C-397/23

62023CC0397

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 13. februára 2025 ( 1 )

Vec C‑397/23

FL

I. Úvod

1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sozialgericht Detmold (Súd pre sociálne veci Detmold, Nemecko), bol podaný v rámci sporu medzi FL a Jobcenter Arbeitplus Bielefeld (Úrad práce Bielefeld, Nemecko) ( 2 ), ktorý mu odmietol priznať základné dávky sociálnej pomoci stanovené nemeckou právnou úpravou. Keďže toto rozhodnutie je odôvodnené povolením, na základe ktorého sa FL legálne zdržiava na nemeckom území, FL spochybňuje na účely získania týchto dávok skutočnosť, že mu nemožno priznať právo na pobyt stanovené touto právnou úpravou, založené na výkone rodičovských práv a povinností k svojmu dieťaťu, a to len z dôvodu, že toto dieťa nie je Nemec.

2.

Na rozdiel od predchádzajúcich návrhov na začatie prejudiciálneho konania v oblasti dávok sociálnej pomoci, ktorých sa domáhal „mobilný“ občan Európskej únie ( 3 ), sa zatiaľ neriešená otázka položená Súdnemu dvoru týka rozdielneho zaobchádzania, pokiaľ ide o podmienky priznania vnútroštátneho práva na pobyt a nie jeho peňažných účinkov v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi.

3.

5.

Článok 18 prvý odsek ZFEÚ stanovuje:

„V rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.“

6.

Článok 14 smernice 2004/38 s názvom „Zachovanie práva pobytu“ v odsekoch 2 a 4 stanovuje:

„2. Občania Únie a ich rodinní príslušníci majú právo pobytu určené v článkoch 7, 12 a 13, pokiaľ spĺňajú podmienky v nich stanovené.

Podľa článku 24 tejto smernice s názvom „Rovnaké zaobchádzanie“:

„1. S výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v zmluve a v sekundárnom práve, všetci občania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdržiavajú na území hostiteľského členského štátu, využívajú rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu v rámci pôsobnosti zmluvy. …

2. Ako výnimka z odseku 1 hostiteľský členský štát nie je povinný udeliť nárok na sociálnu pomoc počas prvých troch mesiacov pobytu ani prípadne počas dlhšieho obdobia stanoveného v článku 14 ods. 4 [písm.] b)… osobám iným, ako sú pracovníci, samostatne zárobkovo činné osoby, osoby, ktoré si zachovávajú takýto štatút a ich rodinní príslušníci.“

8.

Článok 37 smernice s názvom „Priaznivejšie vnútroštátne ustanovenia“ stanovuje:

„Ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú žiadne zákony, nariadenia ani administratívne ustanovenia určené členským štátom, ktoré by boli priaznivejšie pre dané osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.“

(1)

manželskému partnerovi nemeckého štátneho príslušníka, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom;

(2)

maloletému slobodnému dieťaťu nemeckého štátneho príslušníka, ktoré je cudzím štátnym príslušníkom;

(3)

cudziemu štátnemu príslušníkovi, rodičovi maloletého a slobodného dieťaťa, ktoré je nemeckým štátnym príslušníkom, na účely výkonu rodičovských práv a povinností,

V § 7 Sozialgesetzbuch Zweites Buch, Grundsicherung für Arbeitssuchende (kniha II. Sociálneho zákonníka, Základná sociálna ochrana uchádzačov o zamestnanie ( 10 )) ( 11 ) (ďalej len „SGB II“) s názvom „Príjemcovia dávok“ sa v odseku 1 stanovuje:

„Dávky uvedené v tejto knihe sa poskytujú osobám, ktoré:

(1)

dosiahli vek 15 rokov a ešte nedosiahli vekovú hranicu stanovenú v § 7a;

(2)

sú schopné pracovať;

cudzích štátnych príslušníkov, ktorí nie sú v Spolkovej republike Nemecko zamestnaní alebo samostatne zárobkovo činní a ani nemajú právo na voľný pohyb na základe § 2 ods. 3 [FreizügG/EU], a ich rodinných príslušníkov za prvé tri mesiace ich pobytu;

(2)

cudzích štátnych príslušníkov

a)

ktorí nemajú právo na pobyt;

b)

12.

