C-428/23

MVI Management GmbH,

DC

proti

Deutscher Fußballbund e. V. (DFB)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„ Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Judikatúra Meca‑Medina – Predpisy športového zväzu – Profesionálny futbal – Činnosť hráčskych agentov “

4. Spor vo veci samej vznikol na základe žiadostí o uloženie povinnosti ukončiť a zdržať sa určitého konania, ktoré predložili traja žalobcovia (dva podniky venujúce sa poskytovaniu služieb poradenstva a zastupovania futbalovým hráčom a konateľ jednej z uvedených spoločností), namierených proti Deutscher Fußballbund e. V. (Nemecký futbalový zväz, ďalej len „DFB“). DFB je zastrešujúcou organizáciou 27 nemeckých futbalových asociácií s približne 25 000 klubmi a viac ako 7 miliónmi členov, ktorá je zároveň členom Medzinárodnej futbalovej federácie (ďalej len „FIFA“).

5. Podľa § 16a stanov DFB organizuje zápasy v dvoch najvyšších divíziách Bundesligy [(spolková futbalová liga, ďalej len „Bundesliga“) a 2. Bundesligy (2. spolková futbalová liga, ďalej len „druhá Bundesliga“)] Deutsche Fußball Liga e. V. (Nemecká futbalová liga, ďalej len „DFL“). DFL je združenie klubov dvoch najvyšších nemeckých profesionálnych líg. Ako bežní členovia DFL sú kluby zúčastňujúce sa zápasov Bundesligy alebo druhej Bundesligy viazané stanovami DFB a ich záväznými predpismi. Aby boli hráči oprávnení hrať v Bundeslige alebo druhej Bundeslige, musia podpísať licenčnú zmluvu s DFL, ktorá ich tiež zaväzuje dodržiavať platné pravidlá zväzu. Ako člen FIFA podlieha DFB jej predpisom a je povinný vykonávať rozhodnutia FIFA.

6. V rámci pravidiel o práci s hráčskymi agentmi, ktoré prijala FIFA, prijal DFB Reglement für die Spielervermittlung (predpisy upravujúce činnosti hráčskych agentov, ďalej len „RfSV“), ktoré vstúpili do platnosti 1. apríla 2015. RfSV sú adresované klubom a hráčom, ktorí sú povinní ich dodržiavať. Upravujú využívanie služieb agenta zo strany hráčov a klubov na uzatvorenie zmlúv s profesionálnymi hráčmi a zmlúv o prestupe. Okrem iného sa v RfSV

7. Porušenia predpisov môžu byť potrestané ako nešportové správanie (§ 9 RfSV). V prílohe k predpisom sa nachádzajú predtlačené formuláre na priznanie agenta, ktoré treba podať. Tieto predpisy boli súčasťou obežníka č. 62, ktorý rozoslala DFL GmbH (100 % dcérska spoločnosť DFL) 12. januára 2018 manažérom klubov a spoločností Bundesligy a druhej Bundesligy, aby ich okrem iného informovala o zmluvách o odmenách za prestup hráča do iného klubu.( 11 )

8. Žalobcovia vo veci samej svojimi návrhmi vyjadrili nesúhlas s niektorými pravidlami stanovenými v RfSV a požiadali o uloženie povinnosti zdržať sa konania.

9. Landgericht Frankfurt am Main (Krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) žalobe čiastočne vyhovel. Na základe odvolania žalobcov Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) vyhovel ďalším žalobným návrhom a zároveň zamietol odvolanie žalobcov v ostatných bodoch a protiodvolanie DFB.

10. Opravnými prostriedkami „Revision“ podanými na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) žalobcovia ďalej presadzujú svoje návrhy na uloženie povinnosti ukončiť a zdržať sa určitého konania a DFB ďalej presadzuje svoj návrh na zamietnutie žaloby. Uvedený súd sa vzhľadom na pochybnosti o správnom výklade ustanovení práva Únie, na ktoré sa odvolávajú účastníci konania, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Uplatnia sa na úpravu športového zväzu, ktorá je adresovaná jeho členom a upravuje využívanie služieb subjektov, ktoré nie sú členmi zväzu, na trhu predchádzajúcom činnosti zväzu, zásady, ktoré Súdny dvor Európskej únie vypracoval v rozsudkoch [Wouters] a [Meca Medina], podľa ktorých treba pri uplatnení zákazu kartelov

13. Títo účastníci konania s výnimkou francúzskej vlády tiež predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 12. februára 2024.

