C-295/23

62023CC0295

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 4. júla 2024 ( 1 )

Vec C‑295/23

Halmer Rechtsanwaltsgesellschaft UG

„Prejudiciálne konanie – Voľný pohyb kapitálu – Sloboda usadiť sa – Smernica 2006/123/ES – Podiel obchodnej spoločnosti na základnom imaní spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je výkon advokátskeho povolania – Zrušenie zápisu spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je výkon advokátskeho povolania, v advokátskej komore z dôvodu tohto podielu“

1.

Predmetom sporu, v ktorom bol podaný prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, je otázka, či je rakúska spoločnosť, ktorá nemá licenciu na poskytovanie služieb právneho poradenstva, oprávnená nadobudnúť časť základného imania spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je výkon advokátskeho povolania, pôsobiacej v Nemecku.

2.

Tento spor vznikol na základe toho, že Rechtsanwaltskammer München (Advokátska komora Mníchov, Nemecko; ďalej len „Komora“) zakázala uvedené nadobudnutie, lebo sa domnievala, že nie je v súlade s nemeckým zákonom upravujúcim advokátske povolanie. ( 2 ) Podľa tohto zákona bol povolený výkon advokácie advokátskymi spoločnosťami pôsobiacimi pod právnou formou kapitálových spoločností, v ktorých nemohli mať podiel osoby, ktoré nevykonávajú určité povolania.

3.

A. Právo Únie. Smernica 2006/123

4.

Odôvodnenie

73 znie:

„K požiadavk[á]m, ktoré sa majú preskúmať, patria vnútroštátne predpisy, ktoré z iného dôvodu ako odbornej kvalifikácie, vyhradzujú prístup k určitým činnostiam pre konkrétnych poskytovateľov. Tieto požiadavky zahŕňajú aj povinnosti poskytovateľa mať určitú právnu formu, a to najmä, aby bol právnickou osobou, spoločnosťou s individuálnym vlastníctvom, neziskovou organizáciou alebo spoločnosťou vo výlučnom vlastníctve fyzických osôb, a požiadavky, ktoré sa týkajú vlastnenia podielov v spoločnosti, najmä povinností mať pri určitých činnostiach v oblasti služieb minimálnu výšku základného imania alebo mať osobitnú odbornú kvalifikáciu potrebnú na držanie podielu na základnom imaní určitých spoločností alebo riadenie určitých spoločností. …“.

5.

Odôvodnenie

77 stanovuje:

„1. Ak existuje rozpor medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanovením iného aktu Spoločenstva, ktorý upravuje osobitné aspekty prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo jej výkonu v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach, má ustanovenie iného aktu Spoločenstva prednosť a uplatňuje sa na tieto osobitné oblasti alebo povolania. Patrí sem:

…“

8.

Článok 4 s názvom „Vymedzenie pojmov“ stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

…

‚regulované povolanie‘ je odborná činnosť alebo skupina odborných činností ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2005/36/ES [zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií ( Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22 ];

…“

9.

Článok 9, nazvaný „Systémy udeľovania povolení“, stanovuje:

„1. Členské štáty nepodmieňujú prístup k činnosti v oblasti služieb alebo jej vykonávanie systémom ude[ľ]ovania povolení, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:

a)

3. Tento oddiel sa nevzťahuje na tie aspekty systémov udeľovania povolení, ktoré sa priamo alebo nepriamo riadia inými nástrojmi Spoločenstva.“

10.

Článok 11, nazývaný „Doba platnosti povolenia“, v odseku 4 stanovuje:

„Tento článok sa nedotýka schopnosti členských štátov zrušiť povolenie, keď už nie sú splnené podmienky pre jeho udelenie.“

11.

V článku 15 s názvom „Požiadavky podliehajúce hodnoteniu“ sa uvádza:

a)

nediskriminácia: požiadavky nesmú byť priamo ani nepriamo diskriminačné vzhľadom na štátnu príslušnosť, alebo v prípade spoločností, vzhľadom na umiestnenie ich sídla;

b)

nevyhnutnosť: požiadavky musia byť opodstatnené závažným dôvodom týkajúcim sa verejného záujmu;

c)

proporcionalita: požiadavky musia slúžiť na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa; nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa; a nesmie byť možné nahradiť tieto požiadavky inými, menej obmedzujúcimi opatreniami, ktorými sa dosiahnu rovnaké výsledky.

