C-438/23

62023CC0438

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

TAMARA ĆAPETA

prednesené 5. septembra 2024 ( 1 )

Vec C‑438/23

Association Protéines France,

77 Foods SAS,

Les Nouveaux Fermiers SAS,

Umiami SAS,

NxtFood SAS,

Nutrition et santé SAS,

Olga SAS

Možno klobásu zaradiť medzi mäsové aj rastlinné výrobky? Konkrétnejšie, môže členský štát zakázať používanie názvu „klobása“ a iných názvov spojených so živočíšnymi výrobkami na označenie potravín na báze rastlinných bielkovín alebo mu v tom bráni príslušná právna úprava Únie?

3.

To je kľúčová otázka, ktorá vznikla v prejednávanej veci a ktorou Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) položila Súdnemu dvoru viaceré otázky týkajúce sa výkladu nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom ( 2 ).

II. Skutkový stav vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

4.

Francúzske orgány v roku 2022 prijali dekrét o používaní určitých názvov na označenie potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny (ďalej len „dekrét z roku 2022“) ( 3 ).

8.

Po druhé článok 3 dekrétu z roku 2022 odchylne od článku 2 umožňuje používanie takýchto názvov potravín živočíšneho pôvodu pre potraviny živočíšneho pôvodu obsahujúce rastlinné bielkoviny, ak nepresiahnu určitý percentuálny podiel. ( 9 ) Maximálny podiel rastlinných bielkovín sa stanovuje v prílohe k dekrétu z roku 2022. ( 10 )

9.

Po tretie podľa článku 1 dekrétu z roku 2022 sa tento dekrét vzťahuje na potraviny vyrobené na vnútroštátnom území, ktoré obsahujú rastlinné bielkoviny. V článku 5 sa dodáva, že na výrobky legálne vyrábané alebo umiestnené na trh v inom členskom štáte, štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo v Turecku sa nevzťahujú požiadavky upravené v tomto dekréte.

10.

Francúzske orgány v roku 2024 prijali nový dekrét s rovnakým názvom ako dekrét z roku 2022 (ďalej len „dekrét z roku 2024“) ( 11 ). Dekrét z roku 2024 zrušuje dekrét z roku 2022 ( 12 ) a s istými úpravami ponecháva zákaz používania názvov spojených s výrobkami živočíšneho pôvodu pri opise, umiestňovaní na trh alebo propagácii potravín na báze rastlinných bielkovín. Na Conseil d’État (Štátna rada) boli podané aj žaloby napádajúce zákonnosť tohto nového dekrétu.

14.

Prejednávaná vec vyplýva z konania týkajúceho sa dekrétu z roku 2022. Conseil d’État (Štátna rada) listami zo 14. marca a 6. mája 2024 informovala Súdny dvor, že položené otázky sa po prijatí dekrétu z roku 2024 nestali bezpredmetnými a že požadovaný výklad je naďalej potrebný na to, aby mohla rozhodnúť v spore vo veci samej, ako aj o žalobách podaných proti dekrétu z roku 2024.

15.

Tým sa podľa môjho názoru vyjasňujú prípadné otázky, pokiaľ ide o to, či sa návrh na začatie prejudiciálneho konania stal bezpredmetným.

16.

Vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetľuje, že podľa jeho výkladu je dekrét z roku 2022 vyjadrením zámeru francúzskych orgánov chrániť spotrebiteľov pred názvami, ktoré uvádzajú do omylu. Ten istý súd uvádza, že dekrét z roku 2022 sa neuplatňuje len v situáciách, keď sa názvy označujúce výrobky živočíšneho pôvodu používajú v prípade potravín na báze rastlinných bielkovín osamote, ale aj v situáciách, keď sa v bezprostrednej blízkosti týchto názvov umiestnia dodatočné údaje, aby spotrebiteľov informovali o čiastočnej alebo úplnej náhrade rastlinnými bielkovinami v zložení týchto potravín. Zakázané je napríklad používanie názvov „sójový steak“ a „rastlinná klobása“ na označenie potravín, v ktorých sú živočíšne bielkoviny nahradené rastlinnými bielkovinami.

2.

Majú sa ustanovenia článku 17 [nariadenia č. 1169/2011], ktoré stanovujú, že názvom, ktorým je potravina identifikovaná, je v prípade, ak neexistuje názov podľa právnych predpisov, jej zaužívaný názov alebo opisný názov, v spojení s ustanoveniami časti A bodu 4 prílohy VI k tomuto nariadeniu vykladať v tom zmysle, že harmonizujú výslovne, v zmysle a na účely uplatnenia článku 38 ods. 1 toho istého nariadenia, otázku obsahu a používania iných názvov, než sú názvy podľa právnych predpisov, označujúcich potraviny živočíšneho pôvodu, pri opise, umiestňovaní na trh alebo propagácii potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny, a to aj v prípade úplného nahradenia všetkých prísad živočíšneho pôvodu v zložení potraviny prísadami rastlinného pôvodu, a tak bránia tomu, aby členský štát konal v tejto otázke tým, že prijme vnútroštátne opatrenia upravujúce alebo zakazujúce používanie takýchto názvov?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú alebo na druhú otázku, bráni výslovná harmonizácia v zmysle a na účely uplatnenia článku 38 ods. 1 [nariadenia č. 1169/2011], ktorú uskutočňujú ustanovenia článkov 7 a 17 toho istého nariadenia v spojení s ustanoveniami časti A bodu 4 prílohy VI k tomuto nariadeniu:

a)

tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenie upravujúce uloženie správnych sankcií v prípade porušenia požiadaviek a zákazov vyplývajúcich z ustanovení tohto nariadenia?

