C-294/23

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – EPZF a EPFRV – Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 – Výdavky vynaložené spôsobom, ktorý nie je v súlade s právom Únie – Overenie súladu – Článok 52 – Vykonávacie rozhodnutie Komisie – Článok 54 – Žiadosť o vrátenie prostriedkov – Lehota – Rozhodnutie vylúčiť z financovania Úniou sumy, ktoré sú účtované na ťarchu rozpočtu Únie, v prípade nedodržania lehoty, v ktorej je nutné požiadať o vrátenie prostriedkov – Právo na obranu – Povinnosť odôvodnenia – Všeobecná povinnosť starostlivosti – Zásada lojálnej spolupráce – Zásada riadnej správy vecí verejných – Článok 47 – Kontroly na mieste“

1.

Aj keď sa hovorí, že čo je dobre vymyslené, dá sa aj jasne vyjadriť, pre právne predpisy EÚ týkajúce sa európskych fondov to často neplatí.

2.

4.

Vyriešenie tohto odvolania si od Súdneho dvora si vyžiada, aby sa ponoril do zákutí nariadenia č. 1306/2013 a spresnil podmienky, za ktorých môže Komisia prijať vykonávací akt, ktorým sankcionuje zjavný úmysel dotknutého členského štátu nesplniť svoju povinnosť požiadať o vrátenie súm neoprávnene vyplatených z rozpočtu Únie, ak sa takýto úmysel odhalil v priebehu postupu overovania súladu.

I. Právny rámec

A. Nariadenie č. 1306/2013

5.

Pre toto odvolanie sú relevantné odôvodnenia 36, 37 a 39 a článok 1, článok 2 ods. 1 písm. g), článok 7 ods. 1, článok 47 a článok 48 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1306/2013.

V prípade, že sa nedospeje k dohode, členský štát môže požiadať o začatie konania s cieľom zosúladiť postoje oboch strán v lehote štyroch mesiacov. Správa o výsledku tohto konania sa predloží Komisii. Komisia zohľadní odporúčania v tejto správe pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí financovania a odôvodní svoje rozhodnutie, ak sa rozhodne uvedené odporúčania nezohľadniť.

4. Financovanie sa nemôže zamietnuť v prípade:

a)

výdavkov uvedených v článku 4 ods. 1, ktoré sa vynaložili viac ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila členskému štátu výsledky svojich kontrol;

…

5. Odsek 4 sa neuplatňuje v prípade:

Kapitola IV oddiel III nariadenia č. 1306/2013 s názvom „Nezrovnalosti“ obsahuje článok 54 s názvom „Spoločné ustanovenia“, v ktorom sa v odsekoch 1, 2 a 5 stanovuje toto:

„1. Členské štáty v prípade akýchkoľvek neoprávnených platieb v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti požiadajú prijímateľa o ich vrátenie do 18 mesiacov po tom, ako platobná agentúra alebo orgán zodpovedný za vymáhanie schválil prípadne dostal správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza, že došlo k nezrovnalosti. Príslušné sumy sa v čase požiadania o vrátenie platieb zaznamenajú v účtovnej knihe dlžníkov platobnej agentúry.

2. Ak k vymoženiu nedošlo do štyroch rokov od dátumu žiadosti o vrátenie prostriedkov alebo do ôsmich rokov, ak je vymáhanie predmetom pojednávania vnútroštátneho súdu, znáša 50 % finančných dôsledkov spojených s nevymožením príslušný členský štát a 50 % sa hradí z rozpočtu Únie bez toho, aby bola dotknutá požiadavka, aby príslušný členský štát pokračoval vo vymáhacom konaní v súlade s článkom 58.

Ak sa v rámci vymáhacieho konania správnym alebo súdnym rozhodnutím s konečnou platnosťou určí, že nedošlo k nijakej nezrovnalosti, dotknutý členský štát vykáže fondom finančné zaťaženie, ktoré znášal podľa prvého pododseku, ako výdavok.

