C-298/23

Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MACIEJ SZPUNAR

prednesené 13. novembra 2025( 1 )

Vec C ‑ 298/23

Inter IKEA Systems BV

Vrijheidsfonds VZW

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nederlandstalige Ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný obchodný súd Brusel, Belgicko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranné známky – Účinky ochrannej známky – Práva z ochrannej známky – Právo namietať proti používaniu zhodného alebo podobného označenia treťou osobou – Náležitý dôvod – Používanie takéhoto označenia treťou osobou v rámci politickej kampane “

I. Úvod

1. Slobodná politická diskusia je základným prvkom každej demokratickej spoločnosti. Politickí aktéri používajú rôzne formy prejavu, ako napríklad zveličovanie alebo humor, aby oslovili čo najširší okruh voličov, upozornili na problémy všeobecného záujmu, vyzdvihli svoju schopnosť riešiť ich alebo kritizovali svojich oponentov. Takéto diskusie však majú určité obmedzenia vzhľadom na pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, a na práva iných. Ako však ukazuje prejednávaná vec, niekedy je ťažké tieto hranice stanoviť, keďže sú výsledkom kompromisu medzi rôznymi protichodnými právami a záujmami. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu ustanovení smernice (EÚ) 2015/2436( 2 ) a nariadenia (EÚ) 2017/1001( 3 ), a tak dáva Súdnemu dvoru príležitosť objasniť relevantné kritériá na vyváženie slobody prejavu a práv priznaných majiteľom ochranných známok s dobrým menom.

II. Právny rámec

b) označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou;

c) označenie je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo sú im podobné alebo nepodobné, ak má táto ochranná známka v členskom štáte dobré meno a ak používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena tejto ochrannej známky, alebo im je na ujmu.

3. Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

a) umiestňovať označenie na tovary alebo na ich obal;

b) ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh alebo ich na tieto účely skladovať pod týmto označením alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby;

c) dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

3. Článok 9 nariadenia 2017/1001, nazvaný „Práva z ochrannej známky EÚ“, stanovuje:

„1. Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

a) označenie je zhodné s ochrannou známkou EÚ a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná;

b) označenie je zhodné s ochrannou známkou EÚ alebo je jej podobné a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná, alebo sú im podobné, pokiaľ existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa pravdepodobnosť asociácie označenia s ochrannou známkou;

c) označenie je zhodné s ochrannou známkou EÚ alebo je jej podobné bez ohľadu na to, či sa používa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná, ktoré im sú podobné alebo ktoré im nie sú podobné, ak má ochranná známka EÚ v Únii dobré meno a ak používanie uvedeného označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky EÚ alebo im je na ujmu.

f) používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so [smernicou 2006/114].

…“

B. Dohovor štátov Beneluxu

4. Článok 2.20 Dohovoru štátov Beneluxu v oblasti duševného vlastníctva (ochranné známky a vzory)( 5 ) (ďalej len „dohovor štátov Beneluxu“), nazvaný „Práva z ochrannej známky“, stanovuje:

„1. Zápis ochrannej známky podľa článku 2.2 udeľuje jej majiteľovi výlučné právo k tejto ochrannej známke.

2. Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti zapísanej ochrannej známky a bez toho, aby bolo dotknuté prípadné uplatňovanie všeobecného práva občianskoprávnej zodpovednosti, majiteľ uvedenej zapísanej ochrannej známky má právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby používali označenie, ak:

6. Politická strana Vlaams Belang 14. novembra 2022 na tlačovej konferencii verejne predstavila svoj program reformy azylovej a prisťahovaleckej politiky v Belgicku s názvom „IKEA‑PLAN – Immigratie Kan Echt Anders“ („Plán IKEA – imigrácia sa môže naozaj zmeniť“), ktorý obsahoval pätnásť politických návrhov opísaných ako „pripravené na montáž“. Na ilustráciách k tejto prezentácii boli zobrazené ochranné známky, ktorých majiteľom je IKEA, ako aj postavičky podobné tým, ktoré sa nachádzajú v montážnych návodoch k tovarom tejto spoločnosti. Dokument obsahujúci podrobnejší politický plán, v ktorom sa spomína táto prezentácia, bol uverejnený na internetovej stránke. Okrem toho bola táto tlačová konferencia spomenutá na sociálnych médiách Vlaams Belang a následne zdieľaná zainteresovanými osobami.

7. IKEA podala 22. novembra 2022 na Nederlandstalige Ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný obchodný súd Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom, žalobu pre porušenie práv proti Vrijheidsfonds a Algemeen Vlaams Belang, dvom neziskovým združeniam, ako aj proti fyzickým osobám zastupujúcim Vlaams Belang.( 6 ) Vnútroštátny súd vyhlásil túto žalobu za prípustnú iba vo vzťahu k Vrijheidsfonds, ktoré viedlo kampaň Vlaams Belang v mene a na účet tejto politickej strany alebo jej vedúcich predstaviteľov.

8. Vnútroštátny súd uvádza, že Vrijheidsfonds uznalo, že používalo ochranné známky, ktorých majiteľom je IKEA bez jej súhlasu, a zaviazalo sa, že ich nebude používať až do rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktorým sa skončí konanie vo veci samej. Vrijheidsfonds použilo dobré meno týchto ochranných známok na posilnenie svojho posolstva a zvýšenie jeho dosahu, čo predstavuje „náležitý dôvod“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001, ako aj článku 10 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436.

13. V tejto súvislosti uvedený súd uvádza, že počas prípravných prác na smernici 2015/2436 mal Európsky parlament v úmysle zahrnúť parodické použitie ochrannej známky medzi výnimky z výlučného práva,( 7 ) ako to stanovuje federálny zákon, ktorý upravuje ochranné známky v Spojených štátoch amerických, Lanham Act z roku 1946 (15 U.S.C.1125). Tento návrh však nebol prijatý a okolnosti, na ktoré sa môže vzťahovať pojem „náležitý dôvod“, ak ide o paródiu ochrannej známky, ešte nie sú definované.

