C-393/23

62023CC0393

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 26. septembra 2024 ( 1 )

Vec C‑393/23

Athenian Brewery SA,

1.

Môže ten, kto je poškodený porušením pravidiel hospodárskej súťaže, žalovať spoločnosť, ktorá sa dopustila tohto porušenia, v sídle jej materskej spoločnosti v inom členskom štáte? To je podstatou otázky, ktorá je základom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

2.

Súdny dvor tým dostáva príležitosť ďalej rozvinúť svoju judikatúru týkajúcu sa rozsahu osobitnej právomoci na základe vzájomnej vecnej súvislosti podľa článku 8 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel Ia“) ( 2 ) v kontexte žalôb o náhradu škody spôsobenej porušením práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže ( private enforcement ). Vo veci CDC Hydrogen Peroxide ( 3 ) Súdny dvor už rozhodol, že táto osobitná právomoc umožňuje žalovať viacero účastníkov kartelu porušujúceho článok 101 ZFEÚ v mieste bydliska jedného z nich, ak ich účasť bola predtým záväzne potvrdená v rozhodnutí Komisie (tzv. „follow‑on“ žaloby o náhradu škody).

3.

Na rozdiel od vyššie uvedeného v prejednávanej veci ide o to, či (dcérska) spoločnosť, ktorá podľa rozhodnutia vnútroštátneho orgánu na ochranu hospodárskej súťaže zneužila svoje dominantné postavenie v zmysle článku 102 ZFEÚ, môže byť žalovaná spolu so svojou materskou spoločnosťou v mieste sídla materskej spoločnosti, ktoré sa nachádza v inom členskom štáte (v tomto prípade v Holandsku) ako sídlo dcérskej spoločnosti (v tomto prípade v Grécku).

Odôvodnenia 15, 16 a 21 nariadenia Brusel Ia znejú:

„(15)

Normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.

(16)

Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím [čo – neoficiálny preklad ] nemohla rozumne predvídať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.

…

Článok 5 ods. 1 nariadenia Brusel Ia znie:

„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“

8.

Článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia upravuje osobitnú medzinárodnú právomoc:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať:

1.

„Keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 81 alebo článku 82 Zmluvy, ktoré sú už predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnúť takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvažuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala. Na tento účel môžu vnútroštátne súdy posúdiť, či je nevyhnutné zastaviť príslušný postup. Táto povinnosť nemá vplyv na práva a povinnosti podľa článku 234 Zmluvy.“

C.

Smernica 2014/104

10.

V článku 2 bodoch 2 a 3 smernice 2014/104/EÚ o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie ( 6 ) sú vymedzené pojmy „porušiteľ“ a „vnútroštátne právo hospodárskej súťaže“ takto:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

11.

Článok 3 ods. 1 smernice 2014/104 sa týka práva na úplnú náhradu škody:

„Členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú porušením práva hospodárskej súťaže, mala možnosť domáhať sa úplnej náhrady tejto škody a získať ju.“

12.

Článok 9 smernice 2014/104 sa týka účinkov rozhodnutí vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa porušenie práva hospodárskej súťaže konštatované v konečnom rozhodnutí vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže alebo preskúmacieho súdu považovalo za nevyvrátiteľne preukázané na účely žalôb o náhradu škody podaných na ich vnútroštátne súdy podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo podľa vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže.

MTB je pivovar so sídlom v Grécku pôsobiaci na gréckom trhu s pivom. AB je súčasťou skupiny Heineken a tiež pôsobí v Grécku. Hoci Heineken určuje stratégiu a ciele skupiny Heineken, sama nevykonáva v Grécku žiadnu prevádzkovú činnosť. V období, ktoré je relevantné pre toto konanie, Heineken nepriamo vlastnila približne 98,8 %‑ný podiel na základnom imaní spoločnosti AB.

15.

Rozhodnutím z 19. septembra 2014 grécky orgán na ochranu hospodárskej súťaže konštatoval, že AB zneužívala svoje dominantné postavenie na gréckom trhu s pivom v období od septembra 1998 do 14. septembra 2014 a že toto konanie predstavovalo jediné a pokračujúce porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 2 gréckeho zákona o hospodárskej súťaži.

16.

Je pravda, že MTB požiadala grécky orgán na ochranu hospodárskej súťaže, aby do vyšetrovania zahrnul aj spoločnosť Heineken. Grécky orgán na ochranu hospodárskej súťaže však vo svojom rozhodnutí uviedol, že na to nevidí dôvod. Okrem iného uviedol, že nie je preukázaná priama účasť spoločnosti Heineken na zistených porušeniach ani neexistujú osobitné okolnosti, ktoré by nevyhnutne viedli k domnienke, že Heineken mala na spoločnosť AB rozhodujúci vplyv. K domnienke kontroly sa nevyjadril.

