C-365/23

proti

C,

D,

E

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Článok 1 – Pôsobnosť – Článok 2 písm. b) – Pojem ‚spotrebiteľ‘ – Článok 3 ods. 1 – Článok 4 ods. 2 – Článok 5 – Článok 6 ods. 1 – Článok 8a – Štandardná zmluva – Zmluva uzatvorená medzi predajcom alebo dodávateľom, poskytujúcim služby na podporu rozvoja a kariéry, a maloletým ‚talentovaným‘ športovcom, zastúpeným jeho rodičmi – Podmienka stanovujúca povinnosť zaplatiť tomuto predajcovi alebo obchodníkovi úhradu vo výške 10 % z príjmu, ktorý tento športovec dosiahne počas nasledujúcich 15 rokov – Charta základných práv Európskej únie – Článok 17 – Právo vlastniť majetok – Článok 24 – Práva dieťaťa“

V rámci prejednávanej veci Súdny dvor preskúma uplatniteľnosť práva Únie v oblasti ochrany spotrebiteľov, najmä smernice 93/13, na zmluvu, akou je sporná zmluva v osobitnom kontexte pôvodne maloletého spotrebiteľa, zastúpeného jeho rodičmi, ktorý dosiahol v priebehu trvania zmluvy plnoletosť a stal sa profesionálnym hráčom. Nadchádzajúci rozsudok, v ktorom sa určí rozsah pôsobnosti tejto smernice, bude mať zjavne vplyv na obsah tohto typu zmlúv, a to ďaleko nad rámec oblasti športu.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica 93/13

4.

5.

Článok 1 ods. 1 tejto smernice znie:

„Účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa [týkajú – neoficiálny preklad ] nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.“

6.

Podľa článku 2 písm. b) uvedenej smernice je pojem „spotrebiteľ“ definovaný ako „ak[á]koľvek fyzick[á] osob[a], ktorá… koná s cieľo[m] nevzťahujúcim sa k je[j] obchodom, podnikaniu alebo povolaniu“. Podľa článku 2 písm. c) tej istej smernice znamená pojem „predajca alebo dodávateľ“„akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá… koná s cieľom vzťahujúcim sa k je[j] obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva“.

7.

8.

Článok 4 tejto smernice stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť [nekalá povaha – neoficiálny preklad ] zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená [ktoré sú predmetom zmluvy, – neoficiálny preklad ] a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy[, ako aj – neoficiálny preklad ] na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu [inej zmluvy – neoficiálny preklad ], od ktorej závisí.

2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné [sú formulované jasne a zrozumiteľne – neoficiálny preklad ].“

9.

Článok 5 uvedenej smernice najmä stanovuje, že „v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne“.

Podľa článku 8a ods. 1 tejto smernice:

„Keď členský štát prijme ustanovenia v súlade s článkom 8, informuje Komisiu o tejto skutočnosti, ako aj o akejkoľvek neskoršej zmene, predovšetkým ak uvedené ustanovenia:

–

rozširujú hodnotenie neprijateľnosti na jednotlivo [individuálne – neoficiálny preklad ] dohodnuté zmluvné podmienky alebo na primeranosť ceny či odmeny, alebo

–

obsahujú zoznamy zmluvných podmienok, ktoré sa považujú za neprijateľné.“

1. Občiansky zákonník

14.

V § 186 Latvijas Republikas Civillikums (Občiansky zákonník Lotyšskej republiky, ďalej len „Občiansky zákonník“) z 20. februára 1937 ( 4 ) sa stanovuje, že „rodičia spoločne zastupujú dieťa v jeho osobných a majetkových vzťahoch (spoločné zastupovanie)“.

15.

Podľa § 223 Občianskeho zákonníka „otec a matka sú na základe ich práva starostlivosti o dieťa práva prirodzenými poručníkmi svojho maloletého dieťaťa“.

16.

V §1 bode 3 a 4 Patērētāju tiesību aizsardzības likums (zákon o ochrane práv spotrebiteľov) z 1. apríla 1999 ( 5 ) s názvom „Pojmy používané zákonom“, v znení účinnom k dátumu uzavretia spornej zmluvy boli definované tieto pojmy:

„spotrebiteľ – akákoľvek fyzická osoba, ktorá prejaví vôľu nadobudnúť, nadobudne alebo môže nadobudnúť alebo používať tovar alebo služby na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej alebo profesijnej činnosti;

poskytovateľ služieb – akákoľvek osoba, ktorá pri výkone svojej obchodnej alebo profesijnej činnosti poskytuje službu spotrebiteľovi;…“

19.

V znení účinnom k dátumu uzavretia spornej zmluvy § 6 tohto zákona s názvom „Nekalé zmluvné podmienky“ stanovoval:

„…

V § 6 tohto zákona, ktorým sa do lotyšského práva prebral článok 4 ods. 2 smernice 93/13 v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. júla 2014, v odseku 2 bode 2 2 stanovoval:

„Ustanovenia tohto článku sa neuplatňujú na zmluvné podmienky, ktoré definujú predmet zmluvy alebo ktoré sa týkajú primeranosti ceny a úhrady na jednej strane a tovaru alebo služby na druhej strane, pokiaľ sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne. …“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom

21.

Cieľom A, spoločnosti s ručením obmedzeným založenej podľa lotyšského práva, je zabezpečiť rozvoj športovcov v Lotyšsku. Na tento účel ponúka športovcom balík služieb na rozvoj ich profesionálnych zručností a kariéry prostredníctvom uzavretia zmlúv, ktoré za určitých podmienok stanovovali povinnosť platby v budúcnosti.

22.

Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že vyššie uvedená podmienka bola vopred stanovená spoločnosťou A a nebola individuálne dohodnutá v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13. Ide teda o štandardnú zmluvu, ktorú v rovnakom znení podpísali aj iní mladí športovci.

26.

Podľa vnútroštátneho súdu v rokoch 2009 a 2010 A poskytla C služby na podporu športového rozvoja a kariéry, ako sú stanovené v spornej zmluve, najmä individuálne a tímové tréningy pod dohľadom odborníkov, čo si vyžadovalo finančné príspevky od tejto spoločnosti. Hoci časť ponúkaných služieb C nevyužil, podľa spoločnosti A porušili C a jeho rodičia túto zmluvu tým, že nezaplatili spoločnosti A odmenu stanovenú za prijaté služby.

27.

Vzhľadom na skutočnosť, že príjem C, ktorý sa medzičasom stal profesionálnym basketbalistom, zo zmlúv podpísaných so športovými klubmi dosiahol celkovú sumu 16637779,90 eura počas dotknutého obdobia, bol C povinný zaplatiť spoločnosti A 10 % tejto sumy, teda sumu 1663777,99 eura.

28.

Podľa tohto súdu Súdny dvor už podal výklad pojmu „spotrebiteľ“, avšak doteraz v rámci svojej judikatúry neskúmal, či sú ustanovenia týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľov uplatniteľné na oblasť športu.

32.

V tejto súvislosti sa domnieva, že to tak je. V prípade neexistencie osobitnej právnej úpravy vylučujúcej z pôsobnosti smernice 93/13 totiž zmluvy uzatvorené v odvetví športu podľa ustanovení tejto smernice možno kvalifikovať ako „zmluv[y] uzatvoren[é] medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

33.