V § 23 Sozialgesetzbuch Zwölftes Buch, Sozialhilfe (kniha XII. Sociálneho zákonníka, Sociálna pomoc) ( 12 ) (ďalej len „SGB XII“) s názvom „Sociálna pomoc pre cudzích štátnych príslušníkov“ sa stanovuje:

„1. Cudzím štátnym príslušníkom, ktorí sa fakticky zdržiavajú na vnútroštátnom území, sa poskytuje sociálna pomoc vo forme dávok na zabezpečenie životného minima, nemocenských dávok, dávok v tehotenstve a materstve, ako aj ošetrovného podľa tejto knihy. Ustanovenia štvrtej kapitoly tým nie sú dotknuté. Iným osobám sa sociálna pomoc môže poskytnúť v prípade, že je to odôvodnené vzhľadom na okolnosti jednotlivého prípadu. Obmedzenia podľa prvej vety sa neuplatnia na cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sú držiteľmi povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na pobyt na dobu určitú a ktorí majú v úmysle trvale sa zdržiavať na spolkovom území. Tým nie sú dotknuté ustanovenia, na základe ktorých majú alebo by mali byť vyplatené iné dávky sociálnej pomoci, ako sú dávky uvedené v prvej vete.

…

3. Cudzím štátnym príslušníkom a ich rodinným príslušníkom sa neposkytujú dávky podľa odseku 1 alebo podľa štvrtej kapitoly, keď

(1)

…

Odchylne od prvej vety bodu 2 a 3 sa dávky podľa odseku 1 prvej a druhej vety poskytujú cudzím štátnym príslušníkom a ich rodinným príslušníkom, ak sa najmenej päť rokov bez podstatného prerušenia zdržiavajú na spolkovom území…“

III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka

13.

Žalobca vo veci samej, FL, poľský štátny príslušník, pricestoval do Nemecka 30. mája 2020 spolu so svojou „partnerkou, s ktorou nie je zosobášený“ ( 13 ), ktorá je tiež poľskou štátnou príslušníčkou a pochádza z Holandska. Pobývala tu krátko, pričom od 30. augusta 2015, teda odo dňa jej vstupu z Poľska, sa zdržiavala v Nemecku.

14.

podľa vnútroštátneho práva ako rodinný príslušník alebo osoba blízka jeho partnerke, ktorá má právo na trvalý pobyt,

–

v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností k svojmu maloletému dieťaťu ( 14 ) z dôvodu, že toto dieťa nemá nemeckú štátnu príslušnosť,

–

v nadväznosti na rozsudok zo 6. októbra 2020, Jobcenter Krefeld ( 15 ), a nariadenie (EÚ) č. 492/2011 ( 16 ), pretože dieťa FL nepodlieha povinnej školskej dochádzke.

17.

Jobcenter Bielefeld a Amt für soziale Leistungen (Sozialamt) der Stadt Bielefeld (Úrad sociálnych vecí mesta Bielefeld, Nemecko), ako vedľajší účastníci konania v odpovedi uviedli, že právo na pobyt nemôže vyplývať z § 28 ods. 1 prvej vety bodu 3 AufenthG, ktorý sa podľa jeho samotného znenia uplatňuje len na „nemeckých štátnych príslušníkov“ a nie na „občanov Únie“. Pre vnútroštátnu právnu úpravu v oblasti prisťahovalectva a pobytu je typické rozlišovať medzi „nemeckými štátnymi príslušníkmi“ a „cudzími štátnymi príslušníkmi“. Táto právna úprava nie je v rozpore s právom Únie.

21.

Vnútroštátny súd uvádza, že judikatúra vyšších súdov je nejednotná, pokiaľ ide o otázku, či neudelenie povolenia na pobyt občanovi Únie, ktorý vykonáva rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu s bydliskom na spolkovom území, ktoré má právo na voľný pohyb a je štátnym príslušníkom iného členského štátu, predstavuje diskrimináciu.

22.