17.

Musí súd v mieste sídla materskej spoločnosti pri skúmaní svojej právomoci podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia v situácii, akou je situácia v konaní vo veci samej, vo vzťahu k dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte v rámci skúmania požiadavky úzkej súvislosti stanovenej v tomto ustanovení použiť domnienku rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti, ktorá je predmetom sporu, uznanú hmotným právom hospodárskej súťaže?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Ako sa potom má v tejto súvislosti konkretizovať kritérium formulované v rozsudkoch Kolassa ( C‑375/13 , EU:C:2015:37 ), a Universal Music International Holding ( C‑12/15 , EU:C:2016:449 )? Pokiaľ sa popiera existencia rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti, postačí v tomto prípade na domnienku existencie právomoci podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia vo vzťahu k tejto dcérskej spoločnosti zistenie, že nemožno vopred považovať za vylúčené, že takýto rozhodujúci vplyv existoval?

IV. Právne posúdenie

20.

Vnútroštátny súd sa pýta, či sa preskúmanie medzinárodnej právomoci podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia má zakladať na domnienke kontroly uznanej v práve hospodárskej súťaže, ako je vysvetlené v bode 4 vyššie, podľa ktorej sa vyvrátiteľne predpokladá, že materská spoločnosť má rozhodujúci vplyv na hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti, ak vlastní (takmer) 100 %‑ný podiel na základnom imaní tejto dcérskej spoločnosti. V prípade kladnej odpovede na túto otázku by tento súd navyše chcel vedieť, aké kritérium preskúmania sa použije, ak žalovaný popiera existenciu rozhodujúceho vplyvu materskej spoločnosti na hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti.

A.

Pojem podnik, „hospodárska jednotka“ a vyvrátiteľná domnienka kontroly podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ

24.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „podnik“, t. j. osoba porušiteľa podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ, označuje „hospodársku jednotku“, ktorá môže pozostávať z viacerých fyzických alebo právnických osôb. ( 7 )

25.

Ak takáto hospodárska jednotka porušuje pravidlá Únie v oblasti hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti za toto porušenie aj zodpovedá. ( 8 ) Takéto porušenie sa však musí pripísať osobe, ktorej možno uložiť pokuty alebo proti ktorej možno podať žaloby o náhradu škody. Preto uplatnenie pojmu „podnik“, resp. „hospodárska jednotka“ môže založiť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré tvoria hospodársku jednotku v čase, keď došlo k porušeniu. ( 9 )

29.

Materská spoločnosť môže vyvrátiť domnienku kontroly tým, že preukáže, že dcérskej spoločnosti počas porušovania nedávala pokyny ani sa priamo či nepriamo nepodieľala na rozhodnutiach dcérskej spoločnosti týkajúcich sa dotknutej hospodárskej činnosti. ( 15 )

30.

Ak sa naopak domnienka kontroly neuplatní, orgán na ochranu hospodárskej súťaže alebo žalobca musia preukázať, že materská spoločnosť skutočne vykonávala rozhodujúci vplyv na hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti počas porušovania, a to najmä vydávaním pokynov. ( 16 )

31.

Táto domnienka teda prenáša dôkazné bremeno v prospech poškodeného, ktorý sa domáha náhrady škody, a v neprospech žalovanej materskej spoločnosti. ( 17 ) Zjednodušuje presadzovanie práv poškodeného a tým zároveň zvyšuje vymožiteľnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Žaloby o náhradu škody totiž tiež pomáhajú odrádzať podniky od protisúťažného správania, a tak prispievajú k zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže v Únii. ( 18 )

Článok 8 nariadenia Brusel Ia stanovuje – popri všeobecnej právomoci v členskom štáte bydliska žalovaného (článok 4 ods. 1 nariadenia Brusel Ia) – aj osobitnú právomoc na základe vecnej súvislosti.

34.

Podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia osobu s bydliskom na území členského štátu, ak ide o jedného z viacerých žalovaných, možno tiež žalovať na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných, tzv. „ústredného žalovaného“. To však platí len vtedy, ak sú nároky navzájom „tak [úzko] súvisiace“, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne. Tým sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach.

35.

