C-416/23

za účasti:

F R,

Bundesministerin für Justiz

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 57 ods. 4 – Úlohy dozorného orgánu – Žiadosť – Pojem – Neprimerané žiadosti – Pojem – Článok 77 ods. 1 – Právo podať sťažnosť – Zaplatenie primeraného poplatku zodpovedajúceho administratívnym nákladom alebo odmietnutie dozorného orgánu konať na základe žiadosti – Kritériá, ktorými sa môže riadiť voľba dozorného orgánu“

I. Úvod

4.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Österreichische Datenschutzbehörde (Úrad na ochranu údajov, Rakúsko) (ďalej len „DSB“) a F R, ktorého predmetom je skutočnosť, že tento orgán na základe článku 57 ods. 4 GDPR odmietol zaoberať sa sťažnosťou, ktorú podal F R podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia.

II. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

5.

Dňa 17. februára 2020 podal F R na DSB sťažnosť podľa článku 77 ods. 1 GDPR z dôvodu porušenia svojho práva na prístup podľa článku 15 tohto nariadenia v dôsledku toho, že prevádzkovateľ neodpovedal na jeho žiadosť o prístup v lehote jedného mesiaca.

6.

9.

V tejto súvislosti uvedený súd poukazuje na to, že záporná odpoveď na túto otázku by mala za následok, že dozorný orgán by nemohol na základe tohto ustanovenia odmietnuť konať na základe sťažností alebo požadovať zaplatenie primeraného poplatku za ich vybavenie bez ohľadu na to, či sú neopodstatnené alebo neprimerané. Podľa tohto súdu však najsilnejšie argumenty svedčia v prospech zahrnutia sťažností uvedených v článku 77 ods. 1 GDPR do pôsobnosti článku 57 ods. 4 tohto nariadenia.

10.

Po druhé má vnútroštátny súd pochybnosti o význame, ktorý treba pripísať pojmu „neprimerané žiadosti“ v zmysle posledného uvedeného ustanovenia. Tento súd konkrétne uvádza, že ak sa ako príklad neprimeraných žiadostí uvádza opakujúca sa povaha žiadostí, je potrebné zohľadniť skutočnosť, že ak môže dozorný orgán odmietnuť konať na základe určitej sťažnosti, vedie to k závažnému porušeniu ochrany, ktorej sa dotknuté osoby môžu domáhať podľa GDPR. Bolo by to v rozpore s cieľom tohto nariadenia, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov. Ako výnimka z povinnosti dozorných orgánov zaoberať sa sťažnosťami, ktoré im boli predložené, by sa možnosť odmietnuť konať na základe sťažnosti mala vykladať reštriktívne.

11.

Uvedený súd má teda pochybnosti o tom, či samotná skutočnosť, že dotknutá osoba využíva možnosti, ktoré ponúka GDPR, tým, že v porovnaní s inými osobami podáva veľmi vysoký počet sťažností, najmä ak sa tieto sťažnosti týkajú rôznych prevádzkovateľov, môže postačovať na to, aby sa žiadosti považovali za „neprimerané“, pokiaľ neexistujú iné okolnosti preukazujúce jej úmysel zneužívať žiadosti.

„1.

Má sa pojem ‚žiadosti‘ alebo ‚žiadosť‘ v článku 57 ods. 4 [GDPR] vykladať v tom zmysle, že sa pod týmto pojmom majú rozumieť aj ‚sťažnosti‘ podľa článku 77 ods. 1 GDPR?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa článok 57 ods. 4 GDPR vykladať tak, že na to, aby išlo o ‚neprimerané žiadosti‘, postačí už to, že dotknutá osoba sa v určitom období obrátila na dozorný orgán s určitým množstvom žiadostí (sťažností podľa článku 77 ods. 1 GDPR), nezávisle od toho, že ide o rôzne skutkové stavy a/alebo že sa žiadosti (sťažnosti) týkajú rôznych prevádzkovateľov, alebo sa okrem častého opakovania žiadostí (sťažností) vyžaduje aj úmysel zneužitia práva zo strany dotknutej osoby?

3.