Tento súd tiež spresňuje, že Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko) v uznesení zo 4. októbra 2019 ( 21 ) pripomenul, že v judikatúre súdov vyššieho stupňa vo veciach sociálneho zabezpečenia a v odbornej literatúre existujú rozdielne názory na to, či § 11 ods. 1 jedenásta veta FreizügG/EU v znení účinnom do 23. novembra 2020 ( 22 ) v spojení s § 28 ods. 1 prvou vetou bodom 3 AufenthG a článkom 18 prvým odsekom ZFEÚ môžu priznať právo na pobyt rodičovi, ktorý vykonáva rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému občanovi Únie, ktorý má právo na voľný pohyb podľa § 3 ods. 1 prvej vety FreizügG/EU, pretože sprevádza svojho druhého rodiča.

Písomné pripomienky predložila Európska komisia, ktorá sa rovnako ako nemecká vláda zúčastnila na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. novembra 2024 a na ktorom odpovedali na otázky položené Súdnym dvorom na ústne zodpovedanie.

IV. Analýza

26.

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je s právom Únie, a s ohľadom na dôvody jeho žiadosti najmä s článkom 18 ZFEÚ a článkom 33 ods. 1 Charty, ako aj so smernicou 2004/38, zlučiteľná vnútroštátna právna úprava členského štátu, podľa ktorej sa povolenie na pobyt na účely výkonu rodičovských práv a povinností nemôže udeliť „mobilnému“ občanovi Únie, ktorý je rodičom maloletého slobodného dieťaťa, ktoré nie je štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu, v ktorom má obvyklý pobyt.

27.

Na túto vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá umožňuje členskému štátu prijať priaznivejšie ustanovenia v oblasti práva na pobyt, než sú ustanovenia práva Únie, ( 25 ) sa vzťahuje článok 37 smernice 2004/38.

–

každý občan Únie sa teda môže odvolávať na zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvený v článku 18 ZFEÚ v akejkoľvek situácii, ktorá patrí do oblasti vecnej pôsobnosti práva Únie. Tieto situácie zahŕňajú výkon práva na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov priznaného článkom 20 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) ZFEÚ a článkom 21 ZFEÚ ( 29 ) a

–

článok 18 prvý odsek ZFEÚ sa môže samostatne uplatniť len v situáciách upravených právom Únie, pre ktoré Zmluva o FEÚ nestanovuje osobitné pravidlá zákazu diskriminácie. Navyše článok 20 ods. 2 druhý pododsek, ako aj článok 21 ZFEÚ analogicky podraďujú právo občanov Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov obmedzeniam a podmienkam stanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na jej vykonanie.

30.

Rovnako v rozsudku CG Súdny dvor v bode 66 rozhodol, že „zásada zákazu diskriminácie je tak konkretizovaná v článku 24 smernice 2004/38 vo vzťahu k občanom Únie, ktorí uplatňujú svoju slobodu pohybu a pobytu na území členských štátov“.

34.

Okrem toho treba spresniť, že pokiaľ ide o dieťa FL, skutočnosť, že sa narodilo na nemeckom území a nevyužilo právo na voľný pohyb, nemá vplyv na výkon jeho práv v oblasti voľného pohybu a pobytu osôb ako občana Únie. ( 33 )

35.

Nie som však v tomto prípade presvedčený o uplatniteľnosti článku 24 ods. 1 smernice 2004/38. Po vysvetlení svojich výhrad preto uvediem, z akých dôvodov by sa podľa môjho názoru malo vychádzať.

A.

O uplatnení článku 24 ods. 1 smernice 2004/38

Pokiaľ ide o rodiča, cudzieho štátneho príslušníka, ktorého dieťa nie je Nemec, treba sa domnievať, že je z dôvodu štátnej príslušnosti svojho dieťaťa priamo diskriminovaný, ( 34 ) čo mu bráni vo výkone rodičovských práv a povinností k svojmu dieťaťu za rovnakých podmienok ako nemecký rodič. Vzhľadom na to, že táto diskriminácia súvisí so štátnou príslušnosťou dieťaťa, možno ju kvalifikovať ako diskrimináciu „na základe osobitného vzťahu“ ( 35 ) alebo „spoludiskrimináciu“ ( 36 ), pričom sa tieto výrazy používajú rovnocenne. Ich cieľom je kvalifikovať situáciu, v ktorej osoba, ktorá je priamo diskriminovaná na základe určitého kritéria (zdravotné postihnutie alebo iné kritérium, ako napríklad štátna príslušnosť, v tomto prípade je to status nemeckého dieťaťa), nespĺňa toto kritérium, ale práve uvedené kritérium predstavuje dôvod údajného menej priaznivého zaobchádzania. Uplatní sa teda právo osoby, ktorej sa týka diskriminačné kritérium, a nie právo dotknutej osoby.

