C-423/23

62023CC0423

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 6. februára 2025 ( 1 )

Vec C‑423/23

Secab Soc. coop.

Ministero dello Sviluppo Economico,

Associazione Italia Solare ETS,

Assoidroelettrica,

Elettricità Futura – Unione delle imprese elettriche italiane

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Vnútorný trh s elektrinou – Smernica (EÚ) 2019/944 – Spoločné pravidlá pre vnútorný trh s elektrinou – Článok 5 – Trhové ceny dodávky – Smernica (EÚ) 2018/2001 – Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov – Nariadenie (EÚ) 2022/1854 – Núdzový zásah s cieľom riešiť vysoké ceny energie – Článok 6 – Povinný strop trhových príjmov – Článok 8 – Vnútroštátne krízové opatrenia – Strop trhových príjmov výrobcov elektriny získaných z výroby elektriny s využitím určitých obnoviteľných zdrojov energie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nezaručuje výrobcom ponechanie si 10 % príjmov presahujúcich takýto strop – Zachovanie investícií do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie“

V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa v týchto návrhoch zameriam na analýzu druhej prejudiciálnej otázky. Táto otázka sa v podstate týka zlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá stanovuje strop trhových príjmov z predaja elektriny spôsobom, ktorý nezachováva ani nepodporuje investície do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie, s uvedenými ustanoveniami práva Únie.

4.

Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť spresniť kritériá, ktoré sa majú zohľadniť v rámci stanovenia spôsobu výpočtu stropu trhových príjmov z predaja elektriny členskými štátmi v osobitnom kontexte, ktorý sa vyznačuje prudkým nárastom cien energie, najmä elektrickej energie, ktoré nedávno dosiahli mimoriadne vysoké úrovne najmä z dôvodu vojny na Ukrajine.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

Zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov zohráva tiež podstatnú úlohu pri podpore bezpečnosti dodávok energií, udržateľnej energie za dostupné ceny…

…

(12)

S cieľom podporiť ambiciózne príspevky členských štátov pri dosahovaní cieľa Únie by sa mal v týchto členských štátoch ustanoviť finančný rámec, ktorého cieľom je uľahčiť investície do projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom využívania finančných nástrojov.“

2. Smernica 2019/944

6.

musia sledovať všeobecný hospodársky záujem a nepresahovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie všeobecného hospodárskeho záujmu;

b)

musia byť jasne vymedzené, transparentné, nediskriminačné a overiteľné;

c)

elektroenergetickým firmám z Únie musia zaručovať rovnocenný prístup k odberateľom;

d)

V odôvodneniach 24, 25, 27 až 29, 39, 41 a 48 nariadenia 2022/1854 sa uvádzalo:

„(24)

Vzhľadom na úlohu ceny na dennom trhu ako referenčnej hodnoty pre cenu na iných veľkoobchodných trhoch s elektrinou a na skutočnosť, že všetci účastníci trhu dostávajú zúčtovaciu cenu, dosahujú technológie s výrazne nižšími marginálnymi nákladmi od ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine vo februári 2022 vysoké príjmy, ktoré výrazne presahujú ich očakávania pri rozhodovaní o investovaní.

(25)

V situácii, keď sú spotrebitelia vystavení extrémne vysokým cenám, ktoré zároveň poškodzujú hospodárstvo Únie, je potrebné dočasne obmedziť mimoriadne trhové príjmy výrobcov s nižšími marginálnymi nákladmi prostredníctvom uplatnenia stropu trhových príjmov dosiahnut[ých] predajom elektriny v rámci Únie.