b)

prijať vnútroštátne opatrenie zakazujúce používanie určitých zaužívaných alebo opisných názvov, a to aj vtedy, keď sú sprevádzané dodatočnými údajmi zaručujúcimi čestné informovanie spotrebiteľa?

c)

prijať opatrenia uvedené v bode 4a) a 4b) iba vo vzťahu k výrobkom vyrobeným na jeho území bez toho, aby bola v tomto prípade porušená zásada proporcionality týchto opatrení?“

19.

Písomné pripomienky Súdnemu dvoru predložili Protéines France, EVÚ a Beyond Meat spolu s francúzskou, talianskou a gréckou vládou a Európskou komisiou. Pojednávanie sa nekonalo.

Francúzsko však nie je jediné. Z najnovších správ vyplýva, že podobné pravidlá zakazujúce používanie terminológie spojenej s mäsovými a rybacími výrobkami (ďalej len „názvy spojené s mäsom“) v prípade potravín rastlinného pôvodu prijali alebo o ich prijatí uvažujú ďalšie členské štáty, ako je Taliansko, Poľsko a Rumunsko. ( 16 ) K podobnému vývoju dochádza aj v ďalších krajinách sveta, ako je Južná Afrika ( 17 ), Švajčiarsko ( 18 ) a Spojené štáty ( 19 ). Niektoré členské štáty, ako je Nemecko ( 20 ) a Holandsko ( 21 ), zároveň prijali opatrenia, ktoré použitie týchto pojmov výslovne povoľujú.

22.

Za týmto bojom týkajúcim sa nazývania potravín sa skrývajú rôzne a zložité záujmy. ( 22 ) Keď sa však presunú z politického fóra na súdne, aktéri si musia zvoliť právne zbrane, či už ide o slobodu slova ( 23 ), nekalé obchodné praktiky ( 24 ), procesné chyby ( 25 ), alebo nedostatok regulačnej právomoci, ktorý sa uvádza v prejednávanej veci.

23.

Jeden súbor argumentov, ktorý sa často používa v kontexte Európskej únie ako mnohovrstvového právneho systému, predstavuje nedostatok regulačnej právomoci členských štátov na prijatie vnútroštátnych pravidiel z dôvodu, že príslušná oblasť je upravená pravidlami Únie. Ak takéto pravidlá Únie existujú, členským štátom to bráni konať na vnútroštátnej úrovni. ( 26 )

24.

Na základe daného ustanovenia je hlavnou otázkou nastolenou v tejto veci to, či francúzske pravidlá patria do pôsobnosti článku 38 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011, alebo do pôsobnosti jeho článku 38 ods. 2.

27.

V podstate ide o to, či je už otázka, či sa názvy spojené s mäsom môžu, alebo nemôžu používať v prípade potravín rastlinného pôvodu, regulovaná právom Únie.

28.

Protéines France, EVÚ a Beyond Meat uvádzajú, že články 7 a 17 nariadenia č. 1169/2011 v spojení s časťou A bodom 4 prílohy VI k tomuto nariadeniu výslovne harmonizujú možnosť prevádzkovateľov používať názvy spojené s mäsom v prípade potravín rastlinného pôvodu, ak doplnia dodatočný údaj, že predmetný výrobok obsahuje rastlinné bielkoviny namiesto mäsových. Títo účastníci konania teda tvrdia, že členské štáty už túto otázku regulovať nemôžu. Komisia dospela k rovnakému záveru.

29.

31.

Normotvorca Únie urobil rozhodnutie, pokiaľ ide o to, aké informácie (označené ako povinné údaje) musia prevádzkovatelia poskytnúť spotrebiteľom pri umiestňovaní potravinových výrobkov na trh. Článok 9 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 medzi nimi uvádza názov potraviny.

32.

V článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 sa potom prevádzkovateľom ukladá povinnosť používať názov potraviny podľa právnych predpisov, ak takýto názov existuje. Názov podľa právnych predpisov sa môže stanovovať v právnych predpisoch Únie alebo členského štátu.

33.

Na úrovni Únie sa názvy podľa právnych predpisov stanovujú v prípade rôznych potravín v rôznych kontextoch. Existujú napríklad právne predpisy Únie, ktoré sa týkajú čokolády ( 31 ), medu ( 32 ), kávy ( 33 ) a ovocných štiav ( 34 ). Niektoré z týchto nástrojov sú založené na ustanoveniach týkajúcich sa vnútorného trhu a iné na spoločnej poľnohospodárskej politike (ďalej len „SPP“).

