C-417/23

62023CC0417

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 13. februára 2025 ( 1 )

Vec C‑417/23

Slagelse Almennyttige Boligselskab,

za účasti:

BL – Danmarks Almene Boliger,

Institut for Menneskerettigheder

a

XM,

ZQ,

YB,

TJ,

RK

proti

Social‑, Bolig‑ og Ældreministeriet,

za účasti:

1.

V prejednávanej veci je Súdny dvor požiadaný o výklad určitých aspektov smernice o rasovom alebo etnickom pôvode ( 2 ). Súdny dvor má konkrétne príležitosť bližšie špecifikovať, čo sa rozumie pod pojmom „etnický pôvod“, ako je uvedený v tejto smernici, a vymedziť pojmy priama a nepriama diskriminácia.

2.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania vychádza z viacerých sporov prebiehajúcich na vnútroštátnych súdoch v Dánsku v súvislosti s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá ukladá povinnosť prijať plány rozvoja pre verejné obytné jednotky v určitých obytných oblastiach, nazývaných „paralelné spoločnosti“ (predtým „getá“), ktoré sú takto pomenované z dôvodu, že väčšinu obyvateľov v týchto oblastiach tvoria „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“. Rozhodnutie Súdneho dvora v tejto veci bude rozhodujúce aj pre viacero ďalších konaní prebiehajúcich na iných dánskych súdoch. ( 3 )

II. Skutkový stav, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

A.

V § 61a sú uvedené tri druhy oblastí verejného bývania.

6.

Po prvé „citlivá oblasť bývania“ je oblasť, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto štyroch kritérií (ďalej len „sociálno‑ekonomické kritériá“):

„1.

Podiel obyvateľov vo veku od 18 do 64 rokov, ktorí nemajú žiadne napojenie na trh práce alebo vzdelávanie, je vyšší ako 40 %, vypočítaný ako priemer za posledné dva roky.

2.

Po druhé „paralelná spoločnosť“ (predtým „geto“) je oblasť, ktorá spĺňa dve zo štyroch sociálno‑ekonomických kritérií, podobne ako v prípade „citlivej oblasti bývania“, ale navyše v nej platí, že viac ako 50 % obyvateľov predstavujú „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“. ( 6 )

8.

Po tretie „transformačná oblasť“ (predtým „tvrdé geto“) je oblasť, ktorá počas posledných piatich rokov spĺňala kritériá paralelnej spoločnosti. ( 7 )

9.

Príslušné ministerstvo každoročne k 1. decembru uverejňuje zoznam týchto jednotlivých oblastí bývania. ( 8 )

10.

Pokiaľ ide o oblasti označené ako „transformačné oblasti“, zákon o verejnom bývaní vyžaduje vykonávanie určitých opatrení. V § 168a ods. 1 tohto zákona sa tak uvádza, že združenia výstavby verejného bývania, ktoré sú vlastníkmi takýchto oblastí, musia spoločne s obecným zastupiteľstvom vypracovať plán rozvoja. Tento plán rozvoja musí schváliť Social‑, Bolig‑ og Ældreministeriet (minister vnútra a bývania, Dánsko).

13.

Podľa § 168b ods. 1 zákona o verejnom bývaní musí združenie výstavby sociálneho bývania a obecné zastupiteľstvo v pláne rozvoja uviesť, ako sa podiel verejných obytných jednotiek v transformačných oblastiach má do 1. januára 2030 znížiť na 40 %.

14.

Na dosiahnutie tohto cieľa môže plán rozvoja okrem iného zahŕňať predaj nehnuteľností súkromným developerom alebo demoláciu, alebo premenu rodinného bývania na bývanie pre mladých ľudí. V takýchto prípadoch sa nájom predchádzajúcich nájomcov musí ukončiť. V zákone o verejnom bývaní sa stanovuje, že obecné zastupiteľstvo je povinné nájsť pre týchto nájomcov riešenie v podobe náhradného bývania a uhradiť im náklady.

B.

Dňa 17. februára 2020 ukončila SAB v súlade s plánom rozvoja tejto oblasti v Schackenborgvænge 17 nájomných zmlúv. ( 10 ) Výpovede boli podané v súlade so schválenými kritériami a nájomcovia, s ktorými boli nájomné zmluvy ukončené, neboli podľa poskytnutých informácií vybraní na základe toho, či sú „prisťahovalcami alebo ich potomkami z iných ako západných krajín“ ( 11 ). Nájomcom bolo ponúknuté trvalé náhradné bývanie. ( 12 )

18.

Prvé štyri veci sa týkajú piatich nájomcov, ktorí namietali proti ukončeniu svojich nájomných zmlúv. SAB preto podala na príslušný súd žaloby, ktorými sa domáhala určenia, že títo nájomcovia musia uznať zákonnosť ukončenia ich nájomných zmlúv. ( 13 )

19.

Piata vec sa týka transformačnej oblasti Mjølnerparken v Kodani, ktorú spravuje združenie výstavby bývania Bo‑Vita ( 14 ).

20.

Týchto päť vecí bolo postúpených na Østre Landsret (Východný vyšší súd, Dánsko), ktorý je vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci, na prejednanie v prvostupňovom konaní, keďže sa dospelo k záveru, že tieto veci vyvolávajú zásadné otázky.

24.

Tento súd má pochybnosti o tom, či je vnútroštátna právna úprava v súlade so smernicou o rasovom alebo etnickom pôvode.

25.

Vnútroštátny súd v rámci vysvetlenia skutkového stavu veci uvádza, že pred novelizáciou z roku 2018 vypracovala dánska vláda stratégiu s názvom „Ét Danmark uden parallelsamfund – Ingen ghettoer i 2030“ („Dánsko bez paralelných spoločností – žiadne getá 2030“) ( 16 ), v ktorej sa kládol dôraz na snahu o kohézne Dánsko „bez paralelných spoločností“ vytváraných ľuďmi pochádzajúcich z iných ako západných krajín. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ďalej vyplýva, že „hlavným problémom v [paralelných spoločnostiach] je nedostatočná integrácia prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“.

26.

Priebeh konaní v prejednávanej veci

27.

Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru SAB, XM a i., BL – Danmarks Almene Boger (BL – združenie Verejné bývanie, Dánsko; ďalej len „BL“), Institut for Menneskerettigheder (Inštitút pre ľudské práva, Dánsko), osobitní spravodajcovia OSN – E. T. Achiume a B. Rajagopa, dánska vláda, španielska vláda a Európska komisia.

28.

Dňa 30. septembra 2024 sa konalo pojednávanie, na ktorom SAB, MV a i., XM a i., BL, dánsky Inštitút pre ľudské práva, osobitní spravodajcovia OSN – E. T. Achiume a B. Rajagopa, dánska vláda a Komisia predniesli svoje vyjadrenia.

III. Analýza

31.

V obidvoch oblastiach transformácie, ktoré sú relevantné pre spory prejednávané pred vnútroštátnym súdom – Ringparken v Slagelse a Mjølnerparken v Kodani –, viedli plány rozvoja k vypovedaniu určitého počtu nájmov vo verejných obytných jednotkách.

32.

Možno takéto dôsledky, aké vyplynuli zo zákona o verejnom bývaní, považovať za diskrimináciu na základe etnického pôvodu, ktorá je v rozpore so smernicou o rasovom alebo etnickom pôvode?

33.

Cieľom smernice o rasovom alebo etnickom pôvode je odstrániť diskrimináciu len z týchto dvoch dôvodov: rasový a etnický pôvod; ostatné zakázané dôvody sú upravené v rôznych smerniciach EÚ. ( 17 )

37.

V časti D a v odpovedi na druhú otázku vnútroštátneho súdu uvediem, že menej priaznivé zaobchádzanie, ktoré vyplýva z príslušnej právnej úpravy založenej na takomto kritériu, predstavuje priamu diskrimináciu. Ako vysvetlím, toto platí bez ohľadu na skutočnosť, že výber osôb, s ktorými boli nájomné zmluvy ukončené v rámci plánov rozvoja, nebol založený na kritériu západné/iné ako západné. Pre prípad, že by sa Súdny dvor nestotožnil s mojím názorom, uvediem alternatívne tvrdenia založené na nepriamej diskriminácii.

38.

Pred tým, ako pristúpim k analýze vyššie uvedených otázok, sa v časti B budem zaoberať dvomi predbežnými otázkami týkajúcimi sa uplatniteľnosti smernice o rasovom alebo etnickom pôvode na okolnosti prejednávanej veci.

B.

Predbežné otázky týkajúce sa pôsobnosti smernice o rasovom alebo etnickom pôvode

Na základe vysvetlení, ktoré na pojednávaní poskytli BL a nájomcovia v obidvoch skupinách vecí – zastupujúci obidve jednotlivé oblasti verejného bývania –, a po preštudovaní pravidiel, ktoré sa týkajú systému verejného bývania v Dánsku, ( 18 ) však ja zastávam taký názor, že dánske verejné bývanie je službou, a preto sa naň vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. h) smernice o rasovom alebo etnickom pôvode.

42.

Verejné bývanie predstavuje 20 % celkového počtu domácností v Dánsku a poskytuje bývanie pre približne 1 milión ľudí. Verejné bývanie pre rodiny stavajú a prenajímajú združenia výstavby verejného bývania. Existuje takmer 700 takýchto združení, ktoré majú rozličnú veľkosť a nachádzajú sa v mestských oblastiach aj vo vidieckych okresoch. Tieto združenia sú neziskovými organizáciami, ktorých cieľom je ponúkať obyvateľom Dánska cenovo dostupné bývanie. Neexistuje žiadna horná hranica príjmov na účely prístupu k nemu a do zoznamu čakateľov sa môže zapísať (za poplatok) každá osoba staršia ako 15 rokov. Nájomné za bývanie je nižšie ako trhová cena, keďže je určené výlučne na pokrytie nákladov na prevádzku obytných jednotiek, k čomu sa pripočítajú rezervy na údržbu. Nájomcovia však za užívanie verejného bývania platia nájomné v plnej výške.

43.

Vzhľadom na tieto charakteristické znaky dánskeho systému verejného bývania usudzujem, že na okolnosti prejednávanej veci sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. h) smernice o rasovom alebo etnickom pôvode, ktorý sa týka poskytovania „[služieb], ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania“.

44.

47.

V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že úvodná veta článku 3 ods. 1 uvedenej smernice odráža znenie článku 19 ZFEÚ, ktorý je právnym základom, ktorý umožnil prijatie tejto smernice. ( 25 )

48.

Tento právny základ stanovuje právomoc Rady Európskej únie prijímať akty zamerané okrem iného na boj proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu. Tieto právne predpisy si vyžadujú jednomyseľnosť v Rade a súhlas Parlamentu. V úvodnej vete článku 19 ZFEÚ sa uvádza, že takýto akt sa prijme „bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv a v rámci právomocí, ktorými je poverená Únia “ ( 26 ).

49.

Toto ustanovenie by sa mohlo považovať za reakciu členských štátov, tvorcov Zmlúv, na stanovisko 2/94 ( 27 ), v ktorom Súdny dvor usúdil, že Európske spoločenstvo tak, ako existovalo počas platnosti Zmluvy o ES, nemohlo pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP), pretože Zmluvy platné v danom čase mu nepriznávali právomoc v oblasti ľudských práv.

53.

Takýto výklad článku 19 ZFEÚ a úvodnej vety článku 3 ods. 1 smernice o rasovom alebo etnickom pôvode by bol podľa môjho názoru príliš reštriktívny a vylúčil by uplatnenie tejto smernice, ako aj uplatnenie iných aktov Únie, ktoré obsahujú podobnú formuláciu, ( 28 ) na mnohé oblasti vnútroštátnej právnej úpravy.

54.

Ako som vysvetlila vyššie (pozri bod 43 vyššie a nasl.), verejné bývanie v Dánsku je službou poskytovanou za odplatu v zmysle Zmlúv. Ako služba patrí verejné bývanie do pôsobnosti práva Únie.

55.

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že aj v oblastiach, v ktorých majú členské štáty regulačnú právomoc, sú ich regulačné rozhodnutia obmedzené ústavným a legislatívnym rámcom Únie. Napríklad v oblasti vzdelávania, ktorá tiež patrí do právomoci členských štátov, Súdny dvor konštatoval, že hoci právo Únie nezmenšuje právomoci členských štátov, pokiaľ ide o obsah vzdelávania a organizáciu vzdelávacích systémov, nič to nemení na skutočnosti, že pri výkone tejto právomoci musia členské štáty dodržiavať právo Únie. ( 29 )

C.