Podmienky, za ktorých môže existovať takáto úzka súvislosť, sa musia určiť s prihliadnutím na systematiku a ciele ustanovení nariadenia Brusel Ia. ( 19 ) To, či takáto [úzka] súvislosť medzi jednotlivými nárokmi v konkrétnom prípade existuje, musí potom posúdiť vnútroštátny súd. ( 20 )

36.

39.

Článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia sa preto uplatní, ak ide o viacerých žalovaných, na žalobu, ktorej cieľom je odsúdiť podniky, ktoré sa z geografického a časového hľadiska rôznym spôsobom zúčastnili na jedinom a pokračujúcom porušení článku 101 ZFEÚ konštatovanom rozhodnutím Komisie, aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu. Za týchto okolností je skutková a právna situácia rovnaká, takže všetky dotknuté podniky môžu byť žalované v sídle ústredného žalovaného. ( 23 )

40.

Rovnaká skutková a právna situácia existuje tým skôr, ak sú materská aj dcérska spoločnosť spoločne a nerozdielne ( 24 ) zodpovedné za porušenie článku 102 ZFEÚ, lebo tvoria hospodársku jednotku, t. j. jeden a ten istý „podnik“. Aj v prejednávanej veci totiž existuje jednotná skutková situácia, a to porušenie, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť, ktoré sa pripisuje materskej spoločnosti (najmä na základe domnienky kontroly), ako keby sa ho dopustila sama. Žaloby voči materskej a dcérskej spoločnosti sa preto zakladajú na tých istých skutočnostiach, ktoré zakladajú zodpovednosť. Keďže predmetom oboch žalôb je rovnaké porušenie článku 102 ZFEÚ, právny stav je navyše rovnaký, pokiaľ ide o skutkový stav zakladajúci zodpovednosť. Preto existuje nebezpečenstvo nezlučiteľných rozsudkov, ak rôzne súdy rozhodnú o príslušnej zodpovednosti materskej, resp. dcérskej spoločnosti.

3. Význam domnienky kontroly pre uplatňovanie článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia

41.

43.

Nižšie vysvetlím, prečo je podľa môjho názoru skutočnosť, z ktorej vychádza domnienka kontroly, že materská spoločnosť vlastní (takmer) celé základné imanie dcérskej spoločnosti, takou dôležitou indíciou existencie úzkej súvislosti medzi žalobami podanými proti materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia, že na potvrdenie tejto úzkej súvislosti spravidla nie sú potrebné žiadne ďalšie indície [pozri v tejto súvislosti písm. a)]. Tento výklad neporušuje požiadavku predvídateľnosti súdu, ktorý má medzinárodnú právomoc [pozri v tejto súvislosti písm. b)]. Okrem toho zabezpečuje praktickú účinnosť článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia bez toho, aby mohlo byť žalobcovi vyčítané zneužívajúce správanie [pozri v tejto súvislosti písm. c)].

a) Vlastníctvo (takmer) celého podielu na základnom imaní ako dôležitá indícia v prospech existencie úzkej väzby

44.

Nariadenie Brusel Ia výslovne neupravuje rozsah kontrolných povinností vnútroštátnych súdov pri preskúmaní ich medzinárodnej právomoci. ( 25 ) Ide pritom o aspekt vnútroštátneho procesného práva, ktorý nebol zjednotený nariadením Brusel Ia. ( 26 ) Uplatnením príslušných vnútroštátnych pravidiel však nesmie byť narušený potrebný účinok nariadenia. ( 27 )

45.

48.

Súd preto s cieľom určiť existenciu úzkej súvislosti v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia nemusí skúmať skutočnosti a dôkazy, ktoré predložila materská spoločnosť na vyvrátenie domnienky kontroly. Nemusí ani skúmať, či táto spoločnosť skutočne vykonávala rozhodujúci vplyv na dcérsku spoločnosť. To je naopak relevantné až v súvislosti s dôvodnosťou žaloby.

49.

Domnienka kontroly sa preto v rámci právomoci nemá uplatňovať ako taká v nezmenenej podobe. Pravidlo právomoci stanovené v článku 8 bode 1 nariadenia Brusel Ia totiž nevyžaduje, aby materská spoločnosť vykonávala rozhodujúci vplyv na dcérsku spoločnosť, ale predpokladá len úzku súvislosť medzi žalobami. Až pri skúmaní dôvodnosti sa musí preukázať rozhodujúci vplyv materskej spoločnosti na hospodársku činnosť dcérskej spoločnosti, aby bolo možné vyvodiť zodpovednosť materskej spoločnosti, takže až vtedy prichádza do úvahy domnienka kontroly ako taká a ňou spôsobené prenesenie dôkazného bremena.

