C-313/23

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Súdny dozorný orgán, ktorý má právomoc navrhnúť začatie disciplinárneho konania proti sudcom a prokurátorom – Ponechanie členov súdneho Dozorného orgánu vo funkcii po skončení ich funkčného obdobia stanoveného zákonom – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Pojem ,prevádzkovateľ‘ – Určenie účelov a prostriedkov spracúvania vnútroštátnym právom – Bezpečnosť osobných údajov – Súdny orgán povoľujúci súdnemu Dozornému orgánu prístup k osobným údajom o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a členov ich rodín“

I. Úvod

1.

V prejednávanej veci má Súdny dvor po prvýkrát príležitosť rozhodnúť o zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá povoľuje členom súdneho dozorného orgánu s právomocami v oblasti disciplinárnych konaní proti sudcom a prokurátorom pokračovať vo výkone funkcie de facto a na dobu neurčitú aj po uplynutí ich zákonom stanoveného funkčného obdobia, s článkom 19 ZEÚ.

2.

B.

Bulharské právo

1. Ústava Bulharskej republiky

4.

Článok 117 ods. 2 Konstitucija na Republika Bălgarija (Ústava Bulharskej republiky, ďalej len „bulharská Ústava“) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej stanovuje:

„Súdnictvo je nezávislé. Sudcovia, prísediaci, prokurátori a vyšetrujúci sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní iba zákonom.“

…

6. Dozorný orgán preveruje činnosť orgánov súdnej moci bez toho, aby zasahoval do nezávislosti sudcov, prísediacich, prokurátorov a vyšetrujúcich sudcov pri výkone ich právomocí. Dozorný orgán vykonáva kontroly integrity a konfliktov záujmov sudcov, prokurátorov a vyšetrujúcich sudcov, ich majetkových priznaní a identifikácie konaní poškodzujúcich dobrú povesť súdnictva a konaní spojených so zasahovaním do nezávislosti sudcov, prokurátorov a vyšetrujúcich sudcov. Hlavný inšpektor a inšpektori sú pri výkone svojich právomocí nezávislí a riadia sa iba zákonom.

7. Dozorný orgán koná z úradnej moci na podnet občanov, právnických osôb a štátnych orgánov vrátane sudcov, prokurátorov a vyšetrujúcich sudcov.

…

10. Podmienky a postup voľby a odvolania hlavného inšpektora a inšpektorov, ako aj organizácia a činnosť Dozorného orgánu sú stanovené zákonom.“

2. Zákon o súdnej moci

…

(2)

kontroluje organizáciu začatia a priebehu súdnych konaní, trestných stíhaní prokuratúrou a vyšetrovaní, ako aj skončenia vecí v stanovených lehotách;

…

(6)

navrhuje disciplinárne sankcie voči sudcom, prokurátorom, vyšetrujúcim sudcom a administratívnym vedúcim predstaviteľom súdnej moci;

kontroluje spracúvanie osobných údajov v prípadoch uvedených v článku 17 ods. 1 zákona o ochrane osobných údajov.

2. Pri výkone kontroly uvedenej v odseku 1 bode 15 Dozorný orgán plní úlohy a vykonáva právomoci stanovené zákonom o ochrane osobných údajov.

…“

8.

Článok 175a uvedeného zákona v odseku 1 stanovuje:

„Sudcovia, prokurátori a vyšetrujúci sudcovia predkladajú [Dozornému orgánu] tieto vyhlásenia:

Článok 175b ods. 4 toho istého zákona znie:

„Sudcovia, prokurátori a vyšetrujúci sudcovia deklarujú majetok a príjmy svojho manžela/manželky alebo osôb, s ktorými žijú de facto ako manželia, a svojich neplnoletých detí.“

10.

Článok 175e zákona o súdnej moci stanovuje:

„1. [Dozorný orgán] overí pravdivosť deklarovaných skutočností do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie vyhlásenia.

…

…

5. S výnimkou BNB a na účely a za podmienok uvedených v článku 56 banka môže poskytnúť informácie týkajúce sa jednotlivých klientov uvedené v odseku 2 iba:

(1)

s ich súhlasom;

(2)

na základe rozhodnutia súdu prijatého v súlade s odsekmi 6 a 7;

…“

4. Zákon o ochrane osobných údajov

12.

Článok 17 Zakon za zaštita na ličnite danni (zákon o ochrane osobných údajov) (DV č. 1 zo 4. januára 2002) stanovuje:

„1. [Dozorný orgán] monitoruje a kontroluje dodržiavanie [GDPR], tohto zákona a aktov v oblasti ochrany osobných údajov, ak osobné údaje spracúvajú:

(1)

„Dotknutá osoba môže v prípade porušenia svojich práv podľa [GDPR] a tohto zákona napadnúť úkony a konanie prevádzkovateľa a sprostredkovateľa na súde v súlade s postupom stanoveným v správnom poriadku.“

III. Skutkové okolnosti sporu, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

14.

Inspektorat kăm Visšia sădeben săvet (Dozorný orgán pri Najvyššej súdnej rade, Bulharsko, ďalej len „Dozorný orgán“) podal 15. mája 2023 na Sofijski rajonen săd (Okresný súd Sofia, Bulharsko) žiadosť o sprístupnenie bankového tajomstva týkajúceho sa majetku viacerých sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov.

15.

Vnútroštátny súd zastáva názor, že je v prvom rade potrebné overiť, či Dozorný orgán má právomoc predložiť mu žiadosť o sprístupnenie bankového tajomstva. V tejto súvislosti spresňuje, že tento orgán, ktorý bol zriadený novelou bulharskej Ústavy v roku 2007, sa skladá z hlavného súdneho inšpektora a desiatich inšpektorov, ktorých volí bulharský parlament na obdobie piatich, resp. štyroch rokov. V prejednávanej veci sa funkčné obdobie hlavného inšpektora a všetkých inšpektorov skončilo v roku 2020, parlament však nepristúpil k voľbe nových členov.