…

5. Komisia môže za predpokladu, že dodržala postup stanovený v článku 52 ods. 3, prijať vykonávacie akty, ktorými vylúči z financovania Úniou sumy, ktoré sa majú hradiť z rozpočtu Únie, v týchto prípadoch:

B. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 908/2014

9.

V článku 34 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia [č. 1306/2013] vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť ( 6 ), s názvom „Overenie súladu“ sa stanovuje toto:

„1. Komisia s cieľom určiť, ktoré sumy je potrebné vylúčiť z financovania zo zdrojov Únie, ak sa zistí, že predmetné výdavky nevznikli v súlade s pravidlami Únie, používa vlastné zistenia a zohľadňuje informácie, ktoré poskytujú členské štáty, za predpokladu že členské štáty dané informácie poskytnú v lehotách, ktoré stanovila Komisia v rámci postupu overenia súladu vykonávaného podľa článku 52 nariadenia [č. 1306/2013] a v súlade s týmto článkom.

2. Ak Komisia v dôsledku vyšetrovania dospeje k záveru, že výdavky nevznikli v súlade s pravidlami Únie, oznámi dotknutému členskému štátu svoje zistenia, pričom špecifikuje nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie spĺňania predpisov v budúcnosti a uvedie predbežnú mieru finančnej opravy, ktorú v danej etape postupu považuje za zodpovedajúcu svojim zisteniam. V uvedenom oznámení takisto určí dátum uskutočnenia bilaterálneho stretnutia do piatich mesiacov od uplynutia lehoty, ktorú má členský štát na poskytnutie odpovede. V oznámení sa odvolá na tento článok.

…

požiadať členský štát o dodatočné informácie, pričom členský štát na túto žiadosť musí odpovedať do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia, a/alebo

b)

informovať členský štát o svojom úmysle vykonať dodatočnú audítorskú misiu s cieľom vykonať potrebné overenia.

V takom prípade lehoty uvedené v odsekoch 3 a 4 začínajú plynúť odznova od doručenia požadovaných dodatočných informácií Komisii alebo od posledného dňa dodatočnej audítorskej misie.

…

7. Komisia po oznámení svojich záverov členským štátom v súlade s článkom 34 ods. 3 alebo 4 tohto nariadenia prijme, ak to bude potrebné, jedno rozhodnutie alebo viacero rozhodnutí podľa článku 52 nariadenia [č. 1306/2013] s cieľom vylúčiť z financovania zo zdrojov Únie výdavky, ktoré nie sú v súlade s pravidlami Únie. Komisia môže pokračovať v následných postupoch overovania súladu, kým členský štát skutočne nevykoná nápravné opatrenia.

Na tomto mieste odkazujem na body 2 až 14 napadnutého rozsudku.

III. Konanie na Všeobecnom súde, napadnutý rozsudok, konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

12.

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 28. apríla 2021 Bulharská republika podala návrh na zrušenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním voči Bulharskej republike uplatnila finančná oprava vo výške 7656848,97 eura.

13.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol päť žalobných dôvodov, ktoré mu predložila Bulharská republika, ( 8 ) a v dôsledku toho aj jej žalobu.

IV. Analýza

17.

Bulharská republika uvádza na podporu svojho odvolania dva odvolacie dôvody.

18.

Prvý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 52 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a článku 34 nariadenia (EÚ) č. 908/2014 v spojení s článkom 52 ods. 1 a článkom 54 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ako aj porušenia povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 ZFEÚ, zásady riadnej správy vecí verejných a zásady lojálnej spolupráce, na základe ktorého Všeobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, že právo Bulharskej republiky na obranu a jej procesné záruky, povinnosť odôvodnenia rozhodnutí Komisie, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných a lojálnej spolupráce boli dodržané. Bulharská republika Všeobecnému súdu v rámci tohto prvého odvolacieho dôvodu ďalej vytýka, že napadnutý rozsudok nebol dostatočne a primerane odôvodnený, keďže Všeobecný súd neposúdil všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktoré mu predložila.

19.

22.

Prvá námietka sa týka nesprávneho výkladu článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 na jednej strane a článku 52 ods. 1 a článku 54 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013 na druhej strane.