regulované povolania, pokiaľ je to opodstatnené požiadavkou záruky súladu s pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie, ktoré sa menia v závislosti od osobitnej povahy každého povolania a je to potrebné na zabezpečenie ich nezávislosti a nestrannosti;

…

2. Ak je udelené povolenie pre viacodborové činnosti medzi poskytovateľmi uvedenými v odseku 1 písm. a) a b), členské štáty zabezpečia, aby:

a)

sa zabránilo konfliktom záujmov a nesúladu medzi určitými činnosťami;

b)

Ustanovenie § 59a stanovovalo: ( 4 )

„1. Advokáti sa môžu spojiť s členmi advokátskej komory a komory patentových zástupcov, daňovými poradcami, daňovými zástupcami, audítormi a certifikovanými účtovníkmi na účely spoločného výkonu svojho povolania v rámci vlastných profesijných oprávnení. …

2. Advokáti môžu tiež vykonávať svoje povolanie spoločne:

(1)

s príslušníkmi advokátskych povolaní z iných štátov, ktorí… sú oprávnení usadiť sa v súlade s pôsobnosťou tohto zákona a majú kanceláriu v zahraničí;

(2)

„1. Spoločníkmi advokátskej spoločnosti môžu byť len advokáti a príslušníci povolaní uvedených v § 59a ods. 1 prvej vete a § 59a ods. 2. Povolanie advokáta musia vykonávať len v advokátskej spoločnosti. …

2. Advokáti musia mať väčšinu obchodných podielov a hlasovacích práv. Pokiaľ spoločníci nie sú oprávnení vykonávať jedno z povolaní uvedených v prvej vete odseku 1, nemajú hlasovacie právo.

3. Podiely v advokátskej spoločnosti sa nesmú vlastniť na účet tretích osôb a tretie osoby sa nesmú podieľať na zisku advokátskej spoločnosti.

4. Spoločníci môžu splnomocniť na výkon práv spoločníkov len takých spoločníkov, ktorí majú hlasovacie právo a sú príslušníkmi toho istého povolania alebo advokátmi.“

16.

V § 59f bolo stanovené:

Halmer Rechtsanwaltsgesellschaft UG (ďalej len „Halmer UG“) je advokátska spoločnosť, ktorá pôsobí v Nemecku ako „haftungsbeschränkte Unternehmergesellschaft“ (spoločnosť podnikateľov s ručením obmedzeným). Jej konateľom a jediným spoločníkom bol pôvodne pán Halmer.

18.

Zmluvou z 31. marca 2021 predal pán Halmer 51 zo 100 obchodných podielov spoločnosti SIVE Beratung und Beteiligung GmbH (ďalej len „SIVE“), spoločnosti s ručením obmedzeným založenej podľa rakúskeho práva, ktorá nemá licenciu na poskytovanie právneho poradenstva v Nemecku ani v Rakúsku. Zároveň boli zmenené stanovy spoločnosti Halmer UG tak, aby sa zabezpečila nezávislosť vedenia spoločnosti, ktoré bolo vyhradené pre advokátov.

19.

Dňa 19. mája 2021 Komora oznámila spoločnosti Halmer UG, že podľa BRAO, najmä jeho § 59a a nasl., bol prevod obchodných podielov na spoločnosť SIVE nezákonný, takže ak taký prevod zostane zachovaný, bude potrebné odňať licenciu na výkon advokácie udelenú spoločnosti Halmer UG.

20.

Predstavuje neprípustné obmedzenie práva na voľný pohyb kapitálu podľa článku 63 ods. 1 ZFEÚ, ak sa podľa právnych predpisov členského štátu musí advokátska spoločnosť povinne vyčiarknuť zo zoznamu advokátov,

[a)]

ak sa obchodný podiel v advokátskej spoločnosti prevedie na osobu, ktorá nespĺňa osobitné odborné požiadavky, ktoré sú podľa práva členského štátu spojené s nadobudnutím obchodného podielu v advokátskej spoločnosti? Môže v súlade s týmito požiadavkami obchodný podiel v advokátskej spoločnosti nadobudnúť len advokát alebo iný člen advokátskej komory, patentový zástupca, daňový poradca, daňový zástupca, audítor alebo certifikovaný účtovník, príslušník právnického povolania z iného štátu, ktorý je oprávnený poskytovať právne poradenstvo na vnútroštátnom území, alebo patentový zástupca, daňový poradca, daňový zástupca, audítor alebo certifikovaný účtovník z iného štátu, ktorý je oprávnený vykonávať túto činnosť na vnútroštátnom území, alebo lekár či farmaceut;

[b)]

ak spoločník spĺňa osobitné požiadavky podľa [písmena a)], ale nevykonáva svoje povolanie v advokátskej spoločnosti?