19.

V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta, či za predpokladu, že GDPR je uplatniteľné, sa má Dozorný orgán považovať za prevádzkovateľa v zmysle článku 4 bodu 7 tohto nariadenia. Tento súd konkrétne uvádza, že podľa výkladu vnútroštátneho práva prevládajúceho v Bulharsku sa jeho preskúmanie obmedzuje na určenie, či osoby, v súvislosti s ktorými sa žiada o sprístupnenie bankového tajomstva, podliehajú povinnosti podať vyhlásenie stanovenej zákonom o súdnej moci. Zdôrazňuje, že ak by sa kvalifikácia prevádzkovateľa uplatnila na súd, ktorý rozhoduje o takejto žiadosti, musel by zaistiť bezpečnosť údajov podľa článkov 32 až 34 GDPR.

20.

Uvedený súd sa ďalej pýta, či súdny orgán, ktorý udeľuje štátnemu orgánu prístup k údajom, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, možno považovať za dozorný orgán v zmysle článku 51 GDPR.

21.

Nakoniec je podľa vnútroštátneho súdu potrebné určiť, či sa súdny orgán musí pred povolením prístupu k údajom ubezpečiť o dostatočnosti opatrení prijatých Dozorným orgánom na zabezpečenie spracúvania údajov v súlade so zákonom. Tento súd si predovšetkým kladie otázku, či je bez ohľadu na svoje postavenie prevádzkovateľa alebo dozorného orgánu povinný vykonávať takéto preskúmanie ex offo na účely zabezpečenia účinnej súdnej ochrany podľa článku 79 GDPR.

3.

Má sa – ak odpoveď na druhú otázku znie tak, že sa uplatní právo Únie – článok 4 bod 7 GDPR vykladať v tom zmysle, že súdny orgán, ktorý povolí inému štátnemu orgánu prístup k údajom o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, určuje účely alebo prostriedky spracúvania osobných údajov, a preto je ,prevádzkovateľom‘ spracúvania osobných údajov?

4.

Má sa – ak odpoveď na druhú otázku znie tak, že sa uplatní právo Únie, a na tretiu otázku sa odpovie záporne – článok 51 GDPR vykladať v tom zmysle, že súdny orgán, ktorý povolí inému štátnemu orgánu prístup k údajom o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, je zodpovedný za monitorovanie uplatňovania GDPR, a preto ho vo vzťahu k týmto údajom treba kvalifikovať ako ,dozorný orgán‘?

5.

Má sa – ak odpoveď na druhú otázku znie tak, že sa uplatní právo Únie, a na tretiu alebo štvrtú otázku sa odpovie kladne – článok 32 ods. 1 písm. b) GDPR, resp. článok 57 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že súdny orgán, ktorý povolí inému štátnemu orgánu prístup k údajom o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, je v prípade existencie informácií o porušení bezpečnosti osobných údajov, ktorého sa v minulosti dopustil orgán, ktorému sa má prístup udeliť, povinný získať informácie o opatreniach, ktoré boli prijaté na účely ochrany údajov, a zohľadniť pri svojom rozhodovaní o povolení prístupu primeranosť týchto opatrení?

24.

V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa tieto návrhy zameriavajú na prvú, tretiu a šiestu prejudiciálnu otázku.

A.

O prvej prejudiciálnej otázke

25.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, ktorá povoľuje pokračovanie vo výkone činnosti členov Dozorného orgánu, ktorí majú právomoci v oblasti disciplinárnych konaní proti sudcom a prokurátorom, po uplynutí ich zákonom stanoveného funkčného obdobia. Bulharská a poľská vláda, ako aj Dozorný orgán dospeli v rámci svojich písomných pripomienok k záveru, že Súdny dvor nemá právomoc o prejednávanom návrhu rozhodovať a že tento návrh je neprípustný. Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží samotnému Súdnemu dvoru preskúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd naň obrátil, s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc alebo prípustnosť návrhu, ktorý mu bol predložený. ( 3 )

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ sa tak má uplatniť najmä voči všetkým vnútroštátnym orgánom spôsobilým rozhodovať ako súd v otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie, a teda spadajúcich do oblastí, na ktoré sa vzťahuje toto právo. To je prípad vnútroštátneho súdu, ktorý ako bulharský všeobecný súd môže v tomto postavení rozhodovať o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie, pričom ako „súd“ v zmysle vymedzenom týmto právom patrí do bulharského systému prostriedkov nápravy v „oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie“, v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, takže tento súd musí spĺňať požiadavky účinnej súdnej ochrany. Okrem toho treba pripomenúť, že hoci, ako uvádza poľská vláda, organizácia súdnictva v členských štátoch patrí do právomoci týchto štátov, stále platí, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie a najmä z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. ( 7 )

29.

Konštatujem, že Dozorný orgán tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, údaje o bankových účtoch dotknutých sudcov a prokurátorov, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, sa nepoužívajú v rámci jeho oznamovacích právomocí na účely vzniku disciplinárnej zodpovednosti týchto sudcov a prokurátorov a že nemá ani právomoc uložiť disciplinárnu sankciu, ani právomoc začať konanie rovnakej povahy, pričom túto poslednú pripomienku uviedla aj bulharská vláda a Komisia. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdnemu dvoru prislúcha, aby v rámci rozdelenia právomocí medzi súdy Únie a vnútroštátne súdy zohľadnil skutkový a právny kontext, do ktorého patria prejudiciálne otázky, tak, ako ho vymedzujú návrhy na začatie prejudiciálneho konania. Návrhy na začatie prejudiciálneho konania teda nemožno preskúmať z hľadiska výkladu vnútroštátneho práva uvedeného účastníkom konania vo veci samej alebo vládou členského štátu. ( 9 )

31.