Má sa článok 57 ods. 4 GDPR vykladať tak, že dozorný orgán si v prípade existencie ‚zjavne neopodstatnenej‘ alebo ‚neprimeranej‘ žiadosti (sťažnosti) môže slobodne vybrať, či bude účtovať primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom za jej spracovanie alebo a priori odmietne jej spracovanie? Ak nie, ktoré okolnosti a aké kritériá musí dozorný orgán zohľadniť, najmä, je dozorný orgán povinný prednostne účtovať primeraný poplatok ako miernejší prostriedok a až v prípade bezvýslednosti účtovania poplatkov je v záujme zabránenia zjavne neopodstatneným alebo neprimeraným žiadostiam (sťažnostiam) oprávnený odmietnuť ich spracovanie?“

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či pojem „žiadosť/žiadosti“ uvedený v článku 57 ods. 4 GDPR zahŕňa „sťažnosti“ uvedené v článku 57 ods. 1 písm. f) a článku 77 ods. 1 tohto nariadenia. ( 4 )

17.

DSB totiž tým, že v súlade s článkom 57 ods. 4 GDPR odmietol konať v súvislosti so sťažnosťou podanou F R z dôvodu údajného porušenia jeho práva na prístup podľa článku 15 tohto nariadenia, prijal rozhodnutie založené na predpoklade, podľa ktorého sťažnosti dotknutých osôb podané podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia treba považovať za „žiadosti“ v zmysle článku 57 ods. 4 nariadenia.

18.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že je potrebné overiť na Súdnom dvore, či je tento predpoklad správny, lebo v opačnom prípade by dozorný orgán nemohol odmietnuť konať na základe sťažností alebo požadovať na ich vybavenie zaplatenie primeraného poplatku podľa článku 57 ods. 4 GDPR.

19.

Článok 77 ods. 1 GDPR zas stanovuje, že „bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy, má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu, najmä v členskom štáte svojho obvyklého pobytu, mieste výkonu práce alebo v mieste údajného porušenia, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením“.

23.

Ani jedno ustanovenie GDPR nedefinuje pojem „žiadosť/žiadosti“ v zmysle článku 57 ods. 4 tohto nariadenia. Ak sa odvolávam na obvyklý význam tohto pojmu v bežnom jazyku, je obzvlášť široký. Potenciálne zahŕňa akúkoľvek žiadosť zo strany určitej osoby alebo subjektu. Slovník Larousse definuje pojem „žiadosť“ ako „úkon, ktorým človek dáva najavo, že chce niečo získať; požiadanie; písomnosť, ktorá ho vyjadruje“, pričom medzi jeho synonymami uvádza výraz „sťažnosť“. Sťažnosti podané podľa článku 77 ods. 1 GDPR teda podľa môjho názoru predstavujú kategóriu „žiadostí“ v zmysle článku 57 ods. 4 tohto nariadenia.

24.

Túto analýzu znenia po druhé potvrdzuje kontext tohto ustanovenia. V tejto súvislosti konštatujem, že článok 57 GDPR opisuje úlohy dozorných orgánov a podmienky ich vykonávania. Ide okrem iného o tieto úlohy:

–

Podľa článku 57 ods. 2 GDPR „každý dozorný orgán uľahčuje podávanie sťažností uvedených v odseku 1 písm. f), a to takými opatreniami, ako napríklad poskytnutím formulára sťažnosti, ktorý je možné tiež vyplniť elektronicky, nevylučujúc pritom iné prostriedky komunikácie“. ( 9 )

26.

Okrem toho článok 57 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje zásadu, podľa ktorej „plnenie úloh každého dozorného orgánu je pre dotknutú osobu a v príslušných prípadoch zodpovednú osobu bezplatné“.

27.

Článok 57 ods. 4 tohto nariadenia tým, že upravuje možnosť dozorných orgánov, aby v prípade žiadostí, ktoré sú zjavne neopodstatnené alebo neprimerané, požadovali zaplatenie primeraných poplatkov zodpovedajúcich administratívnym nákladom alebo odmietli konať na základe žiadosti, stanovuje výnimku zo zásady bezplatnosti upravenej v článku 57 ods. 3 tohto nariadenia, ako aj z povinnosti týchto orgánov zaoberať sa žiadosťami, ktoré im boli predložené.

28.

31.