37.

Keďže článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 stanovuje, že ak zaužívaný názov neexistuje alebo sa nepoužíva, možno použiť opisný názov, podľa môjho názoru prevádzkovateľom umožňuje zvoliť iný názov aj v prípade, že zaužívaný názov existuje. Takáto možnosť výberu však neexistuje, ak je názov stanovený právnym predpisom.

38.

Názov potraviny rovnako ako všetky ostatné informácie poskytované spotrebiteľom musí byť primeraný ( 35 ) a nesmie spôsobovať nejasnosti. Článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011 v tejto súvislosti zakazuje informácie o potravinách, ktoré uvádzajú do omylu, pokiaľ ide okrem iného o ich charakter, identitu, vlastnosti a zloženie.

39.

V článku 7 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1169/2011 sa ďalej uvádza, že informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu „poukazovaním na prítomnosť konkrétnej potraviny alebo zložky [prísady – neoficiálny preklad ] na základe vzhľadu, opisu alebo zobrazení, hoci v skutočnosti prirodzene prítomná zložka alebo bežne používaná zložka [prísada – neoficiálny preklad ] v tejto potravine sa nahradila inou zložkou [zložkou alebo prísadou – neoficiálny preklad ]“.

s použitím veľkosti písma, ktorého stredná výška predstavuje najmenej 75 % strednej výšky názvu výrobku, pričom veľkosť tohto písma nemôže byť menšia ako minimálna veľkosť písma stanovená v článku 13 ods. 2 tohto nariadenia.“

41.

Treba pripomenúť, že Súdny dvor objasnil, že význam výrazu „názov výrobku“ použitého v písmene a) tohto pravidla sa neodlišuje od významu výrazu „názov potraviny“. ( 36 )

2. Prvá otázka

42.

Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa pravidlo zakazujúce informácie, ktoré uvádzajú do omylu, stanovené v článku 7 nariadenia č. 1169/2011 vzťahuje na používanie názvov spojených s mäsom v prípade potravín rastlinného pôvodu, čo členským štátom bráni upraviť túto otázku.

46.

Táto otázka – že prevádzkovatelia sú povinní poskytnúť názvy, ktoré neuvádzajú do omylu – je teda v súlade s tvrdením Komisie výslovne harmonizovaná nariadením č. 1169/2011. Členské štáty preto vo svojich právnych predpisoch nemôžu prijať pravidlá týkajúce sa rovnakej otázky. Ako konštatoval Súdny dvor, nariadenie „v zásade vylučuje prijatie rovnakých vnútroštátnych ustanovení alebo ich ponechanie v platnosti“ ( 39 ).

47.

Článok 7 nariadenia č. 1169/2011 však nestanovuje a v skutočnosti ani nemôže stanovovať, ktoré konkrétne názvy uvádzajú spotrebiteľov do omylu. To, či určitý názov uvádza do omylu, je skutkovou otázkou, ktorá závisí od (gastronomickej) kultúry a súvisiacich očakávaní spotrebiteľov v členskom štáte, kde sa daný názov používa. V jednotlivých štátoch sa preto odpoveď môže líšiť. ( 40 ) Nariadenie č. 1169/2011 nepredpokladá jednotné očakávania týkajúce sa potravín v celej Únii. Umožňuje existenciu rozdielov medzi členskými štátmi. ( 41 ) Súdny dvor preto zastáva názor, že rozhodnutie o otázke, či označenie určitých výrobkov pravdepodobne uvedie spotrebiteľa do omylu, prináleží vnútroštátnym súdom. ( 42 )

48.

Môžu členské štáty vopred a prostredníctvom všeobecnej právnej úpravy rozhodnúť, ktoré názvy uvádzajú do omylu?

52.

Toto právo zvoliť názov je obmedzené dvomi povinnosťami. Jedna sa stanovuje v článku 7 nariadenia č. 1169/2011, ktorý prevádzkovateľom bráni zvoliť názov, ktorý uvádza do omylu, a druhá v jeho článku 17, v ktorom sa prevádzkovateľom ukladá povinnosť používať názov podľa právnych predpisov, ak takýto názov existuje.

53.

Ako som už vysvetlila, názvy podľa právnych predpisov v prípade niektorých druhov potravín môžu byť stanovené právnymi predpismi členského štátu, ak vo vzťahu k danej potravine neexistuje žiadna právna úprava Únie. Nariadenie č. 1169/2011 však mlčí, pokiaľ ide o možné dôvody stanovenia názvu podľa právnych predpisov.

54.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku takto. Nariadenie č. 1169/2011 členským štátom bráni rozhodovať prostredníctvom všeobecných pravidiel, ktoré názvy uvádzajú do omylu. Členské štáty však prostredníctvom všeobecných pravidiel môžu stanoviť názvy podľa právnych predpisov v prípade určitých potravín za predpokladu, že takéto názvy podľa právnych predpisov nie sú stanovené právom Únie.

Na úvod treba uviesť, že účastníci konania na Súdnom dvore majú rozdielne názory na uplatniteľnosť pravidla podľa prílohy VI na situáciu náhrady mäsa rastlinnými bielkovinami v potravinách.