39.

Bez ohľadu na to, či ide o dieťa, alebo o rodiča, vzniká vážny problém z dôvodu predmetu sporu, ktorým je priznanie vnútroštátneho práva na pobyt. ( 37 )

40.

Pripomínam, že článok 24 ods. 1 prvá veta smernice 2004/38 stanovuje, že „s výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v zmluve a v sekundárnom práve, všetci občania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdržiavajú na území hostiteľského členského štátu, využívajú rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu v rámci pôsobnosti zmluvy“.

41.

Článok 24 sa doteraz v judikatúre Súdneho dvora vykladal v prípadoch týkajúcich sa žiadostí o dávky sociálnej pomoci, v ktorých sa rozdielne zaobchádzanie namietalo na základe porovnania s právami priznanými štátnym príslušníkom v rovnakej ekonomickej situácii. ( 39 ) Súdny dvor rozhodol o podmienkach uplatňovania zásady rovnosti zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi, pokiaľ ide o účinky práva na pobyt . ( 40 ) Právo na pobyt musí byť priznané podľa smernice 2004/38, ( 41 ) a pokiaľ ide o jeho účinky, výslovne sú stanovené len výnimky týkajúce sa určitých kategórií osôb v súvislosti s poskytovaním dávok sociálnej pomoci. ( 42 )

45.

V prejednávanej veci sa žiadosť FL nachádza v skoršom štádiu, a to v štádiu práva na pobyt .

46.

Na rozdiel od názoru Komisie založeného na článku 24 ods. 2 smernice 2004/38 z dôvodu, že tento článok nestanovuje výnimku zo zásady rovnosti zaobchádzania v oblasti práva na pobyt, sa preto domnievam, že táto zásada nemôže slúžiť na priznanie takéhoto práva. Inak povedané, získanie povolenia na pobyt, ako ho stanovuje dotknutá vnútroštátna právna úprava, nemôže byť dôsledkom uvedenej zásady, ktorá sa priznáva občanom Únie z dôvodu ich práva na pobyt priznaného na základe tejto smernice.

47.

50.

Možno tiež uviesť, že predmetná vnútroštátna právna úprava prijatá v prospech rodičov, cudzích štátnych príslušníkov, ktorá spája povolenie na pobyt na účely zlúčenia rodiny s možnosťou získať na tento účel základné dávky sociálnej pomoci, prispieva k zabezpečeniu slobody pohybu a rodinného života za normálnych a dôstojných podmienok. ( 48 )

51.

Tieto práva, ktoré musia byť chránené bez podmienky štátnej príslušnosti, tak odôvodňujú uplatnenie článku 24 ods. 1 smernice 2004/38 na účely posúdenia súladu predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy s právom Únie, čo zakladá právo na pobyt na vnútroštátnom území .

52.

Uvedené práva sú totiž prvoradé. Z tohto hľadiska by však zásada zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ako je konkretizovaná v článku 24 smernice 2004/38 s výnimkami stanovenými v jeho odseku 2, mala osobitne širokú pôsobnosť, pretože by hrozilo, že bude v rozpore so systematikou tejto smernice.

56.

Toto je navyše dôvodom pre nepodriadenie vnútroštátnej právnej úpravy zásade zákazu diskriminácie zakotvenej v článku 24 ods. 1 smernice 2004/38, ktorá umožňuje udeliť povolenie na pobyt občanovi Únie, ktorého situácia spadá do pôsobnosti tejto smernice.

57.