14. Podľa toho istého súdu však Súdny dvor v rozsudku Leidseplein Beheer a de Vries( 8 ) upustil od reštriktívneho výkladu tohto pojmu a poskytol spresnenia, v ktorých uviedol, že tento pojem „môže zahŕňať len objektívne naliehavé dôvody, ale aj subjektívne záujmy tretích osôb používajúcich označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou s dobrým menom alebo je jej podobné“.

15. Vnútroštátny súd tiež zdôrazňuje, že pojem „náležitý dôvod“ sa v Holandsku a Belgicku vykladá rozdielne, pričom belgické súdy vykladajú tento pojem veľmi reštriktívne.

16. Tento súd tiež poznamenáva, že Súdny dvor Beneluxu vo svojom rozsudku Moët Hennessy Champagne Service/Cedric Art( 9 ) rozhodol, že „sloboda umeleckého výkonu predstavuje náležitý dôvod v zmysle [článku 2.20 ods. 2 písm. d) dohovoru štátov Beneluxu] na používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, na iné účely ako na účely odlíšenia tovarov alebo služieb, ak je umelecké vyjadrenie originálnym výsledkom tvorivej tvorby, ktorá nemá poškodiť ochrannú známku alebo jej majiteľa“.

– miera, v akej zohrávajú úlohu dôvody súťaže medzi účastníkmi,

– miera, do akej je prejav vo verejnom záujme spoločensky relevantný alebo vyvoláva diskusiu,

– vzťah medzi uvedenými kritériami,

– stupeň všeobecnej známosti uvádzanej ochrannej známky,

– rozsah neoprávneného použitia, jeho intenzita a systematika, ako aj miera šírenia podľa územia, času a rozsahu, a to s prihliadnutím na rozsah, v akom to súvisí s posolstvom prejavu,

– miera, do akej prejav a okolnosti s ním súvisiace, ako napríklad označenie prejavu a jeho propagácia, ovplyvňujú dobré meno, rozlišovaciu spôsobilosť a imidž uplatnených ochranných známok (‚reklamná funkcia‘),

22. IKEA vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že podala odvolanie proti rozsudku, ktorý viedol k podaniu tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a že v dôsledku toho sa vnútroštátny súd musí vzdať právomoci vo veci samej z dôvodu devolutívneho účinku tohto odvolania, a preto už nie je potrebné o ňom rozhodovať. IKEA okrem toho s odkazom na uznesenie Nationale Loterij( 10 ) tvrdí, že aj v prípade, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania nebol vzatý späť, nie je potrebné naň odpovedať, keďže zdôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba spojená s efektívnym riešením sporu.

23. V zmysle ustálenej judikatúry musí Súdny dvor vychádzať z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ktoré musí mať príslušné právne účinky, kým nebolo vzaté späť.( 11 ) Vnútroštátny súd, ktorý uviedol, že odvolanie spoločnosti IKEA bolo zamietnuté ako neprípustné, má za to, že je na Súdnom dvore, aby rozhodol o prejudiciálnej otázke, a svoje rozhodnutie o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor nevzal späť.

24. Okrem toho na rozdiel od veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Nationale Loterij( 12 ), ktoré sa týkalo sporu, o ktorom rozhodol odvolací súd, ktorý tak prevzal zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania práva Únie,( 13 ) spor v prejednávanej veci ešte nie je vyriešený, najmä pokiaľ ide o aspekty uvedené v prejudiciálnej otázke.

25. Z uvedeného vyplýva, že prejudiciálna otázka je prípustná a treba o nej rozhodnúť.

30. V systéme práva národných a úniových ochranných známok je ochrana ochranných známok s dobrým menom širšia ako ochrana bežných ochranných známok.( 16 ) Podľa článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 a článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 tak majiteľ ochrannej známky s dobrým menom môže namietať proti používaniu označenia treťou osobou aj v prípade neexistencie zhodnosti označenia s ochrannou známkou a pravdepodobnosti zámeny. Tieto ustanovenia tiež stanovujú, že majitelia ochranných známok, ktoré majú dobré meno, môžu zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku označenia, ktoré sú zhodné s týmito ochrannými známkami, alebo sú im podobné, ak by takéto používanie neoprávnene získavalo prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena týchto ochranných známok („parazitovanie“ alebo „free‑riding“) alebo škodilo takejto rozlišovacej spôsobilosti („zníženie“, „spotrebovanie“ alebo „rušenie“) alebo takému dobrému menu („oslabenie“ alebo „zhoršenie“).( 17 )

31. Cieľom smernice 2015/2436, ako aj nariadenia 2017/1001 je však všeobecným spôsobom vyrovnať na jednej strane záujem majiteľa ochrannej známky zabezpečiť jej základnú funkciu a na druhej strane záujem ostatných hospodárskych subjektov disponovať označeniami, ktoré môžu označiť ich tovary a služby.

32. Záujem tretích osôb používať v obchodných veciach označenie podobné ochrannej známke s dobrým menom je zohľadnený prostredníctvom možnosti pre používateľa uvedeného označenia odvolať sa na „náležitý dôvod“.( 18 ) Ak totiž majiteľ ochrannej známky s dobrým menom preukázal existenciu zásahov podľa článku 10 ods. 2 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 a článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001, prináleží tretej osobe, ktorá používala označenie podobné ochrannej známke s dobrým menom, preukázať, že má na používanie takéhoto označenia náležitý dôvod v zmysle týchto ustanovení.( 19 )

38. V tejto súvislosti sa účastníci konania vo veci samej na pojednávaní nezhodli na tom, či sú v prejednávanej veci splnené obe uvedené podmienky. Podľa Vrijheidsfonds predmetné používanie nepatrí do súkromnej oblasti, ale do obchodného styku, keďže cieľom tohto používania bolo získať hospodársku výhodu. IKEA naopak tvrdí, že ochranné známky, ktorých je majiteľkou, neboli použité na odlíšenie tovarov a služieb, takže jej žaloba by sa mala posudzovať z hľadiska článku 2.20 ods. 2 písm. d) dohovoru štátov Beneluxu, ktorého znenie zodpovedá zneniu článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436.