[c)]

V prípade, že Súdny dvor usúdi, že právo žalobkyne na voľný pohyb kapitálu (prvá a druhá prejudiciálna otázka) by nemalo byť dotknuté a že nedošlo k porušeniu smernice [2006/123] (bod [3]):

Majú obmedzenia uvedené v prvej a druhej otázke vplyv na právo [spoločnosti SIVE] na slobodu usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ?“

III. Konanie na Súdnom dvore

23.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 9. mája 2023.

24.

Podľa Komory advokátska spoločnosť, ktorej sa odníma licencia, prestala spĺňať viaceré z požiadaviek, ktoré stanovuje BRAO, najmä tieto požiadavky:

–

spoločníci musia byť advokátmi alebo musia vykonávať určité slobodné povolania,

–

spoločníci musia vykonávať profesijnú činnosť v rámci advokátskej spoločnosti,

–

nespĺňajú podmienky, ktoré podľa smernice 2006/123 odôvodňujú zásah do prístupu k činnosti v oblasti služieb alebo do jej vykonávania,

–

subsidiárne porušujú slobodu usadiť sa zakotvenú v článku 49 ZFEÚ.

28.

Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd – aj keď uprednostňuje článok 63 ZFEÚ – kladie svoje otázky aj v súvislosti s článkom 49 ZFEÚ a so smernicou 2006/123, bude potrebné najprv určiť, ktorá sloboda je priamo dotknutá.

29.

31.

Naopak na vnútroštátnu právnu úpravu, „ktorá sa použije len v prípade podielov umožňujúcich vykonávať nepochybný vplyv na rozhodnutia spoločnosti a určovať jej činnosti“, sa vzťahuje článok 49 ZFEÚ týkajúci sa slobody usadiť sa. ( 7 )

32.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že slobodou dotknutou v tejto veci je sloboda pohybu kapitálu. Berie do úvahy, že 51 % obchodných podielov v spoločnosti Halmer UG bolo prevedených na spoločnosť SIVE, ale domnieva sa, že táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje, že SIVE je schopná uplatňovať rozhodujúci vplyv na spoločnosť Halmer UG.

33.

Podľa vnútroštátneho súdu:

34.

Veľkosť podielu na obchodnom imaní je dôležitým faktorom na posúdenie vplyvu, ktorý jeho držba priznáva majiteľovi investície. Nestačí však na odôvodnenie záveru, že vlastníctvo väčšiny základného imania spoločnosti samo osebe priznáva skutočný vplyv na spoločnosť. ( 10 ) Naopak uvedený vplyv sa môže dosiahnuť aj pomocou nižších podielov. ( 11 )

35.

Skutočnosť, že SIVE vlastní 51 % základného imania spoločnosti Halmer UG, je faktorom, ktorý by prípadne mohli negovať iné faktory do takej miery, že by sa vylúčilo, že SIVE uplatňuje skutočný vplyv na činnosť spoločnosti Halmer UG. Zmeny stanov spoločnosti, ktoré opisuje vnútroštátny súd ( 12 ), by vyznievali v tomto zmysle.

36.

Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil túto otázku a rozhodol o nej. Ak – ako podľa všetkého vyplýva zo znenia prejudiciálnych otázok – investícia, ktorú uskutočnila SIVE, je obmedzená len na kapitálový vklad, bez úmyslu ovplyvňovať riadenie, bolo by potrebné zamerať analýzu na článok 63 ZFEÚ.

40.

Nemecký zákonodarca zrejme považuje za nežiaduce, aby investori, ktorí nie sú advokátmi (s výnimkou príslušníkov určitých stavovských povolaní, ktoré sa podľa BRAO považujú za rovnocenné advokátskemu povolaniu), uplatňovali čo i len nepatrný vplyv, a nie len rozhodujúci vplyv na fungovanie advokátskej spoločnosti. ( 15 )

41.

Podľa vnútroštátneho práva teda kapitálová investícia do advokátskej spoločnosti uskutočnená osobami, ktoré nie sú advokátmi (alebo nie sú príslušníkmi povolaní, ktoré sa považujú za rovnocenné advokátskemu povolaniu) spôsobuje vplyv spôsobilý narušiť výkon tohto povolania.