Pokiaľ ide v druhom rade o článok 47 Charty, treba zdôrazniť, že predpokladom priznania práva na účinný prostriedok nápravy v danom posudzovanom prípade je, že osoba, ktorá ho uplatňuje, sa dovoláva práv alebo slobôd zaručených právom Únie alebo že je proti tejto osobe vedené stíhanie, ktoré predstavuje výkon práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty. Je pritom nesporné, že konanie vo veci samej jednak nemá kontradiktórnu povahu v tom zmysle, že osoby, ktorých údaje sú predmetom žiadosti o povolenie prístupu, sa na ňom nezúčastňujú, a teda sa nemôžu dovolávať porušenia akéhokoľvek práva, a jednak nezodpovedá stíhaniu vedenému proti týmto osobám, ktoré predstavuje výkon práva Únie. Za týchto podmienok sa článok 47 Charty ako taký na vec samu neuplatní. Keďže však článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ukladá všetkým členským štátom povinnosť stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany najmä v zmysle článku 47 Charty, toto ustanovenie Charty sa musí náležite zohľadniť na účely výkladu tohto článku. ( 13 )

2. O prípustnosti

33.

Nič to však nemení na skutočnosti, že na to, aby bolo poskytnutie výkladu, o ktorý je Súdny dvor požiadaný v rámci prejudiciálneho konania, nevyhnutné v zmysle článku 267 ZFEÚ, sa vyžaduje, aby vnútroštátny súd mohol vyvodiť dôsledky z tohto výkladu tak, že s ohľadom na tento výklad posúdi zákonnosť podania, ktoré mu bolo predložené, a prípadne rozhodne o jeho nezákonnosti. Hoci v prejednávanej veci z návrhov na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že podľa noriem vnútroštátneho práva by tento súd mohol takto konať, obsah pripomienok bulharskej vlády naznačuje, že by to tak mohlo byť. Uvádza sa v nich totiž, že príslušný súd musí v rámci preskúmania, ktoré je povinný vykonať podľa zákona o úverových inštitúciách, overiť, že žiadosť o sprístupnenie bankového tajomstva skutočne pochádza od orgánu verejnej moci alebo verejnoprávneho subjektu oprávneného na tento účel, a teda vo veci samej, či žiadosť podal hlavný inšpektor alebo inšpektori Dozorného orgánu. Takéto spresnenie povahy právomocí príslušného súdu môže potvrdzovať, že tento súd by mohol zohľadniť prípadnú odpoveď Súdneho dvora na jeho prvú prejudiciálnu otázku a že výklad ustanovení práva Únie, o ktorý sa žiada v tejto otázke, zodpovedá objektívnej potrebe spojenej s rozhodnutím, ktoré by vnútroštátny súd mohol prijať vo veci samej. ( 15 )

3. O veci samej

a) Úvodné pripomienky

35.

37.

Rovnako ako v prípade predĺženia výkonu sudcovských funkcií nad rámec bežného veku odchodu do dôchodku ( 17 ) sa mi zdá, že je na samotných členských štátoch, aby rozhodli, či povolia alebo nepovolia predĺženie funkčného obdobia členov ústavného orgánu zodpovedného za dohľad nad činnosťou súdnej moci, posudzovanie integrity sudcov a prokurátorov a ich prípadných konfliktov záujmov a v prípade potreby predkladanie návrhov NSR na začatie disciplinárnych konaní proti sudcom a prokurátorom. Pri výbere svojho ústavného modelu sú však členské štáty povinné rešpektovať najmä požiadavku nezávislosti súdov, ktorá vyplýva z článku 2 a z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ. Členské štáty sú tak povinné dbať na to, aby nedošlo z hľadiska hodnoty právneho štátu k znižovaniu úrovne ich právnej úpravy v oblasti organizácie súdnictva tým, že sa zdržia prijímania pravidiel, ktoré by zasahovali do nezávislosti sudcov. ( 18 )

38.

V tejto súvislosti zastávam názor, že predĺženie funkčného obdobia členov súdneho dozorného orgánu motivované dôvodom všeobecného záujmu založeným na nevyhnutnej inštitucionálnej kontinuite samo osebe nepostačuje na vyvodenie záveru o existencii porušenia uvedenej zásady nezávislosti, ( 19 ) obzvlášť keď úloha zamestnancov takéhoto orgánu nespočíva v tom, aby rozhodovali v sporoch ako sudcovia, ale v tom, aby viedli vyšetrovanie a navrhovali začatie disciplinárneho konania, a tak nemusia nevyhnutne spĺňať všetky požiadavky nezávislosti a nestrannosti, ktoré sa vzťahujú na sudcov. ( 20 )

39.

Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby sa v konečnom dôsledku vyjadril k tejto otázke po vykonaní posúdenia potrebného na tento účel. Treba totiž pripomenúť, že článok 267 ZFEÚ neumožňuje Súdnemu dvoru uplatniť právne normy Únie na konkrétny prípad, ale iba vyjadriť sa k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie. V súlade s ustálenou judikatúrou však Súdny dvor môže v rámci súdnej spolupráce stanovenej v tomto článku 267 ZFEÚ na základe okolností uvedených v spise poskytnúť vnútroštátnemu súdu prvky výkladu práva Únie, ktoré môžu byť pre tento súd užitočné pri posudzovaní účinkov daného ustanovenia tohto práva. Vnútroštátny súd bude musieť v tejto súvislosti posúdiť riziká spojené s predĺžením funkčného obdobia členov Dozorného orgánu vzhľadom na požiadavku nezávislosti sudcov a prokurátorov s prihliadnutím na právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej, ako takú a v jej vnútroštátnom právnom i skutkovom kontexte. ( 24 )

41.