39. Treba poznamenať, že prejudiciálna otázka sa týka aj tohto posledného uvedeného ustanovenia, ako aj pojmu „náležitý dôvod“, ktorý je v ňom uvedený.

40. Článok 10 smernice 2015/2436 vo svojom odseku 6 najmä stanovuje, že jej odseky 1 a 2 nemajú vplyv na vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany proti používaniu označenia na iné účely, než je používanie na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak takéto používanie bez náležitého dôvodu neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo im je na ujmu.

41. Normotvorca Únie tak chcel pripomenúť, že ochrana ochrannej známky proti používaniu označenia na iné účely ako na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb nespadá do harmonizácie vykonanej právom Únie. Výklad článku 10 ods. 6 smernice 2015/2436 z hľadiska odôvodnenia 40 tejto smernice( 24 ) a judikatúry týkajúcej sa podobného ustanovenia predchodcu tejto smernice tento výklad potvrdzuje.( 25 )

45. V druhom rade sa členský štát môže rozhodnúť zaviesť pojem „náležitý dôvod“ do svojej vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany ochranných známok proti používaniu označenia na iné účely, než je odlíšiť tovary alebo služby, a domnievať sa, že tento pojem sa používa v zmysle článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436. V takom prípade by výklad tohto ustanovenia mohol byť užitočný pre vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe založenej na tejto právnej úprave. Na jednej strane by však táto právna úprava nespadala do pôsobnosti tejto smernice a v prípade neexistencie iných uplatniteľných ustanovení práva Únie by nepatrila do pôsobnosti tohto práva. V tomto druhom prípade by Charta nebola uplatniteľná.( 27 ) Na druhej strane pri preskúmaní existencie „náležitého dôvodu“ založeného na vyvážení slobody prejavu s inými právami musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že toto vyváženie sa nevykonáva v situáciách, keď sa označenie používa „v obchodnom styku“ a „pre tovary a služby“ v zmysle smernice 2015/2436. Výsledok tohto vyváženia teda nemusí byť totožný s výsledkom hľadania spravodlivej rovnováhy medzi slobodou prejavu a právami priznanými na základe tejto smernice. Ako vysvetlím nižšie( 28 ), v súlade s judikatúrou ESĽP môže výkon tejto slobody spočívajúci v používaní označenia mimo obchodnej oblasti požívať širšiu ochranu, než je ochrana v tejto oblasti.

46. Pre úplnosť a s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď preskúmam, či používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, v rámci politickej kampane, ktorú vedie združenie v mene a na účet politickej strany a jej vedúcich predstaviteľov, predstavuje používanie v obchodnom styku a pre tovary alebo služby v zmysle ustanovení práva ochranných známok.

50. V tomto ohľade na jednej strane činnosť, ktorá je súčasťou politickej kampane, sa vzhľadom na svoju povahu nevykonáva v súkromnej oblasti. To určite platí pre tlačovú konferenciu organizovanú s cieľom zabezpečiť čo najväčšie rozšírenie oznámenia o novom politickom programe, ktorý sa následne sprístupní online.

51. Na druhej strane by bolo možné položiť si otázku, či takáto činnosť napriek tomu, že prekračuje oblasť súkromnej činnosti, má hospodársky aspekt potrebný na to, aby sa považovala za činnosť spadajúcu do oblasti obchodného styku.

52. Okolnosť, že účelom Vrijheidsfonds nie je dosiahnutie zisku, však nie je rozhodujúca pre určenie, či toto združenie používalo dotknuté ochranné známky v obchodnom styku.

53. Hoci Súdny dvor ešte nemal príležitosť zaoberať sa otázkou používania ochranných známok neziskovými organizáciami v kontexte obchodného styku, proti ktorému môže majiteľ namietať na základe ustanovení uvedených v tejto prejudiciálnej otázke, poskytol v tejto súvislosti užitočné usmernenie v rozsudku Verein Radetzky‑Orden( 33 ), ktorý sa týkal pojmu riadne používanie.

54. S cieľom zohľadniť úvahy týkajúce sa tohto pojmu v ich kontexte treba pripomenúť, že ochranná známka môže byť zrušená, ak sa počas nepretržitého obdobia piatich rokov v členskom štáte riadne nepoužívala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná.( 34 )

57. Tento výklad je podporený všeobecnejšou judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa podmienok posúdenia riadneho používania ochrannej známky. Toto posúdenie musí spočívať na súhrne skutočností a okolností týkajúcich sa určenia jej skutočného obchodného používania v obchodnom styku.( 39 ) Pripomínam( 40 ), že podľa Súdneho dvora používanie neziskovým združením na účely identifikácie alebo propagácie svojich tovarov alebo služieb na verejnosti a na ich odlíšenie od tovarov alebo služieb pochádzajúcich z iného zdroja predstavuje takéto obchodné využitie v obchodnom styku.

58. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že neziskové združenie môže používať označenie aj v obchodnom styku, ak sa toto označenie používa verejne a na účely identifikácie a propagácie svojich tovarov alebo služieb.