III. Analýza

14. Svojimi dvoma otázkami sa vnútroštátny súd snaží objasniť pôsobnosť zásad vypracovaných v rámci judikatúry Meca‑Medina a konkrétny spôsob, akým by sa tieto zásady mali uplatňovať vo veci týkajúcej sa predpisov vydaných športovou federáciou.

A. Prvá otázka: pôsobnosť judikatúry Meca ‑ Medina

15. Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa judikatúra Meca‑Medina uplatňuje na úpravu športového zväzu, ktorá sa týka jeho členov a upravuje využívanie služieb subjektov, ktoré nie sú členmi zväzu, na trhu predchádzajúcom činnosti zväzu.

16. Na zodpovedanie tejto otázky najprv pripomeniem hlavné zásady judikatúry Meca‑Medina (časť 1), potom sa pokúsim identifikovať jej pôvod v rámci systému práva hospodárskej súťaže Únie (časť 2) a nakoniec objasním jej základnú logiku a uplatňovanie (časť 3). Na základe týchto úvah sa následne budem venovať konkrétnym otázkam, ktoré položil vnútroštátny súd (časť 4).

20. Súdny dvor zistil, že judikatúra sa, naopak, neuplatňuje „v prípade správania, ktoré bez ohľadu na to, či pochádza alebo nepochádza od takého združenia, a bez ohľadu na legitímne ciele všeobecného záujmu, na ktoré sa možno odvolávať na jeho vysvetlenie, porušuje [ustanovenia Únie v oblasti hospodárskej súťaže] svojou povahou“. Súdny dvor tak dospel k záveru, že judikatúra Meca‑Medina sa neuplatňuje na dohody, ktoré majú za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže.

2. Pôvod judikatúry Meca ‑ Medina

21. Na objasnenie významu a logiky judikatúry Meca‑Medina sa v rámci právnej vedy použilo už veľa mozgových buniek. Niektorí autori ju napríklad považujú za judikatúru, ktorou sa zaviedol určitý druh (americkým protimonopolným právom inšpirovanej) „zdravého úsudku“ do práva hospodárskej súťaže Únie, iní hľadali paralely s logikou judikatúry v oblasti voľného pohybu (ktorá umožňuje odôvodnenia založené na rôznych záujmoch verejného poriadku) a ďalší ju považujú za variáciu doktríny „pridruženého obmedzenia“ (a preto ju označujú ako „regulačnú pridruženosť“).( 12 )

22. Podľa môjho názoru možno judikatúru Meca‑Medina vysvetliť tak, že sa odhliadne od jej špecifík a zohľadní sa v širšom kontexte výkladu a uplatňovania ustanovení Únie v oblasti hospodárskej súťaže, prinajmenšom v posledných desaťročiach.( 13 )

23. Z viacerých rozsudkov, ktoré Súdny dvor v tomto období vydal, totiž jasne vyplýva, že správne uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ si vyžaduje, aby sa orgány vyhli zbytočnému formalizmu a riadne preskúmali všetky relevantné právne a hospodárske aspekty posudzovanej situácie. Bez ohľadu na to, či je určitá forma správania viacstranná alebo jednostranná a či je podozrivá z toho, že predstavuje obmedzenie „podľa cieľa“ alebo „podľa účinku“, jej zlučiteľnosť s právom hospodárskej súťaže Únie nemožno posudzovať čisto abstraktne, ale vždy závisí od širšieho kontextu.( 14 ) Táto zásada sa takisto výslovne potvrdzuje v bode 42 rozsudku Meca‑Medina.

27. Okrem toho niektoré novšie veci tento prístup opäť potvrdili: samotnú skutočnosť, že dohoda obsahovala doložku, ktorá sama osebe mohla odrádzať nových účastníkov od vstupu na trh (rozsudok CB( 18 )), viesť k väčšej cenovej jednotnosti medzi existujúcimi konkurentmi (rozsudok Budapest Bank( 19 )) alebo viesť k určitému rozdeleniu trhu (rozsudok EDP( 20 )), Súdny dvor nepovažoval za dostatočnú na to, aby dospel k záveru o nezlučiteľnosti dohody ako takej s článkom 101 ZFEÚ. Na tento účel sa považovalo za potrebné podrobnejšie posúdenie predmetného opatrenia v jeho náležitom právnom a hospodárskom kontexte.