23.

Druhá námietka sa týka nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 47 nariadenia č. 1306/2013 spočívajúceho v tom, že Všeobecný súd rozhodol, že Komisia nebola povinná vykonávať kontroly na mieste.

24.

Tretia námietka sa týka nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o dodržiavanie práva na obranu Komisiou.

28.

Podľa poradia dôležitosti najprv preskúmam spoločne prvú a tretiu námietku, potom samostatne druhú, štvrtú a piatu námietku, a napokon šiestu námietku.

1.

O prvej a tretej námietke založených na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článkov 52 a 54 nariadenia č. 1306/2013 a nesprávnom právnom posúdení pri výklade práva na obhajobu počas správneho konania

a)

Zhrnutie tvrdení účastníkov konania

32.

Všeobecný súd tak v bode 42 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že druhým pozvaním na bilaterálne stretnutie sa mohlo upraviť oznámenie o zisteniach vo vzťahu k novému právnemu základu, na ktorý sa odkazuje, keďže v článku 54 ods. 5 sa jasne stanovuje, že sa má dodržať postup stanovený v článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013.

33.

Pokiaľ ide o tretiu námietku, odvolateľka tvrdí, že v rámci druhého dôvodu na prijatie vykonávacích aktov, ktorými sa sumy vylučujú z financovania Úniou stanoveného v článku 54 nariadenia č. 1306/2013, Komisia bola povinná vykonať kontroly uvedené v odseku 4 uvedeného ustanovenia s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie článku 54 ods. 2 uvedeného nariadenia. Článkom 54 sa Komisii udeľuje oprávnenie prijímať vykonávacie akty, ktorými sa sumy vylučujú z financovania Úniou, a to aj v prípade nevykonania kontrol na mieste, za predpokladu dodržania kontradiktórneho konania stanoveného v článku 52 ods. 3 tohto nariadenia, ktorým sa zaručuje, aby členský štát mal možnosť uplatniť svoje právo na obranu pred prijatím rozhodnutia o vylúčení.

34.

Predmetné námietky sa týkajú jednak otázky možného vzťahu medzi konaním začatým na základe článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 a konaním začatým na základe článku 54 ods. 5 tohto nariadenia a jednak otázky dodržiavania práva žalobkyne na obranu počas konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia.

1) O vzťahu medzi konaním začatým na základe článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 a konaním začatým na základe článku 54 ods. 5 tohto nariadenia

37.

Nariadením č. 1306/2013 sa zavádzajú dva druhy schvaľovania a overovania. Prvým je schvaľovanie účtovných závierok. Riadi sa článkom 51 a koná sa každý rok. Druhým je overenie súladu, ktoré sa riadi článkom 52. Podľa prvého odseku tohto ustanovenia sa vykonáva, ak Komisia „zistí, že výdavky spadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 4 ods. 1 a článku 5 neboli vynaložené v súlade s právom Únie “ ( 9 ). Komisia potom môže prijať vykonávacie opatrenia, ktorými rozhodne o vylúčení súm, ktoré nie sú v súlade s predpismi , z financovania Úniou. ( 10 ) V článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013 sa stanovuje postup, ktorý sa má dodržať pred prijatím „akéhokoľvek rozhodnutia o zamietnutí financovania“.

38.

Okrem toho sa v článku 54 nariadenia č. 1306/2013 stanovuje, že v prípade akýchkoľvek neoprávnených platieb v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti požiadajú prijímateľa o ich vrátenie do 18 mesiacov po tom, ako platobná agentúra alebo orgán zodpovedný za vymáhanie schváli, prípadne dostane správu o kontrole alebo podobný dokument, v ktorom sa uvádza, že došlo k nezrovnalosti, ( 11 ) a že súčasne s týmto „požiadaním“ ( 12 ) sa príslušné sumy zaznamenajú v účtovnej knihe dlžníkov platobnej agentúry.

41.