42.

Zákaz, aby osoby, ktoré nie sú advokátmi (alebo ktoré podľa vnútroštátneho práva vykonávajú rovnocenné povolanie), vložili kapitál do týchto spoločností, predstavuje prekážku slobody usadiť sa (článok 49 ZFEÚ), pričom primárne je ovplyvnená táto sloboda.

45.

Nasledujúcim krokom je určenie, či sporný predpis treba preskúmať z hľadiska článku 49 ZFEÚ alebo smernice 2006/123.

46.

Smernica 2006/123 obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré uľahčujú výkon slobody poskytovateľov usadiť sa (článok 1 ods. 1).

47.

Súdny dvor priznáva smernici 2006/123 všeobecnú prednosť: pokiaľ obmedzenie slobody usadiť sa patrí do pôsobnosti tejto smernice, nie je potrebné preskúmať ho aj so zreteľom na článok 49 ZFEÚ. ( 16 )

51.

Smernica 98/5 sa „nedotýka predovšetkým vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré upravujú prístup k výkonu a výkon právnického povolania…“ ( 20 ). Najmä podľa jej článku 11, ktorý upravuje „spoločný výkon“ právnického povolania, sa považuje za samozrejmé, že členské štáty sa môžu rozhodnúť, či povolia alebo nepovolia tento spôsob výkonu profesijnej činnosti.

52.

Súdny dvor uznal, že „každý členský štát [má] v prípade, že v danej oblasti chýbajú osobitné predpisy Spoločenstva, právo upraviť výkon povolania advokáta na svojom území…. Predpisy vzťahujúce sa na toto povolanie sa môžu preto v jednotlivých členských štátoch podstatne odlišovať“ ( 21 ).

53.

Za súčasného stavu práva Únie sú teda členské štáty oprávnené povoliť, aby sa advokácia vykonávala prostredníctvom kapitálových spoločností. V závislosti od toho, ako je v nich advokácia koncipovaná, ako aj od dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, ktoré odôvodňujú príslušné rozhodnutie, sa – na rozdiel od Komisie – domnievam, že členské štáty by mohli jednoducho zakázať uvedenú kolektívnu formu výkonu povolania. ( 22 )

57.

Uvedené posúdenie si vyžaduje objasniť: a) či sporné vnútroštátne opatrenia predstavujú obmedzenie slobody usadiť sa a b) či – ak sa preukáže ich obmedzujúci charakter – sú náležite odôvodnené.

C. Analýza obmedzenia

1.

Existencia obmedzenia

58.

vlastník podielu musí vykonávať profesijnú činnosť v rámci spoločnosti,

–

väčšina hlasovacích práv musí patriť advokátom.

59.

Nemyslím si, že existujú pochybnosti o existencii obmedzenia slobody usadiť sa v tejto veci. Uplatnenie BRAO bráni spoločnosti SIVE v tom, aby sa usadila ako spoločník v rámci spoločnosti (Halmer UG), ktorá poskytuje služby vyhradené advokátom. SIVE nemôže nadobudnúť podiely na základnom imaní spoločnosti Halmer UG bez toho, aby tejto spoločnosti bola odňatá licencia na výkon advokácie, k čomu došlo.

2.

Uvedené podmienky sa v podstate zhodujú s podmienkami, ktoré musia podľa judikatúry Súdneho dvora spĺňať obmedzenia slobôd pohybu chránených článkami 49 a 63 ZFEÚ. Táto okolnosť do veľkej miery relativizuje diskusiu o identifikácii slobody, ktorá je konkrétne dotknutá v prejednávanej veci.

a)

Nediskriminácia

63.

Sporné obmedzenie sa priamo ani nepriamo netýka štátnej príslušnosti ani umiestnenia sídla dotknutých osôb, ale sa rovnako týka vlastných štátnych príslušníkov aj cudzincov. Je teda v súlade s článkom 15 ods. 3 písm. a) smernice 2006/123.

b)

Konkrétnejšie – a ako uviedla Komisia – vnútroštátny zákonodarca v minulosti označil za ciele opatrenia zachovanie: a) nezávislosti advokátskeho povolania, b) dodržiavania právnej úpravy týkajúcej sa tohto povolania, c) kvality služieb a d) ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci. ( 30 )

67.