28. Tieto zásady sú takisto základom judikatúry týkajúcej sa pridružených obmedzení. Ako Súdny dvor pripomenul vo svojom rozsudku Booking.com zo septembra 2024, „ak operácia alebo určitá činnosť nespadá do zásady zákazu stanovenej v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo neovplyvňuje hospodársku súťaž alebo má na ňu pozitívny účinok, ani obmedzenie obchodnej autonómie jedného alebo viacerých subjektov zapojených do tejto operácie alebo činnosti nespadá do uvedenej zásady zákazu, ak je toto obmedzenie objektívne nevyhnutné na vykonanie uvedenej operácie alebo činnosti a je primerané cieľom, ktoré táto operácia alebo činnosť sleduje“( 21 )

29. Z toho vyplýva, že ak „nie je možné oddeliť takéto obmedzenie od hlavnej operácie alebo činnosti bez toho, aby došlo k znemožneniu existencie a cieľa tejto operácie alebo činnosti, je potrebné preskúmať zlučiteľnosť tohto obmedzenia s článkom 101 ZFEÚ spoločne so zlučiteľnosťou hlavnej operácie alebo činnosti, ku ktorej je pridružené, a to aj ak sa na prvý pohľad môže zdať, že na toto obmedzenie ako také sa vzťahuje zásada zákazu podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ“( 22 ).

33. To platí aj pre opatrenia, ktoré by mohli mať, ako som už vysvetlil, určité obmedzujúce účinky. Opatrenia samoregulácie, ktorých cieľom je napríklad zabezpečiť minimálne požiadavky na kvalitu alebo zabrániť konfliktom záujmov, podvodom alebo zneužitiu, môžu skutočne zvýšiť dôveru spotrebiteľov v organizátorov trhu a zlepšiť tak jeho účinnosť. V takýchto situáciách je pravdepodobné, že trh bude rásť a celkovo sa stane konkurenčnejším.

37. Som si vedomý, že pojem „odôvodnený“ sa v rozsudkoch ISU, Superleague, Royal Antwerp alebo FIFA nevyskytuje. Súdny dvor však v niektorých týchto rozsudkoch vyjadril ten istý koncept iným spôsobom, keď uviedol, že:

„[Podmienka nevyhnutnosti opatrenia] zahŕňa posúdenie a porovnanie vplyvu tohto správania a alternatívnych opatrení, ktoré sú skutočne realizovateľné, s cieľom určiť, či nárast efektívnosti očakávaný od tohto správania možno dosiahnuť opatreniami, ktoré menej obmedzujú hospodársku súťaž. Naopak, nemôže viesť k voľbe podľa potreby medzi takýmto správaním a takýmito alternatívnymi opatreniami v prípade, že sa alternatívne opatrenia nezdajú byť menej obmedzujúce pre hospodársku súťaž“( 36 ).

38. Využívanie tejto diskrečnej právomoci však zároveň musí podliehať obmedzeniam a v prípade pochybností nesmie zostať bez kontroly. Je zrejmé, že pravidlá a normy stanovené týmito subjektmi sa môžu týkať záležitostí (tarify, vstupné požiadavky atď.), ktoré by aspoň potenciálne mohli spôsobiť problémy z hľadiska hospodárskej súťaže. Aj keď sa tieto predpisy prijímajú na dosiahnutie legitímneho cieľa všeobecného záujmu, ich skutočné účinky na hospodársku súťaž môžu byť problematické, a preto si vyžadujú náležité posúdenie v rámci stanovenom v článku 101 ZFEÚ.( 37 ) To vysvetľuje, prečo sa v judikatúre Meca‑Medina uznáva, že určité opatrenia samoregulácie nepatria do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ale len vtedy, ak je splnených niekoľko podmienok.

39. Ak to nie je splnené, neznamená to, že príslušné opatrenie je nevyhnutne nezlučiteľné s právom Únie. V článku 101 ods. 3 ZFEÚ sa totiž stanovuje možnosť, že opatrenia, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, môžu byť vyňaté zo zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak hospodárske výhody, ktoré prinášajú, prevažujú nad negatívnymi účinkami.( 38 )

42. Preto zastávam názor, že hoci nie je striktne nevyhnutné, aby príslušné verejné orgány (či už Únie a/alebo vnútroštátne) formálne poverili dotknutý subjekt, aby v rámci svojich zákonných činností sledoval určitý legitímny cieľ všeobecného záujmu, tieto verejné orgány musia prinajmenšom uznať a akceptovať samoregulačnú činnosť tohto subjektu.( 39 ) Určité prvky, ktoré ukazujú týmto smerom, nachádzam v rozhodnutiach súdov Únie vo veciach Wouters( 40 ), Meca‑Medina( 41 ), API( 42 ), ONP( 43 ) a FIFA( 44 ). Všetky nedávne judikatúry týkajúce sa tejto otázky sa okrem toho týkali opatrení, ktoré prijali profesijné združenia alebo športové zväzy.( 45 ) Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku Superleague, judikatúra Meca‑Medina sa uplatňuje „najmä v prípade dohôd alebo rozhodnutí vo forme pravidiel prijatých združením, akým je profesijné združenie alebo športový zväz, s cieľom sledovať určité etické alebo deontologické ciele a všeobecnejšie vytvoriť rámec pre výkon profesijnej činnosti, ak dotknutý zväz preukáže, že vyššie uvedené podmienky sú splnené“( 46 ).