59. Pre úplnosť a v súvislosti s neziskovým cieľom Vrijheidsfonds na pojednávaní uviedlo, že belgický parlament poskytuje politickým stranám dotáciu na základe ich volebného úspechu. Existuje teda nepriama, ale identifikovateľná súvislosť medzi úsilím vynaloženým na politické kampane a finančnými prostriedkami poskytnutými danej politickej strane alebo subjektom, ktoré ju podporujú. To je ďalší dôvod, prečo sa domnievať, že Vrijheidsfonds používalo označenia v kontexte porovnateľnom s kontextom obchodného styku. Pokiaľ ide o podobnú situáciu, Súdny dvor v rozsudku Verein Radetzky‑Orden( 41 ) upozornil na skutočnosť, že rôzne druhy neziskových združení, ktoré na prvý pohľad poskytujú svoje služby bezplatne, sú v skutočnosti financované subvenciami, resp. získavajú odmeny v rozličných formách.

c) Používanie označenia na politické účely

65. Používanie, proti ktorému môže majiteľ namietať na základe práva ochranných známok, sa musí uskutočňovať nielen v obchodnom styku, ale aj v súvislosti s tovarmi alebo službami.

66. Podmienka týkajúca sa používania označenia pre tovary alebo služby je výslovne stanovená v úvodnej časti článku 10 ods. 2 smernice 2015/2436 a článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1001.( 44 ) Vzhľadom na jej všeobecnú povahu sa táto podmienka uplatňuje aj na ochranné známky s dobrým menom a osobitosť ochrany priznanej takýmto ochranným známkam spočíva v skutočnosti, že majiteľ je oprávnený zakázať používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, aj pre tovary alebo služby úplne odlišné od tých, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná. Okrem toho uvedená podmienka vyplýva z porovnania pôsobnosti článku 10 ods. 2 písm. c) a článku 10 ods. 6 tejto smernice. Pôsobnosť týchto dvoch ustanovení totiž závisí od toho, či sa ochranná známka používa na účely rozlíšenia predmetných tovarov alebo služieb ako pochádzajúcich od určitého podniku, teda ako ochrannej známky, alebo či sa používa na iné účely.( 45 )

67. Okrem toho, ako som už uviedol,( 46 ) označenie sa používa „v obchodnom styku“ aj vtedy, keď ho verejne používa neziskové združenie na účely vytvorenia alebo zachovania odbytu pre tovar alebo službu tretej osoby. Pokiaľ teda ide o kvalifikáciu používania neziskovým subjektom, zdá sa, že obe podmienky uplatnenia stanovené v článku 10 ods. 2 smernice 2015/2436 a v článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1001 sa čiastočne prekrývajú.

70. Podľa v súčasnosti platných právnych aktov demonštratívny výpočet používania označenia, ktoré môže majiteľ zakázať, v súčasnosti zahŕňa aj používanie „ako obchodného mena alebo názvu spoločnosti“. Na prvý pohľad by doplnenie tohto používania mohlo naznačovať, že normotvorca chcel obmedziť relevantnosť podmienky týkajúcej sa používania označenia „pre tovary alebo služby“. Z odôvodnení týchto aktov však jasne vyplýva,( 49 ) že toto doplnenie zakotvuje judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej používanie názvu spoločnosti, obchodného mena alebo značky, ktoré sa obmedzujú na identifikáciu spoločnosti alebo označenie obchodného majetku, nemožno považovať za používanie vykonávané „pre tovary alebo služby“. Naopak, ide o používanie „pre tovary alebo služby“, ak tretia osoba používa uvedené označenie takým spôsobom, že vzniká spojitosť medzi označením, ktoré predstavuje názov spoločnosti, obchodné meno alebo značku tretej osoby a tovarmi alebo službami uvádzanými treťou osobou na trh.( 50 ) Značka sa teda používa „pre tovary alebo služby“ nielen vtedy, keď sa priamo a zreteľne používa na identifikáciu alebo propagáciu tovarov alebo služieb tretej strany, ale aj vtedy, keď sa používa v nepriamej súvislosti s takými tovarmi alebo službami.

71. Z uvedeného vyvodzujem, že používanie označenia, ktoré nemá žiadnu súvislosť s tovarmi alebo službami inej osoby než majiteľa, nemožno považovať za používanie „pre tovar alebo službu“.( 51 ) Na jednej strane, ak sa označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, používa výlučne v súvislosti s tovarmi alebo službami majiteľa tejto ochrannej známky, a to aj na účely kritiky tohto majiteľa alebo jeho tovarov alebo služieb, toto používanie sa neuskutočňuje za okolností umožňujúcich tomuto majiteľovi namietať proti tomuto označeniu na základe ustanovení práva ochranných známok. Na druhej strane aj parodické používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou alebo je jej podobné, sa uskutočňuje „pre tovary alebo služby“, pokiaľ súvisí s tovarmi alebo službami inej osoby, než je majiteľ.

74. V tejto súvislosti je pravda, že organizácia politických stretnutí, definovaná ako „organizácia zhromažďovania osôb na rôzne politické účely alebo na diskusiu o relevantných otázkach“, predstavuje službu patriacu do triedy 45 v zmysle Niceskej dohody uvedenú ako položka 450238, pričom triedy tejto dohody opisujú tovary a služby, pre ktoré možno požadovať ochranu ochrannej známky v obchodnom styku. Všeobecnejšie, trieda 45 zahŕňa osobné a sociálne služby poskytované tretími osobami, ktoré sú určené na uspokojenie potrieb jednotlivcov, takže sa zdá, že položka 450238 sa týka služby týkajúcej sa logistiky politického stretnutia, poskytovanej osobe, ktorá ho chce organizovať alebo sa na ňom zúčastniť. V prejednávanej veci však ochranné známky, ktorých majiteľom je IKEA, neboli používané pre službu spočívajúcu v organizovaní tlačovej konferencie, ale v súvislosti s programom politickej strany, ktorý bol na takejto konferencii propagovaný pod označeniami zhodnými alebo podobnými s týmito ochrannými známkami.