Okrem toho podľa uvedeného súdu nemožno prikladať význam okolnosti, že činnosť mladého športovca následne nadobudla prevažne profesionálny charakter, keďže táto okolnosť sama osebe nemôže brániť príjemcovi služieb odvolávať sa na postavenie „spotrebiteľa“ v zmysle smernice 93/13. ( 7 )

34.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, bráni smernica 93/13 vnútroštátnej judikatúre, ktorá vykladá právnu úpravu preberajúcu uvedenú smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku v tom zmysle, že ustanovenia o ochrane práv spotrebiteľov obsiahnuté v tejto smernici sa vzťahujú aj na tieto zmluvy?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku, môže vnútroštátny súd podrobiť posúdeniu nekalej povahy podľa článku 3 smernice 93/13 zmluvnú podmienku, ktorá stanovuje, že za poskytovanie služieb na podporu rozvoja a kariéry v konkrétnom športe uvedených v zmluve sa mladý športovec zaväzuje zaplatiť úhradu vo výške 10 % z príjmu, ktorý dosiahne počas nasledujúcich 15 rokov, a nepovažovať túto podmienku za jednu z podmienok, ktoré nepodliehajú posúdeniu nekalej povahy v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13?

4.

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, má sa zmluvná podmienka, ktorá stanovuje, že za poskytovanie služieb na podporu rozvoja a kariéry športovca uvedených v zmluve sa mladý športovec zaväzuje zaplatiť úhradu vo výške 10 % z príjmu, ktorý dosiahne počas nasledujúcich 15 rokov, považovať za vypracovanú jasne a zrozumiteľne v zmysle článku 5 smernice 93/13, vzhľadom na to, že v čase uzavretia zmluvy mladý športovec nemal jasné informácie o hodnote poskytnutej služby a o sume vyplácanej ako protihodnota za túto službu, ktoré by mu umožnili posúdiť z toho pre neho vyplývajúce finančné dôsledky?

5.

V prípade kladnej odpovede na siedmu otázku, majú sa v prípade zmluvy uzavretej so spotrebiteľom v čase, keď ešte článok 8a smernice 93/13 nenadobudol účinnosť, zohľadniť informácie, ktoré členský štát poskytol Európskej komisii podľa článku 8a tejto smernice, pokiaľ ide o ustanovenia prijaté členským štátom v súlade s článkom 8 tejto smernice, a ak áno, je právomoc vnútroštátnych súdov obmedzená na informácie poskytnuté týmto členským štátom podľa článku 8a smernice 93/13, ak členský štát uviedol, že jeho právne predpisy neprekračujú minimálne normy stanovené v tejto smernici?

9.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú otázku, aký význam má z hľadiska článku 17 ods. 1 Charty v spojení s jej článkom 24 pre uplatňovanie právnej úpravy preberajúcej ustanovenia smernice 93/13 do vnútroštátneho právneho poriadku skutočnosť, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o poskytovaní služieb na dobu pätnásť rokov bol mladý športovec maloletý, a preto túto zmluvu uzavreli jeho rodičia v jeho mene, pričom sa tomuto maloletému stanovila povinnosť zaplatiť úhradu vo výške 10 % zo všetkých príjmov, ktoré dosiahne počas nasledujúcich 15 rokov?

10.

V prípade zápornej odpovede na prvú alebo druhú otázku, vzhľadom na to, že športové aktivity patria do pôsobnosti práva Únie, porušuje zmluva o poskytovaní služieb uzavretá na dobu pätnásť rokov s maloletým športovcom – ktorú v jeho mene uzavreli jeho rodičia –, ktorá ukladá maloletému povinnosť zaplatiť úhradu vo výške 10 % zo všetkých príjmov dosiahnutých počas nasledujúcich 15 rokov, základné práva zakotvené v článku 17 ods. 1 Charty v spojení s jej článkom 24 ods. 2 tejto Charty?“

Spoločnosť A vo svojich písomných pripomienkach vzniesla námietku neprípustnosti tretej, štvrtej, piatej, siedmej, deviatej a desiatej prejudiciálnej otázky z dôvodu, po prvé, že vnútroštátny súd svojou treťou až piatou otázkou v podstate žiada Súdny dvor o uplatnenie, a nie o výklad práva Únie, najmä tým, že posúdi na jednej strane, či sa majú podmienky stanovujúce úhradu kvalifikovať tak, že sa na ne nevzťahuje článok 4 ods. 2 smernice 93/13, ale jej článok 3 (tretia otázka), a na druhej strane, či sú v súlade s požiadavkami článku 5 a článku 3 ods. 1 tejto smernice (štvrtá a piata otázka), po druhé, že siedma otázka je hypotetická, a napokon po tretie, že deviata a desiata otázka sú príliš abstraktné a predstavujú žiadosť o poskytnutie poradného stanoviska.

38.

V prejednávanej veci však treba konštatovať, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu dostatočne podrobne opisuje právny a skutkový rámec, do ktorého patrí konanie vo veci samej, a informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom umožňujú určiť rozsah položených otázok a dospieť k záveru, že tieto otázky nemajú žiadnu súvislosť s predmetom tohto sporu, ani nemajú hypotetickú povahu. Konkrétne pokiaľ ide na jednej strane o tretiu až piatu, ako aj o deviatu a desiatu prejudiciálnu otázku, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že vnútroštátny súd sa pýta na význam a rozsah viacerých ustanovení smernice 93/13 s cieľom určiť, či môže pristúpiť k preskúmaniu nekalej povahy spornej podmienky podľa tejto smernice. Tento súd teda nenavrhuje, aby Súdny dvor uplatnil tieto ustanovenia na skutkové okolnosti prejednávanej veci alebo aby ich nahradil vlastným posúdením, čo by aj tak nemohol urobiť. ( 10 ) Na druhej strane, pokiaľ ide o hypotetickú povahu siedmej prejudiciálnej otázky, ktorá podľa spoločnosti A vyplýva z toho, že v lotyšskom práve neexistuje možnosť rozhodnúť o neprimeranej návratnosti investície, stačí pripomenúť, že v rámci postupu upraveného v článku 267 ZFEÚ sú úlohy Súdneho dvora a vnútroštátneho súdu jasne oddelené a výklad vnútroštátnych právnych predpisov prináleží výhradne vnútroštátnemu súdu. ( 11 )

40.

Za týchto podmienok sa domnievam, že všetky prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom sú prípustné.

B.

O veci samej

41.

zaobchádzanie so zmluvnými podmienkami týkajúcimi sa „hlavného predmetu zmluvy“ alebo „ceny a úhrady“ v zmysle článku 4 ods. 2 uvedenej smernice (tretia otázka),

–

požiadavky „zrozumiteľnosti“ v zmysle článku 4 ods. 2 a článku 5 tej istej smernice (štvrtá otázka),

–

posúdenie „značnej nerovnováhy“ v rámci skúmania nekalej povahy podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 (piata otázka),

–

43.

V tejto súvislosti sa C a jeho rodičia, lotyšská vláda, ako aj Komisia domnievajú, že takáto zmluva patrí do pôsobnosti tejto smernice, zatiaľ čo spoločnosť A navrhuje odpovedať záporne, pričom v podstate tvrdí, že budúca povaha profesionálnej činnosti nijako nemení profesionálnu povahu zmluvy.