58.

Protéines France, EVÚ a Beyond Meat tvrdia, že pravidlo podľa prílohy VI sa takýchto náhrad skutočne týka. Podľa môjho chápania ich argumentu zastávajú názor, že normotvorca Únie umožnil používanie názvov spojených s mäsom v prípade výrobkov, v ktorých je mäso nahradené rastlinnými bielkovinami, za predpokladu, že spotrebitelia sú riadne informovaní prostredníctvom dodatočného údaja pripojeného k názvu potraviny, a tak nie sú uvedení do omylu. Členské štáty teda používanie názvu pre výrobok s náhradou, ktorý spĺňa tieto požiadavky, nemôžu zakázať.

59.

Francúzska, talianska a grécka vláda spolu s Komisiou naopak zastávajú názor, že pravidlo podľa prílohy VI sa na okolnosti tejto veci neuplatňuje. V podstate tvrdia, že dané pravidlo sa neuplatňuje na potravinu, ktorú predstavuje len jedna prísada, ( 44 ) a nevzťahuje sa na prípad úplnej náhrady.

60.

Medzi účastníkmi konania na Súdnom dvore je zrejme nesporné, že spotrebitelia očakávajú, že potravina označená iba názvom „klobása“, „steak“, alebo akýmkoľvek iným výrazom uvedeným vo francúzskych pravidlách, je výrobkom živočíšneho pôvodu.

64.

Na základe tohto predpokladu budem pokračovať analýzou otázky, na ktoré druhy nahradení sa vzťahuje pravidlo podľa prílohy VI.

a) Vzťahuje sa pravidlo podľa prílohy VI na náhradu mäsa rastlinnými bielkovinami?

65.

Pravidlo podľa prílohy VI je na základe svojho výslovného znenia relevantné v situáciách, keď je prísada, ktorú spotrebitelia očakávajú v danej potravine, čiastočne alebo úplne nahradená inou prísadou. Znenie tohto pravidla sa teda vzťahuje napríklad na situáciu, keď klobásy neobsahujú žiadne mäso, iba rastlinné bielkoviny. Nič v tomto znení navyše nenaznačuje, že by sa toto pravidlo uplatňovalo iba na potraviny obsahujúce viac než jednu prísadu.

69.

Počas rozhodovacieho procesu sa Európsky parlament a Rada Európskej únie zhodovali, že použitie názvu pôvodnej potraviny, ktorej prísady boli nahradené, na označenie náhradnej potraviny obsahujúcej odlišné prísady bude možné. Nezhodovali sa však ich názory na to, akým spôsobom o tom spotrebitelia majú byť informovaní. Zatiaľ čo Parlament navrhol použitie určitých označení, ako je „napodobenina potraviny“ ( 48 ), Rada proti tomu namietala a uprednostňovala jasné uvedenie náhradnej prísady popri názve potraviny. ( 49 ) V konečnom znení sa dosiahol kompromis v tom zmysle, že daný údaj sa má uviesť v blízkosti názvu a písmom určitej veľkosti. ( 50 )

70.

Z legislatívneho vývoja teda vyplýva, že Parlament ani Rada nechceli brániť tomu, aby sa názvy zvyčajne používané v prípade jedného druhu potraviny používali aj v prípade iného druhu potraviny. Rozchádzali sa len v navrhovanom riešení, pokiaľ ide o spôsob, ako zabrániť možným nejasnostiam u spotrebiteľov.

71.

Z uvedených skutočností vyplýva, že pravidlo podľa prílohy VI sa na náhradu mäsa rastlinnými bielkovinami vzťahuje.

Vec TofuTown.com sa týkala otázky, či možno používať pojmy, ako je „tofu‑maslo“, „veggie‑cheese“ a „sójové mlieko“, vzhľadom na to, že v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 ( 52 ) sa stanovuje špecifické vymedzenie pojmov „mlieko“ a „mliečne výrobky“ vrátane pojmov „maslo“ a „syr“. Súdny dvor konštatoval, že tieto pojmy nemožno použiť na označenie čisto rastlinných výrobkov ani v prípade, že sa pri ich názve uvedú dodatočné údaje o náhradnej prísade. Súdny dvor zastával názor, že tieto pojmy sú vyhradené výlučne pre mliečne výrobky. ( 53 )

75.

Nariadením č. 1308/2013 sa navyše výlučne pre mliečne výrobky vyhradzujú názvy v zmysle článku 17 nariadenia č. 1169/2011 skutočne používané pri mliečnych výrobkoch. To zahŕňalo zaužívané názvy, ako je pojem „Sahne“ v nemčine. Tento pojem na rozdiel od výrazu „Rahm“ do nariadenia č. 1308/2013 zahrnutý nebol. Súdny dvor však napriek tomu zastával názor, že na označenie čisto rastlinného výrobku nemožno použiť ani tento zaužívaný názov. ( 54 )

76.