Pokiaľ ide o právnu úpravu vo veci samej ( 25 ) a v rozsahu, v akom sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na vplyv pokračovania činnosti Dozorného orgánu po uplynutí funkčného obdobia jeho členov na požiadavku nezávislosti sudcov, je potrebné overiť, či sú pravidlá upravujúce organizáciu a fungovanie tohto orgánu koncipované tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nevyvolávali nijaké oprávnené pochybnosti o využívaní výsad a funkcií uvedeného orgánu ako nástroja nátlaku na činnosť súdov alebo nástroja politickej kontroly tejto činnosti. Tieto pravidlá totiž môžu vo všeobecnosti priamo ovplyvniť prax uvedeného orgánu, a teda zabrániť vykonávaniu disciplinárnych konaní, ktorých cieľom alebo účinkom je vyvíjať tlak na tých, ktorí rozhodujú, alebo zabezpečovať politickú kontrolu ich činnosti, alebo naopak vykonávanie takýchto disciplinárnych konaní podporiť. ( 26 )

V tejto súvislosti z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že postup vymenovania inšpektorov v spojení s ich právomocami v oblasti súdnej moci je zdrojom obáv tak Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisie), ako aj Komisie. ( 27 ) Benátska komisia uvádza, že dvojtretinová väčšina je v bulharskom kontexte častokrát dosiahnutá vďaka rozdeleniu „kvót“ v rámci tajných politických rokovaní, čo znamená, že v konečnom dôsledku každý inšpektor môže mať určité politické záväzky voči tej či onej politickej strane. ( 28 ) Pokiaľ ide o Komisiu, tá poukázala na ťažkosti spojené s postupom výberu kandidátov, pričom vo svojej správe o právnom štáte v Bulharsku za rok 2020 zdôraznila, že samotný Dozorný orgán predložil návrh na zmenu zákona o súdnej moci, ktorá by vyžadovala, aby hlavného inšpektora a inšpektorov navrhovali iné orgány, ako napríklad pléna Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko) a Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) alebo pléna sudcov a valné zhromaždenia stavovských organizácií, a nie poslanci parlamentu. ( 29 ) Vo svojej správe za rok 2023 Komisia poukázala na neexistenciu akéhokoľvek pokroku pri prijímaní legislatívnych reforiem zameraných na zlepšenie fungovania Dozorného orgánu a zabránenie riziku politického vplyvu, najmä zapojením súdnych orgánov do výberu jeho členov.

44.

V druhom rade z článku 132a ods. 6 bulharskej Ústavy vyplýva, že poslanie Dozorného orgánu, ktorý koná na základe oznámení, ale aj ex offo , je objektívne veľmi rozsiahle. ( 30 ) V kontexte existencie mnohých bulharských mechanizmov kontroly sudcov Benátska komisia uvádza, že právomoci Dozorného orgánu sú vymedzené všeobecne a nepresne a častokrát sa prekrývajú s právomocami NSR, pričom existuje reálne riziko zasahovania do právomoci NSR a jej presunu na Dozorný orgán. Zdôrazňuje, že Dozorný orgán má okrem svojich vyšetrovacích právomocí aj spôsobilosť filtrovať disciplinárne veci tým, že bez ďalšieho konania odloží „upozornenia“, ktoré sú mu zaslané adresované v súvislosti s údajným protiprávnym konaním sudcu. ( 31 )

d) O riziku zneužitia právomoci

47.

Je potrebné zohľadniť záruky, ktoré môže právna úprava vo veci samej poskytnúť s cieľom predísť vzniku alebo pretrvávaniu zneužitia právomoci členmi Dozorného orgánu. ( 35 ) V tejto súvislosti predchádzajúce konštatovanie týkajúce sa určitej inštitucionálnej autonómie Dozorného orgánu, akokoľvek pozitívne môže byť z hľadiska ochrany pred priamymi či nepriamymi vplyvmi, vedie k nutnosti existencie rámca vymedzujúceho činnosti tohto orgánu so zreteľom na jeho povahu, rozsah jeho poslania a právomocí.

48.

Skutočnosťou však zostáva, že Benátska komisia jednak s poľutovaním konštatovala nedostatočnú podrobnosť právnej úpravy, pokiaľ ide o priebeh kontrol a právomoci Dozorného orgánu, ktorá, ako bolo uvedené, vedie k prekrývaniu právomocí s NSR, a jednak odporučila, aby vyšetrovacie právomoci inšpektorov neboli neobmedzené, ale podliehali dohľadu nezávislého orgánu, napríklad NSR. ( 39 ) Osobitne poukázala na významnú úlohu hlavného inšpektora, ktorý vydáva uznesenie, ktorým sa začína postup kontroly, a poskytuje celkové organizačné a metodické usmernenia pre činnosť Dozorného orgánu, teda na právomoc prijímať všeobecné predpisy, ktorú Benátska komisia odporúča zveriť inému orgánu. Zdôraznila, že hlavný inšpektor je oprávnený nariadiť mimoriadne kontroly, ktoré sú odôvodnené sťažnosťami podanými jednotlivcami proti sudcom a ktoré dopĺňajú kontroly naplánované v ročnom pláne, a stanoviť predmet a lehoty týchto kontrol. Okrem toho hlavný inšpektor môže v osobitných prípadoch „vykonávať kontrolu nad činnosťou inšpektorov“ a zdá sa, čo však musí overiť vnútroštátny súd, že vo vzťahu k inšpektorom predstavuje odvolací orgán s právomocou zmeniť alebo doplniť „správy z kontroly“ v nadväznosti na námietky, ktoré mu predloží kontrolovaný sudca. ( 40 )

50.