43. Podľa môjho názoru pri súčasnom právnom stave neprináleží samotným podnikom, aby z vlastnej iniciatívy, jednostranne a bez „požehnania“ verejných orgánov rozhodovali o tom, či a prípadne do akej miery by mala byť ohrozená hospodárska súťaž na danom trhu v záujme sledovania určitého všeobecného verejného záujmu. Platí to najmä vtedy, ak cieľ, ktorý tento orgán sleduje, nesúvisí úzko s jeho hlavnou činnosťou.

44. Športové zväzy môžu mať – uvádzam to len ako príklad – určitú voľnosť pri rozhodovaní o tom, ako najlepšie bojovať proti dopingu( 47 ) alebo chrániť mladých športovcov.( 48 ) Pri prijímaní opatrení zameraných na ochranu životného prostredia alebo na boj proti daňovým únikom by však na to nebol dôvod.( 49 ) Každé takéto (v každom prípade chvályhodné) opatrenie, ktoré by malo jasný vplyv na hospodársku súťaž medzi podnikmi v Únii, by sa muselo preskúmať v tradičnom rámci práva hospodárskej súťaže.

48. Po štvrté nemožno považovať za samozrejmé, že dané opatrenie prijaté súkromnými subjektmi, ako sú športové zväzy a profesijné združenia, skutočne sleduje všeobecný záujem verejnej povahy. Ako generálny advokát Szpunar správne zdôraznil vo svojich návrhoch vo veci Royal Antwerp Football Club, súkromné združenia, ako sú športové federácie, sa zakladajú s cieľom sledovať predovšetkým ciele, ktoré majú hospodársku a súkromnú povahu, ktoré môžu, ale nemusia byť ľahko zlučiteľné so všeobecnými záujmami nehospodárskej povahy. Takéto združenia by sa, prirodzene, „správali iracionálne, ak by sa pokúšali presadzovať verejné ciele, ktoré sú v priamom rozpore s ich [vlastnými] obchodnými záujmami“( 52 ).

49. Okrem toho, ako spoločnosť ROGON poukázala na pojednávaní, viaceré udalosti z posledných rokov ukazujú, že niektoré športové zväzy majú nedokonalé riadiace štruktúry s obmedzenými vnútornými kontrolami a ochrannými opatreniami, ktoré by zabránili prípadom chybného riadenia.( 53 )

50. Každé tvrdenie, že opatrenie je zamerané na sledovanie určitých cieľov všeobecného záujmu, musí byť preto overiteľné a môže sa akceptovať len vtedy, ak je podložené konkrétnymi dôkazmi. Mám totiž podozrenie, že takmer pri každom opatrení prijatom športovou federáciou alebo profesijným orgánom možno dodatočne , keď vznikne potreba odôvodniť opatrenie, uviesť nejaký údajne sledovaný všeobecný záujem.( 54 ) To však nestačí. Podľa môjho názoru musí byť zo samotného opatrenia alebo z kontextu, v ktorom bolo prijaté, jednoznačne zrejmé , aký konkrétny záujem sa sleduje, a predmetné opatrenie musí byť skutočne určené na to, aby významne prispelo k jeho presadzovaniu.( 55 )

52. Po piate, považujem za rozumné, že dohody alebo rozhodnutia, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž „svojím cieľom“, nemôžu patriť do pôsobnosti výnimky podľa judikatúry Meca‑Medina. Ako podrobnejšie vysvetľujem vo svojich návrhoch vo veci CD Tondela, dohoda alebo rozhodnutie je obmedzujúce „svojím cieľom“, ak je jeho hospodárske odôvodnenie (alebo jedno z jeho kľúčových odôvodnení) vo svojej podstate protisúťažné.( 58 ) V takomto prípade sa obmedzujúce účinky nemôžu považovať za „pridružené“. Inými slovami, tieto účinky nie sú (nešťastným, ale, žiaľ, nevyhnutným) vedľajším produktom s obmedzeným významom legitímnej obchodnej činnosti, ktorá je buď prokonkurenčná, alebo prinajmenšom trhovo neutrálna. Naopak, sú výsledkom činnosti, ktorej základné hospodárske odôvodnenie je v zásadnom rozpore s cieľmi sledovanými právom Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Za týchto okolností nemožno tvrdiť, že predmetná činnosť rovno nepatrí do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, ale vyžaduje si náležité posúdenie podľa jeho odsekov 1 a 3.