75. Politický program sám osebe nie je ani tovarom, ani službou. Plní len informatívnu úlohu, keďže stanovuje ciele a akčný plán subjektu, ktorý ho vypracoval alebo prijal. Okolnosť, že označenie, pod ktorým je tento program sprístupnený, môže byť v povedomí verejnosti spájaný s týmto subjektom, neznamená, že toto označenie sa používa „pre tovary alebo služby“.( 52 )

76. Naopak, ak k používaniu označenia dochádza za okolností, ktoré vytvárajú súvislosť s tovarmi alebo službami uvedeného subjektu, treba ho kvalifikovať ako používanie „pre tovary alebo služby“. Napríklad používanie pre tovary môže spočívať v umiestnení označenia, pod ktorým sa program vysiela, na predmety distribuované priaznivcom politickej strany a používanie pre služby môže mať formu organizovania podujatia pod tým istým označením. Používanie označenia v reklame vykonávanej subjektom alebo pre subjekt, ktorý takéto predmety distribuuje alebo organizuje, predstavuje podľa môjho názoru tiež používanie „pre tovary alebo služby“.

80. Bez ohľadu na záver, ku ktorému dospeje vnútroštátny súd, výklad pojmu „náležitý dôvod“ bude preň užitočný na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva, keďže tento pojem sa používa vo všetkých vyššie uvedených ustanoveniach.

3. O existencii „náležitého dôvodu“

a) Rozsah prejudiciálnej otázky

81. Pokiaľ ide o prvú časť prejudiciálnej otázky, ktorá sa týka slobody prejavu, IKEA tvrdí, že je formulovaná veľmi všeobecne, a navrhuje jej preformulovanie tak, aby sa vzťahovala len na situáciu, keď tretia osoba používa ochrannú známku len s cieľom využiť jej dobré meno na posilnenie politického posolstva. Pokiaľ ide o druhú časť tejto otázky, IKEA sa domnieva, že ju treba preformulovať aj z dôvodu, že sa týka určitých kritérií posúdenia existencie „náležitého dôvodu“, ktoré sú irelevantné, zatiaľ čo iné relevantné kritériá sú v nej opomenuté.

82. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že možnosť určiť otázky, ktoré sa majú položiť Súdnemu dvoru, je vyhradená iba vnútroštátnemu súdu a účastníci konania nemôžu meniť ich obsah.( 53 )

83. Okrem toho prvá časť prejudiciálnej otázky je bez ohľadu na jej všeobecnú povahu relevantná vzhľadom na odpoveď na druhú časť prejudiciálnej otázky. Nie je totiž jasné, či – a ak áno, v akom rozsahu – by sa mali pri posudzovaní existencie „náležitého dôvodu“ zohľadniť argumenty založené na výkone slobody prejavu.

88. Vzniká otázka, či používanie označenia na účely posilnenia politického posolstva môže predstavovať „náležitý dôvod“ a či sloboda prejavu poskytuje vhodný analytický rámec na konštatovanie existencie takéhoto dôvodu.

89. Táto otázka súvisí so skutočnosťou, že tak ochrana práv spojených s ochrannou známkou, ako aj zohľadnenie záujmu tretej osoby ako „náležitého dôvodu“ majú obchodný rozmer. Treba poznamenať, že právny rámec v oblasti ochranných známok nie je a priori najvhodnejší na riešenie napätia medzi slobodnou politickou diskusiou a právami inej osoby, ktorá si neželá byť zapojená do procesu výmeny názorov. Tento právny rámec sa však musí uplatniť, ak je činnosť tretej osoby založená na používaní označenia zodpovedajúceho ochrannej známke s dobrým menom a zasahuje do tohto používania.

90. V tejto súvislosti sú práva majiteľa ochrannej známky chránené článkom 17 Charty, ktorý vo svojom odseku 2 výslovne uvádza duševné vlastníctvo. Podobne článok 1 Protokolu č. 1 k EDĽP zaručuje právo na ochranu majetku a táto ochrana sa vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva vrátane ochranných známok.( 57 )

91. Okrem toho článok 10 EDĽP a článok 11 Charty zaručujú slobodu prejavu „každému“ bez toho, aby rozlišovali podľa toho, či je sledovaný cieľ ziskový, alebo nie. Tieto ustanovenia sa teda vzťahujú nielen na určité druhy informácií, myšlienok alebo spôsobov prejavu politickej povahy, ale aj na informácie obchodnej povahy.( 58 ) Bez ohľadu na to, či sa označenie používa v rámci politickej kampane ako ochranná známka, nevidím dôvod domnievať sa, že správanie smerujúce k šíreniu a propagácii politického posolstva nemôže požívať ochranu zaručenú týmito ustanoveniami. Okrem toho, pokiaľ ide o vyjadrené myšlienky a informácie, článok 11 Charty chráni okrem svojej podstaty aj spôsob ich prejavu, takže výber určitého štýlu alebo symboliky v politickom živote patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia.

97. Na úvod treba poznamenať, že samotné vymedzenie rozsahu výlučného práva vyplývajúceho z ochrannej známky, najmä ochrannej známky s dobrým menom, prostredníctvom všeobecných podmienok uplatňovania článku 10 ods. 2 smernice 2015/2436 a článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1001, je zamerané na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi právami majiteľov ochranných známok a právami iných osôb, vrátane slobody prejavu. Z tohto hľadiska všeobecné podmienky, ktoré stanovujú, že monopol majiteľa sa vzťahuje len na používanie označenia „v obchodnom styku“ a „pre tovary a služby“, umožňujú vylúčiť z pôsobnosti práva ochranných známok určité používanie označenia, v rámci ktorého ide o slobodu prejavu. Vzhľadom na tendenciu vykladať tieto podmienky funkčným spôsobom( 64 ) však existuje mnoho situácií, v ktorých ide o slobodu prejavu a ktoré patria do tejto pôsobnosti.