Zdá sa mi, že daný rozsudok možno vykladať takto: keď má výrobok názov podľa právnych predpisov, tento názov podľa právnych predpisov na označenie výrobku, ktorý obsahuje náhradné prísady, nemožno použiť ani s dodatočným údajom. To znamená, že keby bol napríklad pojem „klobása“ názvom podľa právnych predpisov, na označenie výrobku, ktorý obsahuje čisto rastlinné bielkoviny, by sa nemohol použiť ani v prípade, že by sa uvádzal aj dodatočný údaj, napríklad „rastlinná klobása“.

77.

V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku takto. Pravidlom podľa prílohy VI v spojení s článkom 17 nariadenia č. 1169/2011 sa používanie názvov pre výrobky s náhradou výslovne neharmonizuje. Tieto ustanovenia ponechávajú členským štátom možnosť stanoviť názvy podľa právnych predpisov a týmto spôsobom dané názvy vyhradiť pre konkrétne potraviny.

81.

Keďže normotvorca môže vylúčiť pravidlo podľa prílohy VI stanovením názvov podľa právnych predpisov, relevantnou otázkou, ktorej zodpovedanie v konečnom dôsledku prináleží vnútroštátnemu súdu, opäť je, o čo v skutočnosti ide vo francúzskych pravidlách. Touto otázkou sa budem zaoberať v ďalšej časti.

4. Stanovujú francúzske pravidlá názvy podľa právnych predpisov?

82.

Účastníci konania na Súdnom dvore zrejme majú rozdielny názor na to, či sa francúzskymi pravidlami stanovujú názvy výrobkov živočíšneho pôvodu podľa právnych predpisov.

86.

Na základe informácií v spise vo veci sa mi zdá, že francúzske pravidlá v prípade určitých mäsových potravín názvy podľa právnych predpisov stanovujú.

87.

V prvom rade je zrejmé, že priestor na úpravu názvov mäsových výrobkov na vnútroštátnej úrovni existuje, pretože tieto názvy sa nestanovujú na úrovni EÚ, ako sa stanovujú napríklad v prípade mliečnych výrobkov. Pokiaľ viem, okrem niekoľkých výnimiek ( 56 ) v právnych predpisoch Únie neexistujú žiadne názvy podľa právnych predpisov pre konkrétne mäsové výrobky. ( 57 )

88.

Parlament v tejto súvislosti v kontexte právnych predpisov Únie týkajúcich sa SPP navrhol zmenu s cieľom obmedziť používanie určitých výrazov na mäsové výrobky. Daná zmena mala takéto znenie: „Názvy, na ktoré sa vzťahuje článok 17 nariadenia [č. 1169/2011], ktoré sa v súčasnosti používajú na mäsové výrobky a mäsové prípravky, sú vyhradené výlučne pre výrobky obsahujúce mäso. Takéto posudzovanie zahrnuje napríklad: steak, klobásu, rezeň, burger, hamburger“ ( 58 ). Od tohto návrhu sa však upustilo. ( 59 )

92.

Podobne ako nariadenie č. 1308/2013, ktoré bolo predmetom rozsudku TofuTown.com a v ktorom sa odkazovalo na skutočne používané názvy mliečnych výrobkov bez toho, aby sa tam výslovne uvádzal ich zoznam, navyše francúzske pravidlá odkazujú na skutočne používané názvy mäsových výrobkov, ako sú špecifické výrazy používané v oblasti mäsiarstva a údenárstva, čím ich rovnakým spôsobom, aký Súdny dvor uznal v rozsudku TofuTown.com, premieňajú na názvy podľa právnych predpisov vyhradené iba pre výrobky obsahujúce mäso.

93.

Záleží na tom, aká bola motivácia vnútroštátnych pravidiel?

94.

Zastávam názor, že pri určovaní toho, či sa určitými pravidlami stanovujú názvy podľa právnych predpisov, na dôvodoch nezáleží. Či už francúzske orgány skutočne zamýšľali chrániť spotrebiteľov alebo mäsopriemysel, alebo je dôvodom týchto pravidiel ochrana národného gastronomického dedičstva, ako tvrdí talianska vláda, ochrana jazykovej rozmanitosti alebo čokoľvek iné, nemá to žiadny vplyv na odpoveď na otázku, či je účinkom týchto pravidiel vyhradenie určitých názvov pre určité výrobky. To je podľa môjho názoru jediná relevantná otázka.

98.

Uvedené možno zhrnúť tak, že článok 7 nariadenia č. 1169/2011, ani pravidlo podľa prílohy VI v spojení s článkom 17 tohto nariadenia členským štátom v stanovení názvov podľa právnych predpisov nebránia (ak nie sú názvy podľa právnych predpisov stanovené na úrovni Únie). Ak teda francúzske pravidlá stanovujú názvy podľa právnych predpisov, patria do pôsobnosti článku 38 ods. 2 daného nariadenia.

C.

Doplňujúce otázky

99.

Vzhľadom na môj návrh pristupovať k francúzskym pravidlám ako k pravidlám patriacim do pôsobnosti článku 38 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, je potrebné odpovedať na súbor otázok v rámci štvrtej otázky.