44.

Na úvod treba najskôr pripomenúť, že účelom smernice 93/13 je v súlade s jej článkom 1 ods. 1 aproximovať právne predpisy členských štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o horizontálny právny predpis, ktorého cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov ( 12 ) ich ochranou pred nekalými podmienkami zahrnutými do všetkých typov zmlúv uzavretých s predajcami alebo dodávateľmi. Táto smernica sa teda má uplatňovať vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti a v zásade na všetky druhy zmlúv o kúpe tovaru a poskytovaní služieb, ktoré boli uzavreté medzi podnikateľom a spotrebiteľom. ( 13 )

45.

Ako už Súdny dvor viackrát zdôraznil, systém ochrany spotrebiteľa vytvorený smernicou 93/13 vychádza z toho, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred podnikateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. ( 14 ) Článok 6 ods. 1 tejto smernice vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie stanovuje, že nekalé podmienky nie sú záväzné pre spotrebiteľa. Ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. ( 15 )

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 93/13 sa uplatňuje, ako vyplýva z jej článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1, na podmienky v „zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“, „ktoré neboli individuálne dohodnuté“. Ako stanovuje desiate odôvodnenie tejto smernice, jednotné právne pravidlá v súvislosti s nekalými podmienkami by mali platiť na „všetky zmluvy“ uzatvorené medzi „predajcom alebo dodávateľom“ a „spotrebiteľom“, ako sú definovaní v článku 2 písm. b) a c) uvedenej smernice. ( 19 ) Na to, aby zmluva patrila do pôsobnosti tej istej smernice, je preto potrebné, aby jedna zmluvná strana bola „predávajúcim alebo dodávateľom“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13 a druhá strana bola „spotrebiteľom“ v zmysle článku 2 písm. b) tejto smernice. Inými slovami, ak je zmluva uzatvorená medzi predajcom alebo dodávateľom na jednej strane a spotrebiteľom na druhej strane, táto zmluva patrí do pôsobnosti uvedenej smernice.

49.

V tomto prípade po prvé poznamenávam, že hoci z prvkov v spise predloženom Súdnemu dvoru vyplýva, že sporná zmluva bola „vzorovou zmluvou“ vyplnenou prostredníctvom vopred vypracovaného formulára a podpísanou mnohými inými mladými športovcami, spoločnosť A tvrdí, že sporná podmienka bola predmetom individuálnych rokovaní. ( 20 ) Vnútroštátnemu súdu teda prináleží, aby v tejto súvislosti rozhodol, pričom by mal zohľadniť pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, ktoré sú stanovené v článku 3 ods. 2 prvom a treťom pododseku smernice 93/13 a ktoré upravujú najmä to, že ak predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. ( 21 )

52.

Z toho vyplýva, že smernica 93/13 vymedzuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, na základe identity zmluvných strán , podľa toho, či konajú s cieľom vzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie alebo povolanie, a nie na základe identity účastníkov konania. ( 22 ) Tento prístup, ktorý sa často označuje ako „funkčný“, zodpovedá myšlienke, ktorá už bola uvedená v bode 45 vyššie a z ktorej vychádza systém ochrany zavedený rovnakou smernicou, a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení , pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. ( 23 )

53.

Z toho vyplýva, že kvalifikácia osoby ako „predajcu alebo dodávateľa“ sa musí posúdiť v každom jednotlivom prípade v súvislosti s konkrétnou predmetnou zmluvou pri zohľadnení povahy a účelu predmetnej zmluvy a skutočnosti, že cieľom smernice 93/13 je ochrana spotrebiteľov ako typicky znevýhodnenej zmluvnej strany. ( 24 ) Na to, aby bolo možné osobu považovať za „spotrebiteľa“, je preto nevyhnutné prihliadať na rovnováhu síl medzi zmluvnými stranami vo vzťahu k dotknutej zmluve. Typickými faktormi sú nesúmernosť informácií, informovanosti a odborných znalostí alebo vyjednávacej sily.

54.

Pojem „spotrebiteľ“ je zároveň objektívny a odráža jeho typicky znevýhodnené postavenie v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom. Objektívna povaha znamená, že tento pojem nezávisí od konkrétnych znalostí a informácií, ktoré má dotknutá osoba skutočne k dispozícii. ( 25 ) Ako rozhodol Súdny dvor, použitie abstraktného referenčného kritéria na preskúmanie zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky umožňuje vyhnúť sa tomu, aby táto kontrola závisela od spojenia komplexného celku subjektívnych faktorov, ktoré je ťažké – ak nie nemožné – preukázať. ( 26 )

56.

Zo všetkých skutočností uvedených v predchádzajúcom bode vyplýva, že C v čase uzavretia spornej zmluvy v zásade konal ako „spotrebiteľ“ v zmysle smernice 93/13, a preto by sa na túto zmluvu mali uplatňovať ustanovenia tejto smernice.

57.

Tento záver nemôže byť podľa môjho názoru vyvrátený skutočnosťou, že postavenie dotknutého športovca ako „spotrebiteľa“ sa po uzavretí uvedenej zmluvy zmenilo tak, že sa stal športovcom „predajcom alebo dodávateľom“ v zmysle článku 2 písm. c) tejto smernice. Rovnako ako vnútroštátny súd sa domnievam, že tento vývoj nie je v osobitnom kontexte spotrebiteľského práva relevantným prvkom na posúdenie povahy právneho vzťahu medzi týmito dvoma stranami. Na rozdiel od situácií, ktoré sa týkajú uplatnenia právnych ustanovení vo veci určenia právomoci, ( 29 ) pokiaľ ide o pôsobnosť spotrebiteľského práva, je teda podľa môjho názoru irelevantné, že činnosť mladého športovca v oblasti, ktorej sa zmluva týka, neskôr nadobudla profesionálnu povahu. To platí aj za predpokladu, že by sa preukázalo, že mladý športovec využíval služby poskytované predajcom alebo dodávateľom len na účely získania odborných znalostí, pričom podstatný prvok spočíva v tom, že v čase uzavretia spornej zmluvy mladý športovec nebol profesionálom.

58.

Okrem toho podľa článku 4 ods. 1 uvedenej smernice „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy“. ( 30 ) Ako potvrdil Súdny dvor, na posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky je preto rozhodujúci dátum jej uzavretia, takže uplatniteľnosť smernice sa musí posudzovať k tomuto dátumu bez ohľadu na prípadnú neskoršiu zmenu postavenia „spotrebiteľa“ na „predajcu alebo dodávateľa“. Akýkoľvek iný „dynamickejší“ výklad postavenia „spotrebiteľa“, ktorý by spočíval v tvrdení, že toto postavenie by bolo možné časom stratiť, by bol v rozpore so samotným znením tohto ustanovenia.