„Etnický pôvod“ ako zakázaný dôvod

59.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že smernica o rasovom alebo etnickom pôvode zakazuje diskrimináciu na základe etnického pôvodu v oblasti verejného bývania.

60.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či rozlišovanie medzi prisťahovalcami, resp. ich potomkami zo „západných“ a „iných ako západných“ krajín predstavuje rozlišovanie na základe etnického pôvodu v zmysle tejto smernice.

1. Znenie, kontext a cieľ smernice o rasovom alebo etnickom pôvode

64.

V prvom rade treba uviesť, že znenie smernice o rasovom alebo etnickom pôvode neobsahuje definíciu ani žiadnu inú informáciu o tom, čo sa má rozumieť pod pojmom „etnický pôvod“.

65.

Keďže legislatívna definícia chýba, možno hľadať obvyklý význam pojmov „etnikum“, „etnická príslušnosť“ alebo „etnický pôvod“ v bežnom jazyku. ( 30 ) Z rýchleho nazretia do slovníkov dostupných na internete vyplýva informácia, že uvedené pojmy označujú skupinu osôb, ktorých spájajú určité spoločné charakteristické znaky. Tieto charakteristické znaky sa však líšia v závislosti od definície uvedenej v jednotlivých slovníkoch. ( 31 ) Často medzi ne patrí spoločná kultúra, tradícia, jazyk, história, rasa alebo náboženstvo. Okrem toho sa v definíciách uvedených v slovníkoch často uvádza aj „atď.“ a podobne, čo naznačuje, že relevantnými môžu byť aj ďalšie charakteristické znaky. ( 32 )

66.

Používanie pojmu „etnický pôvod“ v smernici o rasovom alebo etnickom pôvode sa preto musí vykladať v spojení s pojmom „rasa“, označujúcim sociálny konštrukt – skutočnosť, že sa v danej spoločnosti vníma existencia skupiny, ktorá je rozpoznateľná ako odlišná na základe určitých sociálno‑kultúrnych charakteristických znakov, akými sú napríklad jazyk, literatúra, hudba, zvyky a pod.

70.

Napokon účelom smernice o rasovom alebo etnickom pôvode je vytvoriť rámec na boj proti diskriminácii s cieľom uplatňovať zásadu rovnosti. Podľa článku 2 ZEÚ je rovnosť jednou zo základných hodnôt Európskej únie. Vzhľadom na to, že touto smernicou sa vykonáva jedna zo základných hodnôt Európskej únie, pojem „etnický pôvod“ by sa mal vykladať extenzívne. ( 36 )

71.

V odôvodnení 12 sa vysvetľuje, že cieľom smernice o rasovom alebo etnickom pôvode je „zabezpečenie rozvoja demokratických a tolerantných spoločností, ktoré umožňujú účasť všetkých osôb bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod“.

72.

a) Rozsudky ČEZ a Jyske Finans – faktory „etnického pôvodu“

75.

Judikatúra Súdneho dvora, v ktorej sa vykladá pojem „etnický pôvod“, nie je početná. Pokiaľ sa nemýlim, Súdny dvor sa priamo zaoberal významom tohto pojmu len v dvoch prípadoch: ČEZ a Jyske Finans ( 39 ).

76.

Najvýznamnejšou vecou v oblasti etnickej diskriminácie je vec ČEZ. Táto vec má svoj pôvod v situácii, keď bulharský dodávateľ elektrickej energie namontoval elektromery do výšky viac ako šesť metrov v obytnej štvrti obývanej hlavne osobami rómskeho pôvodu, hoci bežnou praxou bolo umiestňovať ich do výšky menej ako dva metre. Súdny dvor konštatoval, že za týchto okolností možno osoby rómskeho pôvodu považovať za etnickú skupinu. ( 40 )

77.

Existuje však jeden charakteristický znak, podľa ktorého sú ľudia často zoskupení, no na ktorý sa smernica o rasovom alebo etnickom pôvode nevzťahuje: štátna príslušnosť ( 42 ). Ako však vyplýva z vyššie citovanej definície uvedenej v rozsudku ČEZ, ( 43 ) dokonca aj štátna príslušnosť by mohla byť zohľadnená na účely určenia, či je určité rozdeľovanie založené na kritériu „etnického pôvodu“ – ak je len jedným z faktorov, na ktorých je rozdielne zaobchádzanie založené, a nie faktorom jediným.

81.

V rozsudku Jyske Finans Súdny dvor potvrdil, že zoznam charakteristických znakov etnického pôvodu, ktorý je uvedený v rozsudku ČEZ, nie je vyčerpávajúci. Konštatoval, že krajina narodenia ( 44 ) môže byť tiež jedným z kritérií na určenie etnického pôvodu osoby, hoci aj tento charakteristický znak nebol uvedený v rozsudku ČEZ. ( 45 ) Zároveň však Súdny dvor konštatoval, že etnický pôvod osoby nemôže byť určený na základe jediného kritéria, ale je založený na celom rade faktorov, z ktorých niektoré sú subjektívne a iné objektívne. ( 46 ) Miesto narodenia osoby by preto mohlo viesť k záveru, že sa s osobou zaobchádzalo rozdielne na základe jej etnického pôvodu, no na odôvodnenie tohto záveru to nepostačuje.

82.

Hoci Súdny dvor v rozsudku Jyske Finans uviedol, že charakteristické znaky etnického pôvodu môžu byť objektívne aj subjektívne, podrobne sa tomu nevenoval. Všetky faktory, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudkoch ČEZ a Jyske Finans, sú objektívne. K pojmu etnický pôvod môžu prispievať aj subjektívne faktory, ako je napríklad vnímanie príslušnosti k etnickej skupine, no tieto neboli spomenuté v žiadnom z uvedených rozsudkov. ( 47 ) Subjektívne faktory si vyžadujú „etnické hranice“, ktorých dôsledkom je začlenenie do skupiny, alebo vyčlenenie z nej. ( 48 ) Vnímanie, aké jedna etnická skupina má, pričom určité osoby do tejto skupiny nepatria, by tak mohlo prispieť k záveru, že dôvodom pre také rozdielne zaobchádzanie je etnický pôvod.