Všetky tieto odôvodnenia možno nepochybne zaradiť pod pojem „závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu“. Boli uznané Súdnym dvorom ako také dôvody ( 31 ) a patria medzi dôvody uvedené v článku 4 bode 8 smernice 2006/123.

c)

Proporcionalita a koherentnosť

68.

71.

BRAO hneď na začiatku zakazuje, aby boli spoločníkmi advokátskych spoločností iné osoby než advokáti. Taký zákaz je vhodný na zachovanie profesijnej nezávislosti advokátov a zabezpečenie ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ak sa títo advokáti rozhodnúť založiť si spoločnosť na účely spoločného výkonu povolania. V prípade advokácie ako takej sa spája zjavný súkromný záujem s uspokojovaním určitých všeobecných záujmov. ( 33 )

72.

Sporný zákaz má zmysel, ak sa vezme do úvahy, že advokátom je zverená „základná úloha v demokratickej spoločnosti, a to obrana osôb podliehajúcich súdnej právomoci[.]… Táto základná úloha zahŕňa na jednej strane požiadavku, ktorej význam je uznaný vo všetkých členských štátoch, že každá osoba podliehajúca súdnej právomoci musí mať možnosť slobodne sa obrátiť na svojho advokáta, ktorého samotná profesia v podstate zahŕňa úlohu nezávisle poskytovať právne poradenstvo všetkým osobám, ktoré ho potrebujú , a na druhej strane tomu zodpovedajúcu požiadavku lojality advokáta voči svojmu klientovi“ ( 34 ).

73.

Preto je „neexistencia konfliktu záujmov… nevyhnutná na výkon povolania advokáta a znamená najmä, že advokát je nezávislý voči verejnej moci, iným poskytovateľom služieb a tretím osobám , ktorými sa nikdy nemôže dať ovplyvniť“ ( 35 ).

77.

Je pravda, že príslušníci uvedených povolaní (ktorí nie sú advokátmi) nemôžu vlastniť väčšinu obchodných podielov. Vzhľadom na možnosť, že – dokonca značný – percentuálny podiel na základnom imaní advokátskej spoločnosti získajú príslušníci niektorých (a nie druhých) iných povolaní, než je advokátske povolanie, napriek tomu vyvoláva otázku, či je toto ustanovenie koherentné.

78.

Ako poznamenala Komisia, zrovnoprávnenie príslušníkov uvedených povolaní s advokátmi možno vysvetliť v kontexte rastúcej zložitosti sporov, v ktorých si kvalitné právne poradenstvo vyžaduje súčinnosť príslušníkov iných povolaní, najmä pokiaľ ide o ekonomické aspekty týchto sporov. ( 38 )

79.

Toto vysvetlenie by azda mohlo odôvodniť zaradenie príslušníkov určitých povolaní, ktoré sú viac či menej prepojené s právnymi otázkami, medzi príslušníkov povolaní spomenutých v § 59a BRAO.

83.

Zrovnoprávnenie príslušníkov určitých stavovských povolaní s advokátmi a zároveň vylúčenie príslušníkov iných povolaní, ktoré spĺňajú tie isté (údajné) odôvodňujúce kritériá, zbavuje obmedzujúce opatrenie, ako bolo sformulované v čase, ktorého sa týka konanie, koherentnosti, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa.

84.

Toto konštatovanie podľa môjho názoru potvrdzuje okolnosť, že nemecký zákonodarca v BRAO účinnom od roku 2022 neskôr opravil obmedzenie. Jeho (nový) § 59c ods. 1 bod 4 stanovuje, že advokáti sa môžu spojiť na účely spoločného výkonu povolania v spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie slobodných povolaní, s osobami, ktoré v rámci nej vykonávajú slobodné povolanie , pokiaľ také spojenie nie je nezlučiteľné s advokátskym povolaním.

2) Požiadavka týkajúca sa vykonávania profesijnej činnosti v rámci advokátskej spoločnosti

85.

Ako však bolo uvedené na pojednávaní, toto obmedzenie nevyžaduje žiadnu skutočnú činnosť v rámci spoločnosti a v praxi ho Komora ako orgán, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania BRAO, nemôže kontrolovať. ( 46 ) Je teda namieste pochybovať, či skutočne slúži na dosiahnutie jeho (údajných) cieľov.

89.

Podľa môjho názoru toto druhé obmedzenie špecifikuje dosah prvého obmedzenia, pričom neodstraňuje nekoherentnosť, na základe ktorej som v predchádzajúcom oddiele konštatoval, že toto obmedzenie je nevhodné.