Na jednej strane článok 1 ods. 2 smernice 93/13 vylučuje z pôsobnosti tejto smernice „zmluvné podmienky, ktoré odrážajú [kogentné] zákonné alebo regulačné ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy“. V tomto ohľade Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom najmä na cieľ tejto smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba výnimku stanovenú v článku 1 ods. 2 uvedenej smernice vykladať reštriktívne, aby sa zabezpečil jej potrebný účinok. ( 34 ) Okrem toho pripomenul, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom je v každom prípade vylúčená z pôsobnosti z tej istej smernice len vtedy, ak táto zmluvná podmienka odráža obsah kogentného zákonného alebo regulačného ustanovenia v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13 v spojení s odôvodnením 13 tejto smernice. Takéto vylúčenie totiž bolo odôvodnené skutočnosťou, že možno legitímne predpokladať, že vnútroštátny zákonodarca nastolil rovnováhu medzi právami a záväzkami zmluvných strán určitých zmlúv, teda rovnováhu, ktorú normotvorca Únie výslovne zamýšľal zachovať. ( 35 )

62.

Na druhej strane v desiatom odôvodnení smernice 93/13 sa dodáva, že „medzi iným, zmluvy týkajúce sa zamestnania, zmluvy týkajúce sa nástupníckych práv, zmluvy týkajúce sa rodinného práva a zmluvy týkajúce sa dohôd o včlenení a organizácii [založení a stanovách – neoficiálny preklad ] spoločností alebo partnerstve sa musia vylúčiť z rozsahu platnosti tejto smernice“. Rovnako ako vylúčenie stanovené v článku 1 ods. 2 uvedenej smernice, aj ratio legis vylúčenia tohto druhu zmlúv vychádza zo skutočnosti, že lex specialis , ktorým sa riadia všetky takéto zmluvy, umožňuje odstrániť prípadné asymetrie medzi právami a povinnosťami strán.

64.

Vzhľadom na vyššie uvedené prvky navrhujem odpovedať na prvú otázku tak, že článok 1 ods. 1 a 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o poskytovaní služieb v oblasti športového rozvoja a podpory kariéry uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom, ktorý vykonáva svoju činnosť v oblasti tréningu a rozvoja športovcov na jednej strane, a maloletým, ktorý bol zastúpený jeho rodičmi a ktorý nebol v čase uzavretia tejto zmluvy zamestnaný v oblasti športu na druhej strane, v zásade patrí do pôsobnosti smernice 93/13, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky uplatnenia definované touto smernicou.

2. O rozšírení minimálnej úrovne ochrany priznanej smernicou 93/13 (druhá otázka)

65.

Svojou druhou otázkou položenou pre prípad zápornej odpovede na prvú otázku sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či smernica 93/13 bráni rozšíreniu jej pôsobnosti výlučne prostredníctvom judikatúry tak, aby bolo možné uplatniť jej ustanovenia na zmluvy, ktoré nepatria do pôsobnosti tejto smernice.

66.

68.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či zmluvná podmienka, ktorá okrem iného stanovuje výšku úhrady za službu stanovenú v spornej zmluve, patrí do pôsobnosti článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ak v čase uzavretia tejto zmluvy toto ustanovenie ešte nebolo prebraté do vnútroštátneho práva. ( 44 )

69.

V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 2 smernice 93/13 „hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“, t. j. inými slovami, ak tieto podmienky spĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti podľa tejto smernice. Ako rozhodol Súdny dvor, podmienky, ktorých sa týka toto ustanovenie, ktoré patria do oblasti upravenej uvedenou smernicou, sa vymykajú posúdeniu ich nekalej povahy podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice len v rozsahu, v akom by sa príslušný vnútroštátny súd na základe preskúmania jednotlivých prípadov domnieval, že boli predajcom alebo dodávateľom formulované jasne a zrozumiteľne. ( 45 )

70.

Toto ustanovenie preto slúži výlučne na stanovenie spôsobov a rozsahu vecného preskúmania zmluvných podmienok, ktoré neboli individuálne dohodnuté a ktoré opisujú základné plnenia zmlúv uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. ( 46 ) Preto ak sa zmluvná podmienka týka vymedzenia hlavného predmetu zmluvy alebo stanovenia primeranej ceny a odmeny, posúdenie nekalej povahy podľa článku 3 ods. 1 smernice 93/13 sa nevyžaduje, ak je podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne. ( 47 )

73.

V prejednávanej veci vzhľadom na to, že sporná zmluva bola uzavretá v roku 2009 a článok 4 ods. 2 smernice 93/13 bol prebratý do lotyšského práva až v roku 2014, vnútroštátny súd, akým je vnútroštátny súd v prejednávanej veci, by mal mať v každom prípade možnosť posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky tejto zmluvy bez ohľadu na to, či sa táto podmienka týka predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a úhrady na jednej strane, ako aj tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať ako protihodnota na druhej strane, a to aj v prípade, že ju predajca alebo dodávateľ predtým formuloval jasným a zrozumiteľným spôsobom. ( 53 )

74.

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na tretiu otázku odpovedať tak, že ak v čase uzatvorenia spornej zmluvy nebol článok 4 ods. 2 smernice 93/13 prebratý do vnútroštátneho práva, musí mať vnútroštátny súd v každom prípade možnosť posúdiť nekalú povahu danej zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 tejto smernice nezávisle od otázky, či sa táto podmienka týka hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny na jednej strane, ako aj tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať ako protihodnota na druhej strane, a to aj vtedy, ak ju predajca alebo dodávateľ predtým formuloval jasne a zrozumiteľne.

4. O požiadavke „zrozumiteľnosti“ v zmysle článku 5 smernice 93/13 (štvrtá otázka)

75.

V dôsledku toho treba uvedenú požiadavku zrozumiteľnosti chápať tak, že vyžaduje nielen to, aby dotknutá zmluvná podmienka bola pre spotrebiteľa zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska, ( 55 ) ale aj to, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, bol schopný pochopiť konkrétne fungovanie tejto podmienky a posúdiť tak na základe presných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky takejto podmienky na jeho finančné záväzky. ( 56 )

79.

Požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má preto chápať tak, že stanovuje aj to, aby zmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. ( 57 )

80.

V prejednávanej veci vnútroštátny súd uvádza, že v čase uzavretia spornej zmluvy nemal C, pokiaľ ide o hodnotu poskytnutej služby a sumu, ktorá sa má zaplatiť ako protiplnenie, k dispozícii súbor informácií, pomocou ktorých by mohol posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré by z toho pre neho mohli vyplynúť. Hoci je pravda, že Súdnemu dvoru neprináleží vykonať takéto posúdenie, nasledujúce skutočnosti sa mi zdajú byť relevantné na účely posúdenia zrozumiteľnosti dotknutej doložky.

81.

Po tretie a v tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že to nič nemení na tom, že informácie, ktoré je povinný oznámiť pred uzavretím zmluvy, musia spotrebiteľovi umožniť prijať obozretné rozhodnutie s úplnou znalosťou veci, jednak o možnosti, že dôjde k takým udalostiam, a jednak o dôsledkoch, ku ktorým môžu tieto udalosti viesť. ( 60 ) Vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností súvisiacich s uzatvorením uvedenej zmluvy posúdil, či informácie oznámené predajcom alebo dodávateľom pred uzavretím zmluvy umožnili spotrebiteľovi, ktorý je riadne informovaný, prijať jeho rozhodnutie s obozretnosťou a úplnou znalosťou dôsledkov, ktoré uzatvorenie takej zmluvy prinesie. V tejto súvislosti prináleží najmä vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či spoločnosť A oznámila C celú škálu ponúkaných služieb, ( 61 ) ako aj ich trvanie, takže C mohol odhadnúť ich hodnotu ako celku v porovnaní s odmenou, na ktorú by mohla mať táto spoločnosť nárok, pretože práve na základe týchto dvoch skutočností malo byť logicky prijaté rozhodnutie uzavrieť zmluvu s uvedenou spoločnosťou.