V tejto súvislosti pripomínam, že sústredenie významných právomocí v rukách vedúceho predstaviteľa orgánu príslušného viesť vyšetrovanie a zúčastňovať sa na disciplinárnom konaní, keďže mu v praxi poskytuje širokú mieru voľnej úvahy v otázke, či proti sudcom začne disciplinárne konanie, alebo „upozornenie“ bez ďalšieho konania odloží, môže tomuto vedúcemu predstaviteľovi umožniť využívať disciplinárny režim sudcov na ovplyvňovanie ich činnosti. Preto by právna úprava priznávajúca vedúcemu predstaviteľovi tohto orgánu také právomoci, aké právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, zveruje hlavnému inšpektorovi, mohla vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií uvedeného orgánu ako nástroja nátlaku na činnosť súdov alebo nástroja politickej kontroly tejto činnosti. ( 41 )

Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že jediný incident, na ktorý poukázal vnútroštátny súd v súvislosti s činnosťou Dozorného orgánu, sa týka nezákonného zverejnenia osobných údajov viacerých sudcov a prokurátorov na internetových stránkach Dozorného orgánu v roku 2019, v dôsledku čoho bola tomuto orgánu uložená pokuta. Odhliadnuc od toho, že k tejto udalosti došlo pred predĺžením predmetného funkčného obdobia, nemožno ju analyzovať ako príklad priameho alebo nepriameho vonkajšieho vplyvu výkonnej alebo zákonodarnej moci alebo ako vznik alebo pretrvávanie zneužitia právomoci zo strany členov Dozorného orgánu, ktorého cieľom alebo účinkom je vyvíjať tlak na tých, ktorí rozhodujú, alebo zabezpečovať politickú kontrolu ich činnosti. Podľa vyjadrenia vnútroštátneho súdu bolo totiž inkriminované zverejnenie výsledkom individuálneho pochybenia zamestnanca Dozorného orgánu, ktorý nebol hlavným inšpektorom ani inšpektorom a ktorý predtým nevykonal anonymizáciu údajov, a preto bol prepustený.

f) O dobe predĺženia funkčného obdobia

54.

Medzi relevantné okolnosti vnútroštátneho právneho a skutkového kontextu, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť, patrí doba predĺženia funkčného obdobia, ktorá v čase podania na tento súd predstavovala viac než tri roky. V tejto súvislosti bulharská vláda a Dozorný orgán v odpovedi na tvrdenie vnútroštátneho súdu, že Dozorný orgán pokračuje vo výkone funkcie „bez jasne stanoveného konečného dátumu“, pripomenuli, že Konstitucionen săd (Ústavný súd) vo svojom rozhodnutí z roku 2022 jasne uviedol, že doba výkonu jeho funkcie závisí od vzniku konkrétnej budúcej udalosti, a to „až do zvolenia hlavného inšpektora alebo inšpektorov Národným zhromaždením“.

57.

Okrem neistoty týkajúcej sa vývoja individuálnej situácie členov Dozorného orgánu a priori neobmedzené predĺženie funkčného obdobia dotknutých osôb bez toho, aby boli vymedzené vhodné opatrenia na nápravu zablokovania postupu obmeny tohto orgánu v blízkej budúcnosti, vedie k tomu, že ústavný mechanizmus upravujúci tento orgán je zbavený akéhokoľvek zmyslu a vzhľadom na zloženie a fungovanie Dozorného orgánu vyvoláva oprávnené pochybnosti vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími činiteľmi a predovšetkým priamymi alebo nepriamymi vplyvmi zákonodarnej a výkonnej moci, ale aj o pokiaľ ide o jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom, a môže tak viesť k chýbajúcemu dojmu nezávislosti alebo nestrannosti tohto orgánu, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti vzbudzovať u uvedených osôb podliehajúcich súdnej právomoci ( 48 ). V takejto situácii nemožno predpokladať, že Dozorný orgán môže za každých okolností konať mimo akéhokoľvek podozrenia zo zaujatosti. ( 49 )

58.

Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na prvú prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá povoľuje členom orgánu voleným Parlamentom na vopred stanovené funkčné obdobie, ktoré nie je možné bezprostredne obnoviť, a oprávneným kontrolovať činnosť a integritu sudcov a prokurátorov, ako aj navrhnúť začatie disciplinárneho konania proti sudcom a prokurátorom, de facto pokračovať po skončení svojho funkčného obdobia vo výkone svojej funkcie po dobu neurčitú bez toho, aby boli vymedzené vhodné opatrenia na nápravu zablokovania postupu obmeny členov tohto orgánu v blízkej budúcnosti, ak táto právna úprava nie je koncipovaná tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nevyvolávala nijaké oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií tohto orgánu ako nástroja nátlaku na činnosť týchto sudcov a prokurátorov alebo nástroja politickej kontroly tejto činnosti.

B.

O tretej prejudiciálnej otázke

60.

Treťou prejudiciálnou otázkou je Súdny dvor vyzvaný, aby určil, či súd, ktorý povolí štátnemu orgánu prístup k osobným údajom o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, určuje prostriedky alebo účely spracúvania, a preto ho možno považovať za „prevádzkovateľa“ v zmysle článku 4 bodu 7 GDPR.

61.

Vzhľadom na to je potrebné určiť, či súd, ktorý povoľuje takéto poskytnutie, možno považovať za „prevádzkovateľa“ v zmysle článku 4 bodu 7 GDPR.

65.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľ sledovaný GDPR, ktorý vyplýva z jeho článku 1, ako aj z jeho odôvodnení 1 a 10, spočíva najmä v zabezpečení vysokej úrovne ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracúvaním osobných údajov zakotveného v článku 8 ods. 1 Charty a v článku 16 ods. 1 ZFEÚ. Na tento účel normotvorca Únie prijal širokú definíciu ( 52 ) pojmu „prevádzkovateľ“, ktorej cieľom je zaručiť účinnú a úplnú ochranu dotknutých osôb. ( 53 )

66.

Pojem „prevádzkovateľ“ je neoddeliteľne spojený s kontrolou, ktorú má osoba alebo subjekt nad spracúvaním osobných údajov. ( 54 ) Presnejšie článok 4 bod 7 GDPR vymedzuje pojem „prevádzkovateľ“ ako fyzickú alebo právnickú osobu, orgán verejnej moci, agentúru alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov. ( 55 ) V tomto ustanovení sa tiež uvádza, že v prípade, že sa účely a prostriedky tohto spracúvania stanovujú v práve členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť v tomto práve.

67.

70.