…

Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé maximá cien možno považovať za bežný prvok na trhu s elektrinou a môžu byť užitočné pre niektorých investorov pri spätnom získavaní ich investícií do výroby, extrémny a trvalý nárast cien pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od bežnej situácie na trhu s príležitostnými vysokými cenami. Strop trhových príjmov by sa preto nemal stanoviť pod úrovňou primeraných očakávaní účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektriny v hodinách, počas ktorých bol dopyt po elektrine najvyšší ešte pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Do februára 2022 sa priemerné najvyššie ceny na veľkoobchodnom trhu s elektrinou v posledných desaťročiach výrazne a konzistentne očakávali na úrovni menej ako 180 eur za MWh v celej Únii, a to aj napriek rozdielom v cenách elektriny medzi regiónmi v Únii. Keďže počiatočné investičné rozhodnutie účastníkov trhu bolo prijaté na základe očakávania, že ceny budú v čase špičky v priemere nižšie ako táto úroveň, stanovenie stropu trhových príjmov na 180 eur/MWh predstavuje úroveň výrazne vyššiu ako pôvodné trhové očakávania. Ponechaním marže na cene, ktorú investori mohli odôvodnene očakávať, je potrebné zabezpečiť, aby strop trhových príjmov nebol v rozpore s počiatočným posúdením ziskovosti investícií.

(29)

Okrem toho je strop trhových príjmov na úrovni 180 eur/MWh, vrátane primeranej marže, stále vyšší ako súčasné priemerné náklady na výrobu energie (LCOE) pre relevantné výrobné technológie, čo umožňuje výrobcom, na ktorých sa strop vzťahuje, pokryť svoje investície a prevádzkové náklady. Vzhľadom na to, že strop trhových príjmov ponecháva značnú maržu medzi primeranými LCOE a stropom trhových príjmov, nemožno očakávať, že naruší investície do nových inframarginálnych kapacít.

…

(48)

Verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny v zásade predstavujú opatrenie narúšajúce trh. Takéto zásahy sa preto môžu vykonávať len ako záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a mali by podliehať osobitným podmienkam. V súčasnosti možno podľa smernice (EÚ) 2019/944 uplatňovať regulované ceny na domácnosti a mikropodniky a možno ich uplatňovať aj pod úrovňou nákladov v prípade energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov. Vzhľadom na súčasný výnimočný nárast cien elektriny by sa však mal súbor dostupných opatrení, ktoré majú členské štáty k dispozícii na podporu spotrebiteľov, dočasne rozšíriť, a to poskytnutím možnosti uplatňovať regulované ceny na MSP a povolením regulovaných cien pod úrovňou nákladov. Takéto rozšírenie by sa mohlo financovať prostredníctvom stropu trhových príjmov.“

8.

Článok 6 tohto nariadenia, nazvaný „Povinný strop trhových príjmov“, v odsekoch 1 a 2 stanovoval:

„1. Trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 sa obmedzia na maximálnu výšku 180 eur za MWh vyrobenej elektriny.

…“

10.

Článok 8 toho istého nariadenia, nazvaný „Vnútroštátne krízové opatrenia“, stanovoval:

„1. Členské štáty môžu:

a)

zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa ďalej obmedzujú trhové príjmy výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1, vrátane možnosti rozlišovať medzi technológiami…;

musia byť primerané a nediskriminačné;

b)

nesmú ohrozovať investičné signály;

c)

zabezpečujú pokrytie investícií a prevádzkových nákladov;

d)

12.

Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie“, v odseku 2 stanovoval:

„…

c) články 6, 7 a 8 sa uplatňujú od 1. decembra 2022 do 30. júna 2023;

…“

B.

fotovoltickými zariadeniami s výkonom vyšším ako 20 kW, na ktoré sa vzťahujú pevné prémie vyplývajúce z mechanizmu nákupnej sadzby (Conto Energia), ktoré nie sú závislé od trhových cien;

b)

zariadeniami s výkonom vyšším ako 20 kW, ktoré využívajú solárne, vodné, geotermálne a veterné zdroje a nevyužívajú stimulačné mechanizmy, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2010.

…

3. Na účely odseku 1 GSE vypočíta rozdiel medzi hodnotami uvedenými v bodoch a) a b) nižšie:

a)

v prípade zariadení uvedených v odseku 1 písm. b), ktoré nie sú uvedené v bode 1, mesačnému aritmetickému priemeru hodinových cien elektriny v trhových oblastiach, alebo v prípade zmlúv o dodávkach uzatvorených pred 27. januárom 2022, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 7, cene uvedenej v daných zmluvách.