Za týchto podmienok treba uviesť, že zásada uvedená v rozsudku CG, podľa ktorej sa otázka, či sú „mobilní“ občania Únie diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti, ( 52 ) musí posudzovať s ohľadom na článok 24 smernice 2004/38, a nie s ohľadom na článok 18 prvý odsek ZFEÚ, sa musí obmedziť na situácie, v ktorých sa rozoberajú účinky práva na pobyt priznaného na základe tejto smernice v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi, čo vylučuje priaznivejšie vnútroštátne opatrenia v oblasti práva na pobyt.

58.

Keďže nie je možné vykladať článok 24 ods. 1 smernice 2004/38, je potrebné spresniť podmienky, za ktorých sa potom uplatňuje článok 18 ZFEÚ.

61.

Takáto analýza týkajúca sa tak situácie FL, ako aj situácie jeho dieťaťa, ( 55 ) hoci sa zdržiavajú v Nemecku na základe smernice 2004/38, má tú výhodu, že nadväzuje na časť odôvodnenia rozsudku CG, v ktorej Súdny dvor uviedol, že členské štáty nevykonávajú smernicu 2004/38, keď stanovujú právo na pobyt v priaznivejšom režime, ako je režim stanovený v smernici. ( 56 )

62.

Takáto analýza tak zostáva v intenciách judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa osobitných ustanovení, ktorými sa vykonáva zásada stanovená v článku 18 ZFEÚ, a práv vyplývajúcich z článkov 20 a 21 ZFEÚ.

63.

V tejto súvislosti nemecká vláda na pojednávaní tvrdila, že zámerom zákonodarcu bolo konkretizovať právo podľa článku 11 základného zákona, ktorý zachováva celistvosť rodiny na nemeckom území. V rovnakom zmysle Komisia spresnila, že to, čo bolo pôvodne v roku 1990 len právom vyhradeným nemeckým štátnym príslušníkom na základe nemeckého základného práva, sa v súčasnosti stalo základným právom Únie. Podľa tejto inštitúcie sa odôvodnenie pobytu rodiča v prospech nemeckého dieťaťa, ktoré malo byť chránené, musí v súčasnosti uplatňovať na všetky deti, ktoré sa legálne zdržiavajú v Nemecku, pokiaľ sú občanmi Únie. Dosiahol sa tak konsenzus v tom, že sporná vnútroštátna právna úprava má rovnocenný základ s tým, ktorý je zakotvený v článkoch 20 a 21 ZFEÚ.

C.

O pripomenutí obmedzení výkonu právomocí členskými štátmi

67.

Treba pripomenúť rozhodnutie Súdneho dvora v rozsudku CG, pokiaľ ide o uplatnenie Charty, a to, že ak členský štát stanoví vnútroštátne pravidlo týkajúce sa pobytu za podmienok uplatnenia, ktoré sú priaznivejšie ako podmienky smernice 2004/38, vykonáva ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa postavenia občana Únie, ktorý uplatnil svoju základnú slobodu pohybu na území členských štátov, priznanú článkom 21 ods. 1 ZFEÚ. V dôsledku toho je tento členský štát v súlade s článkom 51 ods. 1 Charty povinný spĺňať jej požiadavky. ( 57 )

68.

Ako som už uviedol, ( 58 ) v situácii, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, sú zásadné právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené článkom 7 Charty, ako aj práva dieťaťa zaručené jej článkom 24, najmä právo na zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa vo všetkých aktoch týkajúcich sa detí, ako aj právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s oboma svojimi rodičmi. ( 59 )

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Sozialgericht Detmold (Súd pre sociálne veci Detmold, Nemecko), takto:

Článok 18 ZFEÚ v spojení s článkom 20 ods. 2 prvým pododsekom písm. a) a článkom 21 ods. 1 ZFEÚ

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave hostiteľského členského štátu, podľa ktorej je udelenie povolenia na pobyt na účely výkonu rodičovských práv a povinností vyhradené len „mobilným“ občanom Únie, rodičom maloletého slobodného dieťaťa, ktoré je štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu, v ktorom má obvyklý pobyt, a je zamietnuté, pokiaľ je dieťa štátnym príslušníkom iného členského štátu.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ďalej len „Jobcenter Bielefeld“.