Na rozdiel od rómskej komunity v Bulharsku, ktorá v rozsudku ČEZ predstavovala jednu etnickú skupinu (prinajmenšom tak bola vnímaná), sú totiž „osoby z iných ako západných krajín“ etnicky rôznorodou skupinou.

86.

Tým, čo túto skupinu zjednocuje, však nie je rovnakosť faktorov, ktoré tvoria „etnickú príslušnosť“ v rámci skupiny; je to skôr vnímanie dánskeho zákonodarcu, že táto skupina nemá charakteristické znaky druhej skupiny, t. j. skupiny „osôb zo západných krajín“. Daná skupina je teda vytvorená na základe vylúčenia „osôb z iných ako západných krajín“ zo skupiny „osôb zo západných krajín“.

87.

Podľa môjho názoru je toto rozlišovanie, ktoré stanovuje dánsky zákon o verejnom bývaní, založené na presvedčení, že „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“ sa do dánskej spoločnosti začleňujú ťažšie než prisťahovalci a ich potomkovia zo západných krajín. Toto presvedčenie dánska vláda v tomto konaní potvrdila, hoci ho nepodoprela žiadnymi skutočnosťami.

88.

V tejto súvislosti súhlasím so stanoviskom Komisie, ktorá vyjadrila názor, že táto smernica sa vzťahuje nielen na situácie, v ktorých sa s konkrétnou etnickou skupinou zaobchádza menej priaznivo, ale aj na situácie, v ktorých sa rôzne skupiny dostávajú do znevýhodneného postavenia, ak kritériom, na základe ktorého k tomu dochádza, je „etnický pôvod“ tejto skupiny. Opačný výklad by bránil účinnému boju proti diskriminácii na základe etnického pôvodu.

92.

Pokiaľ platí, že pojem „etnický pôvod“ sa chápe ako rozdelenie na „nás“ a „ich“ a smernica o rasovom alebo etnickom pôvode sa vykladá tak, že jej cieľom je „im“ priznať rovnaké práva v „našich“ spoločnostiach, potom táto smernica na to, aby bol jej cieľ dosiahnutý, musí byť uplatniteľná vždy, keď sa s osobami zaobchádza menej priaznivo len z toho dôvodu, že sú vnímané ako etnicky „odlišné“.

93.

Súdny dvor už uznal, hoci aj nie výslovne, že skupina, s ktorou sa zaobchádza menej priaznivo, nemusí byť etnicky homogénnou skupinou. Vo veci Feryn ( 50 ) vznikol spor z vyhlásenia zamestnávateľa v Belgicku, že by nezamestnal „allochtonen“, čo je výraz protikladný k výrazu „autochthonen“ (holandské slovo bolo v anglickej jazykovej verzii rozsudku Súdneho dvora preložené ako „immigrants“). Proti tomuto zamestnávateľovi podala žalobu mimovládna organizácia, ktorá sa domáhala toho, aby belgický súd konštatoval diskrimináciu. Hlavnou právnou otázkou, ktorú mal Súdny dvor v tejto veci vyriešiť, bolo, či v situácii, keď neexistuje konkrétna obeť ako taká, môže napriek tomu dochádzať k diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu.

3. Kritérium „západné“/„iné ako západné“, ktoré sa používa v dánskych právnych predpisoch, je založené na etnickom pôvode

97.

V prejednávanej veci sú „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“ zaradení do inej skupiny ako prisťahovalci a ich potomkovia zo západných krajín na základe viacerých faktorov, ktoré poukazujú na skutočnosť, že vnímaný etnický pôvod bol dôvodom na rozlišovanie medzi danými dvomi skupinami: štátna príslušnosť, miesto narodenia a predkovia.

98.

Do prvej uvedenej skupiny patrí osoba vtedy, ak jej štátna príslušnosť alebo štátna príslušnosť jej rodiča, resp. rodičov nie je štátnou príslušnosťou Dánska alebo štátnou príslušnosťou západnej krajiny, ak jej miestom narodenia nie je Dánsko alebo západná krajina a ak ich predkovia nepochádzajú z Dánska alebo zo západnej krajiny, čo sa preukazuje miestom narodenia jej rodiča, resp. rodičov. Ako zdôraznil Institut for Menneskerettigheder (Inštitút pre ľudské práva), deti prisťahovalcov a ich potomkovia z iných ako západných krajín, ktorí sú narodení v Dánsku, môžu zostať v skupine osôb z „inej ako západnej“ krajiny počas niekoľkých generácií, pokiaľ žiadny z ich rodičov nie je dánskym občanom alebo sa nenarodil v Dánsku, a to aj v prípade, že oni samotní získajú Dánske občianstvo.

99.

Napokon viaceré medzinárodné organizácie, ako je napríklad Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva Hospodárskej a sociálnej rady OSN, tiež konštatovali, že to, že sa v dánskych právnych predpisoch zaviedla kategória prisťahovalcov z „iných ako západných“ krajín, je diskrimináciou okrem iného na základe etnického pôvodu. ( 53 )

103.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol tak, že rozlišovanie medzi prisťahovalcami a ich potomkami zo „západných“ a „iných ako západných“ krajín je založené na etnickom pôvode.

104.

To ma privádza k nasledujúcej otázke – či je zákon o verejnom bývaní diskriminačný, a ak áno, či predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu.

D.

K priamej diskriminácii dochádza vtedy, keď je takéto nepriaznivé zaobchádzanie založené priamo na etnickom pôvode. Na preukázanie priamej etnickej diskriminácie je potrebné preukázať, že s osobou (alebo skupinou osôb) sa zaobchádza menej priaznivo ako s inou osobou (alebo skupinou osôb) na základe kritéria etnického pôvodu. ( 54 )

108.

K nepriamej diskriminácii dochádza vtedy, keď je nepriaznivé zaobchádzanie s etnickou skupinou dôsledkom navonok neutrálneho predpisu. ( 55 )

109.

Rozpoznať, či situácia predstavuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu, nie je vždy jednoduché či jednoznačné. ( 56 )

110.