4. Ak je rozdiel podľa odseku 3 kladný, GSE vyplatí výrobcovi zodpovedajúcu sumu. Ak je tento rozdiel záporný, GSE vykoná zúčtovanie alebo požiada výrobcu o zaplatenie zodpovedajúcej sumy.

…“

14.

Článkom 11 ods. 2 decreto‑legge n. 115 – Misure urgenti in materia di energia, emergenza idrica, politiche sociali e industriali (zákonný dekrét č. 115 o naliehavých opatreniach v oblasti energetiky, krízy spojenej s nedostatkom vody, sociálnej a priemyselnej politiky) z 9. augusta 2022 ( 6 ), v znení zákona č. 142 z 21. septembra 2022, bolo uplatňovanie kompenzačného mechanizmu stanoveného v tomto článku 15a predĺžené do 30. júna 2023.

2. Zákon č. 197/22

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

16.

Secab je družstvo pôsobiace v odvetví výroby elektriny, ktoré prevádzkuje zariadenia využívajúce prietokovú vodnú energiu. V rozsahu, v akom táto spoločnosť patrí do pôsobnosti článku 15a zákonného dekrétu č. 4/2022 (ďalej len „sporné ustanovenie“), vzťahovalo sa na ňu opatrenie stanovujúce strop príjmov podľa tohto ustanovenia. Uvedená spoločnosť po doručení viacerých faktúr od GSE podala na Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o neplatnosť najmä faktúr, ktoré jej GSE vystavil na základe uvedeného ustanovenia 18. októbra a 15. novembra 2022. Na podporu svojej žaloby Secab tvrdila, že sporné ustanovenie je v rozpore s právom Únie.

17.

Po prvé, pokiaľ ide o výšku stropu príjmov stanovenú v spornom ustanovení, vnútroštátny súd zastáva názor, že hoci je referenčná cena uvedená v odseku 3 písm. a) tohto ustanovenia veľmi vzdialená od referenčnej ceny stanovenej právom Únie ( 8 ), je spravodlivá, keďže zodpovedá aritmetickému priemeru cien v každej trhovej oblasti zaznamenaných v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2020 a prepočítaných podľa inflácie. Pýta sa však, či vzhľadom na odôvodnenie 28 nariadenia 2022/1854 nebolo skôr potrebné odkázať na hodiny, počas ktorých bol dopyt najvyšší ešte pred vojnou na Ukrajine. Vnútroštátny súd tiež uvádza, že priemer zvolený talianskym zákonodarcom zohľadňoval rok 2020, teda rok ovplyvnený narušením spôsobeným epidémiou COVID‑19, počas ktorého jednotná vnútroštátna cena dosiahla historicky najnižšiu úroveň. Vnútroštátny súd má v tomto rámci pochybnosti o tom, či je strop stanovený sporným ustanovením primeraný a odôvodnený, keďže nezaručuje, že výrobcovia si ponechajú 10 % príjmov presahujúcich tento strop, čo sa však vyžaduje v odôvodnení 39 nariadenia 2022/1854.

20.

Po druhé sa tento súd pýta na schopnosť sporného ustanovenia chrániť investície do oblasti obnoviteľných zdrojov energie a realizáciu takýchto investícií v budúcnosti. ( 9 ) Uvedený súd okrem toho odkazuje na odôvodnenia 28 a 29 nariadenia 2022/1854, podľa ktorých je pri stanovení stropu potrebné ponechať „primeranú maržu“ na cene, ktorú investori mohli očakávať, aby tento strop nemal vplyv na počiatočné posúdenie ziskovosti investícií, čo taliansky zákonodarca nezohľadnil. Sporné ustanovenie totiž nielen obmedzuje finančnú schopnosť podnikov vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov investovať, ale tiež oslabuje dôveru investorov v rast tohto odvetvia, hoci Súdny dvor už uznal za potrebnú „dlhodobú podporu investícií do nových zariadení“ ( 10 ).

2.