98. A priori by sa dalo tiež tvrdiť, že argumenty týkajúce sa výkonu slobody prejavu nemožno uplatniť na účely odôvodnenia používania ochranných známok s dobrým menom, pretože normotvorca Únie tým, že už priznal týmto ochranným známkam zvýšenú ochranu, ktorá je prísne obmedzená na tri druhy dotknutých zásahov, vyvážil práva majiteľov týchto ochranných známok a slobodu prejavu.

99. V prvom rade však treba konštatovať, že to tak nie je, pretože pojem „náležitý dôvod“ umožňuje reagovať na subjektívne záujmy tretích osôb v každom jednotlivom prípade, čo ešte viac posilňuje jeho poslanie chrániť základné práva.

100. V druhom rade smernica 2015/2436 a nariadenie 2017/1001 uznávajú potrebu vyvážiť pri ich uplatňovaní práva priznané ochrannou známkou so základnými právami a slobodami, najmä slobodou prejavu.( 65 ) V tomto duchu Súdny dvor výslovne odmietol myšlienku, že „v oblasti umenia, kultúry a literatúry existuje trvalá snaha o zachovanie slobody prejavu, ktorá neexistuje v oblasti ochranných známok“( 66 ), a rozhodol, že sloboda prejavu musí byť zohľadnená pri uplatňovaní jedného z dôvodov zamietnutia zápisu ochrannej známky.

106. V prípade neexistencie iných ustanovení umožňujúcich zosúladiť práva z ochrannej známky s dobrým menom so slobodou prejavu, keď sa ochranná známka nepoužíva na označenie tovarov alebo služieb svojho majiteľa, musí použitie pojmu „náležitý dôvod“ slúžiť ako mechanizmus umožňujúci splniť požiadavky ochrany dotknutých základných práv.

107. V tejto súvislosti musím spresniť, že výkon slobody prejavu sám osebe nepredstavuje „náležitý dôvod“. Naopak, za takýto dôvod možno oprávnene považovať rovnaké dôvody, ako sú tie, ktoré vedú k uprednostneniu ochrany tejto slobody pri jej vyvážení s právami iných.

108. Navrhujem teda odpovedať na prvú časť prejudiciálnej otázky tak, že použitie pojmu „náležitý dôvod“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436 môže slúžiť ako mechanizmus na splnenie požiadaviek ochrany slobody prejavu zaručenej v článku 11 Charty v oblasti práva ochranných známok.

109. Táto úvaha ma privádza k preskúmaniu kritérií posúdenia existencie „náležitého dôvodu“ založeného na slobode prejavu.

c) Kritériá posúdenia existencie „náležitého dôvodu“

110. Druhou časťou svojej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora na kritériá umožňujúce konštatovať existenciu „náležitého dôvodu“ v zmysle článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001 a článku 10 ods. 2 písm. c) smernice 2015/2436, ktorý by mohol prinútiť majiteľa ochrannej známky s dobrým menom strpieť jej neoprávnené používanie treťou osobou na šírenie a propagáciu politického programu.

115. Z týchto úvah vyplývajúcich z judikatúry možno vyvodiť dva závery.

116. V prvom rade úmysel tretej osoby dosiahnuť výsledok, ktorý zakazujú ustanovenia, ktorých výklad požaduje vnútroštátny súd, a to používanie označenia s cieľom „neoprávnene ťažiť“ z rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrého mena, alebo ich „poškodzovať“, nemôže predstavovať „náležitý dôvod“. Konštatovanie existencie jedného z týchto zásahov totiž podmieňuje uplatniteľnosť uvedených ustanovení, a preto nemôže tretia osoba vylúčiť ochranu, ktorú tieto ustanovenia poskytujú. Používanie označenia s úmyslom nadviazať na ochrannú známku s dobrým menom tak nemôže bez ďalšieho platného odôvodnenia predstavovať náležitý dôvod.

117. V druhom rade existenciu takéhoto platného odôvodnenia možno pripustiť najmä vtedy, ak je používanie označenia odôvodnené objektívne naliehavými dôvodmi alebo subjektívnymi záujmami tretej osoby vrátane hospodárskeho a obchodného významu tohto používania. Nesmie však ísť o absolútnu nevyhnutnosť, ale o dôvod, ktorý v porovnaní so záujmami majiteľa a s ohľadom na všeobecne uznávané štandardy správania v odvetví, v ktorom pôsobí tretia osoba , odôvodňuje prinútenie tohto majiteľa strpieť používanie označenia, ktoré je zhodné s jeho ochrannou známkou alebo je jej podobné.

118. Rovnako, ako som už uviedol,( 72 ) posúdenie existencie „náležitého dôvodu“, ktorý je tiež založený na výkone slobody prejavu, znamená nájsť rovnováhu medzi touto slobodou a právami majiteľa ochrannej známky s dobrým menom.

119. Podľa judikatúry ESĽP týkajúcej sa vyváženia vlastníckeho práva a slobody prejavu je osobitne relevantným kritériom to, či a v akom rozsahu predmetný prejav prispieva k diskusii vo verejnom záujme.( 73 ) ESĽP vo svojej judikatúre týkajúcej sa oblasti prejavu a politickej diskusie upriamuje pozornosť aj na formu prejavu a jeho prípadnú satirickú povahu.( 74 )

125. Pokiaľ ide o konkurenčný vzťah medzi majiteľom ochrannej známky s dobrým menom a treťou osobou, ktorá používa označenie, ktoré je zhodné s touto ochrannou známkou alebo je jej podobné, ktorý je jedným z kritérií uvedených vnútroštátnym súdom, domnievam sa, že obmedzenia slobody prejavu v kontexte diskusie medzi rôznymi aktérmi na politickej scéne treba vnímať s najväčšou opatrnosťou. Hospodárska súťaž medzi politickými stranami je totiž prirodzená a zahŕňa kritiku výrokov oponentov. Na druhej strane považujem za ťažšie poskytnúť rovnakú úroveň ochrany správaniu politického subjektu, ktorý sa snaží zapojiť do diskusie politicky neutrálny subjekt s cieľom posilniť svoje vlastné posolstvo.