Výklad, podľa ktorého sa pojem „žiadosť/žiadosti“ uvedený v článku 57 ods. 4 GDPR vzťahuje len na žiadosti, ktoré patria do pôsobnosti článku 57 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia, a nie na sťažnosti uvedené v článku 57 ods. 1 písm. f) a článku 77 ods. 1 nariadenia, by preto prvé z týchto ustanovení zbavil značnej časti jeho potrebného účinku.

32.

Okrem toho sa mi zdá, že sťažnosti uvedené v článku 57 ods. 1 písm. f) a článku 77 ods. 1 GDPR možno prípadne kvalifikovať ako „zjavne neopodstatnené“ skôr než žiadosti podané podľa článku 57 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia, ktorými sa dotknuté osoby usilujú získať od dozorných orgánov informácie o výkone práv, ktoré im priznáva toto nariadenie.

33.

Ďalej chcem uviesť, že výklad, podľa ktorého sa článok 57 ods. 4 GDPR vzťahuje aj na spracovanie sťažností podaných podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia, prijal Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB), ktorý odkazuje na prvé z týchto ustanovení, pokiaľ ide o prípustnosť sťažností. ( 11 )

37.

Ako som totiž už uviedol, podľa článku 57 ods. 1 písm. f) GDPR je každý dozorný orgán povinný na svojom území vybavovať sťažnosti, ktoré má v súlade s článkom 77 ods. 1 tohto nariadenia právo podať každá osoba, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týka, je v rozpore s týmto nariadením, a v nevyhnutnom rozsahu preskúmať predmet uvedenej sťažnosti. Dozorný orgán musí pristúpiť k vybaveniu takejto sťažnosti so všetkou vyžadovanou náležitou starostlivosťou. ( 14 )

38.

Konanie o sťažnosti je teda koncipované ako mechanizmus, ktorý je spôsobilý účinne chrániť práva a záujmy dotknutých osôb. ( 15 )

39.

Zahrnutie sťažností do pôsobnosti článku 57 ods. 4 GDPR má teda za následok, že dozorné orgány majú možnosť obmedziť svoju povinnosť vybaviť tieto sťažnosti a uplatniť na ich spracovanie zásadu bezplatnosti.

43.

Okrem toho chcem poukázať na to, že uplatňovanie tohto ustanovenia je sprevádzané procesnými zárukami, ktoré stanovujú striktný rámec pre jeho uplatňovanie dozornými orgánmi. Bremeno preukázania zjavne neopodstatnenej alebo neprimeranej povahy žiadostí teda znáša dozorný orgán. Okrem toho rozhodnutie tohto orgánu požadovať zaplatenie primeraného poplatku alebo odmietnuť konať na základe žiadosti môže byť predmetom účinného súdneho opravného prostriedku podľa článku 78 ods. 1 GDPR. Rovnako ak dozorný orgán sťažnosť nerieši, ale v tejto súvislosti neprijme nijaké rozhodnutie, dotknutá osoba má právo na účinný súdny prostriedok nápravy v súlade s článkom 78 ods. 2 tohto nariadenia.

44.

Okrem toho každá dotknutá osoba má podľa článku 79 ods. 1 GDPR právo na účinný súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že jej práva vyplývajúce z tohto nariadenia boli porušené v dôsledku spracovania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením.

45.

Ako Súdny dvor rozhodol vo svojom rozsudku z 12. januára 2023, Nemzeti Adatvédelmi és Információszabadság Hatóság, ( 16 ) článok 77 ods. 1, článok 78 ods. 1 a článok 79 ods. 1 GDPR v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú súbežné a nezávislé uplatnenie prostriedkov nápravy stanovených na jednej strane v článku 77 ods. 1 a v článku 78 ods. 1 a na druhej strane v článku 79 ods. 1 ( 17 )

48.

Na účely odpovede na túto otázku najprv preskúmam znenie tohto ustanovenia, na základe ktorého vyvodím nasledujúce závery.

49.

Po prvé vzhľadom na to, že pojem „neprimerané sťažnosti“ nie je v GDPR definovaný, je potrebné odkázať na obvyklý význam tohto výrazu v bežnom jazyku. Prídavné meno „neprimeraný“ tak označuje niečo, čo presahuje bežnú alebo primeranú mieru (slovník Larousse) alebo čo presahuje žiaducu alebo povolenú mieru (slovník Le Robert). Robiť niečo neprimerane znamená robiť niečo bez miery.