3) Vyhradenie väčšiny hlasovacích práv advokátom

90.

Podľa § 59e ods. 2 BRAO väčšina obchodných podielov a hlasovacích práv musí patriť advokátom. ( 47 )

94.

V súvislosti s iným obmedzením hlasovacích práv ( 48 ) Súdny dvor rozhodol, že si „možno… predstaviť, že rozhodnutia o uskutočnení alebo zrušení finančnej investície zo strany menšinových spoločníkov, ktorí majú maximálne 25 % hlasovacích práv, ovplyvní, hoci nepriamo, rozhodnutia orgánov spoločnosti“ ( 49 ).

95.

BRAO dovoľuje, aby spoločníci, ktorí nie sú advokátmi, vlastnili jednak až 49 % základného imania advokátskej spoločnosti a jednak mali rovnaký percentuálny podiel na hlasovacích právach v tejto spoločnosti. Spoločníci, ktorí nie sú advokátmi, takto môžu uplatňovať rozhodujúci vplyv na rozhodnutia spoločnosti, lebo na prijatie rozhodnutia v mene spoločnosti potrebujú pomoc len 2 % advokátov, ktorí vlastnia 2 % základného imania. ( 50 ) Toto riziko je zreteľnejšie, ak je základné imanie medzi spoločníkmi, ktorí sú advokátmi, veľmi rozdrobené. ( 51 )

96.

Pravidlo stanovené nemeckým zákonodarcom, pokiaľ ide o väčšinu hlasovacích práv, nebráni tomu, aby spoločníci, ktorí nie sú advokátmi, ovplyvňovali rozhodnutia spoločnosti, ktorej sú súčasťou, čo ohrozuje nezávislosť advokátov. ( 52 ) V tom istom zmysle ovplyvní vnímanie nezávislosti advokátov, ktorí musia byť chránení pred vonkajšími tlakmi, zo strany osôb podliehajúcich súdnej právomoci.

100.

Prináleží vnútroštátnemu zákonodarcovi navrhnúť relevantnú právnu úpravu, pričom úlohou Súdneho dvora v tomto prejudiciálnom konaní je len konštatovať, že predpisy, ako sú sporné predpisy, nie sú koherentné do takej miery, aká je nevyhnutná na to, aby obmedzenie bolo opodstatnené závažnými dôvodmi týkajúcimi sa verejného záujmu.

101.

Tieto úvahy sa týkajú všeobecného rámca stanoveného v BRAO, a nie konkrétnej situácie dvoch spoločností, o ktorú ide v konaní. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či zmenené stanovy spoločnosti Halmer UG v znení, ktoré uvádza vnútroštátny súd, ( 55 ) zmierňujú riziko, že SIVE bude ovplyvňovať rozhodnutia advokátskej spoločnosti.

D. Zhrnutie

102.

nedovoľujú, aby boli spoločníkmi príslušníci iných povolaní, než sú povolania výslovne spomenuté v BRAO, ktorí by mohli spĺňať kritériá, na základe ktorých sa povoľuje účasť spomenutých povolaní,

–

všeobecne a bez ďalšieho spresnenia vyžadujú, aby advokáti a príslušníci ostatných povolaní, ktorí sú oprávnení byť spoločníkmi, vykonávali profesijnú činnosť v rámci spoločnosti,

–

dovoľujú, aby príslušníci iných povolaní, než sú advokáti, mali percentuálny podiel na základnom imaní a hlasovacích právach, ktorý postačuje na to, aby získali významný priamy alebo nepriamy vplyv na rozhodovaní v mene spoločnosti, ktorý môže ohroziť nezávislosť advokátov pri obrane ich klientov.