53. Bez ohľadu na to, či táto požiadavka, ako uviedol Súdny dvor v rozsudku vo veci Superleague, „už… implicitne, ale nevyhnutne vyplýva z judikatúry Súdneho dvora“( 59 ) – o tejto otázke sa v poslednom období diskutuje v prostredí právnej vedy( 60 ) –, sa mi zdá, že táto požiadavka v každom prípade vyplýva zo samotnej logiky systému stanoveného v ustanoveniach Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže.( 61 )

54. Na základe týchto zásad teraz preskúmam otázky, ktoré položil vnútroštátny súd.

4. Otázky, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd

57. V tejto súvislosti však vnútroštátny súd pripomína niektoré skutkové zistenia Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom), ktorého rozhodnutie je predmetom opravného prostriedku „Revision“, o ktorom rozhoduje. Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) okrem iného zistil, že činnosť agentov je v priamom vzťahu so športovými súťažami, ktoré organizuje DFB. Táto činnosť významne ovplyvňuje najmä zloženie tímov, ich kontinuitu a športovú silu, čím ovplyvňuje spravodlivosť súťaží a výkonnosť a zdravie športovcov. Spornými predpismi by sa malo predísť závislostiam medzi agentmi, hráčmi a klubmi. Takéto závislosti by mohli podľa názoru uvedeného súdu ohroziť integritu a spravodlivosť športových súťaží. V tomto smere poznamenal, že v minulosti boli niektorí hráči a kluby finančne a profesionálne poškodení praktikami agentov, ktoré mali aj trestnoprávne dôsledky.

58. V tejto súvislosti poznamenávam, že s názorom Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom) sa zrejme do veľkej miery stotožňuje aj Európsky parlament, ktorý vo svojom uznesení z 23. novembra 2021 na tému Politika Únie v oblasti športu: hodnotenie a ďalší možný postup okrem iného „[pripomenul] potrebu regulovať činnosť agentov a [uznal], že nedávne reformy na trhu s futbalovými prestupmi vrátane… udeľovanie licencií v prípade agentov a obmedzenia výšky provízií agentov [boli] krokmi správnym smerom; nalieha[l] na príslušné športové orgány, aby zabezpečili bezodkladné vykonanie týchto reforiem, a [vyzval] Komisiu, aby sledovala pokrok“( 63 ). Zdá sa, že niektoré štúdie, ktoré si v minulosti objednali inštitúcie Únie, potvrdzujú kľúčovú úlohu agentov v športovom odvetví a existenciu odsúdeniahodných praktík, do ktorých boli niektorí agenti zapojení.( 64 )

64. Je mi však rovnako jasné, že predpisy, ktoré takéto združenia vypracúvajú, môžu v rôznej miere ovplyvniť hospodárske činnosti, ktoré sú spojené s činnosťami, ktoré patria do hlavného poslania združenia. To môže byť nevyhnutné. Napríklad v rozsudku Wouters bolo predmetné opatrenie – zákaz pre advokátov uzatvárať multidisciplinárne partnerstvá s účtovníkmi – prijaté holandskou advokátskou komorou. Toto opatrenie však ovplyvňovalo profesijnú činnosť účtovníkov rovnako ako profesijnú činnosť advokátov.

65. Zdá sa mi, že takýto výskyt je ešte pravdepodobnejší na trhoch, ktoré nie sú len prepojené, ale od seba skutočne vzájomne závisia, a na ktorých je spolupráca na rôznych úrovniach nevyhnutná na zabezpečenie samotnej existencie konečného produktu( 67 ). Najmä vo futbalovom „ekosystéme“ musia rôzne kategórie hospodárskych subjektov (kluby, národné a medzinárodné federácie, hráči, agenti, sponzori, vysielatelia atď.) pôsobiť spoločne a do určitej miery spolupracovať, aby sa zabezpečila životaschopnosť systému a jeho príťažlivosť pre konečných spotrebiteľov: fanúšikov. Práve oni v konečnom dôsledku priamo aj nepriamo financujú celý futbalový priemysel. Ak by konečný produkt (futbalové zápasy a turnaje) nebol atraktívny, mnohé hospodárske subjekty zapojené do tohto ekosystému by skončili.