50.

Po druhé treba zdôrazniť, že znenie článku 57 ods. 4 GDPR predsa obsahuje isté usmernenia, lebo odkaz na „žiadosti… neprimerané, najmä pre ich opakujúcu sa povahu“, v tomto ustanovení naznačuje, že táto opakujúca sa povaha umožňuje charakterizovať existenciu neprimeraných žiadostí.

54.

Rovnako ako F R, spolková ministerka spravodlivosti, rakúska vláda a Komisia sa domnievam, že počet žiadostí podaných dotknutou osobou dozornému orgánu, nech je akokoľvek vysoký, nemôže sám osebe a na rozdiel od toho, čo by sa na prvý pohľad dalo vyvodiť zo znenia článku 57 ods. 4 GDPR, predstavovať dostatočné kritérium na vyvodenie záveru o existencii „neprimeraných žiadostí“ v zmysle tohto ustanovenia. Toto stanovisko zakladám na preskúmaní kontextu uvedeného ustanovenia a cieľov sledovaných týmto nariadením.

55.

Pokiaľ ide o kontext článku 57 ods. 4 GDPR, chcem poukázať na to, že článok 12 tohto nariadenia stanovuje všeobecné povinnosti prevádzkovateľa, pokiaľ ide o transparentnosť informácií a oznámenia, ako aj postupy výkonu práv dotknutej osoby.

56.

Článok 15 GDPR v kapitole III oddiele 2, ktorý sa týka informácií a prístupu k osobným údajom, dopĺňa rámec transparentnosti tohto nariadenia tým, že dotknutej osobe priznáva právo na prístup k jej osobným údajom a právo na informácie o spracovaní takýchto údajov.

60.

Článok 15 GDPR je teda jedným z ustanovení, ktorých cieľom je zaručiť právo na prístup, ako aj transparentnosť spôsobov spracúvania osobných údajov vo vzťahu k dotknutej osobe, pričom bez tejto transparentnosti by táto osoba nebola schopná posúdiť zákonnosť spracúvania svojich údajov a vykonávať výsady upravené najmä v článkoch 16 až 18, 21, 79 a 82 tohto nariadenia. ( 20 )

61.

Práve vzhľadom na to už Súdny dvor uviedol, že zásada, podľa ktorej prvá kópia údajov je bezplatná, a skutočnosť, že nie je potrebné uvádzať osobitné odôvodnenie žiadosti o prístup, nevyhnutne prispievajú k tomu, aby sa dotknutej osobe uľahčil výkon práv, ktoré jej priznáva GDPR. ( 21 )

62.

Vzhľadom na význam, ktorý toto nariadenie pripisuje právu na prístup k spracúvaným osobným údajom, ktoré je zaručené článkom 15 ods. 1 tohto nariadenia, na dosiahnutie cieľov sledovaných týmto nariadením, výkon tohto práva nemôže podliehať príliš prísnym podmienkam.

66.

Pripomínam tiež, že ako sa uvádza v odôvodnení 63 GDPR, toto nariadenie výslovne priznáva dotknutým osobám právo na prístup k osobným údajom, ktoré o nich boli získané, a na jednoduchý výkon tohto práva v primeraných intervaloch. To podľa môjho názoru znamená, že tieto osoby môžu uplatniť toto právo viackrát pri tomto istom prevádzkovateľovi bez toho, aby bolo možné opakujúcu sa povahu žiadosti ako takú pokladať za „neprimeranú“. V prípade, že prevádzkovatelia, ktorým bolo zaslaných viacero žiadostí, toto právo porušia, tieto osoby by podľa môjho názoru mali mať možnosť podať dozornému orgánu viacero sťažností týkajúcich sa týchto prevádzkovateľov podľa článku 77 ods. 1 GDPR.

67.