( 9 ) V znení vyplývajúcom zo zákona z 12. novembra 2020 (BGBl. 2020 I, s. 2416).

( 10 ) Od 1. januára 2023 bol do tejto knihy II doplnený pojem „Bürgergeld“ („príjmy z občianstva“).

( 11 ) V znení účinnom do 31. decembra 2020, ktoré vyplýva zo zákona z 30. novembra 2019 (BGBl. 2019 I, s. 1948).

( 12 ) V znení účinnom do 31. decembra 2020, ktoré vyplýva zo zákona z 22. decembra 2016 (BGBl. 2016 I, s. 3155).

( 13 ) Ďalej len „partnerka“. Tento pojem sa používa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania bez súvislosti s pojmami vyplývajúcimi zo smernice 2004/38. V tomto zmysle sa rovná „spoločníčke“ alebo „družke“.

( 14 ) Podľa § 28 ods. 1 prvej vety bodu 3 AufenthG, posudzovaného samostatne alebo v spojení s § 11 ods. 14 prvou vetou FreizügG/EÚ.

( 21 ) Vnútroštátny súd uviedol, že toto rozhodnutie je k dispozícii na tomto odkaze: https://www.bundesverfassungsgericht.de/SharedDocs/Downloads/DE/2019/10/rk20191004_1bvr171018.html, bod 12.

( 22 ) Tento paragraf sa od 24. novembra 2020 stal § 11 ods. 14 prvou vetou.

( 23 ) Ďalej len „Charta“.

( 24 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1 ).

( 25 ) V prípade rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, pozri vec Stadt Wuppertal (C‑130/24), v ktorej v súčasnosti prebieha konanie. Pokiaľ ide o ďalšie prípady, pozri tiež rozsudky z 21. decembra 2011, Ziolkowski a Szeja ( C‑424/10 a C‑425/10 , EU:C:2011:866 , bod 50 ) a CG (bod 82).

( 26 ) Nemecká vláda na pojednávaní spresnila, že nemecké dieťa sa môže zlúčiť so svojou rodinou podľa § 28 AufenthG na základe § 11 základného zákona týkajúceho sa práva Nemcov na pobyt v Nemecku. Pozri tiež bod 63 vyššie.

( 33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2016, Rendón Marín ( C‑165/14 , EU:C:2016:675 , bod 42 ).

( 34 ) V prejednávanej veci je kritériom štátna príslušnosť a nie neutrálne kritérium, ktoré má za následok vznik takejto diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

( 35 ) Pozri analogicky tento výraz v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Coleman ( C‑303/06 , EU:C:2008:61 , body 4 , 5 a 20 , ako aj poznámka pod čiarou 5).

( 36 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ČEZ Razpredelenie Bălgarija ( C‑83/14 , EU:C:2015:170 , bod 55 ).

( 37 ) Pozri bod 19 vyššie.

( 38 ) Pokiaľ ide o jej účinky v oblasti základnej dávky sociálnej pomoci, zo znenia § 7 ods. 1 SGB II a § 23 SGB XII vyplýva, že skutočnosť, že žalobca nie je štátnym príslušníkom členského štátu a že jeho právo na pobyt je stanovené smernicou 2004/38 alebo dotknutou vnútroštátnou právnou úpravou, je irelevantná. V tomto poslednom uvedenom prípade je nemecká právna úprava v oblasti dávok sociálnej pomoci výhodná pre občanov Únie, keďže Súdny dvor v rozsudku CG rozhodol, že tí, ktorí nemajú právo na pobyt na základe smernice 2004/38 , sa nemôžu odvolávať na zásadu zákazu diskriminácie konkretizovanú v článku 24 ods. 1 tejto smernice (pozri v tomto zmysle body 80 a 83 tohto rozsudku).

( 45 ) Pripomínam, že v prejednávanej veci má dieťa FL právo na pobyt odvodené od práva jeho matky. Súdny dvor rozhodol, že „článok 20 ZFEÚ bráni vnútroštátnym opatreniam vrátane rozhodnutí zamietajúcich právo na pobyt rodinným príslušníkom občana Únie, ktorých účinkom je zbavenie občanov Únie účinného požívania podstaty práv, ktoré im vyplývajú z ich postavenia“ [pozri rozsudok z 10. mája 2017, Chavez Vilchez a i. ( C‑133/15 , EU:C:2017:354 , bod 61 a citovaná judikatúra)].