50.

Skutočnosť, že materská spoločnosť vlastní takmer celé základné imanie dcérskej spoločnosti, na jednej strane vo veci samej vedie k tomu, že sa predpokladá rozhodujúci vplyv materskej spoločnosti, a na druhej strane z hľadiska právnych predpisov týkajúcich sa právomoci spôsobuje, že existuje úzka súvislosť medzi žalobami podanými proti materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti.

K nepredvídateľnosti právomoci nevedie, ak sa na účely úzkej súvislosti vyžadovanej v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, pokladá za dostatočné, že materská spoločnosť priamo alebo nepriamo vlastní (takmer) celé základné imanie dcérskej spoločnosti. Je to preto, lebo pre žalované spoločnosti (materskú a dcérsku) ide o jasné a jednoduché kritérium, ktoré si ľahko dokážu overiť ony, ako aj súd, na ktorý bola podaná žaloba.

54.

Iná situácia by nastala, ak by sa na zdôvodnenie právomoci musel preukázať rozhodujúci vplyv materskej spoločnosti na obchodnú činnosť dcérskej spoločnosti. To by si už v tomto štádiu konania vyžadovalo komplexné a niekedy zložité preskúmanie a posúdenie skutočností a dôkazov, ktorých výsledok by práve nebol ľahko predvídateľný pre účastníkov konania v zmysle odôvodnenia 15 nariadenia Brusel Ia. Bolo by to na úkor poškodeného žalobcu, ktorý znáša riziko, že žaloba bude zamietnutá ako neprípustná.

55.

Podľa môjho názoru nie je pre dostatočnú predvídateľnosť potrebné ani to, aby bola záväzným rozhodnutím Komisie predtým konštatovaná spoločná a nerozdielna zodpovednosť materskej a dcérskej spoločnosti za prípadné uložené pokuty. To, či sa ustanovenie o právomoci uplatní v kontexte private enforcement , ktoré poškodenému uľahčuje presadzovanie práv, nemôže závisieť od toho, či Komisia predtým začala konať.

56.

59.

Zneužívajúci postup žalobcu alebo zneužitie právomoci by prichádzali do úvahy len vtedy, ak je žaloba podaná proti ústrednému žalovanému zjavne neprípustná alebo nedôvodná, a preto môže byť jej jediným cieľom vyňať druhého žalovaného z právomoci súdu štátu, v ktorom má bydlisko. ( 36 ) V prípade existencie úzkej súvislosti v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia možno o určení takéhoto zneužitia uvažovať len vo výnimočných prípadoch, a to len v prípade dostatočných indícií, ktoré mu umožnia dospieť k záveru, že žalobca umelo vytvoril alebo zachoval podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia. ( 37 ) Na to nestačí, že sa žaloba podaná proti ústrednému žalovanému (prípadne) zdá byť neopodstatnená. Naopak je potrebné, aby bola v okamihu svojho podania zjavne neopodstatnená alebo umelo vytvorená, alebo aby na nej žalobca nemal žiadny skutočný záujem. ( 38 ) To by bolo predstaviteľné, ak napriek domnienke kontroly vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu zjavne neexistuje rozhodujúci vplyv materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť, a preto je spoločná zodpovednosť materskej spoločnosti od začiatku vylúčená. Mohlo by to tak byť len v zriedkavých výnimočných prípadoch.

60.

Ak poškodený žaluje aj grécku dcérsku spoločnosť v sídle holandskej materskej spoločnosti, čím grécku dcérsku spoločnosť vyjme z právomoci gréckych súdov, nejde o takéto zneužitie. Ak majú žalovaní bydlisko v rôznych členských štátoch, článok 8 bod 1 nariadenia Brusel Ia umožňuje žalobcovi vybrať si súd, na ktorom podá žalobu. ( 39 ) Táto možnosť voľby znamená, že žalobca môže súdny spor sústrediť na súd, ktorý najlepšie vyhovuje jeho záujmom. ( 40 )

63.

Už z úvah, ktoré som uviedla v bode 48 a nasl. vyššie, vyplýva, že na druhú prejudiciálnu otázku treba odpovedať kladne, ak sú – tak ako v tomto prípade – splnené podmienky domnienky kontroly. Je to totiž mimoriadne dôležitá indícia v prospech uznania „[úzkej] súvislosti“, ktorá zakladá právomoc v zmysle článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia a môže byť vyvrátená len vo výnimočných prípadoch.

V. Návrh

64.