84.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 5 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka, aby boli zmluvné podmienky formulované „jasne a zrozumiteľne“, vyžaduje, aby podnik, ktorý ponúka služby v oblasti športového rozvoja a podpory kariéry, poskytol mladému športovcovi dostatočné informácie, ktoré mu umožnia prijať informované rozhodnutie, ktoré sa zakladá na presných údajoch, takže zmluvná podmienka musí byť zrozumiteľná nielen z formálneho a gramatického hľadiska, ale musí tiež umožniť spotrebiteľovi jednak vnímať v celom rozsahu významné finančné dôsledky, ktoré by táto podmienka mohla vyvolať z hľadiska jeho finančných záväzkov, a jednak posúdiť jej primeranosť vo vzťahu k celkovej hodnote služieb ponúkaných týmto podnikom.

Na jednej strane je dôležité pripomenúť, že túto podmienku možno vykladať tak, že sa týka tak „hlavného predmetu zmluvy“, ( 62 ) ako aj „primeranej ceny a úhrady“ ( 63 ) v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 93/13. Na základe tohto ustanovenia teda takáto podmienka patrí do pôsobnosti tejto smernice, ale posúdenie jej nekalej povahy podľa článku 3 ods. 1 uvedenej smernice je vylúčené, ak spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti vyplývajúcu z tej istej smernice. V dôsledku toho je nasledujúca analýza relevantná len vtedy, ak vnútroštátny súd dospeje buď k záveru, že predmetná podmienka nespĺňa požiadavku zrozumiteľnosti – keďže samotná okolnosť, že podmienka nie je formulovaná jasne a zrozumiteľne, nemôže spôsobiť jej nekalú povahu ( 64 ) – alebo že môže posúdiť nekalú povahu, keďže článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa v prejednávanej veci neuplatňuje, pretože v čase uzavretia spornej zmluvy toto ustanovenie ešte nebolo prebraté do lotyšského práva. ( 65 ) V každom prípade zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky, ako vyžaduje článok 5 tejto smernice, predstavuje jeden zo základných prvkov, ktoré treba taktiež zohľadniť v rámci posudzovania nekalej povahy tejto podmienky. ( 66 )

88.

Na druhej strane treba spresniť, že právomoc Súdneho dvora v danej oblasti zahŕňa výklad pojmov vyplývajúcich zo smernice 93/13, ako aj stanovenie kritérií, ktoré vnútroštátny súd môže alebo musí uplatniť pri preskúmaní zmluvnej podmienky z hľadiska ustanovení tejto smernice, pričom tomuto súdu vzhľadom na tieto kritériá prináleží vyjadriť sa ku konkrétnej kvalifikácii príslušnej zmluvnej podmienky podľa osobitných okolností daného prípadu. Z toho vyplýva, že Súdny dvor sa musí obmedziť na to, aby vnútroštátnemu súdu poskytol údaje, ktoré musí tento súd zohľadniť. ( 67 )

Na druhej strane, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa „značnej nerovnováhy“, pokiaľ ide o práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je konkrétne uvedená v piatej prejudiciálnej otázke, Súdny dvor uviedol, že treba najmä zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami tak, aby sa posúdilo, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce z tejto zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ( 71 ) Na základe takejto porovnávacej analýzy môže totiž vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ( 72 ) Ak však vo vnútroštátnom práve nie sú stanovené žiadne ďalšie relevantné ustanovenia (ako to môže byť v prípade určenia odmeny v súvislosti so zmluvami s „talentovanými“ športovcami), značná nerovnováha by sa mala posúdiť na základe iných referenčných kritérií, ako sú čestné a rovnocenné trhové postupy v deň uzavretia zmluvy, pokiaľ ide o odmeňovanie v dotknutej športovej oblasti ( 73 ) alebo porovnanie práv a povinností strán podľa danej zmluvy, pričom sa zohľadní jej povaha a súvisiace zmluvné ustanovenia. ( 74 ) Rovnako sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. ( 75 ) Napokon podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 je vnútroštátny súd povinný posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky s prihliadnutím na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, a s prihliadnutím na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia, ako aj na všetky ostatné podmienky uvedenej zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. ( 76 )

95.

V tejto súvislosti sa mi však zdá dôležité, aby tento súd zohľadnil nasledujúce skutočnosti, ktoré svedčia v prospech neexistencie „značnej nerovnováhy“: (i) skutočnosť, že takáto odmena sa stane splatnou len za predpokladu, že tento príjem dosahuje aspoň sumu 1500 eur mesačne; (ii) skutočnosť, že podľa podmienok spornej zmluvy sa C mohol rozhodnúť jednostranne vypovedať túto zmluvu bez vyplatenia odmeny, najmä ak by sa rozhodol nepokračovať v profesionálnej kariére ( 78 ); a (iii) skutočnosť, že služby poskytované spoločnosťou A boli poskytované bez záruky, že C dosiahne požadovaný výsledok, a to stať sa profesionálom, čo znamená, že zmluva svojou povahou obsahovala pre túto spoločnosť značný rizikový faktor. ( 79 ) V tejto súvislosti sa mi totiž zdá, že vnútroštátny súd musí zohľadniť okolnosť, že odmena, ktorú dostane C, bude slúžiť nielen na financovanie služieb ponúkaných C spoločnosťou A, ale aj na financovanie všetkých ostatných talentovaných športovcov, ktorí s touto spoločnosťou uzavreli podobné zmluvy (najmä tých, ktorí sa nestali profesionálmi), a to potenciálne počas viacerých rokov. Preto bude potrebné posúdiť systém ako celok.

96.

Nakoniec však tento súd bude musieť zohľadniť aj okolnosti v prospech existencie nerovnováhy a najmä skutočnosť, že sa nezdá, že by sporná zmluva obsahovala podmienku, ktorá by zmluvným stranám stanovovala možnosť dohodnúť sa na znížení záväzkov talentovaného športovca alebo zmeniť dobu trvania tejto zmluvy, napríklad vtedy, keď mladý športovec dosiahne plnoletosť alebo v závislosti od rozsahu a trvania prijatých služieb, pričom takáto podmienka sa obvykle uplatňuje na účely zohľadnenia záujmu talentovaného športovca.

6. O nezáväznej povahe nekalej podmienky v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 93/13 (šiesta otázka)

98.

Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, že sa zistí, že zmluvná podmienka má nekalú povahu v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13, bráni článok 6 ods. 1 tejto smernice tomu, aby vnútroštátny súd mohol znížiť sumu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať, o náklady skutočne vynaložené v súvislosti s plnením zmluvy poskytovateľom služieb, ktorý je predajcom alebo dodávateľom.

99.

Z toho vyplýva, že šiesta otázka sa týka prípadnej možnosti, ktorú by mal vnútroštátny súd na zmenu obsahu podmienky, ak by túto podmienku považoval za takú, že je nekalej povahy.

100.