Bránia článok 5 ods. 4 smernice [2019/944], odôvodnenia 2, 3 a 12 smernice [2018/2001], [ako aj] odôvodnenia 27, 28, 29 a 39, článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia [2022/1854] vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje strop trhových príjmov z predaja elektriny spôsobom stanoveným v článku 15a zákonného dekrétu č. 4/2022…, ktorý nezachováva a nestimuluje investície do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie?

3.

Bránia odôvodnenie 3 smernice [2018/2001], odôvodnenia 27 a 41, článok 7 ods. 1 písm. h), i) a j), [ako aj] článok 8 ods. 1 písm. a) a d) a článok 8 ods. 2 nariadenia [2022/1854] vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje strop trhových príjmov z predaja elektriny spôsobom stanoveným v článku 15a zákonného dekrétu č. 4/2022…, ktorý nestanovuje nijaký konkrétny strop príjmov z predaja energie vyrobenej z čierneho uhlia, ani odlišnú právnu úpravu vo vzťahu k rôznym zdrojom výroby?“

23.

Písomné pripomienky predložili Secab, GSE, talianska, belgická a grécka vláda, ako aj Európska komisia. Prednesy účastníkov konania Secab, ARERA, GSE, Associazione Italia Solare ETS, Assoidroelettrica, Elettricità Futura ‑ Unione delle imprese elettriche italiane, talianskej a gréckej vlády, ako aj Komisie boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. novembra 2024.

GSE a talianska vláda totiž tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu nedodržania požiadaviek článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, a to vzhľadom na skutočnosť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje skutkové a právne okolnosti potrebné na to, aby Súdny dvor mohol užitočne odpovedať na položené otázky. Pokiaľ ide konkrétne o druhú prejudiciálnu otázku, títo účastníci konania tvrdia, že vnútroštátny súd len zopakoval tvrdenia, ktoré Secab uviedla vo svojej žalobe podanej na tento súd, a neposkytol Súdnemu dvoru nijaký užitočný podklad na preukázanie, že by strop príjmov stanovený na vnútroštátnej úrovni odrádzal od investícií do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.

26.

Na úvod je potrebné uviesť, že druha prejudiciálna otázka, ako ju sformuloval vnútroštátny súd, je zrejme založená na predpoklade, že sporné ustanovenie nezachováva a nestimuluje investície do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie. Treba však konštatovať, ako bolo uvedené v bode 26 vyššie, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijakú analýzu v tejto súvislosti.

29.

Preto zastávam názor, že na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu je potrebné preformulovať druhú prejudiciálnu otázku a konštatovať, že vnútroštátny súd sa ňou v podstate pýta, či sa majú článok 5 ods. 4 smernice 2019/944, odôvodnenia 2, 3 a 12 smernice 2018/2001, ako aj odôvodnenia 27, 28, 29 a 39, článok 6 ods. 1 a článok 8 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia 2022/1854 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje strop trhových príjmov tak, že tento strop sa stanoví na základe aritmetického priemeru cien zaznamenaných v príslušnej trhovej oblasti v poslednom desaťročí a prepočítaných podľa inflácie.

1. O zlučiteľnosti sporného ustanovenia so smernicou 2018/2001

30.

Pokiaľ ide o smernicu 2018/2001, na úvod je potrebné poznamenať, že vnútroštátny súd sa svojou druhou prejudiciálnou otázkou pýta len na výklad odôvodnení 2, 3 a 12 tejto smernice bez toho, aby identifikoval akékoľvek iné konkrétne ustanovenie uvedenej smernice, ktoré by bolo zhmotnením týchto odôvodnení a ktoré by bolo v prejednávanej veci relevantné na účely sporu vo veci samej alebo ktoré by bolo porušené.

2. O zlučiteľnosti sporného ustanovenia so smernicou 2019/944

34.

Pokiaľ ide o smernicu 2019/944, na úvod je potrebné pripomenúť, že cieľom jej článku 5 je zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a zároveň zabezpečiť ochranu energeticky chudobných a zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti.

35.