66. Pokiaľ by teda činnosť agentov mohla mať priamy a významný vplyv na spravodlivosť súťaží, výkonnosť a zdravie športovcov, ako to konštatoval Oberlandesgericht Frankfurt am Main (Vyšší krajinský súd Frankfurt nad Mohanom), nemám problém dospieť k záveru, že predpisy týkajúce sa činnosti agentov sa môžu dotýkať oblasti poslania športového zväzu. Prirodzene, je to tak len v prípade, že sa v predmetných predpisoch upravujú aspekty činností agentov, v súvislosti s ktorými je splnený takýto test „priameho a významného vplyvu“.

69. Ak je odpoveď na tieto tri otázky kladná, potom sa domnievam, že predmetné predpisy možno v zásade preskúmať na základe testu Meca‑Medina, aj keď majú vplyv aj na hospodársku činnosť podnikov, ktoré združenie nezastupuje (ani nie sú v ňom zastúpené).

70. To však nemožno považovať za poskytnutie bianko šeku športovým zväzom. Stupeň prepojenia medzi hlavnými činnosťami združenia a činnosťami tretej strany (v tomto prípade službami agentov) nie je v žiadnom prípade nepodstatný. Naopak, má jasný vplyv na uplatnenie judikatúry Meca‑Medina, pokiaľ ide o nevyhnutnú a primeranú povahu predmetných predpisov. Má dvojitú a doplnkovú úlohu.

71. Na jednej strane, čím nižší je stupeň vplyvu, ktorý môžu tretie strany uplatňovať na činnosť a rozhodovanie združenia, ktoré prijalo predmetné pravidlá, tým menšia je pravdepodobnosť, že tieto predpisy možno považovať za potrebné a/alebo primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov.

72. Na druhej strane, čím väčší je vplyv predmetných predpisov na hospodársku činnosť tretích strán, tým je pravdepodobnejšie, že tieto predpisy možno považovať za zbytočné a/alebo neprimerané na dosiahnutie sledovaných cieľov.

73. V tejto súvislosti asi nemusím dodávať, že skutočná a zmysluplná účasť zainteresovaných tretích strán na postupe prijímania predmetných predpisov by určite prispela k zabezpečeniu ich nevyhnutnosti a primeranosti.

74. Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že na prvú položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že judikatúra Meca‑Medina sa uplatňuje na predpisy športového zväzu, ktoré sa týkajú využívania služieb podnikov pôsobiacich na trhoch predchádzajúcich činnostiam zväzu (alebo jeho členov) alebo po nich nasledujúcich, ak tieto služby môžu mať priamy a významný vplyv na hlavné činnosti zväzu.

79. Môžu však nastať situácie, v ktorých by bolo rozdelenie súboru pravidiel (celého predpisu alebo niektorých jeho častí) na jednotlivé zložky alebo podzložky umelé, pretože tie tvoria nedeliteľný celok a účinky tohto súboru pravidiel nemožno zmysluplne posúdiť, ak sa neberú do úvahy ako celok. Dôležitý je mechanizmus vytvorený týmito pravidlami a skutočnosť, že môže byť zavedený jedným pravidlom alebo viacerými, je formalitou.

80. Podobne môžu existovať pravidlá, ktoré, pokiaľ sa posudzujú samostatne, výrazne neobmedzujú hospodársku súťaž, ale spoločne môžu mať výraznejší vplyv na konkurencieschopnosť príslušného trhu.

81. V oboch vyššie opísaných situáciách sa mi javí, že správne posúdenie predpisov združenia podľa práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže si vyžaduje, aby príslušné orgány vykonali analýzu, v ktorej sa všetky pravidlá alebo niektoré z nich hodnotia spoločne.

82. Zároveň musím dodať, že pri preskúmaní jednotlivých pravidiel alebo skupiny pravidiel podľa testu Meca‑Medina by sa mal zohľadniť stupeň blízkosti (alebo vzdialenosti) medzi činnosťou združenia a činnosťou podnikov, na ktoré majú pravidlá združenia vplyv, napriek tomu, že pôsobia na odlišnom, hoci prepojenom trhu. Ako bolo vysvetlené v bodoch 70 až 72 vyššie, ide o prvok, ktorý je obzvlášť dôležitý na posúdenie toho, či sú predmetné pravidlá potrebné a primerané vzhľadom na prínos k podpore všeobecného záujmu, ktorý sa predpismi sleduje.