Z uvedeného vyplýva, že postup, ktorý vedie k prijatiu vykonávacieho aktu na základe článku 54 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013, je samostatný postup, ktorému nemusí nevyhnutne predchádzať úplný postup vedúci k prijatiu vykonávacieho aktu na základe článku 52 ods. 1 tohto nariadenia. So zreteľom na cieľ urýchlenia postupu sledovaný článkom 54 nariadenia č. 1306/2013, pripomenutý v bode 34 napadnutého rozsudku – ktorý, ako upozorňuje Komisia, odvolateľka nespochybňuje – môže Komisia kedykoľvek po zistení porušenia povinnosti vymáhania prijať z tohto dôvodu vykonávacie opatrenie, a to pod podmienkou dodržania postupu stanoveného v článku 52 ods. 3 daného nariadenia. Úzke prepojenie medzi postupmi overovania súladu a povinnosťou stíhať a vymáhať finančné dôsledky nezrovnalostí zistených členskými štátmi už Súdny dvor zdôraznil ( 17 ) a takisto rozhodol, že neexistencia vymáhania pohľadávok alebo opakované oneskorenie pri ňom môže oprávnene odôvodniť prijatie opravy. ( 18 )

42.

Zo zistení Všeobecného súdu vyplýva, že postup podľa článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 34 nariadenia č. 908/2014 sa skladá zo šiestich etáp. ( 19 ) Komisia všetky tieto etapy dodržala.

43.

Iba oznámenie počiatočných zistení sa týkalo výlučne dôvodu podľa článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013. V bode 41 napadnutého rozsudku Všeobecný súd napokon uznal, že „dôvody spornej finančnej opravy, ako sú uvedené v súhrnnej správe a v [spornom] rozhodnutí, sa len čiastočne zhodujú s dôvodmi, ktoré odôvodňovali začatie sporného postupu overovania súladu, ako ich Komisia vysvetlila vo svojom oznámení o zisteniach“. Dôvody tejto zmeny odôvodnenia sú každopádne uvedené v bodoch 43 až 46 uvedeného rozsudku, proti ktorým Bulharská republika v prvom odvolacom dôvode nenamieta. Z týchto bodov v podstate vyplýva, že Komisia tomuto členskému štátu jeho povinnosť vymáhať pohľadávky pripomenula až vo chvíli, keď sa oboznámila s prvou správou OLAF‑u, a že zmena postoja Komisie bola určená reakciou samotnej Bulharskej republiky na pripomenutie tejto povinnosti.

47.

Pokiaľ ide o ťažkosti vyplývajúce z vnútroštátneho práva, na ktoré sa Bulharská republika odvoláva a ktoré boli podrobne opísané najmä počas pojednávania pred Súdnym dvorom, konštatujem, že normotvorca Únie sa nedomnieval, že by tieto ťažkosti mohli vnútroštátne orgány viesť k tomu, aby nepožiadali o vrátenie finančných prostriedkov čo najskôr. Naopak, v článku 54 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 sa stanovuje možnosť predĺženia lehoty, v ktorej sa vymoženie musí skutočne uskutočniť , ak sa začne súdne konanie o jeho napadnutí.

48.

Hoci teda Bulharská republika správne tvrdí, že nebola povinná požiadať o vrátenie bezprostredne po oznámení alebo prijatí vyššie uvedených dokumentov, ( 23 ) zdá sa, že si zamieňa povinnosť požiadať o vrátenie s účinnosťou vymáhania .

49.

Z týchto úvah vyplýva, že treba zamietnuť námietku založenú na tom, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 42 napadnutého rozsudku rozhodol, že pozvanie na druhé bilaterálne stretnutie znamenalo úpravu zistení v zmysle článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

Bulharská republika tvrdí, ako potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdneho dvora, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, a jeho výklad prijatý Všeobecným súdom boli založené na porušení jej práva na obranu, keďže jej neumožnili využiť pravidlo 50/50 ( 26 ). Treba však konštatovať, že žalobkyňa chápe význam článku 54 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 nesprávne; ten totiž, ako jednoznačne vyplýva z jeho znenia a ako Komisia pripomenula na pojednávaní, nemožno uplatniť, ak dotknutý členský štát nepožiadal o vrátenie finančných prostriedkov.

