prokuratúre sa vyžaduje, že v rámci preskúmania zákonnosti procesných úkonov Európskej prokuratúry, ktorých cieľom je zakladať právne účinky voči tretím stranám, na vnútroštátnych súdoch „by sa mali zabezpečiť účinné opravné prostriedky v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom Zmluvy o EÚ“. V uvedenom ustanovení Zmluvy sa členským štátom ukladá povinnosť poskytnúť účinný opravný prostriedok každému, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, čo zodpovedá ustanoveniu článku 47 prvého pododseku Charty. Zahŕňa právo napadnúť na súde akýkoľvek úkon, ktorý má na osobu nepriaznivý vplyv a ktorý môže porušiť tieto práva a slobody, ale nevyžaduje si dostupnosť priameho opravného prostriedku, ktorého hlavným cieľom je napadnúť platnosť konkrétneho opatrenia. V dôsledku uvedeného postačuje, aby bol na príslušných vnútroštátnych súdoch k dispozícii jeden alebo viacero opravných prostriedkov, ktoré umožnia nositeľovi tohto práva dosiahnuť nepriame preskúmanie zákonnosti opatrenia, čím sa zabezpečuje dodržiavanie práv a slobôd, ktoré sa v práve Únie zaručujú danej osobe. ( 53 ) V prejednávanom konaní prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či vyšetrované osoby môžu nepriamo napadnúť zákonnosť rozhodnutia, ktorým konajúci európsky delegovaný prokurátor predvolal tretiu osobu ako svedka.

58.

Bez ohľadu na existenciu uvedenej možnosti musí Súdny dvor na to, aby poskytol úplnú odpoveď na otázky položené vnútroštátnym súdom, uviesť aj to, či postupy opísané v návrhu na začatie prejudiciálneho konania spĺňajú zásady ekvivalencie a efektivity, na ktoré sa výslovne odkazuje v odôvodnení 88 prvom odseku nariadenia o Európskej prokuratúre.

62.

Európska prokuratúra a španielska vláda síce nepochybne spochybňujú výklad vnútroštátneho práva vnútroštátnym súdom a v podstate tvrdia, že podľa určitej vnútroštátnej judikatúry možno uplatniť článok 311 Trestného poriadku, v ktorom sa stanovuje, že proti rozhodnutiam o prijatí vyšetrovacích opatrení, o ktoré žiadajú účastníci konania, sa nemožno odvolať. V rámci odpovede stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nie je úlohou Súdneho dvora vyjadrovať sa v rámci prejudiciálneho konania k výkladu vnútroštátneho práva ani rozhodovať, či je výklad jeho ustanovení, ktorý poskytuje vnútroštátny súd, správny, keďže táto záležitosť patrí do výlučnej právomoci vnútroštátnych súdov. ( 56 )

Návrh

63.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Juzgado Central de Instrucción n o 6 de la Audiencia Nacional (Ústredný vyšetrovací súd č. 6 Vrchného súdu s celoštátnou pôsobnosťou, Španielsko), takto:

Článok 42 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a zásadami ekvivalencie a efektivity

( 6 ) Podľa článku 13 ods. 1 a článku 28 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre môže európsky delegovaný prokurátor zodpovedný za vyšetrovanie a stíhanie, ktoré začal, ktoré mu bolo pridelené alebo ktoré prevzal na základe práva odňať vec (ďalej len „konajúci európsky delegovaný prokurátor“), v súlade s daným nariadením a právnymi predpismi príslušného členského štátu buď vykonať vyšetrovacie a iné opatrenia, alebo nariadiť ich vykonanie príslušnými orgánmi v príslušnom členskom štáte [pozri v tomto smere rozsudok z 21. decembra 2023, G. K. a i. (Európska prokuratúra), C‑281/22 , EU:C:2023:1018 , bod 43 ].

( 7 ) Článok 13 ods. 1 a 3 a odôvodnenie 43 nariadenia o Európskej prokuratúre.

( 8 ) Na ktorý sa odkazuje aj v odôvodnení 88 druhom odseku nariadenia o Európskej prokuratúre.

( 9 ) Články 26 až 42 nariadenia o Európskej prokuratúre.