V. Návrh

dovoľujú, aby boli spoločníkmi advokátskej spoločnosti príslušníci určitých povolaní, a nedovoľujú, aby nimi boli príslušníci iných povolaní, ktorí by objektívne mohli spĺňať tie isté kritériá, na základe ktorých sa povoľuje účasť príslušníkov uvedených povolaní;

2.

všeobecne a bez ďalšieho spresnenia vyžadujú, aby advokáti a príslušníci ostatných povolaní, ktorí sú oprávnení byť spoločníkmi, vykonávali profesijnú činnosť v rámci spoločnosti;

3.

dovoľujú, aby príslušníci iných povolaní, než sú advokáti, mali percentuálny podiel na základnom imaní a hlasovacích právach, ktorý postačuje na to, aby získali významný priamy alebo nepriamy vplyv na rozhodovaní v mene spoločnosti, ktorý môže ohroziť nezávislosť advokátov pri obrane ich klientov.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 5 ) Aj keď žiadny z účastníkov konania nespochybnil jeho súdnu povahu, je vhodné poznamenať, že Bayerischer Anwaltsgerichtshof (Advokátsky súd Bavorska) spĺňa podmienky týkajúce sa „súdneho orgánu“ v zmysle článku 267 ZFEÚ. Bol zriadený na základe zákonného ustanovenia (§ 100 ods. 1 BRAO), aby trvale rozhodoval spory, ktoré patria do jeho pôsobnosti (§ 112a ods. 1 BRAO). Jeho súdna právomoc je záväzná (§ 112a BRAO), vykonáva sa prostredníctvom kontradiktórneho konania, ktoré sa riadi v zásade všeobecnými procesnými predpismi (§ 112c BRAO) a končí rozhodnutiami, proti ktorým je prípustné odvolanie (§ 112e BRAO). Napokon je to nezávislý orgán, ktorý je súčasťou nemeckého súdneho systému a skladá sa z rovnakého počtu sudcov a advokátov, ktorí majú pri výkone svojich funkcií postavenie honorárnych sudcov (§ 101, § 103 ods. 2 a § 104 BRAO) a ktorí sú menovaní na obdobie piatich rokov a sú neodvolateľní (§ 103 ods. 1 a 2 BRAO).

( 6 ) Rozsudok zo 16. februára 2023, Gallaher ( C‑707/20 , EU:C:2023:101 , bod 56 ).

( 7 ) Rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria ( C‑257/20 , EU:C:2022:125 , bod 79 ).

( 8 ) Vnútroštátny súd poukazuje na to, že podľa zmenených stanov riadia záležitosti týkajúce sa spoločnosti výlučne advokáti; konateľov možno odvolať len jednomyseľným rozhodnutím; spoločníkom sa zakazuje ovplyvňovať konateľov prostredníctvom pokynov alebo hrozieb; spoločníci najmä nemôžu ovplyvniť prijatie, odmietnutie alebo uskutočňovanie zastupovania. V konečnom dôsledku sa domnieva, že stanovy sú v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou a dopĺňajú ju, keďže v súlade s tým, čo vyžaduje § 59f BRAO, zaručujú nezávislosť tých advokátov, ktorí pôsobia ako konatelia alebo konajú v mene spoločnosti, pri výkone ich povolania (bod 40 rozhodnutia vnútroštátneho súdu).

( 15 ) V BRAO je implicitne vyjadrený predpoklad, že kapitálová investícia do advokátskej spoločnosti – bez ohľadu na percentuálnu výšku nadobudnutých podielov – znamená vplyv, ktorý by automaticky, a aj keby bol minimálny, mohol narušiť nezávislý výkon advokácie.

( 16 ) Rozsudok z 26. júna 2019, Komisia/Grécko ( C‑729/17 , EU:C:2019:534 , bod 54 a citovaná judikatúra).

( 17 ) Rozsudok z 13. januára 2022, Minister Sprawiedliwości ( C‑55/20 , EU:C:2022:6 , bod 88 ).

( 18 ) Smernica Rady z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby ( Ú. v. ES L 78, 1977, s. 17 ; Mim. vyd. 06/001, s. 52).

( 19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia ( Ú. v. ES L 77, 1998, s. 36 ; Mim. vyd. 06/003, s. 83).

( 20 ) Odôvodnenie 7 smernice 98/5.

( 25 ) Vo všetkých týchto prípadoch sú zahrnutí aj príslušníci povolaní z iných štátov, ktorí sú oprávnení vykonávať povolanie v Nemecku.

( 26 ) Zahrnutie lekárov a farmaceutov zodpovedá rozšíreniu obsahu § 59 BRAO, ktoré bolo odôvodnené rozsudkom Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko) z 12. januára 2016 (BVerfGE 141, 82).