Tiež platí, že niektoré z osôb, s ktorými boli nájomné zmluvy ukončené v oblasti Mjølnerparken, sú dánskymi občanmi, ktorých nemožno zaradiť do skupiny „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“ v zmysle dánskej právnej úpravy.

114.

Skutočnosť, že obeťami buď priamej, alebo nepriamej diskriminácie boli aj osoby, ktoré nie sú „prisťahovalcami a ich potomkami z iných ako západných krajín“, však nemá vplyv na možnosť konštatovať, že došlo k etnickej diskriminácii.

115.

118.

To znamená, že diskrimináciu možno konštatovať aj v konaniach, v ktorých sa uskutočňuje abstraktné súdne preskúmanie, akým je aj konanie, ktoré bolo začaté na návrh 11 nájomcov bytovej oblasti Mjølnerparken.

119.

Zostáva vyriešiť otázku, či je nepriaznivé zaobchádzanie, t. j. existencia rizika vypovedania nájomných zmlúv, dôsledkom uplatnenia etnického kritéria „západnej/inej ako západnej“ krajiny, alebo je dôsledkom etnického neutrálneho pravidla, na základe ktorého boli osoby, ktorých nájomné zmluvy sa vypovedajú (s poukázaním na ich trestnú minulosť alebo chudobu), určené. V prvej uvedenej situácii by predmetná diskriminácia bola priamou diskrimináciou. V druhej uvedenej situácii by diskrimináciu bolo možné považovať za nepriamu diskrimináciu, ak sa týka viacerých osôb z tej istej etnickej skupiny (v tomto prípade „prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín“), a nie je odôvodnená.

120.

Podľa môjho názoru existujú dva dôvody domnievať sa, že situácia vytvorená dánskou právnou úpravou je priamou diskrimináciou, ako rozvediem nižšie. Pre prípad, že by sa Súdny dvor s mojím stanoviskom nestotožnil, však navrhnem alternatívne riešenie, podľa ktorého by sa daná situácia mohla chápať ako nepriama diskriminácia.

V čom spočíva menej priaznivé zaobchádzanie v prejednávanej veci a kto je porovnávacím subjektom?

124.

Podľa môjho názoru existuje v prejednávanej veci nepriaznivé zaobchádzanie na dvoch úrovniach.

125.

Prvým a zjavným prejavom nepriaznivého zaobchádzania je vypovedanie nájomných zmlúv vo verejných obytných jednotkách alebo možnosť takéhoto vypovedania.

126.

129.

Podľa článku 7 Charty základných práv Európskej únie je rešpektovanie obydlia základným právom zaručeným právom Únie. Súdny dvor, opierajúc sa o judikatúru ESĽP ( 60 ), uznal význam tohto základného práva, pričom predovšetkým konštatoval, že strata rodinného obydlia predstavuje významný zásah do tohto práva, keďže stavia rodinu dotknutej osoby do osobitne zraniteľnej situácie. ( 61 )

130.

V priebehu konania sa tvrdilo, že dotknutí nájomcovia neprišli, resp. neprídu o svoje obydlie, keďže združenie výstavby bývania je zo zákona povinné ponúknuť primerané náhradné bývanie.

131.

Bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa otázkou, do akej miery bolo toto právo na náhradné bývanie v praxi dodržiavané, čo by v každom prípade prináležalo overiť vnútroštátnemu súdu, stačí konštatovať, že možnosť náhradného bývania nemá žiadny vplyv na otázku rozdielneho zaobchádzania.

135.

Podľa môjho názoru však tieto dva aspekty nemožno od seba oddeliť. Ak by neexistovalo rozlišovanie medzi citlivými oblasťami a paralelnými spoločnosťami na základe etnického kritéria, nájomcovia v paralelných spoločnostiach – ktorí v posledných piatich rokov spĺňali kritériá – by neboli vystavení riziku straty svojho obydlia. Alternatívne, ak by sa plány rozvoja vyžadovali aj pre citlivé oblasti, k žiadnemu menej priaznivému zaobchádzaniu by nedochádzalo. Práve etnické kritérium použité zákonom o verejnom bývaní však bolo príčinou vzniku rozdielneho zaobchádzania.

136.

Ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku ČEZ, „na to, aby sa dalo hovoriť o priamej diskriminácii v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice [o rasovom alebo etnickom pôvode], stačí, aby [rómsky] etnický pôvod bol rozhodujúci pre rozhodnutie o zavedení takého zaobchádzania“ ( 62 ).

137.

V prejednávanej veci bol iný ako západný etnický pôvod nájomcov rozhodujúci pre povinnosť prijať plány rozvoja. Povinnosť prijať takýto plán vytvára riziko toho, že niekto príde o obydlie, a tým stavia nájomcov bývajúcich v transformačných oblastiach do menej priaznivého postavenia ako nájomcov bývajúcich v citlivých oblastiach.

141.

Takéto stanovisko je tiež podporené závermi Súdneho dvora v rozsudku ČEZ, podľa ktorých „ak sa ukáže, že opatrenie, ktoré má za následok rozdielne zaobchádzanie, bolo zavedené z dôvodov súvisiacich s rasou alebo etnickým pôvodom, toto opatrenie sa musí kvalifikovať ako ‚priama diskriminácia‘ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice [o rasovom alebo etnickom pôvode]“ ( 64 ).

142.

Dánska vláda vysvetlila, že zámerom zákona o verejnom bývaní je snaha umožniť a podporiť lepšiu integráciu prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín do dánskej spoločnosti. Proti takémuto zámeru nemožno nič namietať.

143.

Rovnako nemožno namietať ani proti zisteniu, pokiaľ je vedecky podložené, že prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín sa do dánskej spoločnosti integrujú ťažšie ako prisťahovalci a ich potomkovia zo západných krajín. ( 65 ) V tejto súvislosti je ľahké súhlasiť s Komisiou, že v pluralitnej demokratickej spoločnosti by nemali existovať žiadne tabuizované témy. Rozpoznanie existencie štrukturálneho znevýhodnenia etnickej skupiny v rámci danej spoločnosti je v skutočnosti nevyhnutným krokom pri dosahovaní skutočnej rovnosti. ( 66 )

b) Stigmatizácia

147.

Vyššie uvedené ma privádza k druhému dôvodu, pre ktorý by sa zákon o verejnom bývaní mohol chápať ako priamo diskriminačný: stigmatizácia. ( 69 )

148.