Keď členský štát prijme vnútroštátne opatrenia zakazujúce používanie určitých zaužívaných a opisných názvov, a to aj vtedy, keď sú sprevádzané dodatočnými údajmi, premieňa tieto zaužívané a opisné názvy na názvy podľa právnych predpisov, na čo je oprávnený.

103.

V rámci časti c) štvrtej otázky vnútroštátny súd zrejme žiada o potvrdenie rozhodnutia, ktoré už urobil. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania konkrétne vyplýva, že tvrdenie, podľa ktorého dekrét z roku 2022 porušuje pravidlá Zmluvy týkajúce sa voľného pohybu tovaru, bolo v konaní vo veci samej predložené ako samostatné tvrdenie a vnútroštátny súd ho zamietol. Daný súd vysvetlil, že tento dekrét podľa jeho názoru nevytvára prekážku dovozu potravín z iných členských štátov ani vývozu z Francúzska do iných členských štátov.

104.

Pripomínam, že ak sa francúzske pravidlá klasifikujú ako také, že nie sú výslovne harmonizované nariadením č. 1169/2011, na základe článku 38 ods. 2 daného nariadenia sú tieto pravidlá povolené „za predpokladu, že sa nimi nezakazuje voľný pohyb tovaru… ani sa mu nebráni a neobmedzuje sa“.

105.

Súdny dvor napríklad v rozsudku Mathot ( 60 ) konštatoval, že pravidlá označovania masla stanovené iba pre belgických výrobcov, a nie pre výrobcov z iných členských štátov, neobmedzujú dovoz masla ani neohrozujú umiestňovanie dovážaného masla na trh (podľa súčasného článku 34 ZFEÚ). Pravidlá voľného pohybu teda neporušovali.

109.

Aktuálnejšie v rozsudku Asociación Nacional de Productores de Ganado Porcino ( 61 ) Súdny dvor konštatoval, že vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré stanovujú, že určitý obchodný názov pre iberské ošípané („ibérico de cebo“) môže byť pridelený iba výrobkom, ktoré spĺňajú určité podmienky stanovené v uvedenej právnej úprave obmedzenej na územie daného štátu, nebráni článok 34 ZFEÚ týkajúci sa obmedzení dovozu, ani článok 35 ZFEÚ týkajúci sa obmedzení vývozu. Daná právna úprava obsahovala ustanovenie, ktoré výrobkom z iných členských štátov s podobným názvom umožňovalo dovoz a umiestnenie na trh v Španielsku pod takýmto názvom, a to bez splnenia požiadaviek, ktoré sa v tejto úprave stanovovali.

110.

Francúzske pravidlá obsahujú podobné ustanovenia.

111.

Toto ustanovenie dekrétu z roku 2022 však bolo novelizované. Dekrét z roku 2024 teraz stanovuje, že jeho pravidlá sa nevzťahujú na žiadny dovezený výrobok, čo znamená, že na to, aby sa dovozcovia vyhli uplatňovaniu daného dekrétu, pôvod dovezenej potraviny preukazovať nemusia.

115.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na časť c) štvrtej otázky v tom zmysle, že nariadenie č. 1169/2011 členským štátom nebráni prijať pravidlá, ktoré sa uplatňujú výlučne na čisto vnútroštátne situácie, a že takéto opatrenia netreba odôvodňovať.

116.

Dodám však, že odôvodnenie môže byť aj tak potrebné na základe vnútroštátneho práva. Diskusie o dôvodoch zavedenia alebo nezavedenia právnej úpravy stanovujúcej názvy podľa právnych predpisov sú navyše vecou vnútroštátnych politických procesov.

117.

120.

Pokiaľ ide o časť a) tretej otázky, ktorá sa týka ukladania správnych sankcií, je zrejmé, že aj v prípade existencie výslovnej harmonizácie členské štáty môžu a v skutočnosti musia zabezpečovať účinné uplatňovanie pravidiel Únie. Ak vnútroštátne orgány konštatujú, že správne sankcie sú účinnou metódou zabezpečenia účinnosti pravidiel Únie, takéto sankcie za nesplnenie požiadaviek stanovených v nariadení č. 1169/2011 uložiť môžu.

121.

Ako uvádza Komisia, potvrdzuje to nariadenie (ES) č. 178/2002 ( 64 ), ktoré členským štátom zveruje zodpovednosť za presadzovanie potravinového práva. To zahŕňa stanovenie pravidiel týkajúcich sa sankcií. ( 65 )

122.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na časť a) tretej otázky v tom zmysle, že nariadenie č. 1169/2011 členským štátom nebráni ukladať správne sankcie v prípade nedodržiavania daného nariadenia.

Pokiaľ ide o odpoveď na druhú otázku, časťou A bodom 4 prílohy VI k nariadeniu č. 1169/2011 v spojení s článkom 17 tohto nariadenia sa používanie názvov pre výrobky s náhradou výslovne neharmonizuje. Tieto ustanovenia ponechávajú členským štátom možnosť stanoviť názvy podľa právnych predpisov a týmto spôsobom dané názvy vyhradiť pre konkrétne potraviny.

3.