( 27 ) Podľa Súdneho dvora sa článok 15 ods. 2 písm. c) smernice 2006/123 uplatňuje na zloženia vlastníkov základného imania spoločností. Pozri napríklad rozsudok z 29. júla 2019, Komisia/Rakúsko (Stavební inžinieri, patentoví zástupcovia a veterinárni lekári) [ C‑209/18 , EU:C:2019:632 ; ďalej len „rozsudok Komisia/Rakúsko (Stavební inžinieri)“, bod 84]. Obmedzenie výkonu hlasovacích práv predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa [rozsudok z 8. novembra 2012, Komisia/Grécko ( C‑244/11 , EU:C:2012:694 , bod 29 )], ktoré tiež patrí do pôsobnosti článku 15 ods. 2 písm. c) smernice 2006/123.

( 28 ) Body 43 a 53 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 29 ) Body 61 a 62 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 30 ) Písomné pripomienky Komisie, bod 32. Podľa Komisie sa cieľ týkajúci sa ochrany osôb podliehajúcich súdnej právomoci zhoduje s cieľom týkajúcim sa ochrany príjemcov služieb, ktorý podľa článku 4 bodu 8 smernice 2006/123 patrí medzi závažné dôvody týkajúce sa verejného záujmu. Pokiaľ ide o profesijnú nezávislosť advokátov, Komisia sa domnieva, že sa na ňu vzťahuje ochrana riadneho fungovania súdnictva, ktorá je spomenutá v odôvodnení 40 smernice 2006/123.

( 35 ) Rozsudok z 2. decembra 2010, Jakubowska ( C‑225/09 , EU:C:2010:729 , bod 61 ). Kurzívou zvýraznil generálny advokát s cieľom zdôrazniť, že nezávislosť sa musí zaručiť nielen vo vzťahu k verejnej moci, ale aj vo vzťahu k súkromným hospodárskym subjektom.

( 36 ) Rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i. ( C‑550/07 P , EU:C:2010:512 , bod 42 ).

( 37 ) Tamže.

( 38 ) Bod 42 písomných pripomienok Komisie.

( 39 ) BRAO vyžaduje, aby väčšina obchodných podielov v advokátskych spoločnostiach patrila advokátom (§ 59e ods. 2).

( 40 ) Pozri analogicky rozsudok Komisia/Rakúsko (Stavební inžinieri), bod 104, v ktorom je citovaný rozsudok z 1. marca 2018, CMVRO ( C‑297/16 , EU:C:2018:141 , bod 86 ).

( 47 ) Znenie § 59e ods. 2 BRAO nie je ľahko pochopiteľné. Zatiaľ čo podľa prvej vety tohto ustanovenia „väčšina obchodných podielov a hlasovacích práv musí patriť advokátom“, v druhej vete sa uvádza, že „pokiaľ spoločníci nie sú oprávnení vykonávať jedno z povolaní [posudzovaných ako advokátske povolanie], nemajú hlasovacie právo“. Toto druhé konštatovanie je trochu prekvapujúce, lebo osoby, ktoré nie sú oprávnené vykonávať podobné povolanie, jednoducho nemôžu byť súčasťou spoločnosti. Na pojednávaní nemecká vláda vysvetlila, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na určité výnimočné prípady, v ktorých osoba, ktorá nie je advokátom (alebo príslušníkom obdobného povolania), môže mať dočasne postavenie spoločníka. Doslovné znenie tohto ustanovenia má však všeobecnejší dosah.

( 48 ) Podľa vnútroštátnej právnej úpravy bol podiel spoločníkov, ktorí nevykonávajú povolanie biológa v spoločnostiach prevádzkujúcich laboratóriá vykonávajúce biomedicínske analýzy, obmedzený na 25 %.

( 49 ) Rozsudok zo 16. decembra 2010, Komisia/Francúzsko ( C‑89/09 , EU:C:2010:772 , bod 86 ), v ktorom sa odkazuje na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi v uvedenej veci ( EU:C:2010:305 ). V rozsudku z 1. marca 2018, CMVRO ( C‑297/16 , EU:C:2018:141 , bod 86 ), sa tiež odkazuje na to, že osoby, ktoré nevlastnia celé základné imanie, ale jeho obmedzenú časť, môžu vykonávať kontrolu nad spoločnosťou.

( 50 ) Ak Súdny dvor odobril vzorec skúmaný v rozsudku zo 16. decembra 2010, Komisia/Francúzsko ( C‑89/09 , EU:C:2010:772 ), bolo to preto, lebo v uvedenej veci si najdôležitejšie rozhodnutia vyžadovali schválenie kvalifikovanou väčšinou spoločníkov predstavujúcou aspoň tri štvrtiny obchodných podielov.