V tejto súvislosti z toho v prvom rade vyplýva, že povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť nekalú zmluvnú podmienku, ktorá ukladá zaplatenie súm, ktoré sa preukážu ako neoprávnené, má v zásade reštitučný účinok, ktorý sa vzťahuje na tieto sumy. Neexistencia tohto reštitučného účinku by totiž mohla spochybniť odradzujúci účinok, ktorý článok 6 ods. 1 smernice 93/13 v spojení s článkom 7 ods. 1 tejto smernice rozšíril na určenie nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa. ( 84 ) A fortiori , ak spotrebiteľ ako v prejednávanej veci nevykonal úhrady, ktoré sa ukázali ako neoprávnené z dôvodu nekalej povahy podmienky, na základe ktorej boli stanovené, nemožno od neho požadovať, aby zaplatil, hoci len čiastočne, sumy splatné na základe tejto podmienky, o ktorej treba mať za to, že nikdy neexistovala. ( 85 ) Ak by to tak nebolo, predmetná podmienka by bola naďalej čiastočne záväzná a predajca alebo dodávateľ by mal z jej uplatnenia určitý prospech.

104.

106.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem odpovedať na šiestu otázku tak, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvnú podmienku, ktorá bola vyhlásená za nekalú, treba v zásade považovať za podmienku, ktorá nikdy neexistovala, takže nemôže vyvolávať účinky voči spotrebiteľovi, ktorý by sa mal vrátiť do právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa nachádzal, ak by táto podmienka neexistovala, bez toho, aby mu vnútroštátny súd mohol uložiť povinnosť zaplatiť akúkoľvek sumu z titulu odmeny stanovenej v uvedenej podmienke vyhlásenej za nekalú, bez ohľadu na to, či je alebo nie je znížená o náklady skutočne vynaložené predajcom alebo dodávateľom v súvislosti s plnením zmluvy.

7. O pôsobnosti článkov 8 a 8a smernice 93/13 (siedma a ôsma otázka)

107.

Svojou siedmou a ôsmou otázkou, ktoré navrhujem preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či za predpokladu, že sa uplatní článok 4 ods. 2 smernice 93/13, môže vnútroštátny súd po tom, čo zistí, že výška úhrady je zjavne neprimeraná vo vzťahu k príspevku poskytovateľa služieb, napriek tomu konštatovať, že táto zmluvná podmienka je nekalá výlučne na základe ustanovení vnútroštátneho práva ( siedma otázka ), a v prípade kladnej odpovede, keď ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v čase, keď ešte článok 8a tejto smernice nenadobudol účinnosť, ak je tento súd povinný zohľadniť výlučne informácie týkajúce sa ustanovení prijatých členským štátom v súlade s článkom 8 uvedenej smernice a ktoré členský štát poskytol Komisii podľa článku 8a rovnakej smernice, pokiaľ uvedený štát uviedol, že jeho právne predpisy neprekračujú minimálne normy stanovené v tejto smernici ( ôsma otázka ).

Na druhej strane, pokiaľ ide o ôsmu otázku, treba pripomenúť, že článok 8a smernice 93/13 vyžaduje, aby členské štáty, ktoré prijmú ustanovenia podľa článku 8 tejto smernice, informovali Komisiu o prijatí uvedených ustanovení a o každej ich následnej zmene a doplnení, najmä ak tieto ustanovenia rozširujú posúdenie nekalej povahy na individuálne dohodnuté zmluvné podmienky alebo na podmienky týkajúce sa primeranosti ceny alebo odmeny, alebo obsahujú zoznamy zmluvných podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, Lotyšská republika neoznámila žiadne opatrenia podľa článku 8a, ktoré by presahovali minimálne pravidlá stanovené v smernici 93/13. To však nemá žiadny vplyv na možnosť uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorých cieľom je zvýšiť ochranu spotrebiteľa, keďže v článku 8a tejto smernice sa s neoznámením právnych predpisov členským štátom nespájajú žiadne právne dôsledky. Inými slovami, neoznámenie takéhoto vnútroštátneho opatrenia neznamená, že sa v dotknutom členskom štáte nemôže uplatňovať. Uvedená smernica nestanovuje notifikáciu ustanovení prijatých podľa článku 8a smernice ako nevyhnutnú podmienku ich platnosti a záväznej povahy. Na opomenutie oznámenia zo strany členského štátu sa preto nemožno odvolávať ako na dôvod, pre ktorý by bolo možné usudzovať, že právna úprava dotknutého členského štátu nenadobudla účinnosť alebo nie je záväzná.

8. O uplatnení článku 17 ods. 1 a článku 24 ods. 2 Charty (deviata a desiata otázka)

111.

Svojou deviatou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada v prípade kladnej odpovede na prvú alebo druhú prejudiciálnu otázku určiť vplyv článku 17 ods. 1 a článku 24 ods. 2 Charty na prejednávanú vec vzhľadom na skutočnosť, že po prvé sporná zmluva zaväzovala C na obdobie pätnástich rokov a mohla mať významné finančné dôsledky, a po druhé bol C v čase uzavretia tejto zmluvy maloletý. Desiata otázka sa v podstate týka tých istých aspektov ako deviata otázka a je vo vzťahu k nej položená subsidiárne, teda v prípade zápornej odpovede na prvú alebo druhú otázku. Vzhľadom na odpoveď, ktorú chcem poskytnúť na prvú otázku, sa teda zdá, že nebude potrebné odpovedať na desiatu otázku.

115.

Na druhej strane, pokiaľ ide o práva dieťaťa, článok 24 ods. 2 Charty stanovuje, že „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“. Hoci podľa mojich vedomostí toto ustanovenie Súdny dvor nikdy nevykladal v rámci výkladu smernice 93/13, je formulované široko a podľa môjho názoru by ho malo byť možné uplatniť na úkony, ako je sporná zmluva, ktoré majú pre dotknutého maloletého potenciálne významné dôsledky. ( 90 ) Takéto konštatovanie potvrdzuje článok 3 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa, ( 91 ) na ktorý výslovne odkazujú vysvetlivky k článku 24 Charty. Podľa tohto článku 3 ods. 1 sa pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa detí musí zohľadniť najlepší záujem dieťaťa. Takéto ustanovenie sa teda vo všeobecnosti vzťahuje na všetky rozhodnutia a všetky konania, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú detí, ( 92 ) ako uviedol Výbor Organizácie Spojených národov pre práva dieťaťa. ( 93 ) Výraz „najlepší záujem dieťaťa“ v zmysle tohto článku 3 ods. 1 totiž odkazuje súčasne na hmotné právo, výkladovú zásadu a procesné pravidlo. ( 94 )

116.

Keďže tento výraz odkazuje na „výkladovú zásadu“, domnievam sa, že uvedené ustanovenie by mohlo byť relevantné pre výklad a uplatnenie ustanovení smernice 93/13, ak bol dotknutý spotrebiteľ, tak ako v prejednávanej veci, v čase uzavretia spornej zmluvy maloletý.

117.

Treba však konštatovať, že smernica 93/13 vôbec neodkazuje na vek spotrebiteľov ani a fortiori na ich neplnoletosť. Článok 5 ods. 3 smernice o nekalých obchodných praktikách však obsahuje osobitné ustanovenie týkajúce sa obchodných praktík zameraných na „jasne identifikovateľnú skupinu spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní“. Medzi faktory určujúce túto zraniteľnosť patrí najmä vek spotrebiteľa. Táto posledná uvedená smernica v dôsledku toho stanovuje, že ak je uvedená obchodná praktika orientovaná na takúto skupinu, musí sa posúdiť z pohľadu „priemerného člena tejto skupiny“. ( 95 )

V. Návrh

121.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Augstākā tiesa (Senāts) (Najvyšší súd, Lotyšsko), takto:

1.