Konkrétne v odseku 1 tohto článku sa uvádza, že dodávatelia majú voľnosť v určovaní ceny, za ktorú dodávajú elektrinu odberateľom, a že členské štáty prijmú primerané kroky na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi. V odseku 3 uvedeného článku sa však uznáva, že za určitých okolností môže byť potrebné sa od tejto všeobecnej zásady odchýliť. V tomto odseku sa tak stanovuje, že členské štáty môžu uplatňovať verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny pre energeticky chudobných alebo zraniteľných odberateľov elektriny v domácnosti pri dodržaní podmienok stanovených v odsekoch 4 a 5 článku 5. V tomto odseku 4, ktorý je osobitne uvedený v druhej prejudiciálnej otázke, je stanovený súbor všeobecných kritérií, ktoré musia verejné zásahy do stanovovania cien dodávok elektriny spĺňať. ( 17 )

36.

Za týchto podmienok zastávam názor, že článok 5 ods. 4 smernice 2019/944 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej.

3. O zlučiteľnosti sporného ustanovenia s nariadením 2022/1854

40.

Pokiaľ ide o nariadenie 2022/1854, na úvod je potrebné spresniť, že toto nariadenie predstavuje núdzový zásah s cieľom riešiť nárast cien energie, ktorým chcel normotvorca Únie vytvoriť harmonizovaný rámec na prerozdelenie nadmerných príjmov s cieľom rozptýliť obavy týkajúce sa narušení medzi výrobcami spôsobilých ohroziť trh s energiou. ( 21 )

41.

Zatiaľ čo článok 6 ods. 1 nariadenia 2022/1854 stanovuje, že trhové príjmy výrobcov získané z výroby elektriny zo zdrojov uvedených v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia sa obmedzia na maximálnu výšku 180 eur za MWh vyrobenej elektriny, článok 8 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia umožňuje členským štátom zachovať alebo zaviesť opatrenia, ktorými sa tieto príjmy ďalej obmedzujú.

45.

Pokiaľ ide o odôvodnenia 27 až 29 a 39 nariadenia 2022/1854, ktoré vnútroštátny súd uvádza vo svojej druhej otázke, tieto odôvodnenia nemožno chápať tak, že členským štátom ukladajú presnú metodiku výpočtu stropu. Tieto odôvodnenia totiž síce môžu poskytovať užitočné usmernenia na vymedzenie spôsobu stanovenia predmetného stropu, ako aj spôsobu, ako sa vyhnúť možným negatívnym vplyvom na investície, nemožno ich však považovať za ustanovenia, ktorými sa stanovujú odlišné záväzné pravidlá alebo pravidlá idúce nad rámec povinností, ktoré členským štátom vyplývajú z uvedených ustanovení tohto nariadenia. ( 25 )

46.

Pokiaľ ide konkrétne o pochybnosti, ktoré tento súd vyjadril v súvislosti so zlučiteľnosťou metodiky použitej talianskou vládou na stanovenie výšky stropu z hľadiska odôvodnení 28 a 29 nariadenia 2022/1854, treba uviesť, že cieľom týchto ustanovení je najmä vysvetliť, prečo zákonodarca Únie zvolil v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia strop vo výške 180 eur za MWh, ako aj poskytnúť členským štátom usmernenia v rámci výpočtu ich vnútroštátneho stropu, avšak bez toho, aby stanovovali akýkoľvek konkrétny spôsob zavedenia takéhoto stropu, ( 26 ) pričom jedinou povinnosťou v tejto súvislosti je dodržanie podmienok stanovených v článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia. ( 27 )

47.

Pokiaľ ide v druhom rade o iné kritériá, než sú kritériá výšky stropu stricto sensu a spôsobu jeho výpočtu, ktoré musia členské štáty zohľadniť pri zavádzaní tohto stropu, treba pripomenúť, že článok 8 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia 2022/1854 ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby bol tento strop stanovený na úrovni, ktorá neohrozuje investičné signály a zabezpečuje pokrytie investícií a prevádzkových nákladov, pričom súčasne umožňuje investorom dosiahnuť primeranú maržu na cene, ktorú mohli očakávať.

51.