Preto navrhujem, aby Súdny dvor na obe prejudiciálne otázky, ktoré položil Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko), odpovedal spoločne takto:

V rámci žalôb o náhradu škody založených na porušení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže musí súd v mieste sídla materskej spoločnosti pri skúmaní svojej právomoci podľa článku 8 bodu 1 nariadenia Brusel Ia vo vzťahu k dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte považovať skutočnosť, že materská spoločnosť priamo alebo nepriamo vlastní (takmer) celé základné imanie dcérskej spoločnosti, za dôležitú indíciu v prospech existencie úzkej súvislosti medzi žalobami podanými proti týmto spoločnostiam. Na konštatovanie existencie takejto úzkej súvislosti preto spravidla nie sú potrebné žiadne ďalšie indície.

( 7 ) Pozri rozsudky z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ( C‑377/20 , EU:C:2022:379 , bod 105 ); z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ( C‑516/15 P , EU:C:2017:314 , bod 48 ), a z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ( C‑97/08 P , EU:C:2009:536 , bod 55 ).

( 8 ) Rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ( C‑377/20 , EU:C:2022:379 , bod 106 a tam citovaná judikatúra).

( 9 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2021, Sumal ( C‑882/19 , EU:C:2021:800 , bod 44 a nasl.), a z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ( C‑377/20 , EU:C:2022:379 , bod 107 ).

( 10 ) Pozri rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ( C‑377/20 , EU:C:2022:379 , bod 108 a tam citovaná judikatúra).

( 11 ) Rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ( C‑377/20 , EU:C:2022:379 , body 109 a 110 a tam citovaná judikatúra).

( 12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ( C‑90/09 P , EU:C:2011:21 , bod 86 a nasl.).

( 19 ) Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 19/004, s. 42) (ďalej len „ nariadenie Brusel I“): pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2006, Reisch Montage ( C‑103/05 , EU:C:2006:471 , body 29 a 30 ); pozri tiež, pokiaľ ide o článok 6 bod 1 Bruselského dohovoru z roku 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32 ) (ďalej len „Bruselský dohovor“): rozsudok z 27. septembra 1988, Kalfelis ( 189/87 , EU:C:1988:459 , bod 10 ).

( 20 ) Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Brusel I, pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Solvay ( C‑616/10 , EU:C:2012:445 , bod 23 a citovaná judikatúra).

( 21 ) Rozsudok zo 7. septembra 2023, Beverage City Polska ( C‑832/21 , EU:C:2023:635 , bod 34 ). Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Brusel I, pozri rozsudok z 12. júla 2012, Solvay ( C‑616/10 , EU:C:2012:445 , bod 19 a citovaná judikatúra).

( 22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2023, Beverage City Polska ( C‑832/21 , EU:C:2023:635 , bod 28 ). Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Brusel I, pozri rozsudok z 27. septembra 2017, Nintendo ( C‑24/16 a C‑25/16 , EU:C:2017:724 , bod 45 a citovaná judikatúra).

( 23 ) Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Brusel I, pozri rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 , body 21 a 33 ).

( 24 ) V Jenardovej správe je spoločná a nerozdielna zodpovednosť uvedená ako typický príklad existencie súvislosti medzi nárokmi voči jednotlivým žalovaným, pozri správu P. Jenarda o Dohovore z 27. septembra 1968 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES C 59, 1979, s. 1, 26 ).

( 31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. januára 2021, The Goldman Sachs Group/Komisia ( C‑595/18 P , EU:C:2021:73 , body 32 a 35 ).

( 32 ) Rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ( C‑97/08 P , EU:C:2009:536 , bod 54 a nasl.).

( 33 ) Pozri rozsudky z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia ( C‑520/09 P , EU:C:2011:619 , bod 37 a nasl.), a z 8. mája 2013, Eni/Komisia ( C‑508/11 P , EU:C:2013:289 , bod 68 ).

( 34 ) Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Brusel I, pozri rozsudok z 13. júla 2006, Reisch Montage ( C‑103/05 , EU:C:2006:471 , body 24 a 25 ).

( 35 ) Rozsudky z 3. júla 1997, Benincasa ( C‑269/95 , EU:C:1997:337 , bod 27 ), a z 28. januára 2015, Kolassa ( C‑375/13 , EU:C:2015:37 , bod 61 ).

( 36 ) Pokiaľ ide o článok 6 bod 1 nariadenia Brusel I, pozri analogicky rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 , bod 27 a citovaná judikatúra), a pokiaľ ide o článok 6 bod 1 Bruselského dohovoru, pozri tiež: rozsudok z 27. septembra 1988, Kalfelis ( 189/87 , EU:C:1988:459 , bod 9 ).