Článok 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

Článok 5 smernice 93/13, zmenenej smernicou 2011/83,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

požiadavka, aby boli zmluvné podmienky formulované „jasne a zrozumiteľne“, vyžaduje, aby podnik, ktorý ponúka služby v oblasti športového rozvoja a podpory kariéry, poskytol mladému športovcovi dostatočné informácie, ktoré mu umožnia prijať informované rozhodnutie, ktoré sa zakladá na presných údajoch, takže zmluvná podmienka musí byť zrozumiteľná nielen z formálneho a gramatického hľadiska, ale musí tiež umožniť spotrebiteľovi vnímať v celom rozsahu jednak významné finančné dôsledky, ktoré by mohla vyvolať z hľadiska jeho finančných záväzkov, a jednak posúdiť jej primeranosť vo vzťahu k celkovej hodnote služieb ponúkaných týmto podnikom.

4.

Článok 3 ods. 1 smernice 93/13, zmenenej smernicou 2011/83,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

6.

Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13, zmenenej smernicou 2011/83 v spojení s článkom 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

pri posúdení nekalej povahy podmienky treba zohľadniť okolnosť, že dotknutý spotrebiteľ je maloletý, patrí do osobitne zraniteľnej skupiny, avšak bez toho, aby sa zanedbali iné okolnosti, ktoré existovali v čase uzavretia tejto zmluvy, ako je skutočnosť, že tento maloletý bol zastúpený jeho rodičmi a jeho miery dospelosti.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( i ) Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 8 ) Pozri v tomto zmysle o význame zabezpečenia jednotného výkladu práva Únie [rozsudok zo 6. októbra 2021, Consorzio Italian Management a Catania Multiservizi ( C‑561/19 , EU:C:2021:799 , bod 49 )]. Podľa informácií, ktoré má vnútroštátny súd k dispozícii, Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) rozsudkom z 23. mája 2019 rozhodol, že hráč basketbalu, ktorý ako budúci hráč uzavrel so športovou agentúrou zmluvu o poskytovaní služieb, na základe ktorej sa agentúra zaviazala rokovať o zmluve pre tohto hráča so športovými klubmi v jeho mene, za čo sa basketbalový hráč zaviazal zaplatiť tejto agentúre určitú sumu zodpovedajúcu časti príjmov pochádzajúcich zo sumy zmlúv uzavretých na základe tejto spolupráce, konal ako spotrebiteľ a nie ako predajca alebo dodávateľ (CA Paris, 2, 23.05.2019, č. o 1602277). Oberlandesgericht München (Vyšší krajinský súd Mníchov, Nemecko) naopak v rozsudku zo 7. novembra 2002 v spore medzi mladým tenistom a športovou agentúrou, ktorý vyplýval z analogickej zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci, konštatoval, že na tento právny vzťah sa nemajú uplatniť vnútroštátne pravidlá týkajúce sa ochrany práv spotrebiteľov (OLG München, 07.11.2002 – 19 U 3238/02).

( 9 ) Pozri najmä rozsudok z 29. júna 2023, International Protection Appeals Tribunal a i. (Atentát v Pakistane) ( C‑756/21 , EU:C:2023:523 , body 35 a 36 , ako aj citovanú judikatúru).

( 10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Banco Primus ( C‑421/14 , ďalej len rozsudok Banco Primus, EU:C:2017:60 , bod 57 a citovanú judikatúru).

( 17 ) Pozri napríklad rozsudok z 3. septembra 2015, Costea ( C‑110/14 , ďalej len rozsudok Costea, EU:C:2015:538 , bod 27 a citovanú judikatúru), v ktorom Súdny dvor zdôraznil, že aj keby sa dospelo k záveru, že advokát má vysokú úroveň odborných znalostí, neumožňuje to predpokladať, že nie je vo vzťahu k predajcovi alebo dodávateľovi slabšou stranou.

( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i. ( C‑154/15, C‑307/15 a C‑308/15 , ďalej len rozsudok Gutiérrez Naranjo a i., EU:C:2016:980 , bod 63 ) a z 15. júna 2023, Bank M. (Dôsledky vyhlásenia zmluvy za neplatnú) ( C‑520/21 , EU:C:2023:478 , bod 58 ), ako aj návrhy, ktoré preniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Dziubak ( C‑260/18 , EU:C:2019:405 , bod 53 a citovanú judikatúru. Pozri tiež Usmernenie Komisie (s. 9).

( 19 ) Pozri rozsudok Karel de Grote (body 45 a 46).

( 20 ) Presnejšie spoločnosť A na pojednávaní tvrdila, že C a jeho rodičia mali možnosť rokovať o zmluve, keďže sa zmluvné strany pred jej podpisom viackrát stretli. Táto spoločnosť však priznala, že počas týchto stretnutí neboli položené žiadne otázky týkajúce sa trvania zmluvy alebo výšky budúcich záväzkov, napríklad pokiaľ ide o výšku splatnej odmeny alebo akékoľvek iné zmluvné ustanovenie, a že rokovania sa týkali najmä basketbalu, infraštruktúry, trénerov, životných podmienok, stravovania atď.

( 21 ) Rozsudok z 13. júla 2023, Banco Santander (Odkaz na oficiálny index) ( C‑265/22 , ďalej len rozsudok Banco Santander I, EU:C:2023:578 , bod 62 ).

( 22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Karel de Grote (bod 53 a citovanú judikatúru) a DelayFix (body 53 a 54, ako aj citovanú judikatúru). Pozri všeobecnejšie k pojmu „spotrebiteľ“ DJUROVIC, M.: The Average Consumer. In: European Law on Unfair Commercial Practices and Contract Law , Oxford: Hart Publishing, 2016, s. 25 a 26.

( 29 ) Pozri rozsudky z 25. januára 2018, Schrems ( C‑498/16 , EU:C:2018:37 , body 31 , 38 a 39 , ako aj citovanú judikatúru), a z 10. decembra 2020, Personal Exchange International ( C‑774/19 , EU:C:2020:1015 , body 40 a 41 ). Ako totiž vysvetlila Komisia, v iných oblastiach práva Únie, ako sú pravidlá právomoci stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ), nie je vylúčené, že vnútroštátny súd môže zohľadniť prípadný „vývoj“ postavenia spotrebiteľa počas trvania zmluvy, napríklad v prípade zmlúv o využívaní služieb trvajúcich dlhšie obdobie, v tom zmysle, že zmluva uzavretá spotrebiteľom sa môže vyvíjať, a to prechodom z využívania služby na čisto súkromné účely na výlučne podnikateľskú činnosť, a že v dôsledku toho môže fyzická osoba stratiť svoje postavenie „spotrebiteľa“.

( 30 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri v tomto zmysle rozsudky DelayFix (bod 60) a Caixabank (bod 29 a citovanú judikatúru).

( 31 ) Pozri bod 44 vyššie.

( 36 ) Pozri v tomto zmysle Usmernenie Komisie (s. 12).