Po druhé treba uviesť, že zo samotného znenia nariadenia 2022/1854 vyplýva, že strop trhových príjmov sa musí stanoviť tak, aby pokryl nadmerné príjmy s prihliadnutím na príjmy, ktoré investori nemohli očakávať v čase investičného rozhodnutia. Takéto mimoriadne zisky však zo svojej podstaty nemôžu zodpovedať príjmom, ktoré by dotknuté spoločnosti mohli očakávať, ak by na trhoch s energiou nenastali nepredvídateľné okolnosti. ( 32 )

52.

V tejto súvislosti treba spresniť, že zásadu ochrany legitímnej dôvery, na ktorú sa odvoláva Secab, nemožno vykladať v tom zmysle, že hospodársky subjekt sa jej môže dovolávať voči akémukoľvek zásahu orgánov verejnej moci zameranému na nápravu zlyhaní trhu, najmä ak má tento zásah podobu núdzového opatrenia prijatého po bezprecedentnej, a teda nepredvídateľnej udalosti. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že možnosť dovolávať sa tejto zásady má každý hospodársky subjekt, u ktorého vnútroštátny orgán vzbudil legitímne očakávania. ( 33 ) Ak však opatrný a obozretný hospodársky subjekt môže predvídať prijatie opatrenia, ktoré by sa mohlo dotknúť jeho záujmov, nemôže sa po prijatí tohto opatrenia odvolávať na uvedenú zásadu. Z tejto judikatúry vyplýva, že hospodárske subjekty nemôžu vkladať legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môžu vnútroštátne orgány zmeniť v rámci svojej voľnej úvahy.

53.

V prejednávanej veci pritom vnútroštátne orgány nemohli vyvolať v dotknutých spoločnostiach nijaké očakávania, pokiaľ ide o dosiahnutie takýchto mimoriadnych príjmov, keďže tieto orgány okamžite prijali núdzové opatrenia s cieľom riešiť nepredvídateľné zvýšenie cien plynu. Opatrný a obozretný hospodársky subjekt totiž musel očakávať takýto zásah vzhľadom na mimoriadnu situáciu a jej významný vplyv nielen na trh s energiou, ale aj na hospodárstvo vo všeobecnosti. Podobne by ešte menej mohlo existovať očakávanie založené na dosiahnutí zisku vyplývajúceho z mimoriadnej situácie, ktorú takýto subjekt nemohol očakávať v čase prijatia investičného rozhodnutia. ( 34 )

Po tretie treba zdôrazniť, že zo samotného znenia nariadenia 2022/1854 vyplýva, že medzi skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť na účely posúdenia vplyvov sporného ustanovenia na investície, patrí štruktúra nákladov dotknutých zariadení a najmä priemerné náklady na výrobu energie ( levelised cost of energy ) ( 36 ) pre dotknutú technológiu. ( 37 ) Zdá sa pritom, že pre energetické zariadenia, ktoré sú napájané z obnoviteľných zdrojov energie a na ktoré sa sporné ustanovenie vzťahuje, sú charakteristické prevažne fixné náklady a oveľa menej variabilné náklady. Okrem toho, ako tiež uviedol vnútroštátny súd, týmto zariadeniam vznikajú náklady, ktoré sú nezávislé od vývoja cien zemného plynu, keďže ho nepoužívajú ako surovinu na výrobu energie. S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa zdá, že štruktúra nákladov výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, akým je Secab, zostala v značnej miere nezmenená napriek nepredvídateľnému zvýšeniu cien fosílnych palív a najmä plynu, keďže toto zvýšenie nemá nijaký vplyv na náklady na výrobu energie vynaložené týmito subjektmi. ( 38 )

56.

Po štvrté treba uviesť, že mechanizmus stropu stanovený sporným ustanovením je v skutočnosti „obojsmerný“, keďže umožňuje na jednej strane nielen uplatniť strop príjmov v prípade nadmerného zvýšenia trhovej ceny, ale vytvára aj zákonnú povinnosť kompenzovať dotknutých výrobcov v prípade nadmerného zníženia trhových cien, a to najmä v prípade, keď veľkoobchodné ceny klesnú pod uvedenú priemernú cenu. ( 39 ) Ak je pritom (referenčná) cena stanovená na úrovni, ktorá umožňuje dotknutým spoločnostiam pokryť svoje náklady a dosiahnuť „primeranú maržu“ na cene, ktorú investori mohli očakávať, čo musí overiť vnútroštátny súd, takýto mechanizmus môže chrániť investície do obnoviteľných zdrojov energie.