( 10 ) V španielskych právnych predpisoch bola vytvorená funkcia sudcu pre záruky s cieľom vykonávať súdnu kontrolu nad činnosťami Európskej prokuratúry ako vyšetrovateľa (pozri bod 36 nižšie).

( 11 ) V článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre sa vnútroštátnym súdom zveruje aj právomoc preskúmať opomenutia Európskej prokuratúry vykonať procesné úkony, ktoré je na základe daného nariadenia povinná urobiť a ktorých cieľom je zakladať takéto účinky. Výkonu tejto právomoci sa prejednávaná vec netýka.

( 18 ) Vnútroštátny súd odkazuje na článok 433 ods. 2 Trestného poriadku, v ktorom sa stanovuje, že „svedkovia, ktorí dosiahli plnoletosť, musia zložiť prísahu alebo slávnostne sľúbiť, že v odpovedi na položené otázky uvedú všetko, čo vedia, a sudca je povinný ich jasným a zrozumiteľným jazykom poučiť o ich povinnosti hovoriť pravdu a o možnosti spáchania trestného činu krivej výpovede v trestnom konaní“.

( 19 ) V článku 766 ods. 1 Trestného poriadku sa stanovuje, že „proti rozhodnutiam vyšetrujúceho sudcu a trestného sudcu, ktoré nie sú vyňaté z možnosti podať opravný prostriedok, je možné podať opravný prostriedok na ten istý súd, ako aj opravný prostriedok na nadriadený súd…“.

( 20 ) Rozsudok z 13. októbra 2022, Baltijas Starptautiskā Akadēmija a Stockholm School of Economics in Riga ( C‑164/21 a C‑318/21 , EU:C:2022:785 , body 32 a 33 a citovaná judikatúra).

( 21 ) Pozri bod 22 vyššie.

( 22 ) Podľa ustálenej judikatúry je úlohou Súdneho dvora v rámci postupu podľa článku 267 ZFEÚ poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. Z tohto pohľadu je úlohou Súdneho dvora prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené [rozsudok z 30. januára 2024, Direktor na Glavna direkcija Nacionalna policja pri MVR – Sofia ( C‑118/22 , EU:C:2024:97 , bod 31 a citovaná judikatúra)].

( 23 ) Španielska vláda navrhuje preformulovať prejudiciálne otázky tak, že sa na prvé dve otázky odpovie ako na jednu a na posledné dve spoločne. Vzhľadom na moju radu týkajúcu sa prípustnosti druhej prejudiciálnej otázky sa tento prístup javí ako neudržateľný.

( 30 ) Rozsudok z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe ( C‑752/18 , EU:C:2019:1114 , bod 34 a citovaná judikatúra).

( 31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2023, AUTOTECHNICA FLEET SERVICES ( C‑278/22 , EU:C:2023:1026 , bod 39 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Pozri však poznámku pod čiarou 36 nižšie.

( 33 ) Pozri bod 1 vyššie.

( 34 ) V súlade s článkami 263 a 265 ZFEÚ. V článku 86 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že v nariadeniach Rady, ktorými sa zriaďuje Európska prokuratúra, by sa okrem iného mali stanoviť „pravidlá uplatniteľné na súdne preskúmanie procesných opatrení, ktoré Európska prokuratúra prijme pri výkone svojich funkcií“. V odôvodnení 86 nariadenia o Európskej prokuratúre, v ktorom sa odkazuje na uvedené ustanovenie, sa uvádza, že právomoc udelená normotvorcovi Únie „odráža osobitnú povahu úloh a štruktúry Európskej prokuratúry, ktorá sa odlišuje od povahy všetkých ostatných orgánov a agentúr Únie a vyžaduje si osobitné pravidlá týkajúce sa súdneho preskúmania“. V článku 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre Rada považovala za vhodné zveriť vnútroštátnym súdom právomoc súdne preskúmavať procesné úkony Európskej prokuratúry vzhľadom na hybridnú povahu tohto orgánu a skutočnosť, že pri vykonávaní vyšetrovaní a prijímaní iných opatrení funguje do veľkej miery na základe vnútroštátneho práva (k otázke opatrení pozri články 30 a 31, a prvý a druhý odsek odôvodnenia 87 nariadenia o Európskej prokuratúre). Ako sa uvádza v písomných pripomienkach Komisie, normotvorca Únie sa domnieval, že „daný systém je koherentnejší a lepšie funguje vzhľadom na to, že podľa článku 86 ods. 2 ZFEÚ vedie Európska prokuratúra trestné konanie na príslušných súdoch členských štátov“. Jeho ďalšou výhodou je, že zabraňuje „rozdeleniu súdnej kontroly medzi súdy Únie počas vyšetrovania a medzi vnútroštátne súdy počas súdneho konania, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že táto kontrola sa vykonáva v súlade s nariadením 2017/1939 a právom EÚ, ktoré do značnej miery dopĺňajú vnútroštátne procesné pravidlá“.