Pokiaľ ide o odpoveď na štvrtú otázku, články 9 a 17 nariadenia č. 1169/2011 členským štátom nebránia prijať vnútroštátne opatrenie určujúce podiel rastlinných bielkovín, do ktorého dosiahnutia je povolené používať názvy označujúce potraviny živočíšneho pôvodu pri opise, umiestňovaní na trh alebo propagácii potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny. Stanovením tohto podielu členské štáty v podstate stanovujú názvy podľa právnych predpisov.

Keď členský štát prijme vnútroštátne opatrenia zakazujúce používanie určitých zaužívaných a opisných názvov, a to aj vtedy, keď sú sprevádzané dodatočnými údajmi, premieňa tieto zaužívané a opisné názvy na názvy podľa právnych predpisov, na čo je oprávnený.

Články 9 a 17 nariadenia č. 1169/2011 členským štátom nebránia prijať pravidlá, ktoré sa uplatňujú výlučne na čisto vnútroštátne situácie, a takéto opatrenia netreba odôvodňovať.

4.

( 5 ) Protéines France je združenie podnikov na francúzskom trhu s výrobkami na báze rastlinných bielkovín. Na podporu jeho žaloby vo veci samej vstúpili do konania ako vedľajšie účastníčky, viaceré spoločnosti vrátane spoločnosti Beyond Meat, Inc., ako aj spoločností 77 Foods SAS, Les Nouveaux Fermiers SAS, Umiami SAS, NxtFood SAS, Nutrition et santé SAS a Olga SAS.

( 6 ) EVÚ je organizácia zastrešujúca vegánske a vegetariánske združenia a spolky v Európskej únii. FVZ ako jeden z jej členov je združenie so sídlom vo Francúzsku, ktorého cieľom je propagovať vegetariánstvo.

( 7 ) Spoločnosť Beyond Meat je výrobca potravín na báze rastlinných bielkovín, ktorá má hlavné sídlo v Spojených štátoch.

( 8 ) Pozri článok 2 body 3 a 4 dekrétu z roku 2022.

( 9 ) Pozri článok 3 bod 1 dekrétu z roku 2022.

( 10 ) Zoznam viac než 300 názvov v prílohe je rozdelený do piatich častí obsahujúcich živočíšne výrobky, pri ktorých sa uvádza maximálny podiel rastlinných bielkovín, ktorý nemožno presiahnuť a ktorý sa vo všeobecnosti pohybuje v rozpätí od 0,5 % do 7 %. V časti III týkajúcej sa názvov podľa kódexu postupov v oblasti údenárstva, solenia a konzervovania mäsa sa napríklad uvádza: „slanina“ – 0,5 %, „chipolata“ – 0,5 %, „merguès/merguez“ a „saláma“ – 1,0 %. V časti IV týkajúcej sa názvov podľa kódexu osvedčených postupov v oblasti hydinových výrobkov sa uvádza: „medailóniky (hydinové)“ – 3,5 %.

( 17 ) Pozri napríklad BUXTON, A.: Plant‑based labeling globally: Where consumers and companies currently stand. In: Plant Based World Pulse , z 18. júla 2023.

( 18 ) Pozri napríklad POLYDOR, S., STROBEL, E.‑M.: Switzerland: ‘No’ to vegan salami, but ‘yes’ to soy‑based whipping cream? Labelling rules for plant‑based alternatives to foods of animal origin. In: European Food and Feed Law Review , 2021, roč. 16, č. 3, s. 239.

( 19 ) Pokiaľ ide o Spojené štáty, odborníci podotýkajú, že približne 30 štátov sa pokúsilo prijať právne predpisy zakazujúce používanie terminológie spojenej s mäsom v prípade rastlinných výrobkov alebo výrobkov z laboratórneho mäsa. Pozri napríklad TAYLOR, S.: Meat wars: The unsettled intersection of federal and state food labeling regulations for plant‑based meat alternatives. In: University of Massachusetts Law Review , 2020, roč. 15, č. 2, s. 269.

( 20 ) Pozri, pokiaľ ide o Nemecko, napríklad MEISTERERNST, A.: Leitsätze vegetarische Lebensmittel Vor 300. Leitsätze für vegane und vegetarische Lebensmittel mit Ähnlichkeit zu Lebensmitteln tierischen Ursprungs. In: SOSNITZA, O., MEISTERERNST, A.: Lebensmittelrecht , Werkstand: 187. EL, august 2023, body 1 – 14; HORN, D.: II. Grundlagen des Lebensmittelrecht. In: STREINZ, R., KRAUS, M.: Lebensmittelrechts‑Handbuch , Werkstand: 46. EL, január 2024, body 246a – 246m (čítané pomocou strojového prekladu).

( 21 ) Pozri, pokiaľ ide o Holandsko, Nederlandse Voedsel‑ en Warenautoriteit: Handboek Etikettering van levensmiddelen , verzia 8.0, z 27. júna 2022, bod 22.10 (čítané pomocou strojového prekladu).