Na účely plnenia svojho poslania môže Dozorný orgán získať od bankovej inštitúcie informácie o účtoch a vkladoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov. Konanie prebiehajúce pred vnútroštátnym súdom spadá do tohto rámca. Ak totiž dotknuté osoby nesúhlasili s takýmto poskytnutím informácií, Dozorný orgán môže na základe článku 175e ods. 6 zákona o súdnej moci a článku 62 ods. 6 zákona o úverových inštitúciách požiadať rajonen săd (okresný súd), aby banke nariadil poskytnúť údaje, ktoré sú predmetom bankového tajomstva.

71.

Podľa článku 62 ods. 7 zákona o úverových inštitúciách súd rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia tejto žiadosti, pričom uvedie obdobie, na ktoré sa informácie podliehajúce bankovému tajomstvu vzťahujú. Z informácií, ktoré poskytol vnútroštátny súd, ( 59 ) ako aj z pripomienok predložených bulharskou vládou ( 60 ) vyplýva, že rajonen săd (okresný súd) sa obmedzuje na preskúmanie jednak toho, či žiadosť pochádza od orgánu verejnej moci alebo verejnoprávneho subjektu podľa článku 62 ods. 6 zákona o úverových inštitúciách, a jednak toho, či osoby, ktorých účty sú predmetom žiadosti o sprístupnenie bankového tajomstva, podliehajú povinnosti podať vyhlásenie v zmysle zákona o súdnej moci.

72.

Z tohto vysvetlenia vyplýva, že v rámci konania zavedeného bulharským právom rajonen săd (okresný súd) vykonáva, ako zdôrazňuje vnútroštátny súd, len formálne preskúmanie žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, ktoré mu predkladá Dozorný orgán.

76.

Zároveň z tohto určenia účelov a prostriedkov spracúvania vyplýva, že vzhľadom na úlohu, poslanie a právomoci, ktoré mu zverilo vnútroštátne právo, bulharský zákonodarca neurčil, že súd, ktorý povolí poskytnutie týchto informácií Dozornému orgánu, má vykonávať takúto zodpovednosť. Okrem toho sa mi zdá, že samotná okolnosť, že poskytnutie uvedených informácií podlieha povoleniu, ktoré udeľuje súd, nemôže stačiť na to, aby sa tomuto súdu priznalo postavenie „prevádzkovateľa“ spracúvania týchto údajov. Z uvedených skutočností totiž vyplýva, že účelom tohto povolenia je len umožniť Dozornému orgánu spracúvať osobné údaje, ktoré mu poskytne banka, v súlade s účelmi a prostriedkami stanovenými bulharským právom.

77.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa mi zdá, že súd, ktorý povolí štátnemu orgánu prístup k informáciám o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov len za takých podmienok, že predtým overí, že túto žiadosť podal takýto orgán a že sa týka osôb podliehajúcich povinnosti podať majetkové priznanie, nemožno vzhľadom na úlohu, poslanie a právomoci, ktoré mu zveruje vnútroštátne právo, považovať za prevádzkovateľa spracúvania týchto osobných údajov v zmysle článku 4 bodu 7 GDPR.

C.

O šiestej prejudiciálnej otázke

81.

Podľa môjho názoru z účelu ustanovení článku 79 ods. 1 GDPR vyplýva, že odpoveď na túto otázku môže byť len záporná.

82.

V tejto súvislosti sa mi zdá, že problematiku bezpečnosti informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, na ktorú poukazuje vnútroštátny súd, je potrebné posudzovať z hľadiska povinností prevádzkovateľa, ktorých základné črty treba pripomenúť.

83.

V prvom rade prevádzkovateľ je povinný zabrániť akémukoľvek porušeniu bezpečnosti osobných údajov. Konkrétne je na základe článku 5 ods. 2 GDPR zodpovedný za súlad so zásadami spracúvania týchto údajov uvedenými v odseku 1 a musí vedieť tento súlad preukázať. Tento prevádzkovateľ musí najmä v súlade so zásadou integrity a dôvernosti osobných údajov, ktorá je uvedená v článku 5 ods. 1 písm. f) tohto nariadenia, zabezpečiť, aby sa takéto údaje spracúvali spôsobom, ktorý zaručuje primeranú bezpečnosť týchto údajov prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení. Podľa článku 32 ods. 1 uvedeného nariadenia tieto opatrenia musia zaistiť úroveň bezpečnosti primeranú riziku spracúvania.

87.

Napokon článok 79 ods. 1 GDPR nazvaný „Právo na účinný súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi“ zaručuje každej dotknutej osobe právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s uvedeným nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených v tomto nariadení. Podľa judikatúry Súdneho dvora tento článok nezbavuje dotknutú osobu povinnosti, ktorá jej vyplýva z článku 82 ods. 1 tohto nariadenia, preukázať, že skutočne utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu. ( 63 )

88.

Podľa môjho názoru zo znenia týchto dvoch posledných článkov jednoznačne vyplýva, že účelom prostriedku nápravy voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi je náhrada ujmy spôsobenej v dôsledku predchádzajúceho porušenia práv, ktoré priznáva GDPR. Naproti tomu zo znenia uvedených článkov nijako nevyplýva, že by súd mal povinnosť preventívne overiť, že prevádzkovateľ spracúvania osobných údajov prijal opatrenia vhodné na zabránenie akémukoľvek ďalšiemu porušeniu týchto práv.

89.

V tejto súvislosti je potrebné určiť, aký vplyv majú ustanovenia článku 47 Charty na výklad článku 79 ods. 1 GDPR.

93.

Je pravda, že na základe rozhodnutia bulharského zákonodarcu súd vykonáva v rámci konania, ktoré nemá kontradiktórnu povahu, len čisto formálne preskúmanie žiadostí o poskytnutie informácií o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov, ktoré mu predkladá Dozorný úrad. Napriek tomu a napriek jeho obmedzeným právomociam však z článku 79 ods. 1 GDPR nijako nevyplýva, že by tento súd mal mať pred rozhodnutím o týchto žiadostiach právomoc preskúmať ex offo dostatočnosť opatrení prijatých na zabránenie akémukoľvek ďalšiemu porušeniu bezpečnosti týchto osobných údajov.