Okrem toho chcem poukázať na to, že ustanovenie obdobné článku 57 ods. 4 tohto nariadenia je obsiahnuté v článku 12 ods. 5 nariadenia, ktorý tiež priznáva, tentoraz prevádzkovateľovi v prípade zjavne neopodstatnených alebo neprimeraných žiadostí, možnosť buď požadovať zaplatenie primeraného poplatku, ktorý zohľadňuje administratívne náklady vynaložené na poskytnutie informácií, oznámenie alebo uskutočnenie požadovaných opatrení, alebo odmietnuť konať na základe týchto žiadostí. ( 22 )

68.

V rozsudku z 26. októbra 2023, FT (Kópie lekárskeho záznamu), ( 23 ) Súdny dvor uviedol, že článok 12 ods. 5 GDPR stanovuje zásadu, podľa ktorej výkon práva dotknutej osoby na prístup k jej údajom, ktoré sa spracúvajú, a k informáciám, ktoré s týmto spracúvaním súvisia, si od dotknutej osoby nevyžaduje nijaké poplatky. Okrem toho toto ustanovenie uvádza dva dôvody, pre ktoré môže prevádzkovateľ buď účtovať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady, alebo odmietnuť konať na základe žiadosti. Tieto dôvody sa podľa Súdneho dvora týkajú prípadov zneužitia práva. ( 24 ) Na základe tohto konštatovania Súdny dvor poukázal na to, že podľa vnútroštátneho súdu žiadosť dotknutej osoby nebola zneužívajúca. ( 25 )

72.

Článok 57 ods. 4 GDPR je teda vyjadrením zásady proporcionality: hoci dozorné orgány sú v zásade povinné preskúmať každú sťažnosť s náležitou starostlivosťou, takáto záťaž im nemôže byť uložená nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu práv, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z tohto nariadenia. Toto ustanovenie teda umožňuje uvedeným orgánom zosúladiť záujmy žiadateľa so záujmami riadnej správy vecí verejných.

73.

Ďalej chcem zdôrazniť, že ako som už uviedol, článok 57 ods. 4 GDPR sa musí vykladať reštriktívne, čo znamená, že jeho vykonávanie sa musí obmedziť na to, čo je striktne nevyhnutné na zabránenie narušeniu riadneho fungovania dozorných orgánov, čo je cieľ sledovaný týmto ustanovením. Zdá sa mi však, že takýto reštriktívny výklad bráni tomu, aby samotné zohľadnenie počtu sťažností, nech je akokoľvek významný, postačovalo na odôvodnenie uplatnenia tohto ustanovenia dozorným orgánom.

74.

V súlade s článkom 8 ods. 3 Charty základných práv totiž dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov podlieha preskúmaniu nezávislým orgánom. V tejto súvislosti sú členské štáty podľa článku 52 ods. 4 GDPR povinné zabezpečiť, aby každý dozorný orgán mal ľudské, technické a finančné zdroje, priestory a infraštruktúru potrebné na účinné vykonávanie svojich úloh a právomocí. Z toho vyplýva, že tieto zdroje musia byť prispôsobené tomu, ako dotknuté osoby využívajú svoje právo podať sťažnosť dozorným orgánom. Bolo by paradoxné, keby normotvorca Únie chcel, ako vyplýva z článku 57 ods. 2 tohto nariadenia, uľahčiť podávanie týchto sťažností, čo sa rovná podpore ich podávania, a zároveň by týmto orgánom umožnil odmietnuť konať v súvislosti s týmito sťažnosťami, ak sa domnievajú, že ich počet je príliš vysoký.

V dôsledku toho, keby sa dozorným orgánom umožnilo konštatovať neprimeranosť sťažností len z dôvodu ich vysokého počtu, podľa môjho názoru by to ohrozilo dosiahnutie tohto cieľa. Ako som totiž už uviedol, značný počet sťažností môže byť priamym dôsledkom značného počtu chýbajúcich odpovedí alebo odmietnutia prístupu zo strany jedného alebo viacerých prevádzkovateľov v súvislosti s žiadosťami o prístup, ktoré podala dotknutá osoba s cieľom chrániť svoje práva. Okrem toho je ťažké stanoviť kvantitatívnu hranicu, nad ktorou by sa mohli sťažnosti z dôvodu ich počtu považovať za „neprimerané“. V tejto súvislosti by samostatné zohľadnenie počtu sťažností mohlo viesť k svojvoľnému porušeniu právnej ochrany, ktorá dotknutej osobe vyplýva z GDPR. Z tohto dôvodu by podľa môjho názoru malo byť konštatovanie existencie neprimeraných žiadostí podmienené preukázaním zneužívajúceho úmyslu zo strany osoby, ktorá tieto sťažnosti podala.