Na účely tejto diskusie chápem stigmatizáciu v tom zmysle, že členom etnickej skupiny sa prisudzujú spoločensky zavrhnutiahodné charakteristické znaky, a to len na základe ich príslušnosti alebo vnímanej príslušnosti k tejto skupine.

149.

V tejto súvislosti sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádzajú určité pasáže z prípravných aktov k zákonu o verejnom bývaní. ( 72 ) V návrhu právnej definície get z roku 2010 sa uvádzalo, že na zadefinovanie geta by sa mali použiť tri kritériá: i) podiel prisťahovalcov a ich potomkov z iných ako západných krajín; ii) nezamestnanosť, a iii) trestné odsúdenia. Tvrdilo sa ďalej, že každé z týchto troch kritérií, a teda aj samotné kritérium pôvodu v „inej ako západnej“ krajine, naznačuje, že existuje sociálny problém. V stratégii dánskej vlády, ktorá je uvedená v bode 25 vyššie, sa zmieňuje, že medzi obyvateľmi s pôvodom v iných ako západných krajinách došlo k vytvoreniu paralelných spoločnosti, t. j. enkláv osôb, ktoré sa aktívne nezapájajú do života v dánskej spoločnosti. Podľa tohto dokumentu sa tieto osoby nezapájajú a ani sa nepokúšajú aktívne sa zapojiť do života v dánskej spoločnosti a do trhu práce. Uvedené osoby si neprisvojujú dánske hodnoty, napríklad ženy sa vo vzťahu mužom považujú za menejcenné a spoločenská kontrola a neexistencia rovnosti okliešťujú slobody prejavu jednotlivcov. ( 73 ) Podľa tejto stratégie teda ide o „negatívnu špirálu kontrakultúry“.

152.

Zákon o verejnom bývaní tým, že zovšeobecňuje tie charakteristické znaky, ktoré sú v Dánsku vnímané ako negatívne a neprijateľné, a tým, že ich pripisuje všetkým prisťahovalcom a ich potomkom z iných ako západných krajín, sa nielenže zdá byť založený na predsudkoch, ale prispieva tiež k udržiavaniu tejto stereotypizácie a stigmatizácie.

153.

Zároveň sa nezdá, že by existovali akékoľvek dôkazy o existencii paralelných spoločností alebo o ich vytváraní výlučne medzi prisťahovalcami z iných ako západných krajín. ( 74 ) Toto samozrejme musí overiť vnútroštátny súd. Dánska vláda, ktorá bola na pojednávaní požiadaná o opísanie kritérií, na základe ktorých sa konštatuje, že určitá osoba nie je integrovaná do dánskej spoločnosti, však poukázala na sociálno‑ekonomické kritériá, ktorými sa vymedzujú citlivé spoločnosti, a na nedostatočnú znalosť dánskeho jazyka. Tieto kritériá samy osebe nenaznačujú, že osoby v takomto postavení sa „nechcú“ integrovať do dánskej spoločnosti alebo že takéto problémy s integráciou majú len „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“.

157.

V konečnom dôsledku sa teda zdá, že dánska legislatívna schéma, pod ktorou sa rozumie zákon o verejnom bývaní spolu s plánmi rozvoja, ktoré sa musia prijať na základe tohto zákona, je priamo diskriminačná na základe etnického kritéria („iné ako západné“). Po prvé totiž táto schéma dostáva všetky osoby spájané s takýmto kritériom do neistého postavenia, pokiaľ ide o zabezpečenie ich práva na obydlie, čo vedie k menej priaznivému zaobchádzaniu s týmito osobami v porovnaní s nájomcami v iných porovnateľných obytných štvrtiach. Po druhé táto právna úprava stigmatizuje etnickú skupinu, ktorej štrukturálne znevýhodnenie, pokiaľ ide o schopnosť jej integrácie do dánskej spoločnosti, bolo uznané, čím tak dochádza skôr k zníženiu než zvýšeniu šancí uvedenej etnickej skupiny na integráciu do tejto spoločnosti.

158.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku tak, že dánska legislatívna schéma zavedená na základe zákona o verejnom bývaní predstavuje priamu diskrimináciu.

2. Alternatívne riešenie: Nepriama diskriminácia

159.

Podľa tohto zákona sa plány rozvoja, ktoré v niektorých prípadoch viedli k vypovedaniu nájomných zmlúv, majú vypracovať len v tých oblastiach, v ktorých viac ako 50 % obyvateľov tvoria „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“. Na základe uplatnenia jednoduchej matematiky na takúto situáciu je zrejmé, že existuje vyššia šanca, že dôjde k ukončeniu nájomnej zmluvy s osobou pochádzajúcou z „inej ako západnej krajiny“ krajiny, než k ukončeniu nájomnej zmluvy s osobou pochádzajúcou zo „západnej krajiny“, pretože je vopred známe, že v danej obytnej štvrti býva viac osôb pochádzajúcich z „inej ako západnej krajiny“, než osôb pochádzajúcich zo „západnej krajiny“.

163.

V dôsledku uvedeného, ako to naznačila Komisia, sú prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín vystavení vyššiemu riziku ukončenia ich prenájmu.

164.

K nepriamej diskriminácii dochádza vtedy, ak je zo štatistického hľadiska etnická skupina viac dotknutá neutrálnym pravidlom než iné skupiny.

165.

Pochopenie toho, čo znamená úspešne sa integrovať, je nevyhnutné, ak má súd následne vykonať analýzu primeranosti. V rámci jej vykonania musí vnútroštátny súd najprv posúdiť, či znížením počtu verejných obytných jednotiek prostredníctvom ukončenia nájomných zmlúv v určitých obytných štvrtiach možno dosiahnuť integráciu (lepšiu zamestnanosť, gramotnosť v dánskom jazyku, zníženie kriminality atď.). Rovnako bude musieť posúdiť konzistentnosť tohto opatrenia a to, či existuje dôvod na to, aby sa opatrenia na integráciu prijali len vo vzťahu k prisťahovalcom a ich potomkom z iných ako západných krajín. Ak je takéto politické rozhodnutie založené na prevládajúcich spoločenských predsudkoch, a nie na vedeckých dôkazoch, že sa títo prisťahovalci ťažšie integrujú, politický cieľ môže byť spochybnený. ( 79 )

169.