53.

To isté platí, pokiaľ ide o tvrdenie Bulharskej republiky, že v rámci konania založeného na článku 54 nariadenia č. 1306/2013 by Komisia bola povinná vykonať overenia uvedené v článku 54 ods. 4 tohto nariadenia a že nevykonaním takýchto overení Komisia porušila jej právo na obranu. Okrem toho, že v bodoch napadnutého rozsudku, na ktoré sa odvolateľka vo svojich tvrdeniach odvoláva, sa toto ustanovenie neuvádza, konštatujem, že v tomto odseku 4 sa odkazuje na článok 54 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a týka sa finančných dôsledkov pre členský štát vyplývajúcich z vymáhania, ktoré sa neuskutočnilo do štyroch alebo ôsmich rokov od vytvorenia žiadosti o vrátenie prostriedkov . Opakujem pritom, že takáto žiadosť tu jednoducho neexistuje.

54.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že zmena právneho základu v priebehu konania prinútila Bulharskú republiku obhajovať sa „naslepo“, poukazujem na podrobný opis konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, ako je uvedený v bodoch 2 až 14 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva najmä to, že otázka vrátenia prostriedkov bola jadrom všetkej komunikácie s Komisiou, ktorá nasledovala po pozvaní na druhé bilaterálne stretnutie.

O druhej námietke založenej na nesprávnom právnom posúdení pri výklade článku 47 nariadenia č. 1306/2013, pokiaľ ide o absenciu kontrol na mieste

57.

Bulharská republika tvrdí, že aby Komisia mohla prijať rozhodnutie podľa článku 52 nariadenia č. 1306/2013, bola povinná vykonať kontroly na mieste a v dostatočnom predstihu na ne upozorniť dotknutý členský štát, v súlade s tým, čo sa stanovuje v článku 47 tohto nariadenia. ( 27 ) Bulharská republika vytýka Všeobecnému súdu to, že nepreskúmal predložené dôkazy s cieľom posúdiť, či ju Komisia upozornila v dostatočnom predstihu pred kontrolou na mieste pri začatí konania podľa článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s jeho článkom 52 ods. 1, ako sa to vyžaduje v článku 47 ods. 2 tohto nariadenia.

58.

Komisia navrhuje, aby sa táto druhá námietka zamietla.

59.

62.

Prima facie by sa preto táto námietka mohla zamietnuť ako neprípustná.

63.

Bulharská republika však vo svojej replike vysvetľuje, že táto námietka sa musí chápať v širšom kontexte jej tvrdení, ktorých cieľom je preukázať rozdiel v povahe konaní založených na článku 52 nariadenia č. 1306/2013 a konaní založených na článku 54 tohto nariadenia. Prijatie vykonávacieho rozhodnutia podľa prvého z týchto ustanovení by si vyžadovalo kontroly na mieste, ktoré Bulharská republika oprávnene očakávala.

64.

Aj keby sa Súdny dvor rozhodol túto námietku vecne preskúmať – pričom by konštatoval, ako tvrdí odvolateľka, že ide o nové tvrdenie vypracované v súvislosti so stanoviskom prijatým Všeobecným súdom ( 29 ) – Bulharská republika by z neho nemohla vyvodiť žiaden záver užitočný na účely tohto odvolania, keďže konanie, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, treba od pozvania na druhé bilaterálne stretnutie považovať za konanie založené na článku 54 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013.

67.

Pokiaľ ide o štvrtú námietku, Bulharská republika tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že povinnosť odôvodnenia bola splnená z dôvodu účasti Bulharskej republiky na kontradiktórnom konaní podľa článku 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013.

68.

V rozpore s tým, čo sa vyžadovalo podľa článku 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, Komisia nezaslala žiadne oznámenie, v ktorom by informovala členský štát o svojich záveroch podľa článku 54 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013, vypracovaných na základe kontrol uvedených v odseku 4 uvedeného článku. Komisia nemohla počas konania zmeniť právny základ. Týmto postupom žalobkyni znemožnila pochopiť skutočné dôvody, pre ktoré bolo konanie začaté a ktoré sa neuvádzajú ani v spornom rozhodnutí.