( 37 ) Pozri rozsudok z 3. apríla 2019, Aqua Med ( C‑266/18 , EU:C:2019:282 , bod 33 a citovanú judikatúru).

( 38 ) Pozri analogicky Usmernenie Komisie (s. 15 a 16), ktoré obsahujú zoznam iných pravidiel práva EÚ, ktoré sa môžu uplatňovať súbežne.

( 39 ) Pozri napríklad bod 2 výroku, predposlednú vetu, rozsudku z 15. marca 2012, Pereničová a Perenič ( C‑453/10 , EU:C:2012:144 ), pokiaľ ide o konštatovanie nekalej povahy.

( 40 ) Napríklad keď sa jeden z profesionálov nachádza vo výhodnejšej pozícii oproti inému. Táto situácia je však naďalej hypotetická, keďže sa zdá, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov k takémuto rozšíreniu nedošlo (pozri prílohu II k Usmerneniu Komisie, ktorá obsahuje prehľad oznámení podľa článku 8a smernice 93/13).

( 41 ) Pozri analogicky rozsudky z 2. apríla 2020, Condominio di Milano, via Meda ( C‑329/19 , EU:C:2020:263 , body 32 až 38 , ako aj citovanú judikatúru), a z 21. decembra 2021, Trapeza Peiraios ( C‑243/20 , EU:C:2021:1045 , bod 45 a citovanú judikatúru).

( 46 ) Rozsudok Caja de Ahorros (bod 34).

( 47 ) Rozsudok Caja de Ahorros (body 40 až 44).

( 48 ) Rozsudok Caja de Ahorros (bod 40).

( 49 ) Rozsudok Caja de Ahorros (bod 35).

( 50 ) Vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje akúkoľvek možnosť súdneho preskúmania zmluvných podmienok definujúcich hlavné plnenia v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, aj keby vyhotovenie týchto podmienok bolo nejasné a nezrozumiteľné, takže spotrebiteľ by sa vôbec nemohol dovolávať nekalej povahy zmluvnej podmienky týkajúcej sa definície hlavného predmetu zmluvy a primeranosti medzi cenou a dodávanými službami či tovarom, bola vyhlásená za neúplnú [rozsudok Caja de Ahorros (body 37 a 38), ktorý odkazuje na rozsudok z 10. mája 2001, Komisia/Holandsko ( C‑144/99 , EU:C:2001:257 )]. Pozri tiež Usmernenia Komisie (s. 23 a poznámka pod čiarou 147), ako aj prílohu II k týmto usmerneniam, ktorá obsahuje zoznam členských štátov, v ktorých sa vnútroštátnym právom rozšíril rozsah posúdenia nekalej povahy na zmluvné podmienky súvisiace s vymedzením hlavného predmetu zmluvy a primeranosťou ceny alebo odmeny bez ohľadu na to, či sú tieto podmienky v jasnom a zrozumiteľnom jazyku.

( 51 ) Pozri v tomto zmysle Caja de Ahorros (body 41 a 42).

( 57 ) Pozri rozsudok Andriciuc (bod 45 a citovanú judikatúru).

( 58 ) Konkrétne hodnotiace kritérium uplatnené v rámci analýzy smernice o nekalých obchodných praktikách (pozri odôvodnenie 18 tejto smernice).

( 59 ) Rozsudok z 12. januára 2023, D.V. (Odmena advokáta – zásada hodinovej sadzby) ( C‑395/21 , ďalej len rozsudok D.V., EU:C:2023:14 , bod 43 ).

( 60 ) Pozri analogicky rozsudok D.V. (body 42 a 43 a citovanú judikatúru).

( 61 ) Pozri poznámku pod čiarou 6 vyššie.

( 62 ) V tom zmysle, že táto podmienka „upravuje základné plnenia tejto zmluvy“ a ktoré ju ako také charakterizujú“ [pozri rozsudok Andriciuc (bod 35 a citovanú judikatúru)].

( 69 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Banco Primus (bod 59 a citovanú judikatúru).

( 70 ) Rozsudok Banco Santander (bod 64 a citovaná judikatúra).

( 71 ) Rozsudok Banco Santander (bod 65 a citovaná judikatúra).

( 72 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Banco Primus (bod 59 a citovanú judikatúru).

( 73 ) Pozri analogicky rozsudok Banco Santander (bod 65 a citovanú judikatúru).

( 74 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Banco Primus (bod 67 prvá zarážka). Pozri tiež Usmernenie Komisie (s. 33 a poznámka 241).

( 81 ) Pozri rozsudok Gutiérrez Naranjo a i. (bod 54 ako aj citovanú judikatúru).

( 82 ) Hoci členským štátom v dôsledku toho prislúcha, aby prostredníctvom svojho vnútroštátneho práva definovali metódy, v rámci ktorých je preukázané určenie nekalej povahy podmienky obsiahnutej v zmluve, a či konkrétne právne účinky tohto určenia sú materiálnej povahy, nič to nemení na skutočnosti, že toto určenie musí umožniť navrátenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by táto nekalá podmienka neexistovala, najmä na základe práva vrátenia výhod, ktoré podnikateľ neoprávnene prijal na základe uvedenej nekalej podmienky na ujmu spotrebiteľa [pozri rozsudky z 25. apríla 2024, Caixabank (Premlčacia lehota) ( C‑484/21 , ďalej len rozsudok Premlčacia lehota, EU:C:2024:360 , body 15 až 20 a citovanú judikatúru) ako aj Banco Santander (Oddelenie premlčacej lehoty) ( C‑561/21 , Eu:C:2024:362 , body 18 až 23 a citovanú judikatúru)].

( 83 ) Pozri rozsudok Premlčacia lehota (bod 15 a citovanú judikatúru).

( 84 ) Pozri rozsudok Premlčacia lehota (body 16 a 17, ako aj citovanú judikatúru).

( 85 ) Pozri analogicky rozsudok z 21. marca 2024, Profi Credit Bulgaria (Doplnkové služby k zmluve o úvere) ( C‑714/22 , EU:C:2024:263 , bod 88 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje uložiť spotrebiteľovi povinnosť znášať časť trov konania, ak v nadväznosti na konštatovanie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy sa jeho návrhu na vrátenie súm, ktoré boli na základe tejto podmienky zaplatené bez právneho dôvodu, vyhovelo len čiastočne, pretože je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké určiť rozsah práva tohto spotrebiteľa na vrátenie týchto súm.

( 92 ) Pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. marca 2021, État belge (Návrat rodiča maloletej osoby) ( C‑112/20 , EU:C:2021:197 , body 37 a 38 ).

( 93 ) Pozri v tejto súvislosti Všeobecný komentár č. 14 (2013) Výboru pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (článok 3 ods. 1), CRC/C/GC/14, bod 19.

( 94 ) Rozsudok z 11. júna 2024, Staatssecretaris van Justitie en Veiligheid (Ženy stotožňujúce sa s hodnotou rodovej rovnosti) ( C‑646/21 , EU:C:2024:487 , bod 73 ), ktorý odkazuje na Všeobecný komentár č. 14 (2013) Výboru pre práva dieťaťa o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (článok 3 ods. 1), CRC/C/GC/14, bod 6.

( ) Pozri odôvodnenia 18 a 19 smernice o nekalých obchodných praktikách.