IV. Návrh

172.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Østre Landsret (Východný vyšší súd, Dánsko), takto:

1.

Pojem „etnický pôvod“ uvedený v článkoch 1 a 2 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na skupinu osôb zadefinovanú ako „prisťahovalci a ich potomkovia z iných ako západných krajín“.

( 4 ) Na úvod treba poznamenať, že pôvodným prekladom názvu tohto zákona bol zákon o sociálnom bývaní. Na pojednávaní však MV a i., ako aj BL vysvetlili, že tento preklad je zavádzajúci a že bývanie takého druhu, aké upravuje zákon, je dostupné nielen pre osoby, ktoré potrebujú sociálnu pomoc, ale pre všetky osoby s pobytom v Dánsku. Z tohto dôvodu som sa rozhodla prekladať názov tohto zákona ako zákon o verejnom bývaní, čo sa zdá byť vhodnejšie.

( 5 ) Ustanovenie § 61a ods. 1 zákona o verejnom bývaní.

( 6 ) Ustanovenie § 61a ods. 2 zákona o verejnom bývaní.

( 7 ) Ustanovenie § 61a ods. 4 zákona o verejnom bývaní.

( 8 ) Ako je stanovené v § 61a ods. 6 zákona o verejnom bývaní.

( 9 ) SAB je verejná nezisková spoločnosť, ktorá patrí obci Slagelse https://www.dabbolig.dk/slagelse‑almennyttige‑boligselskab/.

( 16 ) Dánska vláda, „Ét Danmark uden parallelsamfund – Ingen ghettoer 2030 i“, 1. marca 2018, dostupné na https://www.regeringen.dk/media/4937/publikation_%C3%A9t‑danmark‑uden‑parallelsamfund.pdf

( 17 ) Pozri napríklad smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79) (rámcová smernica o rovnakom zaobchádzaní), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania ( Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23 ).

( 18 ) Pravidlá týkajúce sa systému verejného bývania v Dánsku možno nájsť v Bekendtgørelse om ændring af bekendtgørelse om drift af almene boliger m.v. (vykonávací predpis, ktorým sa mení vykonávací predpis o prevádzkovaní verejného bývania), BEK nr 1368 af 28 November 2018.

( 19 ) Návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod [KOM(99) 566 v konečnom znení], z 25. novembra 1999.

( 20 ) Pozri napríklad článok 3 uvedenej smernice.

( 21 ) Výbor pre slobody a práva občanov, spravodlivosť a vnútorné veci. Správa o návrhu smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod [KOM(1999) 566 – C5 – 0067/2000 – 1999/0253 (CNS)], zo 16. mája 2000.

( 28 ) V tomto smere ide o rámcovú smernicu o rovnakom zaobchádzaní a jej článok 3 ods. 1, ktorého znenie je rovnaké. Toto by mohlo byť relevantné aj v súvislosti s článkom 2 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, s. 1 ), v ktorom sa stanovuje: „Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov: v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie.“

( 29 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 11. septembra 2007, Schwarz a Gootjes‑Schwarz ( C‑76/05 , EU:C:2007:492 , bod 70 ), a zo 7. septembra 2022, Cilevičs a i. ( C‑391/20 , EU:C:2022:638 , bod 59 a citovaná judikatúra). Pokiaľ ide o oblasti verejného zdravia, pozri rozsudok zo 16. mája 2006, Watts ( C‑372/04 , EU:C:2006:325 , bod 92 ).

( 30 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 15. novembra 2018, Maniero ( C‑457/17 , EU:C:2018:912 , bod 30 ).

( 31 ) Napríklad v Cambridge Dictionary sa ako jeden z možných významov „etnický“ uvádza: „súvisiaci so skupinou osôb alebo patriaci do skupiny osôb, ktoré možno vnímať ako odlišné (= iné), pretože majú spoločnú kultúru, tradíciu, jazyk, históriu atď.“. V Merriam‑Webster Dictionary sa okrem iného uvádza: „patriaci do alebo súvisiaci s veľkými skupinami osôb klasifikovaných na základe rasového, národného, kmeňového, náboženského, jazykového alebo kultúrneho pôvodu alebo prostredia“. Na Hrvatski jezicni porta) (chorvátsky jazykový portál) sa uvádza, že „etnická skupina“ zahŕňa členov jedného „etnika“, ktorí majú spoločnú identitu na základe rovnakej kultúry, náboženstva, jazyka, zvykov a iných faktorov. Slovník Larousse definuje „ethnie“ ako „zoskupenie ľudí, ktoré má homogénnu rodinnú, ekonomickú a sociálnu štruktúru a ktorej jednota je založená na spoločnom jazyku, kultúre a svedomia skupiny“.

( 35 ) Napríklad Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD), pochádzajúci z roku 1965, ktorého stranami sú všetky členské štáty a ktorý je uvedený v odôvodnení 3 smernice o rasovom a etnickom pôvode, používa len pojem „rasová diskriminácia“. Jej článok 1 ods. 1 však stanovuje, že „výraz ‚rasová diskriminácia‘… znamená akékoľvek rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založené na rase, farbe pleti, rodovom alebo národnostnom alebo etnickom pôvode, ktorého cieľom alebo následkom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania, používania alebo uskutočňovania ľudských práv a základných slobôd na základe rovnosti v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej alebo v ktorejkoľvek inej oblasti verejného života“. Ani EDĽP neobsahuje výraz „etnický pôvod“. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) však konštatoval, že „diskriminácia z dôvodu, inter alia , etnického pôvodu osoby predstavuje formu rasovej diskriminácie“ [rozsudok ESĽP, 13. novembra 2007, D. H. a i. v. Česká republika (CE:ECHR:2007:1113JUD005732500, bod 176 a citovaná judikatúra)].

( 36 ) V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že pôsobnosť tejto smernice nemožno vykladať reštriktívne. Pozri rozsudky z 12. mája 2011, Runevič‑Vardyn a Wardyn ( C‑391/09 , EU:C:2011:291 , bod 43 ); zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija ( C‑83/14 , EU:C:2015:480 , bod 42 , ďalej len „ČEZ“), a z 15. novembra 2018, Maniero ( C‑457/17 , EU:C:2018:912 , bod 36 ).