69.

Komisia navrhuje, aby sa táto štvrtá námietka zamietla.

73.

Aby mohol dospieť k záveru, že žalobkyňa sa úzko podieľala na procese vypracúvania rozhodnutia, Všeobecný súd dokázal na body 38 až 40 svojho rozsudku – ktoré nie sú spochybnené ( 35 ) – z ktorých vyplýva po prvé, že v pozvaní na druhé bilaterálne stretnutie zaslanom žalobkyni sa odkazuje na článok 54 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013; po druhé, že v záverečnom stanovisku zaslanom Bulharskej republike sa uvádza, že Komisia má v úmysle trvať na svojom zámere uložiť finančnú opravu na základe článku 54 ods. 5 písm. a) a c) tohto nariadenia, a po tretie, že hoci v spornom rozhodnutí sa vo všeobecnosti odkazuje na článok 52 tohto nariadenia, v tabuľke pripojenej k uvedenému rozhodnutiu je v časti venovanej Bulharsku v stĺpci „Dôvod“ jasne uvedené, že nedošlo k vymáhaniu. ( 36 ) Dodávam, ako Komisia správne uviedla, že Bulharská republika podľa všetkého nespochybňuje skutočnosť, že v samotnej súhrnnej správe sa výslovne odkazuje na článok 54 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013. ( 37 )

74.

Zo zistení Všeobecného súdu teda jasne vyplýva, že sa Bulharská republika úzko podieľala na celom rozhodovacom procese, ktorý viedol ku spornému rozhodnutiu. Všeobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že vzhľadom na priebeh správneho konania bola Bulharská republika od pozvania na druhé bilaterálne stretnutie ( 38 ) riadne informovaná o úmysle Komisie a následne o jej rozhodnutí vylúčiť určité sumy z financovania Úniou z dôvodu, že Bulharská republika trvalo odmieta požiadať o vrátenie dotknutých súm. ( 39 )

75.

Z tohto zamietnutia logicky vyplýva aj to, že žalobkyňa nemôže presvedčivo tvrdiť, že nevedela o dôvodoch, pre ktoré sa Komisia rozhodla vylúčiť dotknuté sumy z financovania Úniou.

78.

Komisia navrhuje, aby sa táto námietka zamietla.

79.

Na úvod je nutné uviesť, že rozsah povinnosti vymáhať neoprávnene vyplatené sumy pripomenul Všeobecný súd správne, keď rozhodol, že takáto povinnosť je „v súvislosti s financovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky vyjadrením všeobecnej povinnosti starostlivosti stanovenej v článku 4 ods. 3 ZEÚ“ a že z nej „vyplýva, že vnútroštátne orgány pristúpia k vymáhaniu promptne a včas a využijú dostupné prostriedky na overovanie a vymáhanie, aby zabezpečili ochranu týchto záujmov“ ( 40 ). Zdá sa, že táto námietka by sa mala vykladať skôr tak, že sa ňou Všeobecnému súdu vytýka, že nereagoval na tvrdenia uvedené v konaní na prvom stupni, a dovoláva sa tak porušenia povinnosti odôvodnenia zo strany Všeobecného súdu. ( 41 )

80.

Podľa dobre známej judikatúry je zámerom povinnosti odôvodnenia uloženej Všeobecnému súdu to, aby sa zainteresovaným stranám umožnilo poznať dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu predmetného rozsudku, a poskytnúť Súdnemu dvoru dostatočné informácie, ktoré mu umožnia vykonať súdne preskúmanie. ( 42 ) Všeobecný súd nemá povinnosť vypracovať odôvodnenie, v ktorom by sa vyčerpávajúcim spôsobom rozoberali jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a odôvodnenie môže byť implicitné, ale pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie. ( 43 )

84.