126. Všeobecná známosť uvádzanej ochrannej známky, ktorú tiež uvádza vnútroštátny súd, nemôže túto úvahu spochybniť. Je pravda, že podľa judikatúry ESĽP, na ktorú Vrijheidsfonds odkazuje, veľké podniky sa nevyhnutne a vedome vystavujú pozornému preskúmaniu svojho konania a hranice prípustnej kritiky sú vo vzťahu k nim širšie. Na jednej strane sa však táto judikatúra týka situácie, keď sú niektoré vyjadrenia namierené na daný veľký podnik. Na druhej strane ESĽP uznáva aj existenciu protichodného záujmu na ochrane obchodného úspechu a životaschopnosti podnikov v prospech jednotlivcov a hospodárskeho prospechu v širšom zmysle.( 76 ) Preto nemožno všeobecnú známosť ochrannej známky, ktorá je výsledkom obchodného úsilia jej majiteľa, použiť ako argument oslabujúci ochranu priznanú tejto ochrannej známke.

127. Za týchto okolností akýkoľvek príspevok do diskusie vo verejnom záujme prostredníctvom prejavu založeného na používaní označení zodpovedajúcich známym ochranným známkam na účely šírenia politického programu, ktorý sa netýka týchto ochranných známok, ich majiteľa alebo jeho tovarov a služieb, nemôže vzhľadom na záujem tohto majiteľa prevážiť nad skutočnosťou, že toto použitie treba chápať ako pokus využiť ochrannú známku s dobrým menom na presadenie vlastných záujmov. Na takúto formu prejavu sa nemôže vzťahovať zvýšená ochrana priznaná výkonu slobody, ktorý prispieva k diskusii vo verejnom záujme, a pri neexistencii iného platného odôvodnenia ju nemožno považovať za používanie, ktoré má náležitý dôvod.

131. Pre úplnosť by som chcel poznamenať, že ostatné kritériá uvedené vnútroštátnym súdom, a to rozsah používania označenia a stupeň jeho škodlivosti, sa netýkajú existencie „náležitého dôvodu“, ale existencie porušenia práv z ochrannej známky, a teda sa zohľadňujú v predchádzajúcich štádiách analýzy.

132. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na druhú časť prejudiciálnej otázky tak, že majiteľ ochrannej známky s dobrým menom nemôže byť na základe „náležitého dôvodu“ nútený strpieť, pokiaľ neexistuje iné platné odôvodnenie, používanie označenia, ktoré je zhodné s jeho ochrannou známkou alebo je jej podobné, treťou osobou, pokiaľ prípadný príspevok tejto ochrannej známky do diskusie vo verejnom záujme neprevažuje nad tým, že toto používanie treba chápať ako pokus využiť ochrannú známku s dobrým menom na účely šírenia a propagácie politického programu. Tak je to v prípade, ak tento program nevyvoláva otázky týkajúce sa tejto ochrannej známky, jej majiteľa alebo jeho tovarov alebo služieb.

V. Návrh

133. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Nederlandstalige Ondernemingsrechtbank Brussel (Holandskojazyčný obchodný súd Brusel, Belgicko), takto:

Použitie pojmu „náležitý dôvod“ v zmysle článku 10 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, ako aj článku 9 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie môže slúžiť ako mechanizmus na splnenie požiadaviek ochrany slobody prejavu zaručenej v článku 11 Charty základných práv Európskej únie v oblasti práva ochranných známok.

6 Z písomných pripomienok Vrijheidsfonds vyplýva, že táto politická strana predstavuje de facto združenie bez právnej subjektivity, a preto bola žaloba vo veci samej podaná okrem iného proti fyzickým osobám, ktoré zastupujú všetkých členov tohto de facto združenia.

7 Hoci vnútroštátny súd neuviedol odkaz na dokument, v ktorom sa spomína tento návrh, poznamenávam, že z legislatívneho uznesenia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ C 285, 2017, s. 262) vyplýva, že Parlament v prvom čítaní navrhol zmeniť článok 14 s názvom „Obmedzenie účinkov ochrannej známky“ tak, aby medzi výnimky z výlučného práva majiteľa ochrannej známky zahrnul jej použitie treťou osobou „na účely paródie, umeleckého prejavu, kritiky alebo komentára“.

8 Rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C‑65/12, EU:C:2014:49, body 45 a 46).

9 Rozsudok zo 14. októbra 2019 (vec A 2018/1).

10 Uznesenie z 24. marca 2009 (C‑525/06, EU:C:2009:179, body 10 a 11).

11 Pozri najmä rozsudok zo 16. decembra 2008, Cartesio (C‑210/06, EU:C:2008:723, bod 89 a citovaná judikatúra).

18 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C‑65/12, EU:C:2014:49, body 41 až 43).