83. Na základe uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby na druhú položenú otázku odpovedal, že test Meca‑Medina sa musí v zásade uplatniť na každé pravidlo obsiahnuté v predpisoch vydaných profesijným združením alebo športovým zväzom, pokiaľ si zmysluplné posúdenie vzhľadom na určité osobitné okolnosti nevyžaduje, aby sa niektoré alebo všetky tieto pravidlá posudzovali spoločne. V tejto súvislosti je stupeň blízkosti alebo vzdialenosti medzi činnosťou združenia a činnosťou podnikov tretích strán, ktorých sa pravidlá týkajú, faktorom, ktorý je relevantný pri posudzovaní, či sú predmetné pravidlá nevyhnutné a primerané vzhľadom na sledovaný legitímny cieľ všeobecného záujmu.

2 Rozsudok z 21. decembra 2023, International Skating Union/Komisia (C‑124/21 P, EU:C:2023:1012) (ďalej len „rozsudok ISU“).

3 Rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company (C‑333/21, EU:C:2023:1011) (ďalej len „rozsudok Superleague“).

4 Rozsudok z 21. decembra 2023, Royal Antwerp Football Club (C‑680/21, EU:C:2023:1010) (ďalej len „rozsudok Royal Antwerp“).

5 Rozsudok zo 4. októbra 2024, FIFA (C‑650/22, EU:C:2024:824) (ďalej len „rozsudok FIFA“).

6 Rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98), (ďalej len „rozsudok Wouters“).

7 Rozsudok z 18. júla 2006, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (C‑519/04 P, EU:C:2006:492), (ďalej len „rozsudok Meca‑Medina“).

14 Vymenujem aspoň niektoré: rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204); zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632); z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2020:265); rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52); a z 10. septembra 2024, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping) (C‑48/22 P, EU:C:2024:726).

15 Podrobnejšie pozri v mojich návrhoch vo veci RRC Sports (bod 26).

16 Pozri najmä rozsudok z 5. decembra 2024, Tallinna Kaubamaja Grupp a KIA Auto (C‑606/23, EU:C:2024:1004, bod 22 a nasl.).

17 Pozri v tomto zmysle napríklad rozsudok zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i. (C‑8/08, EU:C:2009:343, body 36 až 39).

18 Rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia (C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, body 48 až 87).

19 Rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2020:265, body 51 až 86).

25 V tomto smere by som odkázal na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs v spojených veciach Pavlov a i. (C‑180/98 až C‑184/98, EU:C:2000:151, bod 92): „Tvrdím, že špecifiká trhov s odbornými službami si vyžadujú určitý druh regulácie. Odporcovia profesijnej samoregulácie trvajú na tom, že profesie by mal regulovať štát alebo aspoň štátom kontrolované regulačné orgány, pretože existuje nebezpečenstvo zneužitia regulačných právomocí. Z hospodárskeho hľadiska však opäť vzniká problém s informáciami. Komplexná povaha týchto služieb a ich neustály vývoj v dôsledku rýchlo sa meniacich poznatkov a technického vývoja sťažujú parlamentom a vládam prijatie potrebných podrobných a aktuálnych pravidiel. Vhodnejšou je často samoregulácia zo strany kompetentných členov profesií, pretože môžu reagovať s potrebnou pružnosťou. Hlavnou výzvou pre každý systém práva hospodárskej súťaže je preto zabrániť zneužívaniu regulačných právomocí bez toho, aby sa zrušila regulačná autonómia profesií.“

26 Na účely odlíšenia od „regulačnej pridruženosti“ judikatúry Meca‑Medina sa táto judikatúra niekedy označuje ako týkajúca sa „obchodnej pridruženosti“. Pozri napríklad WHISH, R.: c. d., s. 128.

27 Pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB‑Großmärkte/Komisia (26/76, EU:C:1977:167, bod 22), a z 28. januára 1986, Pronuptia de Paris (161/84, EU:C:1986:41, body 15 až 27).

28 Pozri rozsudok Superleague (bod 183 a citovaná judikatúra) (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

29 Bod 97 daného rozsudku.

30 Body 43 a 45 daného rozsudku. Pozri aj článok 165 ods. 2 ZFEÚ.

37 Ako uviedol generálny advokát Léger v návrhoch vo veci Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2001:390), samotný pojem „združenie podnikov“ zohráva v (súčasnom) článku 101 ods. 1 ZFEÚ osobitnú úlohu, pretože „jeho cieľom je zabrániť podnikom, aby mohli obchádzať pravidlá hospodárskej súťaže len na základe formy, akou koordinujú svoje správanie na trhu. Aby bola zaistená efektívnosť tejto zásady, [článok 101 ods. 1 ZFEÚ] sa týka nielen priamych spôsobov koordinácie správania medzi podnikmi (dohody a zosúladené postupy), ale tiež inštitucionalizovaných foriem spolupráce, teda situácie, keď hospodárske subjekty konajú prostredníctvom kolektívnej štruktúry alebo spoločného orgánu“. Pozri bod 62 uvedených návrhov.