V. Návrh

60.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú položil Tribunale amministrativo regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko, Taliansko), takto:

Článok 5 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ, odôvodnenia 2, 3 a 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj odôvodnenia 27, 28, 29 a 39 a článok 6 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že strop trhových príjmov sa stanoví na základe aritmetického priemeru cien zaznamenaných v príslušnej trhovej oblasti v poslednom desaťročí a prepočítaných podľa inflácie, pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia 2022/1854.

( 7 ) Riadna príloha GURI č. 303 z 29. decembra 2022.

( 8 ) Konkrétne referenčná cena stanovená v spornom ustanovení je 56 až 58 eur za MWh v závislosti od dotknutej kontinentálnej oblasti, 61 eur za MWh pre Sardíniu a 75 eur za MWh pre Sicíliu, zatiaľ čo referenčná cena stanovená v článku 6 nariadenia 2022/1854 je 180 eur za MWh.

( 9 ) Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2022 [COM(2022) 108 final] s názvom „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ a odôvodnenie 2 smernice 2018/2001, v ktorých sa zdôrazňuje dôležitosť nahradenia fosílnych zdrojov energie a podpory využívania obnoviteľných zdrojov.

( 10 ) Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza rozsudky z 1. júla 2014, Ålands Vindkraft ( C‑573/12 , EU:C:2014:2037 , bod 103 ), a z 29. septembra 2016, Essent Belgium ( C‑492/14 , EU:C:2016:732 , bod 110 ).

( 11 ) Keďže táto problematika sa týka len tretej prejudiciálnej otázky, ktorá nie je predmetom týchto vymedzených návrhov, tento aspekt sporu vo veci samej nebudem ďalej opisovať.

( 12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies ( C‑502/19 , EU:C:2019:1115 , body 55 a 56 , ako aj citovaná judikatúra).

( 19 ) Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva, prečo by toto ustanovenie bránilo spornému ustanoveniu.

( 20 ) Hoci sa pôsobnosť smernice 2019/944 obmedzuje na obmedzenú kategóriu spotrebiteľov, konkrétne len na tých, ktorí sa považujú za zraniteľných , nariadenie 2022/1854 napriek tomu umožňuje dočasne rozšíriť súbor opatrení, ktoré majú členské štáty k dispozícii na podporu ďalších kategórií spotrebiteľov. Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 48 uvedenej smernice.

( 21 ) Na rozdiel od smerníc 2018/2001 a 2019/944, ktorých predmetom je celkové fungovanie trhu s energiou a podpora obnoviteľných zdrojov energie a ktoré boli prijaté na základe článku 194 ZFEÚ týkajúceho sa energetickej politiky Únie, nariadenie 2022/1854 bolo prijaté na základe článku 122 ZFEÚ a jeho cieľom je riešiť vážne ťažkosti s dodávkami.

( 22 ) Hoci uvedený súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o konkrétny spôsob stanovenia tohto stropu vymedzený talianskym zákonodarcom, nič to nemení na tom, ako bolo uvedené v bode 28 vyššie, že žiadna zo skutočností uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania zdá sa nenasvedčuje tomu, že by sporné ustanovenie mohlo konkrétne ohroziť investície do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.

( 23 ) Túto možnosť využilo najmenej 17 členských štátov, ako vyplýva zo správy Komisie Európskemu parlamentu a Rade o preskúmaní núdzových zásahov s cieľom riešiť vysoké ceny energie v súlade s nariadením [2022/1854] z 5. júna 2023 [COM(2023) 302 final].

( 24 ) Okrem toho žiadne z ustanovení nariadenia 2022/1854 nevyžaduje odôvodnenie takejto odchýlky.