( 37 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenia 7, 10 a 11 smernice o rasovom alebo etnickom pôvode.

( 44 ) Vo veci Jyske Finans daná osoba tvrdila, že ju úverová spoločnosť diskriminovala z dôvodu miesta jeho narodenia, ktorým je Bosna a Hercegovina. Táto osoba tvrdila, že miesto narodenia uvedené v jej vodičskom preukaze bolo dôvodom, pre ktorý od nej táto spoločnosť požadovala predloženie dodatočných dokumentov, akým je cestovný pas alebo povolenie na pobyt, na účely vybavenia žiadosti o úver na kúpu nového vozidla. Od jej partnera narodeného v Dánsku však táto spoločnosť dodatočné dokumenty nevyžadovala. V danej veci Súdny dvor nekonštatoval diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu, pričom okrem iného uviedol, že takúto diskrimináciu nemožno vyvodiť len z jedného faktora, akým je miesto narodenia. Zároveň Súdny dvor nevylúčil miesto narodenia ako jeden z faktorov relevantných na určenie etnického pôvodu.

( 45 ) Rozsudok Jyske Finans, bod 18.

( 46 ) Rozsudok Jyske Finans, bod 19.

( 47 ) KRIVOKAPIĆ, B., SALKIEWICZ‑ MUNNERLYN, E.: c. d.

( 48 ) ISAJIW, W.: Definition and Dimensions of Ethnicity: A Theoretical Framework. Ide o príspevok prezentovaný na „Spoločnej konferencii Kanady – USA o posudzovaní etnického pôvodu“ v roku 1992 v Ottawe (Kanada) a uverejnený v Statistics Canada and U.S. Bureau of the Census (eds.), Challenges of Measuring an Ethnic World : Science, politics and reality – Proceedings of the Joint Canada‑United States Conference on the Measurement of Ethnicity – April 1‑3, 1992 . Washington, DC: U.S. Government Printing Office, 1993; s. 407 – 427, na s. 6. v elektronickej forme dostupnej na: https://utoronto.scholaris.ca/bitstreams/91e5f959-754b‑4eea‑bae0‑1a3638bcd1e9/download.

( 54 ) Článok 2 ods. 2 písm. a) smernice o rasovom alebo etnickom pôvode.

( 55 ) Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice o rasovom alebo etnickom pôvode.

( 56 ) Napríklad FREDMAN, S.: Legal Concepts, Direct, Indirect Discrimination and Beyond. In: Discrimination Law . Oxford: OUP, 2023, 3. vyd., s. 247 – 313; MALISZEWSKA‑NIENARTOWICZ, J.: Direct and Indirect Discrimination in European Union Law – How to Draw a Dividing Line? In: International Journal of Social Sciences , 2014, s. 41 – 55, na s. 41. Pokiaľ ide o takúto diskusiu v rámci rozsudkov týkajúcich sa nosenia šatky, pozri VAN DEN BRINK, M.: The Protected Grounds of Religion and Belief: Lessons for EU Non‑Discrimination Law. In: German Law Journal , 2023, s. 855 – 880.

( 57 ) Článok 4 smernice o rasovom alebo etnickom pôvode.

( 58 ) Rozsudok ČEZ, bod 56.

( 59 ) Rozsudok Feryn, body 23 a 25.

( 66 ) Pozri v tejto súvislosti MARION YOUNG, I.: Structural Injustice and the Politics of Difference. In: KYMLICKA, W.: Multicultural Citizenship . Princeton University Press, 1990 (2011), s. 79 – 116, na s. 91. V tomto diele autorka uvádza, že „v prípade, že rasovo podmienená štrukturálna nerovnosť ovplyvňuje toľko inštitúcií a potenciálne stigmatizuje a vrhá do chudoby toľko ľudí, spoločnosť, ktorej cieľom je túto nespravodlivosť odstrániť, si musí procesy rasovej diferenciácie najprv uvedomiť, a až potom ich môže napraviť“.

( 67 ) Pokiaľ ide o rozdiel medzi nimi, pozri napríklad DE VOS, M.: The European Court of Justice and the march towards substantive equality in European Union antidiscrimination law. In: International Journal of Discrimination and the Law , 2020, s. 62 – 87. Všeobecnejšie, pokiaľ ide o rozličné prístupy ku konceptu rovnosti, pozri McCRUDDEN, C.: The New Concept of Equality. In: Academy of European Law , príspevok predstavený v kongresovom centre ERA, Trier, 2. – 3. júna 2003.

( 68 ) Článok 5 smernice o rasovom alebo etnickom pôvode.

( 69 ) Niektorí akademici vypracovali prístup, podľa ktorého by cieľom antidiskriminačného zákona mal byť boj proti stigmatizácii. Pozri SOLANKE, I.: Discrimination as Stigma: A Theory of Anti‑discrimination Law . Oxford: Hart, 2017.

( 70 ) Rozsudok ČEZ, bod 87 v spojení s bodom 84.

( 71 ) Pre inšpiráciu sa tu možno oprieť o zistenia ESĽP uvedené v rozsudku z 24. mája 2016, Biao v. Dánsko (CE:ECHR:2016:0524JUD003859010), o ktorých sa diskutovalo na pojednávaní. Pozri osobitne bod 126 tohto rozsudku.

( 78 ) Aj keď je zrejmé, že umožnenie integrácie je želateľným a legitímnym cieľom, nie je ani zďaleka jednoduché nájsť vhodnú deliacu čiaru medzi multikulturalizmom a akceptovaním rozdielov a limitmi tolerancie. Pokiaľ ide o všeobecnú diskusiu, pozri JOPPKE, C.: The retreat of multiculturalism in the liberal state: theory and policy. In: The British Journal of Sociology , 2004, s. 237 – 257.

( ) Pozri analogicky rozsudky zo 17. júla 2008, Corporación Dermoestética ( C‑500/06 , EU:C:2008:421 , bod 39 ); zo 4. júla 2019, Komisia/Nemecko ( C‑377/17 , EU:C:2019:562 , bod 92 ), a z 3. februára 2021, Fussl Modestraße Mayr ( C‑555/19 , EU:C:2021:89 , bod 70 ).