38 Pozri v tomto smere okrem iného rozsudky z 25.októbra 1977, Metro SB‑Großmärkte/Komisia (26/76, EU:C:1977:167, bod 21); z 26. januára 2005, Piau/Komisia (T‑193/02, EU:T:2005:22, body 100 až 106); z 23. novembra 2006, Asnef‑Equifax a Administración del Estado (C‑238/05, EU:C:2006:734, bod 67), a z 25. januára 2024, Em akaunt BG (C‑438/22, EU:C:2024:71, bod 33). Článku 101 ods. 3 ZFEÚ som venoval niekoľko úvah v bodoch 75 až 95 svojich návrhov vo veci RRC Sports.

39 K tejto otázke pozri MAVROIDIS, P. C., NEVEN, D.: Legitimate objectives in antitrust analysis: The FIFA regulation of agents and the right to regulate football in Europe. IN: Concurrences , č. 1‑2024, článok č. 117111.

40 Bod 100 daného rozsudku.

41 Rozsudok z 30. septembra 2004, Meca‑Medina a Majcen/Komisia (T‑313/02, EU:T:2004:282, body 38 a 46).

42 Rozsudok zo 4. septembra 2014, API a i. (C‑184/13 až C‑187/13, C‑194/13, C‑195/13 a C‑208/13, EU:C:2014:2147, body 46 a 47)

49 Pozri v tomto zmysle rozsudok FIFA (bod 99).

50 BRANDENBURGER, A. M., NALEBUFF., B. J.: Co ‑ opetition: A Revolution Mindset that Combines Competition and Cooperation . Crown Business, 1996.

51 Pozri v tomto smere aj moje návrhy vo veci RRC Sports (bod 91).

52 C‑680/21, EU:C:2023:188, body 56 až 60.

53 Pozri napríklad Úrad OSN pre drogy a kriminalitu „Global report on corruption in sport“, 2022 (dostupná online), s. 3. Pozri tiež oznámenie Komisie „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ z 18. januára 2011, KOM(2011) 12 v konečnom znení, oddiel 4.1. V súvislosti s touto otázkou pozri tiež bod 94 mojich návrhov vo veci RRC Sports.

54 Podobne VAN ROMPUY, B.: EU Court of Justice delineates the scope of the Wouters exception. In: Kluwer Competition Law Blog , 15. januára 2024.

61 Zaujímavé je, že nedávno sa tvrdilo (GRYLLOS, G.: Anticompetitive object / effect: An overview of EU and national case law“, 21. marca 2025, e ‑ Competitions , článok č. 123946, s. 9), že požiadavky v judikatúre Únie, aby legitímne ciele vo verejnom záujme nemali protisúťažný charakter a aby predmetné opatrenie nevylučovalo všetku hospodársku súťaž, pripomínajú stanovisko, ktoré zaujal Supreme Court of the United States (Najvyšší súd Spojených štátov) v niektorých prípadoch týkajúcich sa športu. V týchto veciach tento súd odmietol udeliť osobitnú výnimku z tzv. Sherman Act v prospech obmedzení obchodu uložených športovými združeniami z dôvodu, že tieto obmedzenia slúžia spoločenským cieľom, ktoré sú dôležitejšie ako hospodárska súťaž. Pozri nedávny nález Najvyššieho súdu Spojených štátov z 21. júna 2021 [(141 S. Ct. 2141 (2021)].

62 Kluby a hráči sa na tomto trhu zúčastňujú len ako príjemcovia služieb.

63 2021/2058 (INI) (Ú. v. EÚ C 224, 2022, s. 2). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pokiaľ som to správne pochopil, pojem „nedávne reformy“ odkazoval na reformy, ktoré viedli k prijatiu predpisov FIFA týkajúcich sa futbalových agentov.

64 Pozri napríklad „Study on sports agents in the European Union“, štúdiu, ktorú nechala vypracovať Európska komisia, november 2009, s. 3, 4, 168 a 169; a PARRISH, R. et al.: Promoting and Supporting Good Governance in the European Football Agents Industry – Final Report , ktorú zverejnila Európska komisia, 2019, s. 3, 4, 95, 96 a 127 – 129.

65 Pozri bod 32 vyššie.

66 Pozri bod 42 vyššie.