94.

Zastávam totiž názor, že z dôvodov, ktoré som uviedol, vnútroštátne právo určilo Dozorný orgán ako prevádzkovateľa spracúvania informácií, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, ktorých poskytnutie nariaďuje súdny orgán. Z toho vyplýva, že Dozorný orgán je v tomto postavení povinný prijať všetky opatrenia stanovené v GDPR vhodné na zaistenie bezpečnosti informácií, ktoré získal.

95.

Z tohto hľadiska na dosiahnutie súladu so systémom zavedeným v GDPR stačí, aby v súlade s článkom 79 ods. 1 tohto nariadenia osoby, ktorých sa toto poskytnutie údajov týka, mohli v prípade porušenia práv, ktoré im uvedené nariadenie priznáva, uplatniť voči Dozornému orgánu súdny prostriedok nápravy v súlade s procesnými pravidlami zaručujúcimi dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu zakotveného v článku 47 Charty. ( 66 )

Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá povoľuje členom orgánu voleným Parlamentom na vopred stanovené funkčné obdobie, ktoré nie je možné bezprostredne obnoviť, a oprávneným kontrolovať činnosť a integritu sudcov a prokurátorov, ako aj navrhnúť začatie disciplinárneho konania proti sudcom a prokurátorom, de facto pokračovať po skončení ich funkčného obdobia vo výkone svojich funkcií po dobu neurčitú bez toho, aby boli vymedzené vhodné opatrenia na nápravu zablokovania postupu obmeny členov tohto orgánu v blízkej budúcnosti, ak táto právna úprava nie je koncipovaná tak, aby u osôb podliehajúcich súdnej právomoci nevyvolávala nijaké oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o využívanie výsad a funkcií tohto orgánu ako nástroja nátlaku na činnosť týchto sudcov a prokurátorov alebo nástroja politickej kontroly tejto činnosti.

2.

Článok 4 bod 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),

sa má vykladať v tom zmysle, že:

súd, ktorý povolí štátnemu orgánu prístup k informáciám o stavoch na bankových účtoch sudcov a prokurátorov a ich rodinných príslušníkov len za takých podmienok, že predtým overí, že túto žiadosť podal takýto orgán a že sa týka osôb podliehajúcich povinnosti podať majetkové priznanie, nemožno vzhľadom na úlohu, poslanie a právomoci, ktoré mu zveruje vnútroštátne právo, považovať za prevádzkovateľa spracúvania týchto osobných údajov.

( 3 ) Rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie) ( C‑508/19 , EU:C:2022:201 , bod 59 ).

( 4 ) Rozsudok z 24. februára 2022, Viva Telecom Bulgaria ( C‑257/20 , EU:C:2022:125 , bod 123 ).

( 5 ) Uznesenie z 18. apríla 2023, Vantage Logistics ( C‑200/22 , EU:C:2023:337 , bod 27 ).

( 6 ) Rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny ( C‑558/18 a C‑563/18 , EU:C:2020:234 , body 32 a 33 ).

( 10 ) Pozri body 20 a 48 návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑332/23.

( 11 ) V správe Komisie o právnom štáte v Bulharsku z 5. júla 2023 sa uvádza, že z 12 kontrol integrity vykonaných Dozorným orgánom v roku 2022 sa 3 skončili „disciplinárnym konaním“.

( 12 ) V každom prípade a podľa vyjadrení uvedených samotným Dozorným orgánom preverovanie majetkových priznaní sudcov je súčasťou politiky boja proti korupcii, pričom účelom zhromažďovania bankových údajov je výkon kontroly súladu medzi majetkom deklarovaným sudcami a prokurátormi a skutočnosťami zapísanými, deklarovanými a potvrdenými vo verejných registroch. Podľa článku 3 Zakon za protivodejstvije na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imušestvo (zákon o boji proti korupcii a konfiškácii nezákonne nadobudnutého majetku) (Zb. č. 7 z 19. januára 2018, zmenený naposledy v Zb. č. 104 z 30. decembra 2022) sa tento boj uskutočňuje najmä prostredníctvom majetkových priznaní a vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov, ich kontroly, konštatovania konfliktu záujmov a ukladania „sankcií“, ako aj zverejňovania mien osôb, ktoré nepodali priznanie alebo ktorých priznania boli posúdené ako vykazujúce nesúlad, ako aj mená osôb, v prípade ktorých bol zistený konflikt záujmov. Aj za predpokladu, že by prípadne zistené nedostatky týkajúce sa vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov nemohli vo vzťahu k dotknutým sudcom a prokurátorom predstavovať disciplinárne pochybenia, ako to tvrdí Dozorný orgán, uplatňovanie takýchto pravidiel môže mať vážne dôsledky tak na služobný postup sudcov, ako aj na ich životné podmienky, čo odôvodňuje uplatnenie mutatis mutandis článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, z ktorého vyplýva požiadavka nezávislosti sudcov [pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) ( C‑204/21 , EU:C:2023:442 , body 95 až 97 )].

( 19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2021, Asociažia „Forumul Judecătorilor din România“ a i. ( C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 203 ). Treba zdôrazniť, že spory vo veci samej sa odlišujú od veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok a ktorá sa týkala jednoduchého individuálneho zastupovania vo funkcii výslovne stanoveného uplatniteľnou právnou úpravou vrátane jeho časového obmedzenia, pričom vnútroštátny súd neuviedol ani sa nepýtal na vplyv dĺžky predĺženia predmetného funkčného obdobia z hľadiska požiadavky nezávislosti a nestrannosti sudcov a prokurátorov.

( 20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară ( C‑817/21 , EU:C:2023:391 , bod 55 ).