19 Pozri rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 44).

20 Pozri body 63 a 67 nižšie.

21 Pozri BOCHACZEWSKI, M.: Conflicts Between Trade Mark Rights and Freedom of Expression Under EU Trade Mark Law: Reality or Illusion? In: International Review of Intellectual Property and Competition Law , 2020, s. 858. Pozri tiež v tomto zmysle TODORSKI, T.: The Concept of „due Cause“ and its Role in Safeguarding Fundamental Rights under EU Trade Mark Law: How Should the CJEU rule in IKEA, C‑298/23? In: Journal of Intellectual Property Law and Practice , 2024, vol. 19, n o 11, s. 814. Tento autor bez toho, aby spochybňoval skutočnosť, že podmienka uplatnenia týkajúca sa používania označenia v obchodnom styku môže prispieť k vyváženiu vlastníckych práv a slobody prejavu, považuje tento príspevok za nedostatočný.

22 Pozri BOCHACZEWSKI, M.: Conflicts Between Trade Mark Rights and Freedom of Expression Under EU Trade Mark Law: Reality or Illusion? In: c. d., s. 861 až 867, a JACQUES, S.: The EU Trade Mark System’s lost Sense of humour. In: Intellectual Property Quaterly , 2024, n o 1, s. 20.

23 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto žaloba je založená aj na vnútroštátnych ustanoveniach týkajúcich sa občianskoprávnej zodpovednosti a nekalej súťaže, ako aj na článku 9 ods. 2 písm. c) a článku 17 ods. 2 nariadenia 2017/1001. Podľa tohto posledného uvedeného ustanovenia uvedené nariadenie nevylučuje, aby žaloby týkajúce sa ochrannej známky EÚ boli podané na základe práva členských štátov týkajúceho sa najmä občianskoprávnej zodpovednosti a nekalej súťaže.

30 Rozsudok zo 16. júla 2015, TOP Logistics a i. (C‑379/14, EU:C:2015:497, bod 43).

31 Rozsudok z 30. apríla 2020, A (Porušenie spôsobené dovozom guľôčkových ložísk) (C‑772/18, EU:C:2020:341, bod 23).

32 Rozsudky z 12. júla 2011, L’Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2011:474, bod 54), ako aj z 30. apríla 2020, A (Porušenie spôsobené dovozom guľôčkových ložísk) (C‑772/18, EU:C:2020:341, bod 23).

33 Rozsudok z 9. decembra 2008 (C‑442/07, EU:C:2008:696).

34 Pozri článok 19 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2436 a článok 18 ods. 1 nariadenia 2017/1001.

35 Pozri bod 59 nižšie.

42 Pozri rozsudok z 30. apríla 2020, A (Porušenie spôsobené dovozom guľôčkových ložísk) (C‑772/18, EU:C:2020:341, bod 27).

43 Pozri uznesenie z 19. februára 2009, UDV North America (C‑62/08, EU:C:2009:111, body 47 až 51), ako aj rozsudky z 12. júla 2011, L’Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2011:474, bod 91) a z 15. decembra 2011, Frisdranken Industrie Winters (C‑119/10, EU:C:2011:837, bod 32).

44 Hoci táto podmienka nebola výslovne stanovená v aktoch, ktoré predchádzali smernici 2015/2436 a nariadeniu 2017/1001, a bola zavedená v súčasnej podobe nariadením 2015/2424, bola uplatniteľná aj na základe týchto aktov. Pozri v tejto súvislosti najmä uznesenie z 19. februára 2009, UDV North America (C‑62/08, EU:C:2009:111, bod 42).

45 Rozsudok z 23. februára 1999, BMW (C‑63/97, EU:C:1999:82, bod 20).

46 Pozri bod 58 vyššie.

47 Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2008, O2 Holdings a O2 (UK) (C‑533/06, EU:C:2008:339, bod 34).

54 Pozri rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 28).

55 Pozri rozsudok z 30. mája 2018, Tsujimoto/EUIPO (C‑85/16 P a C‑86/16 P, EU:C:2018:349, bod 90).

56 Pozri rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C‑65/12, EU:C:2014:49, bod 45).

57 Rozsudok ESĽP, 11. januára 2007, Anheuser‑Busch Inc. v. Portugalsko (CE:ECHR:2007:0111JUD007304901).

58 Pozri najmä rozsudok ESĽP, 24. februára 1994, Coca v. Španielsko (CE:ECHR:1994:0224JUD001545089, bod 35).

59 Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Deutsche Umwelthilfe (C‑752/18, EU:C:2019:1114, bod 45). Nie je jasné, či okrem súvislosti medzi majiteľom a jeho ochrannou známkou sú dobré meno ochrannej známky a jej rozlišovacia spôsobilosť chránené aj článkom 17 ods. 2 Charty. Z článku 10 ods. 2 EDĽP však vyplýva, že pri vyvážení dotknutých záujmov je potrebné zosúladiť slobodu prejavu s „právami iných“, ktoré nemusia byť nevyhnutne chránené ako základné práva.

66 Pozri rozsudok z 27. februára 2020, Constantin Film Produktion/EUIPO (C‑240/18 P, EU:C:2020:118, bod 56).

67 Pozri najmä SOSNITZA, O. In: HILDEBRANDT, U.: SOSNITZA, O. (eds.): EU Trade Mark Regulation: Article ‑ by ‑ Article Commentary . Mníchov, Beck‑Hart, 2023, s. 316.

68 Na ilustráciu, pokiaľ ide o kritérium, ktoré sa týka „vlastného originálneho príspevku“, označenia používané Vrijheidsfonds nevykazujú žiadne viditeľné rozdiely vo vzťahu k ochranným známkam, ktorých majiteľom je IKEA.

69 Rozsudok z 22. septembra 2011, Interflora a Interflora British Unit(C‑323/09, EU:C:2011:604, bod 91).

70 Pozri rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C‑65/12, EU:C:2014:49, body 53 až 56 a 60).

71 Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2014, Leidseplein Beheer a de Vries (C‑65/12, EU:C:2014:49, body 58 a 59).

78 Pozri rozsudok z 3. septembra 2014, Deckmyn a Vrijheidsfonds (C‑201/13, EU:C:2014:2132, bod 20).