Ako teda správne upozorňuje Komisia, Všeobecný súd mohol v bode 49 napadnutého rozsudku rozhodnúť, že „keďže stanovisko Komisie týkajúce sa potreby vymáhania sporných výdavkov jej bolo oznámené pred druhým bilaterálnym stretnutím a keďže o všetkých otázkach týkajúcich sa uplatňovania článku 54 nariadenia č. 1306/2013 sa… diskutovalo počas celého zvyšku postupu overovania súladu, a to aj pred zmierovacím orgánom, nemožno sa domnievať, že boli porušené procesné práva Bulharskej republiky, ani… zásada lojálnej spolupráce“.

85.

Všeobecný súd tak jednoznačne reagoval na podstatu tvrdení rozvedených v bodoch 104 až 108 ( 46 ) návrhu na začatie konania, v ktorých žalobkyňa tvrdila, že práve z dôvodu nedodržania jej procesných práv vyplývajúcich z článku 54 nariadenia č. 1306/2013 došlo k porušeniu zásady lojálnej spolupráce.

86.

Piatu námietku je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

89.

Pokiaľ ide o tento list, z bodov 17 až 22 napadnutého rozsudku vyplýva, že toto označenie dôkazov predložené Bulharskou republikou v predvečer pojednávania pred Všeobecným súdom bolo uznané za prípustné, v dôsledku čoho bol list Komisie doručený žalobkyni 12. mája 2022 zaradený medzi dôkazy. Na tento list sa následne odvoláva odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa analýzy prvého žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom v bode 53, z ktorého vyplýva, že Bulharská republika podľa názoru Všeobecného súdu nevysvetlila, ako mohol tento list podporiť jej tvrdenia. Všeobecný súd tým žalobkyni úplne umožnil pochopiť dôvody, pre ktoré nevyhovel jej tvrdeniu.

90.

Všeobecný súd nezaujal stanovisko k otázke údajnej zmeny praxe Komisie aj preto, lebo Bulharská republika podľa neho nevysvetlila relevantnosť tohto listu pre svoju žalobu.

91.

Keďže – ako som už pripomenul ( 48 ) – Všeobecný súd nebol povinný zaujať stanovisko ku každému z tvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe, napadnutý rozsudok obsahuje všetky informácie potrebné na to, aby Bulharská republika mohla poznať dôvody, pre ktoré Všeobecný súd nevyhovel jej tvrdeniam týkajúcim sa listu Komisie a údajnej zmeny jej praxe. Bulharská republika preto nemá dôvod tvrdiť, že Všeobecný súd si nesplnil povinnosť odôvodnenia.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené úvahy a bez toho, aby tým bolo dotknuté preskúmanie druhého odvolacieho dôvodu, navrhujem, aby Súdny dvor prvý odvolací dôvod zamietol.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) T‑235/21 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), EU:T:2023:105 .

( 3 ) Ú. v. EÚ L 59, 2021, s. 10 (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

( 4 ) Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 .

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 320 ).

( 12 ) V článku 54 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sa preto od členských štátov vyžaduje len to, aby požiadali o vrátenie. Lehoty, v ktorých sa vrátenie musí skutočne uskutočniť, sú stanovené v článku 54 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013.

( 13 ) Potvrdzuje sa to v článku 54 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1306/2013, v ktorom sa stanovuje, že vymoženie sa musí uskutočniť v lehote ôsmich rokov, ak je napadnuté na vnútroštátnom súde, a druhý pododsek tohto ustanovenia, v ktorom sa zasa stanovuje možnosť, že v správnom alebo súdnom rozhodnutí s konečnou platnosťou sa môže nakoniec konštatovať, že k nijakej nezrovnalosti nedošlo. Podľa nariadenia č. 1306/2013 sa žiadosť o vrátenie musí odoslať okamžite, pričom overenie jej opodstatnenosti sa odkladá na neskoršiu fázu.

( 14 ) K odôvodneniu tejto lehoty 18 mesiacov pozri odôvodnenie 37 nariadenia č. 1306/2013.