( 40 ) Pozri konkrétne odôvodnenie 87 druhý odsek nariadenia o Európskej prokuratúre, v ktorom sa odkazuje na „ [procesné úkony], ktoré sa týkajú voľby členského štátu, ktorého súdy budú príslušné konať vo veci daného trestného stíhania“, a článok 42 ods. 3 uvedeného nariadenia, v ktorom sa odkazuje na „rozhodnutia Európskej prokuratúry odmietnuť vec“.

( 41 ) Pozri bod 42 vyššie.

( 42 ) Rozsudok z 18. júna 2024, Komisia/SRB ( C‑551/22 P , EU:C:2024:520 , bod 65 a citovaná judikatúra).

( 43 ) Podľa môjho názoru pojem „investigado“ (vyšetrovaná osoba) v španielskom práve je rovnocenný s pojmom „podozrivá osoba“.

( 44 ) Ako vo svojich pripomienkach uvádzajú Európska prokuratúra a francúzska vláda, podľa judikatúry Súdneho dvora, ak neoprávnený žalobca podá žalobu o neplatnosť proti úkonu, ktorý mu nebol určený, požiadavka, aby sa záväzné právne účinky napadnutého opatrenia museli dotýkať záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, sa potom prekrýva s podmienkami stanovenými v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorých sa tento úkon musí priamo a osobne dotýkať danej osoby (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P , EU:C:2011:656 , bod 38 ). Podľa mňa sa rovnaký prístup uplatňuje aj na článok 42 ods. 1 nariadenia o Európskej prokuratúre.

( 45 ) Európska prokuratúra tvrdí, že svedecká výpoveď od Y. C. nebola základom pre obvinenie I. R. O. a F. J. L. R. z údajných trestných činov. Ak by aj konajúci európski delegovaní prokurátori z ďalšej svedeckej výpovede od Y. C. proti nim získali nové usvedčujúce dôkazy, ich právne postavenie ako vyšetrovaných osôb by sa nezmenilo. Komisia tvrdí, že predvolanie svedka je čisto prípravný úkon. Svedecká výpoveď pozostáva z údajných skutočností, ktoré pravdepodobne nebudú mať záväzný účinok, ktorý by zmenil právne postavenie podozrivého. Záväzný právny účinok vzniká v neskoršej fáze konania, keď sa po obvinení zmení postavenie osoby z podozrivej na obvinenú osobu, a nakoniec po odsúdení osoby alebo jej oslobodení spod obžaloby.

( 52 ) Podľa odôvodnenia 12 nariadenia o Európskej prokuratúre: „… Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilnenie boja proti trestným činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom zriadenia Európskej prokuratúry … možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov a zabezpečuje, aby sa ním čo najmenej zasahovalo do právnych poriadkov a inštitucionálnych štruktúr členských štátov“.

( 53 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2020, État luxembourgeois (Právo na opravný prostriedok proti žiadosti o informácie v oblasti daní) ( C‑245/19 a C‑246/19 , EU:C:2020:795 , body 47 , 55 , 57 až 59 , 64 , 67 a 79 a citovaná judikatúra).

( 54 ) Rozsudok z 20. júna 2024, Artemis security ( C‑367/23 , EU:C:2024:529 , bod 25 a citovaná judikatúra).

( 55 ) Rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia ( C‑497/20 , EU:C:2021:1037 , bod 62 a citovaná judikatúra).

( ) Rozsudok z 3. júla 2019, UniCredit Leasing ( C‑242/18 , EU:C:2019:558 , bod 47 a citovaná judikatúra).