( 27 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 28 ) Smernica Rady z 18. decembra 1978 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín určených na predaj konečnému spotrebiteľovi [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 33, 1979, s. 1 ), založená najmä na článku 100 EHS (teraz článok 115 ZFEÚ).

( 29 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín ( Ú. v. ES L 109, 2000, s. 29 ; Mim. vyd. 15/005, s. 75), založená na článku 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ).

( 30 ) Pozri najmä článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1169/2011 spolu s jeho odôvodneniami 1 až 3 a 37.

( 31 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/36/ES z 23. júna 2000 o výrobkoch z kakaa a čokolády určených na ľudskú spotrebu ( Ú. v. ES L 197, 2000, s. 19 ; Mim. vyd. 13/025, s. 431).

( 32 ) Smernica Rady 2001/110/ES z 20. decembra 2001 o mede ( Ú. v. ES L 10, 2002, s. 47 ; Mim. vyd. 13/027, s. 179).

( 39 ) Rozsudok z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa ( C‑539/10 P a C‑550/10 P , EU:C:2012:711 , bod 85 ). Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 40 ) Pokiaľ ide o ťažkosti, ktoré v tejto súvislosti vznikajú, pozri NILSSON, K. L.: Misleading? To whom? In: European Food and Feed Law Review , 2012, roč. 7, č. 1, s. 22.

( 41 ) Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 stanovuje: „Týmto nariadením sa poskytuje základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách, pričom sa zohľadňujú rozdiely vo vnímaní spotrebiteľov a ich informačných potr[ebách] …“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Pozri tiež jeho odôvodnenie 16.

( 42 ) Pozri napríklad rozsudky z 10. septembra 2009, Severi ( C‑446/07 , EU:C:2009:530 , bod 60 ), a zo 4. júna 2015, Teekanne ( C‑195/14 , EU:C:2015:361 , bod 36 ).

( 43 ) Navyše podotýkam, že francúzske pravidlá nezakazujú dovoz výrobkov, v prípade ktorých sa názvy spojené s mäsom používajú pre potraviny na báze rastlinných bielkovín, do Francúzska. Je preto ťažko pochopiteľné, akým spôsobom tieto pravidlá chránia spotrebiteľov pred uvedením do omylu, keďže vedú k tomu, že vedľa seba existujú rovnaké výrobky umiestňované na trh pod rozdielnymi názvami.

( 44 ) Komisia v tejto súvislosti vychádza z vlastného usmerňovacieho dokumentu, v ktorom sa ako jeden z príkladov uvádza pizza, v ktorej bol syr nahradený iným výrobkom. Pozri oznámenie Komisie o otázkach týkajúcich sa uplatňovania nariadenia [č. 1169/2011] ( Ú. v. EÚ C 196, 2018, s. 1 ), oddiel 2.1.

( 50 ) Pozri napríklad dokument Rady 11001/11, 6. jún 2011, najmä s. 7 a prílohu, s. 46 – 50; dokument Rady 11623/11, 20. jún 2011; dokument Rady 12512/11, 14. júl 2011.

( 51 ) Rozsudok zo 14. júna 2017 ( C‑422/16 , EU:C:2017:458 ).

( 52 ) Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671 ) (ďalej len „nariadenie č. 1308/2013“), najmä článok 78 ods. 1 písm. c) a časť III body 1 a 2 prílohy VII k tomuto nariadeniu. Toto nariadenie bolo prijaté v kontexte SPP.

( 53 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2017, TofuTown.com ( C‑422/16 , EU:C:2017:458 , najmä body 25 až 27 a 40).

( 54 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2017, TofuTown.com ( C‑422/16 , EU:C:2017:458 , najmä body 28 až 30).

( 55 ) Protéines France sa odvoláva na ordonnance du juge des référés du Conseil d’État (uznesenie sudcu Štátnej rady rozhodujúceho o nariadení predbežného opatrenia), z 27. júla 2022, bod 10.

( 59 ) Pozri pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 23. októbra 2020 k návrhu uvedenému v poznámke pod čiarou 58 vyššie, P9_TA(2020)0289. Pozri tiež legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2021 o tomto návrhu, P9_TA(2021)0458.

( 60 ) Pozri rozsudok z 18. februára 1987 ( 98/86 , EU:C:1987:89 , body 6 až 9 a 12 ).

( 61 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2018 ( C‑169/17 , EU:C:2018:440 , body 21 až 31 ).

( 62 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Società Italiana Imprese Balneari ( C‑598/22 , EU:C:2024:129 , najmä body 36 až 44), v ktorých sa zaoberám rozdielom medzi vnútroštátnymi opatreniami, ktoré aspoň do istej miery predstavujú prekážku voľného pohybu a ktoré nie sú nevyhnutne zakázané, ak ich možno odôvodniť, na jednej strane a vnútroštátnymi opatreniami, ktoré nepredstavujú prekážky obchodu, a teda sú z pôsobnosti Zmlúv vylúčené, na druhej strane.

( 63 ) Pozri v tejto súvislosti oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu, COM(2020) 381 final, z 20. mája 2020, najmä bod 2.4.

( 64 ) Pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 15/006, s. 463), najmä článok 17 ods. 2.