( 15 ) Pozri článok 54 ods. 5 prvý pododsek písm. a) a c) nariadenia č. 1306/2013. Tri situácie opísané v článku 54 ods. 5 prvom pododseku nariadenia sa týkajú rôznych podmienok (neexistencia žiadosti o vrátenie/rozhodnutie o nevymáhaní neodôvodnené článkom 54 ods. 3/nezrovnalosti a nedbanlivosť vnútroštátnych orgánov) a sú alternatívne. Keďže Bulharská republika nepopiera, že nepožiadala o vrátenie v stanovenej lehote, jej situácia patrí do pôsobnosti písmena a) tohto ustanovenia.

Zamýšľam sa však nad odkazom na článok 54 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013, ktorý sa uvádza v článku 54 ods. 5 druhom pododseku tohto nariadenia, keďže tento článok 54 ods. 3 sa postupom, ktorý sa má dodržať, nezaoberá. Nechápem, prečo by sa v druhom pododseku článku 54 ods. 5, ktorý sa má týkať troch situácií uvedených v jeho prvom pododseku, ukladali kontroly len podľa toho článku 54 ods. 3, ktoré sa zasa týkajú len podmienky uvedenej v písmene c) tohto prvého pododseku. Kladiem si preto otázku, či nejde o pisársku chybu normotvorcu Únie, ktorý možno chcel skôr opäť odkázať na článok 52 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013, ktorého obsah je jednoznačne procesný.

( 22 ) Konkrétne ide o dve správy OLAF‑u zaslané 19. januára 2018, resp. 3. septembra 2018. Sporné rozhodnutie je zo 17. februára 2021.

( 23 ) Pretože táto žiadosť musí byť odoslaná do 18 mesiacov: pozri článok 54 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013.

( 24 ) Pozri body 2 až 14 napadnutého rozsudku.

( 25 ) Pozri bod 10 napadnutého rozsudku.

( 26 ) Podľa tohto ustanovenia platí, že ak k vymoženiu neoprávnených platieb nedošlo do štyroch rokov od dátumu žiadosti o vrátenie prostriedkov alebo do ôsmich rokov, ak je uvedená žiadosť napadnutá na vnútroštátnom súde, znáša 50 % finančných dôsledkov spojených s nevymožením príslušný členský štát a 50 % sa hradí z rozpočtu Únie.

( 27 ) V článku 47 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 sa uvádza, že „bez toho, aby boli dotknuté kontroly vykonávané členskými štátmi podľa vnútroštátnych [pravidiel], môže Komisia v členských štátoch organizovať kontroly na mieste“. V prvom pododseku druhého odseku daného ustanovenia sa uvádza, že „Komisia v dostatočnom predstihu pred vykonaním kontroly na mieste upozorní príslušný členský štát“.

( 34 ) Pozri bod 62 napadnutého rozsudku.

( 35 ) Bulharská republika okrem toho v bode 24 svojho odvolania uznáva, že tvrdenia uvedené v bode 40 napadnutého rozsudku sú presné.

( 36 ) Pozri body 39, 40 a 41 napadnutého rozsudku.

( 37 ) Komisia poskytla túto súhrnnú správu Všeobecnému súdu v rámci svojho vyjadrenia k žalobe (pozri prílohu B.1 k tomuto vyjadreniu). Komisia takisto cituje výňatok z nej v bode 16 svojho vyjadrenia k tomuto odvolaniu. Odkazuje sa na ňu v bode 41 napadnutého rozsudku.

( 38 ) Pozri bod 6 napadnutého rozsudku.

( 39 ) Potvrdzuje to aj opis jednotlivých etáp konania, ako sú opísané najmä v bodoch 9, 10 a 12 napadnutého rozsudku.

( 46 ) Ako Bulharská republika spresnila vo svojej replike.

( 47 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom ( Ú. v. EÚ L 437, 2020, s. 49 ).

( 48 ) Pozri judikatúru uvedenú v bode 80 vyššie.

( 49 ) Pozri bod 48 odvolania.

( ) V tomto článku sa totiž len stanovujú podmienky nadobudnutia účinnosti nariadenia 2020/2223.