( 21 ) Ako príklad pripomínam, že podľa článku 5 Štatútu Súdneho dvora „s výnimkou prípadov, keď sa uplatní článok 6, zostáva sudca vo funkcii až dovtedy, keď funkciu prevezme jeho nástupca“.

( 22 ) Článok 132a bulharskej Ústavy.

( 23 ) Pozri analogicky rozsudky z 24. júna 2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu) ( C‑619/18 , EU:C:2019:531 , bod 78 ), ako aj z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară ( C‑817/21 , EU:C:2023:391 , bod 57 ).

( 24 ) Pozri analogicky rozsudok z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară ( C‑817/21 , EU:C:2023:391 , body 58 a 59 ).

( 31 ) Stanovisko Benátskej komisie [CDL‑AD (2017) 018, body 54, 61 až 66]. V tomto stanovisku sa uvádza, že posúdenia vykonávané NSR a kontroly vykonávané Dozorným orgánom sa týkajú prakticky tých istých skutočností a nie sú súčasťou jediného postupu pozostávajúceho z viacerých etáp. Medzi kontrolami, posúdeniami a disciplinárnymi konaniami dochádza k prekrývaniu, čo je situácia, ktorá odôvodňuje legislatívnu revíziu, aby právomoci Dozorného orgánu nezasahovali do ústavného mandátu NSR.

( 32 ) Článok 54 zákona o súdnej moci.

( 33 ) Článok 132a ods. 10 bulharskej Ústavy.

( 37 ) Článok 175c zákona o súdnej moci.

( 38 ) Článok 175e ods. 6 a článok 175f ods. 1 zákona o súdnej moci. Takto získané informácie sa podľa informácií poskytnutých Dozorným orgánom, ktorého členovia navyše podliehajú povinnosti mlčanlivosti podľa článku 20 zákona o ochrane osobných údajov, nezverejňujú.

( 39 ) Stanovisko Benátskej komisie [CDL‑AD (2017) 018, body 61 až 72].

( 40 ) Stanovisko Benátskej komisie [CDL‑AD (2017) 018, body 69, 70 a 73].

( 41 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2023, Inspecžia Judiciară ( C‑817/21 , EU:C:2023:391 , body 56 a 57 ).

( 42 ) Článok 62 ods. 7 zákona o úverových inštitúciách.

( 49 ) Pozri analogicky rozsudok z 8. apríla 2014, Komisia/Maďarsko ( C‑288/12 , EU:C:2014:237 , bod 55 ).

( 50 ) Treba spresniť, že pojem „prevádzkovateľ“ predpokladá existenciu „spracúvania“ osobných údajov. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2024, État belge (Údaje spracúvané úradným vestníkom) ( C‑231/22 , EU:C:2024:7 , bod 26 ).

( 51 ) Rozsudok z 29. júla 2019, Fashion ID ( C‑40/17 , EU:C:2019:629 , bod 72 ). Pre úplnosť zdôrazňujem, že tento rozsudok sa týka výkladu pojmu „spracovanie“, ako bol definovaný v článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/[ES] z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov ( Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31 ; Mim. vyd. 13/015, s. 355). Hoci táto smernica už nie je účinná a nahradilo ju GDPR, výklad poskytnutý Súdnym dvorom si zachováva relevantnosť aj v rámci uplatňovania tohto nariadenia. Definícia tohto pojmu totiž zostáva v oboch nástrojoch rovnaká s výnimkou drobných formálnych zmien.

( 52 ) Rozsudok z 24. februára 2022, Valsts ieņēmumu dienests (Spracovanie osobných údajov na daňové účely) ( C‑175/20 , EU:C:2022:124 , bod 35 ).

( 53 ) Rozsudok zo 7. marca 2024, IAB Europe ( C‑604/22 , EU:C:2024:214 , body 53 až 55 , ako aj citovaná judikatúra).

( 54 ) Pozri v tejto súvislosti usmernenia 07/2020 k pojmom prevádzkovateľ a sprostredkovateľ podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, prijaté 7. júla 2021, ktoré sú k dispozícii na tejto internetovej adrese: https://edpb.europa.eu/system/files/2023‑10/edpb_guidelines_202007_controllerprocessor_final_sk.pdf, bod 20, podľa ktorých „[pojem prevádzkovateľ] sa týka vplyvu prevádzkovateľa na spracúvanie na základe uplatňovania rozhodovacej právomoci . Prevádzkovateľ je subjekt, ktorý rozhoduje o určitých kľúčových prvkoch spracúvania“.

( 60 ) Pozri bod 26 týchto pripomienok.

( 61 ) Treba tiež spresniť, že podľa článku 62 ods. 7 zákona o úverových inštitúciách proti rozhodnutiu rajonen săd (okresný súd) nie je prípustný opravný prostriedok.

( 62 ) Rozsudok z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság ( C‑132/21 , EU:C:2023:2 , bod 34 ).

( 63 ) Rozsudok z 11. apríla 2024, juris ( C‑741/21 , EU:C:2024:288 , bod 39 ). Naproti tomu v rámci žaloby o náhradu škody založenej na článku 82 GDPR dotknutý prevádzkovateľ nesie dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie primeranosti bezpečnostných opatrení, ktoré prijal na základe článku 32 tohto nariadenia. Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2023, Nacionalna agencija za prichodite ( C‑340/21 , EU:C:2023:986 ).

( 64 ) V tomto odôvodnení sa uvádza, že „ každá dotknutá osoba by mala mať právo podať sťažnosť na jednom dozornom orgáne, a to predovšetkým v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, a mať v súlade s článkom 47 Charty právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že boli porušené jej práva podľa tohto nariadenia , alebo ak dozorný orgán nereaguje na sťažnosť, čiastočne alebo v plnom rozsahu ju odmietne, nevyhovie jej alebo nekoná v prípade, keď je takéto konanie nevyhnutné na ochranu práv dotknutej osoby“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 65 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság ( C‑132/21 , EU:C:2023:2 , body 51 a 52 , ako aj citovaná judikatúra).