78.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že keďže je pravidlom, že dozorné orgány vybavujú sťažnosti, ktoré im boli predložené, s náležitou starostlivosťou, tieto orgány by podľa môjho názoru mali mať možnosť využiť článok 57 ods. 4 GDPR len vo výnimočných prípadoch, a to tým skôr, že zohľadnenie pracovného zaťaženia potrebného na výkon práva na podanie sťažností podľa článku 77 ods. 1 tohto nariadenia a záujmu dotknutej osoby v zásade nie je relevantné na účely úpravy výkonu tohto práva. ( 29 ) Výnimky z tejto povinnosti dozorných orgánov zaoberať sa sťažnosťami by sa preto mali vykladať reštriktívne, aby sa vyvážil verejný záujem, ktorému slúži vybavovanie sťažností, a záujem, ktorému slúži odmietnutie vybaviť sťažnosti. ( 30 )

V tejto súvislosti môže znásobenie počtu sťažností naznačovať neprimerané žiadosti dotknutej osoby, ak sa ukáže, že tieto sťažnosti nie sú objektívne odôvodnené úvahami týkajúcimi sa ochrany práv, ktoré tejto osobe vyplývajú z GDPR. Môže to tak byť napríklad v prípade, že sú sťažnosti namierené proti tomu istému prevádzkovateľovi, všetky majú rovnaký obsah, týkajú sa rovnakých povinností uložených týmto nariadením a sú podávané v príliš krátkych intervaloch bez toho, aby sa zmenili skutkové okolnosti, ktoré by to odôvodňovali, čo svedčí o úmysle dotknutej osoby narušiť riadne fungovanie dozorného orgánu, a nie domáhať sa ochrany práv, ktoré jej priznáva toto nariadenie. Ďalší prípad neprimeraných žiadostí z dôvodu ich opakujúcej sa povahy by sa mohol týkať situácie, v ktorej osoba podá dozornému orgánu taký vysoký počet sťažností zameraných na množstvo prevádzkovateľov, s ktorými nemusí mať nevyhnutne súvislosť, že toto neprimerané využívanie jej práva na podávanie sťažností v spojení s ďalšími skutočnosťami, akou je obsah týchto sťažností, svedčí o jej zámere paralyzovať fungovanie tohto orgánu tým, že ho zahltí žiadosťami.

81.

Na základe týchto informácií prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či DSB mohol oprávnene konštatovať existenciu „neprimeraných žiadostí“ v zmysle článku 57 ods. 4 GDPR.

82.

V tejto súvislosti pripomínam, že sťažnosti podané F R, ktorých je 77, nadväzujú na žiadosti o prístup alebo vymazanie, ktoré táto osoba podala rôznym prevádzkovateľom, z ktorých väčšina zostala po uplynutí jedného mesiaca nezodpovedaná. Okrem toho bol F R v pravidelnom telefonickom kontakte s DSB, aby zistil, či niektoré skutočnosti môžu viesť k sťažnostiam.

C.

O tretej prejudiciálnej otázke

86.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 57 ods. 4 GDPR vykladať v tom zmysle, že dozorný orgán si v prípade neprimeraných žiadostí môže slobodne vybrať medzi tým, či bude požadovať zaplatenie primeraného poplatku zodpovedajúceho administratívnym nákladom alebo odmietne konať na základe žiadosti. V prípade zápornej odpovede sa tento súd pýta na kritériá, ktoré má dozorný orgán zohľadniť, a najmä na to, či je tento orgán povinný prednostne požadovať úhradu poplatku a až následne odmietnuť konať na základe takejto žiadosti.

87.

Preskúmanie znenia tohto ustanovenia ma vedie ku konštatovaniu, že možnosť zaplatiť primeraný poplatok zodpovedajúci administratívnym nákladom na jednej strane a možnosť odmietnuť konať na základe neprimeraných žiadostí na druhej strane sú vymenované za sebou a oddelené priraďovacou spojkou „alebo“, pričom z prijatého znenia nie je možné vyvodiť poradie prednosti medzi týmito možnosťami. ( 31 )

91.