( 46 ) Pozri tiež tvrdenia FL, ktoré sú v podstate pripomenuté v bode 19 vyššie.

( 47 ) Pozri najmä rozsudok CG (bod 90), ako aj rozsudok zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo ( C‑490/20 , EU:C:2021:1008 , bod 47 a citovaná judikatúra, ako aj body 59 a 65). V prejednávanej veci by FL mohol tvrdiť, že je odradený od toho, aby zostal v Nemecku, aby tam vykonával rodičovské práva a povinnosti, len z ekonomických dôvodov, keďže je oprávnený zdržiavať sa v Nemecku, aby si tam hľadal zamestnanie bez toho, aby poberal základné dávky sociálnej pomoci. Rovnako by bolo možné tvrdiť, že dotknuté deti, občania Únie, podľa svojej štátnej príslušnosti a bez ohľadu na skutočnosť, že jeden z rodičov je občanom Únie, budú alebo nebudú môcť žiť na nemeckom území s týmto rodičom, ktorý sa na ňom legálne zdržiava, a poberať základné dávky sociálnej pomoci vyplácané tomuto rodičovi.

( 48 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok CG (body 89 a 91).

( 49 ) Pozri body 16 až 19 vyššie.

( 50 ) Po prečítaní dôvodov zamietnutia žiadosti FL z toho treba vyvodiť, že FL žil v Nemecku počas obdobia uvedeného v jeho žalobe bez stabilného vzťahu s matkou svojho dieťaťa a bez toho, aby sa oň skutočne staral. Hoci v tejto súvislosti pretrvávajú pochybnosti o tom, že FL nemôže mať žiadne právo na pobyt podľa smernice 2004/38, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby ich odstránil [pozri rozsudky z 15. septembra 2015, Alimanovic ( C‑67/14 , EU:C:2015:597 , bod 52 ), a zo 6. októbra 2020, Jobcenter Krefeld ( C‑181/19 , EU:C:2020:794 , bod 69 )]. Preto nie je potrebné rozšíriť analýzu situácie FL, ako to navrhuje Komisia vo svojich písomných pripomienkach, na článok 3 smernice 2004/38, ktorého odsek 2 vyložil Súdny dvor v rozsudku z 5. septembra 2012, Rahman a i. ( C‑83/11 , EU:C:2012:519 ).

( 57 ) Pozri rozsudok CG (body 84, 85, 86 a 88). Pozri tiež LENARTS, K: The Broadening of EU Competences Through the Case Law of the Court of Justice: Myth or Reality ?. C. d., najmä poznámku pod čiarou č. 40 (s. 596), podľa ktorej v porovnaní s rozsudkami z 11. novembra 2014, Dano ( C‑333/13 , EU:C:2014:2358 ), a z 15. septembra 2015, Alimanovic ( C‑67/14 , EU:C:2015:597 ), sa v roku 2021 s rozsudkom CG zaviedla dôležitá nuansa. Je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor v tomto rozsudku v podstate rozhodol, že členský štát „vykonáva“ práva občana Únie na voľný pohyb podľa článku 21 ods. 1 ZFEÚ, keď tomuto občanovi udelí právo na pobyt, aj keď toto právo nespĺňa podmienky stanovené smernicou 2004/38. To vedie k uplatneniu určitých práv vyplývajúcich z Charty, a teda vyžaduje, aby hostiteľský členský štát poskytol „mobilnému“ občanovi Únie prostriedky na živobytie potrebné na živobytie v súlade s ľudskou dôstojnosťou.

( 58 ) Pozri body 48 až 52 vyššie.

( 59 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2021, Stolična obština, rajon Pančarevo ( C‑490/20 , EU:C:2021:1008 , bod 59 ). Pokiaľ ide o dieťa v konaní vo veci samej, možno sa odvolávať najmä na článok 24 ods. 3 Charty.

( 60 ) Pozri bod 38 vyššie.

( ) Pozri bod 63 vyššie.