( 28 ) Súdnemu dvoru neprináleží vyjadrovať sa k súboru skutkových okolností neuvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, na ktoré poukázala Secab a ostatní vedľajší účastníci konania na podporu návrhov tejto spoločnosti, ako sú úvahy týkajúce sa daňového režimu a podmienok odpisovania investícií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie podľa vnútroštátnej právnej úpravy. To isté platí aj pre ďalšie parametre špecifické pre odvetvie vodných elektrární, ktoré mali podľa názoru spoločnosti Secab dopad na toto odvetvie, ako sú pokles výroby v dôsledku nepriaznivých meteorologických podmienok, ako aj zvýšenie poplatkov za využívanie vodnej energie.

( 29 ) Pozri bod 40 vyššie.

( 30 ) V tejto súvislosti treba uviesť, že dočasná pôsobnosť sporného ustanovenia nebola predĺžená nad rámec obdobia stanoveného v článku 22 nariadenia 2022/1854, t. j. do 30. júna 2023.

( 31 ) V dôsledku toho je ťažké predstaviť si jednak, ako by sporné ustanovenie mohlo z dlhodobého hľadiska ohroziť investície do nových zariadení, a jednak, ako by toto ustanovenie narušilo dôveru investorov v rast obnoviteľných zdrojov energie.

( 32 ) Okrem toho samotná skutočnosť, že niektoré investície do odvetvia obnoviteľných zdrojov energie boli zrealizované pred zavedením stropu trhových príjmov, samozrejme neznamená, že by tieto investície boli ipso facto ohrozené stanovením takéhoto stropu.

( 33 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie z 1. marca 2022, Milis Energy a i. ( C‑306/19, C‑512/19, C‑595/19, C‑608/20 a C‑611/20 , EU:C:2022:164 , bod 44 a citovaná judikatúra).

( 39 ) V tejto súvislosti treba poznamenať, že systémy, ktoré obmedzujú príjmy nad určitú prahovú hodnotu, ale na oplátku zaručujú minimálnu cenu, ak je trhová cena nižšia ako určitá prahová hodnota, sa často využívajú v rámci systémov stimulov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Hoci sa takéto mechanizmy líšia od sporného ustanovenia, ich cieľom je zachovať životaschopnosť a bezpečnosť investícií tým, že zaručujú príjemcovi stimulu stálu celkovú odmenu za vyrobenú energiu, ktorá umožňuje kompenzovať investície vynaložené na výstavbu elektrárne tým, že chráni podnikateľa pred výkyvmi trhových cien v čase, keďže garantovaná pevná sadzba mu zabezpečuje navrátenie sumy investovanej do výstavby zariadenia. Pozri v tejto súvislosti schému štátnej pomoci zavedenú talianskou vládou preskúmanú vo veci C‑514/23, Tiberis Holding, v ktorej som predniesol návrhy v ten istý deň.

( 40 ) V tejto súvislosti treba poznamenať, že ochrana spotrebiteľov je tiež nepriamo spojená so stabilitou existujúcej štruktúry trhov s energiou v tom zmysle, že prípadná nemožnosť odberateľov platiť faktúry za elektrinu by mohla ohroziť stabilitu dotknutých trhov. Prerozdelenie nadmerných ziskov spotrebiteľom tak umožňuje spotrebiteľom platiť svoje faktúry, čím prispieva k tomu, aby sa trh nezrútil a vo všeobecnosti tak chráni jeho fungovanie.

( ) Pozri v tejto súvislosti spojené rozhodnutia 1 BvR, 460/23 – 1 BvR, 611/23 z 28. novembra 2024, body 94 až 97, 107 a 115 až 118, ktoré sa týkajú ústavnosti nemeckej právnej úpravy stanovujúcej zdanenie nadmerných príjmov s cieľom obmedziť zvýšenie cien elektriny ( Strompreisbremse ), v ktorých Bundersverfassungsgericht (Ústavný súd, Nemecko) zamietol ústavné sťažnosti podané výrobcami energie proti tejto právnej úprave, pričom kládol dôraz najmä na cieľ všeobecného záujmu spojený s ochranou spotrebiteľov, ktorým bol zásah nemeckej vlády odôvodnený.