Ďalej chcem uviesť, že zásada proporcionality a cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov by mali tiež podnietiť dozorné orgány k tomu, aby zvážili požadovanie primeraného poplatku zodpovedajúceho administratívnym nákladom, skôr než odmietnu konať na základe sťažností, keďže ide o opatrenie, ktoré menej porušuje práva, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z GDPR.

92.

Nezdá sa mi však, že článok 57 ods. 4 GDPR možno vykladať v tom zmysle, že by ukladal dozornému orgánu povinnosť v každom prípade prednostne uplatniť možnosť požadovať zaplatenie primeraného poplatku.

93.

V dôsledku toho zastávam názor, že článok 57 ods. 4 GDPR sa má vykladať v tom zmysle, že ak dozorný orgán čelí neprimeraným žiadostiam, môže si odôvodneným rozhodnutím zvoliť medzi tým, či bude požadovať zaplatenie primeraného poplatku zodpovedajúceho administratívnym nákladom alebo odmietne konať na základe žiadostí, pričom zohľadní všetky relevantné okolnosti a zabezpečí, aby zvolená možnosť bola vhodná a primeraná, pričom medzi týmito dvoma možnosťami neexistuje poradie prednosti.

pojem „žiadosť/žiadosti“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa „sťažnosti“ uvedené v článku 57 ods. 1 písm. f) a článku 77 ods. 1 tohto nariadenia,

–

žiadosti nemožno považovať za „neprimerané“ v zmysle článku 57 ods. 4 tohto nariadenia len z dôvodu ich počtu počas určitého obdobia, keďže dozornému orgánu prináleží preukázať aj zneužívajúci úmysel osoby, ktorá tieto žiadosti podáva,

–

ak dozorný orgán čelí neprimeraným žiadostiam, môže si odôvodneným rozhodnutím zvoliť medzi tým, či bude požadovať zaplatenie primeraného poplatku zodpovedajúceho administratívnym nákladom alebo odmietne konať na základe žiadostí, pričom zohľadní všetky relevantné okolnosti a zabezpečí, aby zvolená možnosť bola vhodná a primeraná, pričom medzi týmito dvoma možnosťami neexistuje poradie prednosti.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 8 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 9 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 10 ) Rakúska vláda uvádza, že vybavovanie sťažností predstavuje z kvantitatívneho hľadiska najväčšiu časť pracovného zaťaženia dozorných orgánov.

( 11 ) Pozri Interný dokument EDPB 6/2020 o predbežných krokoch na vybavenie sťažnosti: prípustnosť a preverovanie sťažností , prijatý 15. decembra 2020, bod 15.

( 12 ) Pokiaľ ide o reštriktívny výklad výnimiek stanovených ustanoveniami GDPR, pozri najmä rozsudok zo 16. januára 2024, Österreichische Datenschutzbehörde ( C‑33/22 , EU:C:2024:46 , bod 37 a citovaná judikatúra).

( 13 ) Pozri rozsudok z 26. októbra 2023, FT (Kópie lekárskeho záznamu) ( C‑307/22 , EU:C:2023:811 , bod 47 ).

( 20 ) Pozri najmä rozsudok z 22. júna 2023, Pankki S ( C‑579/21 , EU:C:2023:501 , bod 59 a citovaná judikatúra).

( 21 ) Pozri najmä rozsudok z 26. októbra 2023, FT (Kópie lekárskeho záznamu) ( C‑307/22 , EU:C:2023:811 , bod 50 ).

( 22 ) Pokiaľ ide o článok 12 ods. 5 GDPR, pozri EDPB, Usmernenie 01/2022 o právach dotknutých osôb – právo na prístup , prijaté 28. marca 2023, body 175 až 195.

( 23 ) C‑307/22 , EU:C:2023:811 .

( 24 ) Pozri rozsudok z 26. októbra 2023, FT (Kópie lekárskeho záznamu) ( C‑307/22 , EU:C:2023:811 , bod 31 ).

( 25 ) Pozri rozsudok z 26. októbra 2023, FT (Kópie lekárskeho záznamu) ( C‑307/22 , EU:C:2023:811 , bod 32 ).